Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/47/2024

Identifikačné číslo spisu: 7915202105 Dátum vydania rozhodnutia: 20.02.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:7915202105.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu GROUND CORP INVEST, s.r.o., Michalovce, Mirka Nešpora 45, IČO: 44 147 694, zastúpeného advokátom JUDr. Slavomírom Kučmášom, Michalovce, Plynárenská 1, proti žalovanej Obci Biel, Biel, Hlavná 48, IČO: 00 331 317, zastúpenej advokátom JUDr. Ivanom Jurčišinom, Prešov, Severná 16/A, o náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16. marca 2023 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 16. marca 2023 sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Trebišov z 23. novembra 2023 sp. zn. vo výroku I. z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. - 791 z 03. decembra 2021 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 292.160,41 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 292.160,41 eura od 17. 06. 2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy proti žalovanej (výrok II.) a žalovanej uložil povinnosť uhradiť na účet Okresného súdu Trebišov trovy preddavkované zo štátneho rozpočtu vo výške 100 % (výrok III.). 1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania zostal nárok na zaplatenie sumy 292.160,41 eura s príslušenstvom. Uviedol, že žalobca sa domáhal plnenia na tom skutkovom základe, že Obec Biel dňa 08. decembra 2006 ako prenajímateľ uzavrel s podnikateľkou Zlatou Petríkovou - ARI ako nájomcom zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov v katastrálnom území Biel za odplatu na dobu určitú od 01. januára 2006 do 31. decembra 2016. Žalovaná tiež dňa 01. januára 2010 ako prenajímateľ uzavrela s podnikateľkou Q. zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov na dobu určitú od 01. januára 2010 do 31. decembra 2015. V oboch prípadoch žalovaná vypovedala nájomné zmluvy bez uvedenia dôvodu a vyzvala ich, aby prenajaté pozemky uvoľnili čo najskôr. Z výpovede z 25. októbra 2012 je zrejmé, že žalovaná vypovedala nájomnú zmluvu Zlate Petríkovej - ARI tak, že výpovednú lehotu určila na 1 rok a žiadala, aby pozemky boli

uvoľnené v roku 2013. Z výpovede z 29. októbra 2014 je zrejmé, že žalovaná vypovedala bez udania dôvodu Q. nájomnú zmluvu, pričom výpovednú lehotu určila na 1 rok a žiadala, aby boli pozemky uvoľnené čo najskôr po žatve v roku 2015. Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 03. mája 2013 je zrejmé, že postupca Q. oznámila žalovanej, že pohľadávku, ktorá vznikla titulom náhrady škody z dôvodu neplatného odstúpenia od nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov postúpila spoločnosti GROUND CORP INVEST, s.r.o.. Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 03. mája 2013 je zrejmé, že postupca Zlata Petríková - ARI oznámila žalovanej, že pohľadávku, ktorá vznikla titulom náhrady škody z dôvodu neplatného odstúpenia od zmluvy o nájme pozemku z 18. decembra 2006 rovnako postúpila v prospech spoločnosti GROUND CORP INVEST, s.r.o.. Ďalej mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 23. apríla 2013 žiadali pôvodné nájomkyne pôvodne žalovaného 2/ WH Danubius s.r.o. o uzavretie, respektíve vykonanie zmeny v nájomnej zmluve, nakoľko podľa listu vlastníctva došlo k zmene vlastníka pozemkov v k. ú. A. a novým vlastníkom sa stal pôvodne žalovaný 2/ WH Danubius s.r.o. na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanou 1/. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení a o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ďalej podľa ustanovení , (ďalej len „“ alebo „OZ“) a tiež podľa , , , , (ďalej len „“ alebo „ObZ“). Súd prvej inštancie sa v prvom rade vysporiadal s namietaným nedostatkom vecnej aktívnej legitimácie žalobcu a dospel k záveru, viazaný už predchádzajúcim záverom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na základe platne uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky. Ďalej sa zaoberal námietkou nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovanej a dospel k záveru, že nakoľko obsahom žaloby je náhrada škody spôsobená neplatným právnym úkonom (neplatnou výpoveďou z nájmu), ktorý vykonala žalovaná, povinnosť náhrady škody, a teda pasívnu legitimáciu nemohla stratiť ani prevodom prenajatých pozemkov a táto náhrada škody nemohla prejsť na iný subjekt ani v súlade s , nakoľko na základe tohto ustanovenia prechádzajú len práva a povinnosti vyplývajúce z nájomného vzťahu, keď nový vlastník prenajatých nehnuteľností sa ex offo stane novým prenajímateľom. V žiadnom prípade nemohlo dôjsť k prevodu, respektíve prechodu škody spôsobenej žalovanou na iný subjekt. Žalovaná vypovedala nájomné zmluvy právnym predchodkyniam žalobcu dňa 25. októbra 2012. Žalovaný 2/ spoločnosť WH Danubius s.r.o. Žilina sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností 19. februára 2013, teda v čase, keď už bola nájomná zmluva zo strany žalovanej 1/ dňom 25. októbra 2012 vypovedaná. Žalovaná uviedla, že dňom 19. júna 2013 došlo z jej strany k zrušeniu výpovede, avšak tento úkon už nebola v tom čase žalovaná oprávnená vykonať, pretože jej vlastníctvo k nehnuteľnostiam zaniklo. Z dokazovania mal ďalej za preukázané, že spoločnosť WH Danubius ihneď po zbere úrody v roku 2013 za rok 2012 začal s vykonávaním poľnohospodárskych prác na predmetných pozemkoch. Súd prvej inštancie mal tak na základe vykonaného dokazovania preukázané zákonné predpoklady pre priznanie náhrady škody žalobcovi v zmysle a vrátane primeraného použitia a nasledujúcich . K vzniku žalobcom uplatnenej škody došlo v dôsledku neplatnej výpovede nájomných zmlúv uzavretej medzi žalovanou Obcou Biel a JY.. Neplatnosť výpovedí zmlúv súd vyslovil v rámci vyriešenia predbežnej otázky zmysle . Napriek tvrdeniam žalovanej mal za preukázané, že nájomkyniam nebolo umožnené pokračovať v nájme pozemkov. 1.2. Čo sa týka vzniku škody a jej výšky, túto mal súd preukázanú znaleckým posudkom tak, že celkový ušlý zisk pre Q. po odpočítaní dotácie za rok 2013 bol 133.099,65 eura a ušlý zisk pre ZR. za roky 2013 až 2016 po odpočítaní dotácie bol 159.060,76 eura. Súd mal preukázanú príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom, ktorou je nemožnosť obhospodarovania riadne prenajatej pôdy s tým, že s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 21. decembra 2009, ak z neplatného právneho úkonu vznikne škoda, vznikne konajúcemu priamo zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie aj zodpovednosť za škodu. Zodpovednosť za škodu pri neplatnosti právneho úkonu v zmysle nie je osobitným prípadom zodpovednosti, ale spravuje sa ustanoveniami o všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle . Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, z ktorého je vyvodzované právo na náhradu škody, súd posúdil ako obchodnoprávny. Vychádzal z toho, že zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy boli medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovanou uzatvorené v súvislosti s vykonávaním ich podnikateľskej činnosti. Právni predchodcovia žalobcu zmluvy uzatvárali ako podnikatelia za účelom podnikania a žalovaná pôdu

prenajímala za účelom dosiahnutia zisku. Žalobca tak preukázal na protiprávnosť konania žalovanej spočívajúceho v podaní neplatných výpovedí nájomných zmlúv. Výška škody bola preukázaná znaleckým posudkom. Príčinná súvislosť spočívala v nemožnosti obhospodarovania riadne prenajatej pôdy právnymi predchodcami žalobcu v dôsledku neplatných výpovedí nájomných zmlúv. Zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla v dôsledku neplatnosti právneho úkonu je v súlade s v spojení s a nasledujúcich objektívnou zodpovednosťou, pre vznik ktorej sa nevyžaduje zavinenie. Ostatné negatívne predpoklady, ktorých cieľom je na rozdiel od pozitívnych predpokladov poukázať, že škoda nevznikla alebo vznikla v menšom rozsahu musí preukázať škodca, v tomto prípade žalovaná. Neplatnou výpoveďou a výzvou na uvoľnenie prenajatých pozemkov ako aj následným predajom pozemkov spoločnosti WH Danubius s.r.o. žalovaná obmedzila užívacie právo právnych predchodcov žalobcu k predmetným pozemkom. Žalobca, respektíve postupcovia, mal právne možnosti ochrany buď podaním negatórnej zapieracej žaloby alebo mal možnosť domáhať sa priamo náhrady škody z protiprávneho úkonu. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania, bola zaviazaná aj na zaplatenie príslušných úrokov z omeškania. Preto žalobe vyhovel. Zároveň priznal štátu náhradu trov konania, ktoré vynaložil v súlade s vyplatením znalečného z rozpočtových prostriedkov súdu, ktoré priznal štátu voči neúspešnej strane sporu. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu, ktorý vyčíslil na sumu na 100 % z priznanej sumy v prospech žalobcu.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo 16. marca 2023 sp. zn. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol (prvý výrok). Žalovanej priznal proti žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu (druhý výrok). 2.1. Odvolací súd vo veci zopakoval dokazovanie v zmysle po nariadení odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať) alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval ( ). Poukázal na ustanovenie , , o nájme poľnohospodárskych pozemkov platného k 31. marcu 2013, z ktorého vyplýva, že tento zákon je špeciálnym právnym predpisom k . Pre vzťahy, ktoré nie sú v ňom upravené, platí . Súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ak predmetný nájomný vzťah posudzoval podľa . Ten by sa na daný vzťah vzťahoval len v prípade predaja pozemku tak, ako to predpokladá citovaného zákona. Daný zákon upravuje dva typy nájomných zmlúv, pričom prvým je zmluva na dobu určitú a druhým typom je zmluva na dobu neurčitú. Výpoveď možno definovať ako jednostranný právny úkon, pričom sa vyskytuje spravidla v zmluvách na dobu neurčitú. Podaním výpovede právny vzťah nezaniká, ale zaniká uplynutím výpovednej doby. Doručením výpovede zmluvný vzťah nezanikol, pretože zánik je podmienený uplynutím výpovednej doby. Vychádzal z predpokladu, že výpoveď z 25. októbra 2012 vo vzťahu k obom nájomníčkam bola neplatná, potom odstúpenie od tejto výpovede je právne bezvýznamné. Výpovede žalovanej doručené predchodkyniam žalobcu sú absolútne neplatné, tento záver nespochybnila žiadna zo strán. Ak je právny úkon neplatný, nie je spôsobilý vyvolať žiadne právne účinky. Ďalej vec po právnej stránke posudzoval podľa , , , , , kedy toto ustanovenie vyjadruje zásadu emptio non tollit locatum s tým, že v dôsledku zmeny vlastníctva prechádzajú práva a povinnosti prenajímateľa z nájomného vzťahu priamo zo zákona, a to bez ohľadu na to, či došlo k prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva. Zmyslom tohto ustanovenia je zaistiť kontinuitu nájomného vzťahu. V zmysle prípadná kontinuita môže byť zmenená v dôsledku výpovede, pričom vznik práva vypovedať zmluvu nie je podmienený tým, či ide o nájom na dobu určitú alebo neurčitú. Pri nájme nehnuteľnosti je oprávnenou osobou len nájomca a k výpovedi musí dôjsť v prekluzívnej lehote. Nájomný vzťah medzi predchodcami žalobcu vzniknutý na základe nájomných zmlúv na dobu určitú mohol skončiť len uplynutím doby, na ktorú sa dojednal. Právne predchodkyne žalobcu mohli a mali užívať prenajaté pozemky, pričom skutočnosť o tom, že výpovede sú neplatné im bola známa minimálne z oznámenia z 19. júna 2013 a 29. júla. 2013. Nový vlastník pozemku WH Danubius s.r.o. bol povinný umožniť nájomníčkam nerušené užívanie pozemkov v zmysle platných zmlúv. Zmena subjektu v pozícii prenajímateľa podstatná nie je. Ďalej sa odvolací súd zaoberal

predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle a , keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaná dala právnym predchodkyniam žalobcu neplatnú výpoveď a následne previedla sporné pozemky na spoločnosť WH Danubius s.r.o., ktorá sa stala vlastníkom nehnuteľnosti od 19. februára 2013. Doručením výpovede zmluvný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o nájme pozemkov nezanikol. Ak by žalovaná dala platnú výpoveď, zmluvný vzťah by trval minimálne do 25. 10. 2013. Keďže žalovaná v dobe plynutia výpovednej doby sama zrušila danú výpoveď, nájomníčky nemali dôvod nepokračovať v nájomnom vzťahu s novým vlastníkom, spoločnosťou WH Danubius s.r.o. Žilina. Ak by z tohto vzťahu vznikla škoda, tak od 19. februára 2013 by bol pasívne legitimovaný nový vlastník. Vychádzajúc z týchto skutočností možno uzavrieť, že medzi konaním žalovanej a škodou, prípadne ušlým ziskom, neexistuje príčinná súvislosť. Okrem toho z ustanovenia vyplýva, že spoločnosť WH Danubius s.r.o. v dôsledku zmeny vlastníctva vstúpila ako nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa 19. februára 2013, teda ešte pred zberom úrody v roku 2013. Ak by aj hypoteticky žalovaná zodpovedala za nejakú ujmu, bolo to len do 19. februára 2013, kedy nadobúdateľ vstúpil do pozície prenajímateľa. Žalovaná je pasívne legitimovaná za škodu, ktorá vznikla do tohto času, pričom do tohto obdobia žalobcovi žiadna škoda nevznikla, pretože nájomníčky pozbierali úrodu za rok 2013. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná opakovane dala D. a Q. výpoveď z nájomných zmlúv 29. októbra 2014 v čase, keď už nebola vlastníčkou prenajatých nehnuteľností, táto výpoveď je absolútne neplatným právnym úkonom podľa . Táto výpoveď nemohla vyvolať žiadne právne následky. Okrem toho Q. v roku 2015 skončila nájomná zmluva uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená. Keďže tak prvoinštančný súd nedostatočne zistil skutkový stav a následne ho nesprávne právne posúdil, odvolací súd po zopakovaní dokazovania zmenil rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa , a a úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov konania v prvostupňovom aj odvolacom konaní.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) argumentujúc tým, že nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu mu bolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 3.1. V dovolaní namietal, že v danom prípade sa odvolací súd dopustil porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces tým, že pri svojom rozhodovaní postupoval spôsobom, ktorým bol porušený princíp právnej istoty účastníkov, a to nielen tým, že spor nebol rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ale aj tým, že spor bol rozhodnutý v rozpore s vlastným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý bol odvolacím súdom vyslovený v jeho predchádzajúcom rozhodnutí, v ktorom súdu prvej inštancie uložil povinnosť aj „vec právne posúdiť o. i. aj podľa ust. a “. Následne vo svojom rozsudku súdu prvej inštancie vytýka, že sa mal dopustiť „nesprávneho právneho posúdenia, ak prejednávaný nájomný vzťah posudzoval podľa .“ Napadnutý rozsudok, ku ktorému odvolací súd dospel na základe rozhodnutia v zjavnom rozpore so svojim predtým vysloveným právnym názorom, a to na základe skutočností, ku ktorým sa žalobca nemohol vyjadriť na súde prvej inštancie, nesie v sebe všetky znaky tzv. prekvapivého rozhodnutia, čo v konečnom dôsledku tiež spôsobuje porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Ak mal odvolací súd za to, že na prejednávanú vec by sa nemalo vzťahovať ust. v spojení s a nasl. , ale prejednávaná vec by sa mala posudzovať podľa ust. a nasl. , bolo jeho povinnosťou v súlade s ust. vyzvať strany sporu, aby sa k možnému použitiu doteraz v tomto konaní nepoužitých ust. a nasl. vyjadrili. 3.2. Poukázal tiež na to, že samotné odôvodnenie a z toho vyplývajúce skutkové a právne závery sú buď navzájom odporujúce alebo vôbec nevyplývajú z vykonaného dokazovania a z obsahu spisu. Odvolací súd nepriznáva žiadne účinky neplatnému právnemu úkonu, no na druhej strane tvrdí, že zánik právneho vzťahu je podmienený uplynutím výpovednej lehoty. Ďalej odvolací súd uvádza, že ak by aj právnym predchodkyniam vznikla nejaká škoda, nebola vyvolaná konaním žalovanej, ale nimi samotnými z dôvodu, že v ďalšom trvaní nájomného vzťahu bezdôvodne nehospodárili na prenajatých pozemkoch. Uvedené je v hrubom rozpore s vykonaným dokazovaním, z ktorého vyplýva, že nový vlastník predmetných poľnohospodárskych pozemkov vychádzajúc aj z výpovede nájomnej zmluvy zo strany žalovanej na predmetných poľnohospodárskych pozemkoch založil novú úrodu a vôbec neumožnil

pokračovať vo výkone poľnohospodárskej činnosti právnym predchodkyniam žalobcu. Odvolací súd uvádza, že nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k vyhotoveným znaleckým posudkom z dôvodu hospodárnosti, no v zrušujúcom uznesení naopak v rozpore s vyššie uvedeným uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie týkajúce sa predložených znaleckých posudkov ohľadne výšky náhrady škody a zároveň aj na samotné pojednávanie na Krajskom súde v Košiciach dňa 16. marca 2023 predvolal znalca navrhnutého žalovanou stranou, no pred samotným otvorením pojednávania znalcovi oznámil, že jeho výsluch realizovať nebude. Samotný aspekt svojvoľnosti, arbitrárnosti a prekvapivosti je nesúladný s právom na spravodlivý súdny proces a rovnako napĺňa prípustnosť dovolania podľa . 3.3. Žalobca ako dovolateľ ďalej odôvodnil svoje dovolanie aj podľa tým, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci podľa , s tým že právna otázka, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu znie: „Podľa akej právnej úpravy sa posudzuje právo na náhradu škody, ktoré vzniklo zmluvnej strane v súvislosti so záväzkovým vzťahom medzi podnikateľmi, a to nájomnou zmluvou uzatvorenou podľa o nájme poľnohospodárskych pozemkov?“ Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20. júna 2018, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21. decembra 2009, v nadväznosti na ktoré následne odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodol, že nájomný vzťah sa má posudzovať podľa ustanovení z dôvodu, že o nájme poľnohospodárskych pozemkov je špeciálnym právnym predpisom k a pre vzťahy, ktoré v ňom nie sú upravené by mal platiť . Ak teda podnikateľ uzatvára zmluvu, ktorá je upravená iba v , pretože zmluvný typ, ktorý potrebuje použiť, sa v nenachádza, tak sa táto zmluva musí uzatvoriť podľa , t. j. v občianskoprávnom režime (napr. nájomná zmluva), avšak všetky sprievodné právne inštitúty sa riadia ustanoveniami (napr. premlčanie, splnenie zmluvy, náhrada škody a pod.). (MAMOJKA, M. a kol. - Veľký komentár. 2 zväzok. Bratislava : EUROKÓDEX, s.r.o., 2016, s. 4). Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie „prejednávaný nájomný vzťah“ neposudzoval podľa , ale podľa príslušných ustanovení Zákona o NPP, ako aj príslušných ustanovení upravujúcich nájomnú zmluvu. Podľa súd prvej inštancie posudzoval len skutočnosti týkajúce sa práva na náhradu škody, ktoré právnym predchodcom žalobcu vzniklo v zmysle tým, že im dal neplatné výpovede z nájomného pomeru, t. j. výpovede bez uvedenia dôvodu a v rozpore s platnými právnymi predpismi, predovšetkým v rozpore so Zákonom o NPP. V tomto prípade ide teda jednoznačne o spor vychádzajúci zo zmluvy, ktorá je upravená iba v (zmluva o nájme nehnuteľností), keďže takýto zmluvný typ nie je v upravený a napriek skutočnosti, že predmetné nájomné zmluvy podliehajú občianskoprávnemu režimu, všetky sprievodné právne inštitúty, v danom prípade právo na náhradu škody sa riadi ustanoveniami a to ust. v spojení s a nasl. . Teda odvolací súd nesprávne právne posúdil vznik nároku, keď nepostupoval najmä podľa ust. a za pasívne legitimovaný zodpovedný subjekt mal považovať iba žalovanú, ktorá svojim konaním spôsobila neplatnosť právneho úkonu. 3.4. Preto navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vrátil vec súdu na nové konanie a rozhodnutie, alebo alternatívne, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. -791 zo dňa 03. 12. 2021 a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 % voči žalovanej. Zároveň žalobca žiadal, aby súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania vo výške 100 % voči žalovanej.

4. K podanému dovolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala, aby dovolací súd dovolanie zamietol. Čo sa týka namietaných vád konania, poukázala na tú skutočnosť, že odvolací súd za primárny dôvod zrušenia rozsudku považoval nevykonanie žalovanou označených dôkazov a nedostatočne zistený skutkový stav, čo malo vplyv aj na predčasnosť, teda aj nesprávnosť právneho posúdenia. Odvolací súd teda nevyslovil v zrušujúcom uznesení záväzný právny názor na hmotnoprávne posúdenie veci, keďže k tomu nemal dostatočne ustálený skutkový stav, pretože až potom, ako bude súdom prvej inštancie

ustálený skutkový stav, bude potrebné vec aj právne posúdiť a vysporiadať sa aj s , ako aj . 4.1. Absolútne neplatná výpoveď nemohla mať sama o sebe na ďalšie trvanie nájomného vzťahu žiadny vplyv, a teda ani na práva a povinnosti nájomcov, žiadny nepriaznivý dopad. Ak absolútne neplatný právny úkon nie je spôsobilý vyvolať žiadne právne účinky, tak potom v prípade výpovede z nájomnej zmluvy nemohla absolútne neplatná výpoveď ukončiť existenciu dohodnutého nájomného pomeru (porovnaj rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. ). 4.2. Okrem toho, že konštrukcia vzniku zodpovednostného vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje nárok na náhradu škody, nemá žiadny právny základ, úplne postráda prvok príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Počas celého konania žalobca nepreukázal vecnú súvislosť medzi neplatným právnym úkonom na strane jednej a vznikom škody na strane druhej, v dôsledku čoho zodpovednosť za škodu v zmysle neprichádza do úvahy, pretože v danom prípade ide o občianskoprávny vzťah. Aj odvolací súd vec posudzoval ako občianskoprávnu s poukazom na to, že išlo o nájom poľnohospodárskej pôdy podľa o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktorý považoval za lex specialis k . Na základe toho aj konštatoval, že výpoveď žalovanej z nájomných zmlúv považoval podľa za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom, ktorý nemohol vyvolať vo vzťahu k nájmu žiadne dôsledky. Žalobca bol teda v priebehu konania s takým právnym hodnotením oboznámený a nie len že mal možnosť sa k nemu vyjadriť, ale žalovaná je toho názoru, že žalobca svoje zhodné právne posúdenie uviedol už vo svojej žalobe. Preto odvolací súd za takej situácie teda nemal povinnosť vyzývať strany sporu v zmysle a teda ani jeho rozhodnutie nemožno považovať z tohto dôvodu za prekvapivé. 4.3. Za nepreukázaný považuje žalovaná tvrdený dovolací dôvod podľa aj v časti, v ktorej ho žalobca odvodzuje zo svojho tvrdenia o nedostatku náležitého a presvedčivého odôvodnenia odvolacieho rozsudku. Tak, ako to vyplýva z citovanej časti žaloby, žalobca jasne skutkovo aj právne argumentoval, že žalovaná mu mala spôsobiť škodu výlučne tým, že jeho právnym predchodkyniam dala neplatnú výpoveď z nájmu. Rozdiel je iba v tom, že žalobca na jednej strane tvrdí, že výpoveď je neplatná, na druhej strane sa však domáha nároku, ktorý by mohol vyplývať iba z platnej výpovede. Odvolací súd z toho vyvodil správny záver, že výpoveďou nájomné zmluvy nezanikli a nájomníčky boli oprávnené pozemky aj naďalej užívať. Z toho vyvodil aj logický záver, že samotné neplatné výpovede nemohli byť škodovým konaním žalovanej, v príčinnej súvislosti s ktorým by mohla vzniknúť žalobcovi akákoľvek škoda. Skutočnosť, že žalovaná sa nemohla dopustiť ani iného škodového konania vyvodil odvolací súd z toho, že táto následne previedla vlastníctvo k pozemkom na iný subjekt. V ďalších dôvodoch rozsiahlo argumentoval, že zmenou v osobe prenajímateľa nedochádza k zániku nájmu a nájomné zmluvy tak zostali platné. Za dostatočne odôvodnený považuje žalovaná aj postup odvolacieho súdu, ktorý nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy ohľadne výšky tvrdeného ušlého zisku. Je totiž logické, že pokiaľ žalobca nepreukázal základ svojho nároku, je dokazovanie ohľadne jeho výšky nadbytočné. 4.4. Čo sa týka ďalšieho dovolacieho dôvodu podľa , žalovaná považuje za potrebné uviesť, že jednak citovaný nález Ústavného súdu SR nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu a taktiež to, že právne posúdenie uvedené v tomto náleze nemožno aplikovať na prejednávaný prípad. Tento totiž rieši prednostné použitie komplexnej úpravy určitého inštitútu v , ktorá je nezávislá od úpravy totožného inštitútu v . Vychádza však z toho, že vo vzťahu medzi stranami sporu ide o obchodný charakter záväzkového vzťahu v zmysle 261 ods. 2 . 4.5. Ani ďalšie rozhodnutie, ktoré žalobca pri zdôvodňovaní tohto dovolacieho dôvodu uviedol - uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 21. decembra 2009, nie je použiteľné na prejednávanú vec. Toto nerieši spornú otázku, podľa ktorého zákona je treba posudzovať nárok na náhradu škody žalobcu voči žalovanej a nie je aplikovateľné ani z dôvodu rozdielneho skutkového stavu, ktorý bol odvolacím súdom v prejednávanej veci vyhodnotený tak, že medzi neplatnou výpoveďou žalovanej a tvrdenou škodou žalobcu nie je daná príčinná súvislosť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote ( ), zastúpená v

súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, a bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod ( ) zároveň aj dôvodné. Ak totiž dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dovolacieho dôvodu uvedeného v , potom existencia tohto dôvodu, t. j. existencia niektorej z vád uvedených v tomto ustanovení (spôsobujúcich tzv. „zmätočnosť“ rozhodnutia) znamená nielen splnenie podmienky prípustnosti dovolania, ale zároveň zakladá aj jeho dôvodnosť.

6. V danom prípade žalobca vyvodil prípustnosť podaného dovolania z ustanovenia , pričom dôvodil tým, že odvolací súd dospel k svojmu záveru na základe rozhodnutia v zjavnom rozpore so svojim predtým vysloveným právnym názorom, a to na základe skutočností, ku ktorým sa žalobca nemohol vyjadriť na súde prvej inštancie, jeho rozsudok nesie v sebe všetky znaky tzv. prekvapivého rozhodnutia, čo v konečnom dôsledku tiež spôsobuje porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Ak mal odvolací súd za to, že na prejednávanú vec by sa nemalo vzťahovať ust. v spojení s a nasl. , ale prejednávaná vec by sa mala posudzovať podľa ust. a nasl. , bolo jeho povinnosťou v súlade s ust. vyzvať strany sporu, aby sa k možnému použitiu doteraz v tomto konaní nepoužitých ust. a nasl. vyjadrili. 6.1. Dovolateľ mal za to, že odvolací súd pri svojom právnom závere aplikoval dovtedy nepoužitý a nasl. a v rozpore s nevyzval strany na vyjadrenie k jeho aplikácii, čím porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. V tomto prípade mal v zmysle jeho argumentácie odvolací súd podľa vyzvať strany sporu na vyjadrenie sa k zámeru toto ustanovenie použiť, čo neurobil. Neurobil tak napriek tomu, že vyššie citované ustanovenie má predísť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí, vychádza z princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ktorý je považovaný za komponent princípu právneho štátu, osobitne princípu právnej istoty.

7. v ustanovení ustanovuje, že ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. 7.1. Vyššie citované ustanovenie má predísť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí, vychádza z princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ktorý je považovaný za komponent princípu právneho štátu, osobitne princípu právnej istoty. 7.2. O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné.

8. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie žalobe vyhovel po konštatovaní vecnej aktívnej legitimácie žalobcu titulom platného postúpenia pohľadávky, ako aj vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovanej, z dôvodu absolútne neplatnej výpovede z nájomnej zmluvy predchodkyniam žalobcu, čím je daná jej zodpovednosť za škodu v súlade s v spojení s . Zároveň konštatoval, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť a pre jej vznik sa nevyžaduje zavinenie. Odvolací súd síce v prejednávanej veci nariadil pojednávanie, na ktorom za účasti strán sporu zopakoval dokazovanie a následne rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, pričom škodu na strane žalobcu posudzoval podľa ustanovení §, 442 majúc za to, že na strane žalovanej nie je daná vecná pasívna legitimácia a tiež tu nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vzniknutou škodou, bez toho, aby strany sporu v súlade s vyzval, aby sa vyjadrili k možnému použitiu tohto ustanovenia zákona, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

9. Najvyšší súd už v rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod R 33/2011 konštatoval, že pokiaľ odvolací súd nevyzval účastníkov konania v zmysle (ďalej len „“; odo dňa účinnosti ), aby sa vyjadrili k možnému použitiu toho ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité a je podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie veci rozhodujúce, odňal účastníkovi konania možnosť pred súdom konať v zmysle .

10. Dovolací súd uzatvára, že odvolací súd bez doručenia výzvy stranám sporu, teda bez splnenia osobitného druhu tzv. mandukačnej povinnosti založil svoje rozhodnutie na iných, nových právnych dôvodoch než súd prvej inštancie a takýmto nesprávnym postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a znemožneniu práva procesnej strany, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

11. K námietke žalobcu o porušení predvídateľnosti rozhodnutia v tom, že odvolací súd poprel svoj vlastný právny názor vyslovený v skoršom zrušujúcom rozhodnutí najvyšší súd uvádza, že z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. septembra 2013 sp. zn. pre odvolací súd nevyplýva z (teraz ) jeho viazanosť skôr zaujatým vlastným právnym názorom; odvolací súd teda môže (napríklad aj pod vplyvom záväzného právneho názoru ústavného súdu vysloveného v konaní podľa ) svoj skorší právny názor zmeniť. Potvrdzuje to aj súdna judikatúra, podľa ktorej odvolací súd nepostupuje v rozpore s procesnými predpismi, ak svoj predchádzajúci vo veci vyslovený právny názor zmení a potvrdí rozhodnutie nerešpektujúce skorší právny názor odvolacieho súdu. Aj keď zmena skoršieho právneho názoru odvolacieho súdu je v zásade nežiaduca, nemožno ju považovať za nepatričnú, predovšetkým s ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti sudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný len zákonom. Odvolací súd by ale mal v takomto prípade zmenu svojho právneho názoru vo svojom novom rozhodnutí riadne odôvodniť. 11.1. V prejednávanej veci sa však nejedná o zmenu názoru odvolacieho súdu, nakoľko dôvodom zrušenia v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie bol nedostatočne zistený skutkový stav, pretože ako uviedol odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, až potom, ako bude súdom prvej inštancie ustálený skutkový stav, bude potrebné vec aj právne posúdiť a vysporiadať sa aj s , ako aj .

12. Vzhľadom na žalobcom dôvodne vytýkané vady zmätočnosti a tým dôvodnosť dovolacieho dôvodu v zmysle , dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie je prípustné a zároveň dôvodné, a preto už bez potreby zaoberania sa s ďalšími dovolacími dôvodmi ( ) rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil ( ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa do 30. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti uvedenej v (teraz ), dovolaním napadnuté rozhodnutie treba zrušiť; najvyšší súd v týchto prípadoch zrušoval napadnuté rozhodnutia bez toho, aby sa zaoberal správnosťou v nich zaujatých právnych záverov (por. napr. rozhodnutia sp. zn. , , , , , , , ).

13. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší ( ). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí ( ). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. Okresný súd Trebišov uznesením z 23. novembra 2023 sp. zn. rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania spolu vo výške 43.126,96 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 1.010,85 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 42.116,11 eur na účet žalovanej Obec Biel, so sídlom Hlavná 48, 076 41 Biel č. IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to v lehote do 15 dní od doručenia tohto uznesenia (I. výrok) a že žalobca je povinný nahradiť pôvodnej žalovanej 2/ spoločnosti WH DANUBIUS, s.r.o., so sídlom Gymnaziálna 163, 038 43

Kláštor pod Znievom, trovy konania spolu vo výške 5.408,80 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu pôvodného žalovaného 2/ Havlát & Partners - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava vedený v W. A., P..B.., č. IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to v lehote do 15 dní od doručenia tohto uznesenia (II. výrok). 14.1. Okresný súd Trebišov uznesením z 03. augusta 2017 č. k. - 200 konanie voči (pôvodnému) žalovanému 2/ zastavil a priznal mu nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalobcovi. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. septembra 2017. 14.2. Dovolací súd preto zrušil nielen rozsudok odvolacieho súdu, ale aj súvisiace uznesenie Okresného súdu Trebišov z 23. novembra 2023 sp. zn. o výške náhrady trov konania v rozsahu výroku I. Dovolací súd je totiž podľa viazaný rozsahom dovolania okrem prípadov, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý dovolaním nebol dotknutý. Výrokom závislým od rozhodnutia o napadnutom výroku je taký výrok, ktorého obsah je viazaný na iný výrok s tým, že sám osebe neobstojí, pokiaľ by tento iný výrok odpadol alebo bol zmenený. O samotnej výške náhrady trov konania strán sporu bude preto v posudzovanej veci znova rozhodnuté v ďalšom konaní, a to po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

15. Úlohou odvolacieho súdu tak bude opätovne sa zaoberať po poskytnutí priestoru stranám sporu na vyjadrenie sa k možnému použitiu ustanovení zákona, ktoré v doterajšom konaní neboli použité, nárokom žalobcu na náhradu škody a náležite vysvetliť, prečo použil na posúdenie daného právneho vzťahu príslušné ustanovenia s prihliadnutím na námietky žalobcu o obchodnom charaktere daného vzťahu a tiež sa vysporiadať s rozhodnutiami vyšších súdnych autorít predstavujúcimi ustálenú rozhodovaciu prax (R 71/2018) upravujúcimi danú problematiku.

16. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania ( ). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu ( ).

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.