Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 396/2017
PDF · 164.46 KB
No categories available
I. ÚS 396/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2017
predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpených advokátom JUDr. Róbertom
Slamkom, Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s. r. o., Radlinského 1735/29,
Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia ich petičného práva zaručeného v čl. 27 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod
sp. zn. 30 S 15/2017 a jeho uznesením z 23. mája 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť , ,
, a o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. augusta
2017 doručená sťažnosť
(spolu ďalej aj „sťažovatelia“), v petite ktorej
namietajú porušenie svojho petičného práva zaručeného v čl. 27 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 46 ods. 1 ústavy postupom Krajského súdu v Žiline
(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30 S 15/2017 a jeho uznesením
z 23. mája 2017.
2. Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovatelia sú členmi
petičného výboru, ktorý predložil petíciu obyvateľov mesta Dolný Kubín (ďalej aj „mesto“)
s 298 petičnými hárkami a 5 437 podpismi a údajmi občanov mesta spĺňajúcimi zákonom
ustanovené náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“), pričom (ďalej len
„zástupca petičného výboru“) bol určený na zastupovanie petičného výboru v styku
s orgánmi verejnej správy (v zmysle § 1 ods. 2 zákona o petičnom práve treba pod pojmom
orgán verejnej správy rozumieť štátny orgán alebo orgán územnej samosprávy, ktorému je
petícia určená).
3. Kontrolór mesta (ďalej len „kontrolór mesta“), ktorému bola
petícia pridelená na vybavenie, v oznámení doručenom zástupcovi petičného výboru
6. decembra 2016 uviedol, že z celkového počtu 5 551 signatárov petície uznal len
4 414 podporovateľov a neuznal 1 137 podporovateľov a že u 379 osôb bolo uvedené
neúplné meno alebo priezvisko, u 352 osôb bola uvedená neúplná alebo chybná adresa, 160
osôb nemalo trvalý pobyt v meste, 195 osôb bolo uvedených na petičných hárkoch viackrát,
u 48 osôb boli uvedené nečitateľné údaje, 2 osoby mali menej ako 18 rokov a 1 osoba
nebola podpísaná.
4. Vzhľadom na počet obyvateľov mesta k termínu podania petície (15 179
obyvateľov nad 18 rokov) nebola podľa kontrolóra mesta naplnená zákonom ustanovená
hranica (30 % obyvateľov mesta) na splnenie zákonnej podmienky vydania všeobecne
záväzného nariadenia mesta o zákaze prevádzkovania niektorých hazardných hier na území
mesta. Túto správu podpísanú aj hlavným kontrolórom zobralo mestské zastupiteľstvo
uznesením č. 209/2016 z 15. decembra 2016 na vedomie.
5. Sťažovatelia uvádzajú, že kontrolór mesta v oznámení „konkrétne neuviedol,
u ktorých z predložených 5 437 podporovateľov petície sú podľa jeho názoru formálne
nedostatky v rozpore s ust. §4 ods. 2 zákona... o petičnom práve“. Informácia o týchto
skutočnostiach im nebola poskytnutá ani na zasadnutí mestského zastupiteľstva konaného
15. decembra 2016. Z týchto dôvodov sťažovatelia majú vážne pochybnosti o korektnom
vybavení ich petície, ak hlavný kontrolór mesta mal navyše možnosť identifikovať každú
osobu, ktorá podpísala petíciu, aj prostredníctvom iných orgánov (napr. Policajného zboru).
Súčasne tvrdia, že hlavný kontrolór mesta nemal na posudzovanie petície ani zákonné
oprávnenie, resp. splnomocnenie podľa príslušných všeobecne záväzných predpisov mesta.
Na podporu svojich tvrdení uvádzajú aj judikatúru ústavného súdu a všeobecných súdov
k prílišnému formalistickému prístupu posudzovania náležitostí petície podľa zákona
o petičnom práve.
6. Mesto Dolný Kubín 8. marca 2017 predložilo jednému z členov petičného výboru
zoznam neuznaných podporovateľov petície, z ktorého vyplýva, že väčšina z neuznaných
podporovateľov petície bola neuznaná z dôvodu uvedenia skráteného mena alebo inak
hovorovo napísaného krstného mena. Vo všetkých týchto prípadoch bolo podľa názoru
sťažovateľov možné presne identifikovať danú fyzickú osobu.
7. Sťažovatelia tiež uviedli, že 2. februára 2017 podali podnet na podanie protestu
prokurátora, ktorý bol Okresnou prokuratúrou Dolný Kubín listom (ďalej len „okresná
prokuratúra“) č. k. Pd 50/17/5503-3 z 23. februára 2017 odložený s odôvodnením, že
orgány prokuratúry nie sú v tomto prípade kompetentné preskúmať postup samosprávneho
orgánu pri vybavovaní podania v zmysle petičného zákona, pretože táto kompetencia
prislúcha len súdu.
8. V rovnaký deň bola sťažovateľmi podaná aj žaloba na krajskom súde, ktorý
vo veci rozhodol uznesením sp. zn. 30 S 15/2017 z 23. mája 2017 tak, že žalobu
sťažovateľov odmietol. V časti preskúmania zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva
mesta krajský súd žalobu odmietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
sťažovateľov na podanie takej žaloby, ktorou v danom konaní v zmysle § 350 Správneho
súdneho poriadku disponuje výhradne prokurátor, a v časti namietaného oznámenia
o výsledku vybavenia petície uviedol, že je daná právomoc ústavného súdu.
9. Sťažovatelia tiež konštatovali, že uznesením ústavného súdu sp. zn.
I. ÚS 165/2017 z 22. marca 2017 bola ich sťažnosť odmietnutá z dôvodu nedostatku
právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie, a preto sa domnievajú, že je daná právomoc
všeobecného súdu rozhodnúť o možnom porušení ich práv.
10. Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd vyhovel ich
sťažnosti a vyslovil, že ich petičné právo upravené v čl. 27 ods. 1 ústavy a základné právo
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom krajského súdu „v zmysle uznesenia Krajského súdu
v Žiline, sp. zn. 30S/15/2017 zo dňa 23.05.2017 bolo porušené“. Zároveň navrhujú, aby
ústavný súd predmetné uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Požadujú taktiež priznať im finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov
právneho zastúpenia.
II.
11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
12. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. Ústavný súd je v súlade s § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde viazaný petitom
sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ
domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za
porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, I. ÚS 598/2013). Ústavný súd
zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania i ostatnými
požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby
požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.
Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne
definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj
vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona
o ústavnom súde). V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že sťažovatelia v podanej
sťažnosti za porušovateľa označili (iba) krajský súd, a nie aj orgán verejnej správy či
samosprávy, ktorý petíciu (jej časť) odmietol uznať. Preto sa ústavný súd prípadným
porušením označených práv sťažovateľov zo strany Mestského zastupiteľstva mesta Dolný
Kubín nemohol zaoberať.
14. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa
ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,
prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa
k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa
advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že
sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
15. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek
tomu, že sťažovatelia sú zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom,
nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom
ustanovené v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sa
vyznačuje zmätočnosťou svojho obsahu vyúsťujúcou do nedostatku jednej zo zákonom
predpísaných náležitostí sťažnosti požadovanej ustanovením § 20 ods. 1 zákona o ústavnom
súde, ktorou je logické, kompaktné a dostatočne určité odôvodnenie návrhu vo vzťahu
k právam, vyslovenia porušenia ktorých sa sťažovatelia v petite sťažnosti domáhajú,
a najmä vo vzťahu k subjektu (krajský súd), ktorého označili ako porušiteľa týchto práv.
Odôvodneniu sťažnosti sťažovateľov takáto kvalita chýba, pretože v ich argumentácii
v skutočnosti absentujú relevantné právne dôvody osvedčujúce porušenie označených práv
postupom a uznesením krajského súdu. Sťažovatelia sa v odôvodnení sťažnosti zamerali
výlučne na opis skutkového stavu a ako právne odôvodnenie sťažnosti iba uviedli:
„Porušenie práva na prístup k spravodlivosti denegatio iustitie – nie je orgán ktorý by
mohol rozhodnúť o porušení práva. Porušenie petičného práva, obsahom petičného práva
nie je právo na vyhovenie petícii, ale pokiaľ petícia spĺňa podmienky ide o právo, aby sa
o petícii rozhodlo a odmietlo riešenie, nie z formálnych dôvodov nedostatkov petície. T. j.
dávať minimálne možnosť na to, aby sa rozhodlo spôsobom, ktorý žiada petícia. Nemusí sa
rozhodnúť v ich prospech, ale nesprávnym postupom mesta bolo odobraté právo poslancov
hlasovať o možnosti petície.“ Vychádzajúc zo skutkového stavu opísaného sťažovateľmi
a vyplývajúceho z priložených listín je z pohľadu ústavného súdu síce možné formulovať
ústavnoprávne zaujímavú právnu otázku o právomoci na preskúmanie možného porušenia
petičného práva, táto však sťažovateľmi položená nebola, keďže vo vzťahu k namietanému
postupu a uzneseniu krajského súdu nevzniesli ani jeden argument, z ktorého by vyplývalo,
že jeho postup a rozhodnutie považujú sa arbitrárne, resp. z akých dôvodov. Sťažnosť tak
vytvára priestor pre dedukcie, čo sa pri uplatnení námietky o porušení základných práv
(pri zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom) v konaní pred ústavným súdom zásadne
neakceptuje (m. m. III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013, III. ÚS 244/2014).
16. V súvislosti s naznačeným argumentom sťažovateľov, že ústavný súd uznesením
sp. zn. I. ÚS 165/2017 z 22. marca 2017 odmietol ich sťažnosť vo veci namietaného
porušenia ich petičného práva podľa čl. 27 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy pri
vybavovaní ich petície s názvom „Petícia – Zastavme hazard“ uznesením Mestského
zastupiteľstva mesta Dolný Kubín č. 209/2016 z 15. decembra 2016 v spojení s oznámením
o výsledku vybavenia petície č. 30484/8405/2016/T.Ch./ÚHK z 2. decembra 2016 pre
nedostatok právomoci na jej prerokovanie, ústavný súd konštatuje, že v predmetnom
rozhodnutí ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu, keďže
v čase jeho rozhodovania bolo zrejmé, že sťažovatelia sa v rovnakom čase domáhali
ochrany svojich práv prostredníctvom okresnej prokuratúry a krajského súdu, na ktorých
konania neboli skončené. Ústavný súd v uvedenom rozhodnutí svoju vecnú právomoc na
preskúmanie sťažnosti neskúmal.
17. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej
činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok
zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,
I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,
III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).
18. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,
a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada
„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby
práva znalé (napr. advokáta).
19. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľov odmietol pre
nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2017