Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 396/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2017

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpených advokátom JUDr. Róbertom

Slamkom, Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s. r. o., Radlinského 1735/29,

Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia ich petičného práva zaručeného v čl. 27 ods. 1

a základného práva na súdnu ochranu podľa

postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 23. mája 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , ,

, a o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. augusta

2017 doručená sťažnosť

(spolu ďalej aj „sťažovatelia“), v petite ktorej

namietajú porušenie svojho petičného práva zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a postupom Krajského súdu v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 23. mája 2017.

2. Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovatelia sú členmi

petičného výboru, ktorý predložil petíciu obyvateľov mesta Dolný Kubín (ďalej aj „mesto“)

s 298 petičnými hárkami a 5 437 podpismi a údajmi občanov mesta spĺňajúcimi zákonom

ustanovené náležitosti podľa o petičnom práve v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“), pričom (ďalej len

„zástupca petičného výboru“) bol určený na zastupovanie petičného výboru v styku

s orgánmi verejnej správy (v zmysle § 1 ods. 2 zákona o petičnom práve treba pod pojmom

orgán verejnej správy rozumieť štátny orgán alebo orgán územnej samosprávy, ktorému je

petícia určená).

3. Kontrolór mesta (ďalej len „kontrolór mesta“), ktorému bola

petícia pridelená na vybavenie, v oznámení doručenom zástupcovi petičného výboru

6. decembra 2016 uviedol, že z celkového počtu 5 551 signatárov petície uznal len

4 414 podporovateľov a neuznal 1 137 podporovateľov a že u 379 osôb bolo uvedené

neúplné meno alebo priezvisko, u 352 osôb bola uvedená neúplná alebo chybná adresa, 160

osôb nemalo trvalý pobyt v meste, 195 osôb bolo uvedených na petičných hárkoch viackrát,

u 48 osôb boli uvedené nečitateľné údaje, 2 osoby mali menej ako 18 rokov a 1 osoba

nebola podpísaná.

4. Vzhľadom na počet obyvateľov mesta k termínu podania petície (15 179

obyvateľov nad 18 rokov) nebola podľa kontrolóra mesta naplnená zákonom ustanovená

hranica (30 % obyvateľov mesta) na splnenie zákonnej podmienky vydania všeobecne

záväzného nariadenia mesta o zákaze prevádzkovania niektorých hazardných hier na území

mesta. Túto správu podpísanú aj hlavným kontrolórom zobralo mestské zastupiteľstvo

uznesením č. 209/2016 z 15. decembra 2016 na vedomie.

5. Sťažovatelia uvádzajú, že kontrolór mesta v oznámení „konkrétne neuviedol,

u ktorých z predložených 5 437 podporovateľov petície sú podľa jeho názoru formálne

nedostatky v rozpore s ust. §4 ods. 2 zákona... o petičnom práve“. Informácia o týchto

skutočnostiach im nebola poskytnutá ani na zasadnutí mestského zastupiteľstva konaného

15. decembra 2016. Z týchto dôvodov sťažovatelia majú vážne pochybnosti o korektnom

vybavení ich petície, ak hlavný kontrolór mesta mal navyše možnosť identifikovať každú

osobu, ktorá podpísala petíciu, aj prostredníctvom iných orgánov (napr. Policajného zboru).

Súčasne tvrdia, že hlavný kontrolór mesta nemal na posudzovanie petície ani zákonné

oprávnenie, resp. splnomocnenie podľa príslušných všeobecne záväzných predpisov mesta.

Na podporu svojich tvrdení uvádzajú aj judikatúru ústavného súdu a všeobecných súdov

k prílišnému formalistickému prístupu posudzovania náležitostí petície podľa zákona

o petičnom práve.

6. Mesto Dolný Kubín 8. marca 2017 predložilo jednému z členov petičného výboru

zoznam neuznaných podporovateľov petície, z ktorého vyplýva, že väčšina z neuznaných

podporovateľov petície bola neuznaná z dôvodu uvedenia skráteného mena alebo inak

hovorovo napísaného krstného mena. Vo všetkých týchto prípadoch bolo podľa názoru

sťažovateľov možné presne identifikovať danú fyzickú osobu.

7. Sťažovatelia tiež uviedli, že 2. februára 2017 podali podnet na podanie protestu

prokurátora, ktorý bol Okresnou prokuratúrou Dolný Kubín listom (ďalej len „okresná

prokuratúra“) č. k. Pd 50/17/5503-3 z 23. februára 2017 odložený s odôvodnením, že

orgány prokuratúry nie sú v tomto prípade kompetentné preskúmať postup samosprávneho

orgánu pri vybavovaní podania v zmysle petičného zákona, pretože táto kompetencia

prislúcha len súdu.

8. V rovnaký deň bola sťažovateľmi podaná aj žaloba na krajskom súde, ktorý

vo veci rozhodol uznesením sp. zn. z 23. mája 2017 tak, že žalobu

sťažovateľov odmietol. V časti preskúmania zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva

mesta krajský súd žalobu odmietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

sťažovateľov na podanie takej žaloby, ktorou v danom konaní v zmysle § 350 Správneho

súdneho poriadku disponuje výhradne prokurátor, a v časti namietaného oznámenia

o výsledku vybavenia petície uviedol, že je daná právomoc ústavného súdu.

9. Sťažovatelia tiež konštatovali, že uznesením ústavného súdu sp. zn.

z 22. marca 2017 bola ich sťažnosť odmietnutá z dôvodu nedostatku

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie, a preto sa domnievajú, že je daná právomoc

všeobecného súdu rozhodnúť o možnom porušení ich práv.

10. Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd vyhovel ich

sťažnosti a vyslovil, že ich petičné právo upravené v a základné právo

podľa postupom krajského súdu „v zmysle uznesenia Krajského súdu

v Žiline, sp. zn. zo dňa 23.05.2017 bolo porušené“. Zároveň navrhujú, aby

ústavný súd predmetné uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Požadujú taktiež priznať im finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov

právneho zastúpenia.

II.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

12. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Ústavný súd je v súlade s viazaný petitom

sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za

porušovateľa svojich práv (m. m. , , ). Ústavný súd

zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania i ostatnými

požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby

požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v presne

definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj

vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona

o ústavnom súde). V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že sťažovatelia v podanej

sťažnosti za porušovateľa označili (iba) krajský súd, a nie aj orgán verejnej správy či

samosprávy, ktorý petíciu (jej časť) odmietol uznať. Preto sa ústavný súd prípadným

porušením označených práv sťažovateľov zo strany Mestského zastupiteľstva mesta Dolný

Kubín nemohol zaoberať.

14. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa sa

k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa

advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

15. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek

tomu, že sťažovatelia sú zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom,

nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom

ustanovené v . Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sa

vyznačuje zmätočnosťou svojho obsahu vyúsťujúcou do nedostatku jednej zo zákonom

predpísaných náležitostí sťažnosti požadovanej ustanovením § 20 ods. 1 zákona o ústavnom

súde, ktorou je logické, kompaktné a dostatočne určité odôvodnenie návrhu vo vzťahu

k právam, vyslovenia porušenia ktorých sa sťažovatelia v petite sťažnosti domáhajú,

a najmä vo vzťahu k subjektu (krajský súd), ktorého označili ako porušiteľa týchto práv.

Odôvodneniu sťažnosti sťažovateľov takáto kvalita chýba, pretože v ich argumentácii

v skutočnosti absentujú relevantné právne dôvody osvedčujúce porušenie označených práv

postupom a uznesením krajského súdu. Sťažovatelia sa v odôvodnení sťažnosti zamerali

výlučne na opis skutkového stavu a ako právne odôvodnenie sťažnosti iba uviedli:

„Porušenie práva na prístup k spravodlivosti denegatio iustitie – nie je orgán ktorý by

mohol rozhodnúť o porušení práva. Porušenie petičného práva, obsahom petičného práva

nie je právo na vyhovenie petícii, ale pokiaľ petícia spĺňa podmienky ide o právo, aby sa

o petícii rozhodlo a odmietlo riešenie, nie z formálnych dôvodov nedostatkov petície. T. j.

dávať minimálne možnosť na to, aby sa rozhodlo spôsobom, ktorý žiada petícia. Nemusí sa

rozhodnúť v ich prospech, ale nesprávnym postupom mesta bolo odobraté právo poslancov

hlasovať o možnosti petície.“ Vychádzajúc zo skutkového stavu opísaného sťažovateľmi

a vyplývajúceho z priložených listín je z pohľadu ústavného súdu síce možné formulovať

ústavnoprávne zaujímavú právnu otázku o právomoci na preskúmanie možného porušenia

petičného práva, táto však sťažovateľmi položená nebola, keďže vo vzťahu k namietanému

postupu a uzneseniu krajského súdu nevzniesli ani jeden argument, z ktorého by vyplývalo,

že jeho postup a rozhodnutie považujú sa arbitrárne, resp. z akých dôvodov. Sťažnosť tak

vytvára priestor pre dedukcie, čo sa pri uplatnení námietky o porušení základných práv

(pri zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom) v konaní pred ústavným súdom zásadne

neakceptuje (m. m. , , ).

16. V súvislosti s naznačeným argumentom sťažovateľov, že ústavný súd uznesením

sp. zn. z 22. marca 2017 odmietol ich sťažnosť vo veci namietaného

porušenia ich petičného práva podľa v spojení s pri

vybavovaní ich petície s názvom „Petícia – Zastavme hazard“ uznesením Mestského

zastupiteľstva mesta Dolný Kubín č. 209/2016 z 15. decembra 2016 v spojení s oznámením

o výsledku vybavenia petície č. /T.Ch./ÚHK z 2. decembra 2016 pre

nedostatok právomoci na jej prerokovanie, ústavný súd konštatuje, že v predmetnom

rozhodnutí ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu, keďže

v čase jeho rozhodovania bolo zrejmé, že sťažovatelia sa v rovnakom čase domáhali

ochrany svojich práv prostredníctvom okresnej prokuratúry a krajského súdu, na ktorých

konania neboli skončené. Ústavný súd v uvedenom rozhodnutí svoju vecnú právomoc na

preskúmanie sťažnosti neskúmal.

17. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ).

18. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

19. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľov odmietol pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25

ods. 2 .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2017