Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 398/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátska kancelária, Mlynská 898/26, Košice,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. augusta 2017

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 8. mája 1996 bol sťažovateľ

účastníkom dopravnej nehody, ktorú mal aj sám zaviniť. Podľa samotného vyjadrenia

sťažovateľa „Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove oznámilo

, že riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu

a táto si následne voči nemu uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 6792 SK s prísl.

a to návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 25.03.1997.“. Návrh na vydanie

platobného rozkazu bol , ako oprávneným subjektom podaný

na Okresnom súde Košice I, ktorý v ďalšom predmetnú vec odstúpil okresnému súdu,

ktorý aj 14. mája 1997 pod sp. zn. Ro 6345/97 platobný rozkaz vydal a svojím uznesením

č. k. -3 z 30. marca 1999 rozhodol o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami

zo mzdy. V ďalšom Exekútorský úrad v Košiciach vydal

voči sťažovateľovi ako povinnému v exekučnom konaní upovedomenie č. k. Ex 12/2006-4

zo 17. mája 2006 o začatí exekúcie, ktoré sťažovateľ napadol námietkami ako riadnym

opravným prostriedkom. V konaní vedenom pod sp. zn. okresný súd

uznesením č. k. -30 z 27. februára 2017 rozhodol o zamietnutí námietok

sťažovateľa ako povinného proti vedenej exekúcii, a zároveň aj zamietol jeho návrh

na zastavenie exekučného konania. V ostatnom podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu.

Meritom argumentácie sťažovateľa je postup okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , ktorý do dňa podania ústavnej sťažnosti nemal rozhodnúť

o sťažovateľom podanom odvolaní smerujúcom proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-3 z 30. marca 1999. Ako výslovne sťažovateľ uviedol, „... bolo vydané

uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. -3 zo dňa 30.03.1999, ktoré opätovne

nebolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa. Voči tomuto uzneseniu podal

v predpísanej lehote sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie

na Okresný súd Prešov dňa 13.4.1999. O tomto odvolaní Okresný súd Prešov do dnešného

dňa nerozhodol.“. Podľa názoru sťažovateľa „Okresný súd Prešov svojou neodôvodnenou

nečinnosťou spôsobil vznik zbytočných prieťahov, čím porušil základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj jeho

právo na prejednanie záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľa, ... na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené boli.

2. Okresnému súdu Prešov prikazuje konať o Odvolaní voči uzneseniu Okresného

súdu Prešov 1 zo dňa 30.03.1999.

3. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

4. , priznáva finančné zadosťučinenie vsunie 20 000 €

(slovom dvadsaťtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Prešov povinný zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Prešov je povinný uhradiť trovy konania...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípade

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy... Podľa k návrhu na začatie

konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento

zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje

na zastupovanie pred ústavným súdom. Podľa ústavný

súd je viazaný návrhom na začatie konania. Podľa musí

sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 obsahovať označenie..., ktoré

základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,... právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo

slobody,... proti komu sťažnosť smeruje.

Ustanovenie sa v celom rozsahu vzťahuje

aj na sťažnosť podľa a nasl. . Ústavný súd výslovne

zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí

v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd

sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone

o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie

viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1

, a ). Viazanosť ústavného súdu návrhom

sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný

súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2

).

V rámci svojej judikatúry ústavný súd opakovane vyslovil, že návrh rozhodnutia

(petit) musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ods. 2 a 3

v spojení s a ), teda takým spôsobom, aby

mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu vo veci (,

, ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že návrh

na rozhodnutie uvedené požiadavky nespĺňa, môže takúto sťažnosť odmietnuť

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, a to zvlášť vtedy, ak je sťažovateľ

zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom).

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľom predložený návrh

rozhodnutia vo veci samej (petit) nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne,

teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre jeho rozhodnutie v uvedenej veci.

Sťažovateľ sa v bode 1 petitu podanej sťažnosti domáha vyslovenia porušenia svojich

základných práv a slobôd podľa a podľa dohovoru v konaní

vedenom pod sp. zn. a v bode 2 petitu podanej sťažnosti žiada ústavný

súd, aby prikázal okresnému súdu konať o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 30. marca 1999, v dôsledku čoho je sťažovateľom takto formulovaný petit

nevykonateľný. V poradí ďalším nedostatkom podanej sťažnosti je k nej priložené

splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, z ktorého síce

vyplýva, že sa udeľuje na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, avšak

bez akejkoľvek špecifikácie konania alebo rozhodnutia orgánu verejnej moci, v rámci

ktorého bolo udelené/malo byť udelené. V dôsledku uvedeného ústavný súd odmieta

sťažovateľom podanú sťažnosť podľa z dôvodu

nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (,

, , , , ,

, , , ). Ústavný súd

v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol:

„Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,

t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje také

nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci

len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

Nad rámec už uvedeného vo vzťahu k postupu okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. pri rozhodovaní o námietkach sťažovateľa voči vedenej

exekúcii ústavný súd poukazuje na samotnú argumentáciu sťažovateľa, podľa ktorej

„O podaných námietkach rozhodol Okresný súd v Prešove po uplynutí desiatich rokov

Uznesením -30 zo dňa 27.02.2017... Právny zástupca si po preštudovaní

spisu prevzal predmetné Uznesenie osobne na Okresnom súde v Prešove dňa 06.06.2017.

Následne v zákonom stanovenej lehote podal Odvolanie proti Uzneseniu Okresného súdu

Prešov, sp. zn. zo dňa 27.02.2017.“, z ktorej teda explicitne vyplýva,

že konanie o námietkach je/bolo právoplatne skončené už v čase pred podaním ústavnej

sťažnosti. Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je teda aj názor (,

, , , , , ,

, , , , , ),

v zmysle ktorého sa ochrana základnému právu podľa (obdobne

aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pozn.) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy,

ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie označených základných práv orgánmi

verejnej moci ešte trvalo. Z uvedeného dôvodu okresný súd už nemohol žiadnym ústavne

relevantným spôsobom ovplyvňovať priebeh namietaného konania ani spôsobovať prieťahy

v ňom. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2

aj ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2017