Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

sťažnosťou adresovanou ústavnému súdu, ktorý o nej rozhodol nálezom č. k. I. ÚS 249/2017-32 z 31. augusta 2017 (ďalej len „nález ústavného súdu z 31. augusta 2017“)ústavnému súdu sťažovateľ uvádza: „Ústavný súd SR nálezom z 31.08.2017, sp. zn. I. ÚS 249/2017, na základe sťažnosti sťažovateľa vyslovil porušenie jeho základných právodvolanie sťažovateľa zamietnuté. K dôvodom kasačného nálezu Ústavného súdu SR (I. ÚS 249/2017) NS SR „podotkol“, že (str. 15-18) a) konštatovanie ÚS SR v náleze, v bode

Slovenskej republiky - ďalej len „ústavný súd“, z 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 249/2017, a vrátení veci najvyššiemu súdu na ďalšie konania; len na okraj možno poznamenaťpríslušné časti z odôvodnenia nálezu ústavného súdu z 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 249/2017, v zmysle ktorých: „35. Nemožno ani opomenúť relativizovanie svojej nestrannosticitované) závery ústavného súdu, uvedené v náleze z 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 249/2017, tak k uvedenému považuje sťažnostný súd za vhodné uviesť niekoľko skutočností

Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) z 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 249/2017, bol rozsudok najvyššieho súdu z 5. decembra 2016, sp. zn. 2 Tdo 29/2016i v tomto prípade. Najvyšší súd rešpektujúc nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 249/2017 poukazuje i na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 836/2016 z 10. novembraNajvyšší súd preto považuje konštatovanie ústavného súdu v náleze sp. zn. I. ÚS 249/2017, v odôvodnení v bode 35 a 36 za akoby mimochodom povedané, pretože sa o nich

stanovených pravidiel (nie ex post), ktoré umožňujú predvídať túto zmenu (I. ÚS 249/2017). Podstatou argumentácie v tejto časti ústavnej sťažnosti je, že v ich veci

inštancie a úplne opomenul a odignoroval závery nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 249/2017-32 z 31. augusta 2017, čím došlo k porušeniu namietaných práv podľa bodupráva sťažovateľa, keď opakovane nerešpektoval nález ústavného súdu č. k. I. ÚS 249/2017-32 z 31. augusta 2017 (ďalej len „nález ústavného súdu z 31. augusta 2017“)

dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový (IV. ÚS 479/2013, I. ÚS 249/2017). 20. Zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že za zákonnéhonedôvodnej zmene už určeného zákonného sudcu (IV. ÚS 459/2012, IV. ÚS 479/2013, I. ÚS 249/2017). Jednou zo základných požiadaviek základného práva na zákonného sudcu je

poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 249/2017 a sp. zn. I. ÚS 249/2017. Ďalšie pochybenie videl obvinený v nedostatočnom odôvodnení

obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý určuje zákon (m. m. IV. ÚS 116/2011, I. ÚS 249/2017). 12. Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu vo veci

dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový (IV. ÚS 479/2013, I. ÚS 249/2017). 31. Zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že za zákonnéhonedôvodnej zmene už určeného zákonného sudcu (IV. ÚS 459/2012, IV. ÚS 479/2013, I. ÚS 249/2017). Jednou zo základných požiadaviek základného práva na zákonného sudcu je

základného práva na zákonného sudcu (výlučne) odkazom na rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 249/2017, ústavný súd bez potreby spochybnenia svojho už zdôrazneného záveru o neunesení