Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/36/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Andrey Kondllovej a JUDr. Branislava Krivošíka, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvalé bydlisko A. XXXX/X, C., pre zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa k , účinného od 6.8.2024 a iné, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 19. januára 2026, č. k. -299, na neverejnom zasadnutí konanom v Trnave 13. októbra 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušuje a vec sa vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 19. januára 2026, č. k. -299 (ďalej aj napadnutý rozsudok), bol A. B. (ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného zo spáchania zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa k , účinného od 6. augusta 2024 (ďalej len Tr. zák.), z prečinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa k , Tr. zák., zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami spolupáchateľstvom podľa k Tr. zák. a z prečinu poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa k Tr. zák. na skutkovom základe tam uvedenom. 2. Okresný súd ho za to odsúdil podľa Tr. zák. s poukazom na , , a Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, na výkon ktorého ho podľa Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu podľa Tr. zák. uložil trest prepadnutia vecí tam opísaných s tým, že podľa Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát. Súčasne okresný súd postupom podľa (ďalej len ) uložil obžalovanému povinnosť spoločne a nerozdielne s D. A., ktorému bola táto povinnosť uložená rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. z 18. júla 2022, právoplatného 18. júla 2022, nahradiť spôsobenú škodu E. F. G. a H. F. E. vo výške XXX.XXX eur a so zvyškom ich nároku na náhradu škody odkázal postupom podľa oboch poškodených na civilný proces. 3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní voči nemu obhajkyňa JUDr. Eva Skačániová (ďalej len obhajkyňa) ihneď zahlásila odvolanie čo do výroku o vine a do výroku o treste. Prokurátor a splnomocnenec poškodených JUDr. Adriana Ručkayová (ďalej len splnomocnenec poškodených) si ponechali lehotu na podanie odvolania. Prokurátor proti napadnutému rozsudku napokon zahlásil odvolanie písomným podaním doručeným súdu 3. februára 2026, ktoré odvolanie aj dodatočne zdôvodnil podaním z 11. mája 2026. 4. Vzhľadom na závažnú procesnú chybu (ktorá je bližšie zdôvodnená nižšie v texte), ktorú krajský súd zistil a ktorá bráni vecnému prejednaniu odvolania, je nadbytočné replikovať v odôvodnení odvolacie argumenty oboch strán. Rovnako je nadbytočné replikovať aj vyjadrenia obžalovaných k odvolaniu

prokurátora. Treba k odvolacím argumentom strán uviesť len toľko, že iba prokurátor namietal fakt, že okresný súd mohol rozhodnúť v nezákonnom zložení. 5. Spisový materiál bol riadne predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) dňa 2. júna 2026. 6. Podľa , o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd Podľa Tr.o por., odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. Podľa , odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. 7. Krajský súd postupujúc v intenciách , ešte pred meritórnym skúmaním zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov ako aj správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo, preskúmaval, či v posudzovanom prípade nedošlo k niektorému zo závažných procesných pochybení vymedzených taxatívnym spôsobom v ust. až c) , ktorých intenzita napĺňa obsahový rámec dovolacích dôvodov podľa až d) Na základe tohto prieskumu krajský súd zistil, že k takému pochybeniu došlo, nakoľko okresný súd rozhodol v nezákonnom zložení. 8. Z predloženého spisového materiálu vyplývajú nasledovné relevantné skutočnosti: · obžaloba bola pôvodne podaná 26. mája 2022 Okresnou prokuratúrou Dunajská Streda na obžalovaného A. B. a na obžalovaného D. A., pričom predmetná trestná vec bola pôvodne zapísaná na okresnom súde pod sp. zn. a pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Márii Képessyovej; · okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom 18. júla 2022 uznesením sp. zn. vylúčil trestnú vec A. B. na samostatné konanie, ktorá trestná vec bola podľa potvrdenia z 19. júla 2022 pridelená na rozhodnutie tejto istej sudkyni okresného súdu JUDr. Márii Képessyovej pod sp. zn. ; · z potvrdenia z 2. mája 2025 vyplýva, že táto trestná vec bola pridelená na rozhodnutie sudcovi okresného súdu JUDr. Róbertovi Madarászovi;, z poznámky na potvrdení vyplýva, že sa tak udialo na Spr 269/2025 (dodatok 6 k RP 2025) – 4T. 9. Krajský súd sa oboznámil s Dodatkom č. 6 k Rozvrhu práce Okresného súdu Dunajská Streda na rok 2025. V predmetnom dodatku sa uvádza, že (citácia) ,,Veci JUDr. Márie Képessyovej z oddelenia č. 4 sa prerozdeľujú podľa nasledovného systému prerozdelenia, cez elektronickú podateľňu, náhodným výberom: a) Všetky nevybavené veci a vybavené veci v obehu ku dňu 30.04.2025 z oddelení 4 T, Nt, , Td, Tcud sa prideľujú do oddelenia 26T, Nt, , Td, Tcud v pomere 1.“ Tento postup je zdôvodnený tak, že (citácia) ,,Sudkyni JUDr. Márii Képessyovej dňom 30.04.2025 zaniká funkcia sudcu. Z dôvodu nutnosti prerozdelenia jej vecí a zachovania rovnomernosti zaťaženosti sudcov tunajšieho súdu bude vytvorené nové trestné oddelenie preradením sudcu JUDr. Róberta Madarásza z civilného úseku na trestný úsek a z toho vyplývajúce zastupovanie sudcov a prerozdelenie spisov z civilného úseku z odd. 26. Z dôvodu zabezpečenia rovnomernej zaťaženosti sudcov a zamestnancov štátnej služby v trestnoprávnej agende bolo potrebné vykonať zmeny v prerozdelení vybavených vecí, ktorú sú v obehu s výnimkou vecí podľa zoznamov a spisov, ktoré sú pripojené k iným spisom, resp. zapožičané iným súdom, ale ich nie je možné prerozdeliť z dôvodu prebiehajúceho konania o obnovu konania a pod, ktoré sú vyčiarknuté zo zoznamu spisov v obehu v odd. 4, 18, 23, 24, 25 a nové oddelenie 26T podľa pripojenej prílohy k dodatku.“ Relevantné právne ustanovenia 10. Podľa článku 48 ods. 1 SR, nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Podľa o súdoch (ďalej aj „") zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4.

Podľa zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu. Podľa ) , podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov. Podľa uvedeného zákona ak odsek 5 neustanovuje inak, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade: a) dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu ktorému bola vec pridelená, b) zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde, c) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a d) ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený. Rozhodovacia prax 11. Ústavný súd SR v náleze z 31. augusta 2017, sp. zn. , konštatoval, že základné právo na zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancii nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Toto základné právo je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada stabilného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (z rôznych dôvodov a pre rozličné účely) výber sudcov „ad hoc“ (m. m. , ). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak jedným zo základných predpokladov na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (m. m. ). Prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z a čl. 38 ods. 1 listiny je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť o nej, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový. Toto základné právo je konkretizované v procesných kódexoch a v predpisoch upravujúcich organizáciu súdnictva a postavenie sudcov. Zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že za zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom ustanovené predpoklady na výkon sudcovskej funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený na prejednanie konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce súdu (). V náleze zo 14. januára 2025, sp. zn. , Ústavný súd SR okrem iného skonštatoval, že vnútorná systematika pravidiel obsiahnutých v je postavená na konštrukte generálnej klauzuly ( v spojení s ) a negatívnej enumerácie ( ). Z citovaných ustanovení vyplýva všeobecné pravidlo, podľa ktorého sa prideľovanie vecí jednotlivým samosudcom alebo senátom uskutočňuje za kumulatívne splnených podmienok (i) náhodného výberu a (ii) pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Zákonodarca podmienku náhodného výberu konkretizoval spôsobom, podľa ktorého jej splnenie nastane vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov ( ). Označená právna úprava ďalej obsahuje modifikácie základného pravidla náhodného výberu, ktoré ustanovuje prísne taxatívnym výpočtom ( ). Vlastné posúdenie 12. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zákonná úprava rozvrhu práce výslovne smeruje k tomu, aby mechanizmus prideľovania vecí neumožňoval normatívne alebo faktické určenie konkrétneho sudcu pre konkrétny okruh vecí. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že predmetná trestná vec bola pôvodne pridelená sudkyni JUDr. Márii Képessyovej, ktorá k 30. aprílu 2025 ukončila výkon funkcie sudcu z dôvodu odchodu do starobného dôchodku. Na základe tejto skutočnosti došlo k prerozdeleniu veci inému sudcovi na základe vyššie cit. Dodatku č. 6 k Rozvrhu práce Okresného súdu Dunajská Streda na rok 2025 (ďalej len dodatok k rozvrhu práce). Krajský súd zdôrazňuje, že zánik funkcie sudcu je síce objektívnou personálnou zmenou, avšak sám osebe neodôvodňuje odklon od ústavne a zákonne

konformného mechanizmu určovania zákonného sudcu. Práve v situáciách personálnych zmien je potrebné dôsledne rešpektovať princíp zákonného sudcu, keďže riziko jeho porušenia je zvýšené. Inak povedané, personálne zmeny na súde nemôžu viesť k oslabeniu ústavných požiadaviek na určenie zákonného sudcu a ani k obchádzaniu pravidiel rozvrhu práce. 13. Z bodu 6. dodatku k rozvrhu práce výslovne vyplýva, že po sudkyni JUDr. Márii Képessyovej sa jej trestné veci prerozdelili do novovytvoreného oddelenia sudcu JUDr. Róberta Madarázsa v pomere 1 (!). Z takto formulovaného pravidla je nepochybné, že dodatok nevytvoril priestor pre náhodný výber medzi viacerými sudcami trestného úseku, ale naopak adresne určil jediného sudcu, ktorému boli všetky trestné veci po odchádzajúcej sudkyni pridelené. Pri nastavení prerozdelenia v pomere 1 (i) nemôže dôjsť k náhodnému výberu sudcu, (ii) vylučuje sa existencia alternatívnych sudcov a (iii) prerozdelenie vecí má charakter priameho, adresného pridelenia konkrétnemu sudcovi normatívnym aktom. Takýto riadiaci akt predsedníčky okresného súdu bol nezlučiteľný s ust. o súdoch, keďže umožnil určenie konkrétneho sudcu pre určitý okruh vecí bez náhodného výberu. Pokiaľ teda dodatok k rozvrhu práce uviedol, že veci z oddelenia č. 4 sa prerozdeľujú „cez elektronickú podateľňu, náhodným výberom“, tak to nezodpovedalo skutočnému obsahu a účinkom tohto dodatku. Ak je prerozdelenie vecí ustanovené v pomere 1, tak o náhodný výber sudcu v žiadnom prípade nejde, keďže všetky trestné veci sú adresne pridelené len jednému konkrétnemu sudcovi. Použitie pojmu „náhodný výber“ v predmetnom dodatku tak bolo za týchto okolností vecne nesprávne, keďže vytváralo len formálny dojem ústavne konformného postupu, hoci obsah dodatku objektívne vylučoval akýkoľvek náhodný výber sudcu. Ústavný súd SR v nálezoch a zdôraznil, že mechanizmus určovania zákonného sudcu nesmie byť iba deklarovaný, ale musí byť reálne zachovaný; ak normatívny akt súdu určuje konkrétneho sudcu, ide o porušenie práva na zákonného sudcu bez ohľadu na to, či k zneužitiu došlo. 14. Taktiež neuniklo pozornosti krajského súdu, že odôvodnenie dodatku k rozvrhu práce je založené výlučne na všeobecnom tvrdení o potrebe zabezpečenia rovnomernej zaťaženosti sudcov, bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností, ktoré by takýto zásah do mechanizmu prideľovania vecí odôvodňovali. Takto formulované odôvodnenie je formálne a nepreskúmateľné a nezodpovedá ústavným požiadavkám kladeným na zásahy do práva na zákonného sudcu. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že odôvodnenie rozvrhu práce, či jeho dodatku, v ktorom je len všeobecný odkaz na potrebu zabezpečenia „rovnomernej zaťaženosti sudcov trestného oddelenia“, bez uvedenia akýchkoľvek konkrétnych údajov o skutočnej zaťaženosti sudcov, bez vysvetlenia, prečo nebolo možné postupovať spôsobom predpokladaným rozvrhom práce, a bez rešpektovania zásady náhodného výberu je nepreskúmateľné a nezodpovedá požiadavkám, ktoré Ústavný súd SR kladie na výnimočné zásahy do už určeného zákonného sudcu. 15. Na základe vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že citovaný dodatok k rozvrhu práce nezabezpečil náhodný výber sudcu, ale adresne určil konkrétneho sudcu, ktorému mali byť pridelené všetky veci po odchádzajúcej sudkyni JUDr. Márii Képessyovej, čím boli porušené a v nadväznosti na to aj základné právo obžalovaného na zákonného sudcu podľa SR. Inak vyjadrené, v tejto trestnej veci rozhodol okresný súd v nezákonnom zložení, keďže pridelenie tejto trestnej veci sudcovi JUDr. Róbertovi Madarászovi nebolo vykonané v súlade s elementárnym zákonným princípom náhodného výberu sudcu. 16. K rovnakým záverom dospel aj senát 3To krajského súdu v uznesení z 27. januára 2026, sp. zn. , v inej trestnej veci, kde rovnako riešil pridelenie veci po odchádzajúcej sudkyni JUDr. Márii Képessyovej tým istým dodatkom sudcovi JUDr. Róbertovi Madarázsovi. 17. Obdobné závery ohľadom zákonného sudcu vyplynuli aj zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Trnave z 5. marca 2026, kde kolégium reagujúc na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, prijalo vo vzťahu k rozhodovaniu súdu v odvolacom konaní podľa ustanovenia , nasledujúce stanovisko: Ustanovenie upravuje povinnosť odvolacieho súdu zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol v prípade ak zistí, že súd rozhodol v nezákonnom zložení. Pri posudzovaní zákonnosti zloženia súdu, ktorý vydal napadnutý rozsudok, sa odvolací súd riadi predovšetkým ustanoveniami , , ods. 4, zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Citované ustanovenia , sú vyjadrením základného práva na zákonného sudcu, uvedeného článku 48 ods. 1 , podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Význam tohto základného práva, garantovaného , sa prejavuje aj v procese rozhodovania orgánov riadenia a správy súdu, pri prijímaní rozvrhu práce, respektíve jeho dodatkov, ktorými sa upravuje zmena zákonného sudcu pri prerozdeľovaní už pridelených vecí. Pri zmene zákonného sudcu je potrebné predovšetkým rešpektovať ustanovenie , z čoho vyplýva, že k takejto zmene môže dôjsť iba na základe rozvrhu práce, ktorý je vydaný v súlade s ustanoveniami . Nie je možné považovať za súladné so , ak a) pri zmene v osobe zákonného sudcu nie je dodržaná podmienka náhodného výberu uvedená ustanoveniach , (1) alebo b) k prerozdeleniu už pridelených vecí dochádza z iných dôvodov, ako sú uvedené v ustanovení . (2) Prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z článku 48 ods. 1 je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový. (3) Zásada zákonného sudcu je dodržaná, ak sú zákonní sudcovia určení podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhu práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely ) výber súdov a sudcov „ad hoc“. (4) Na preukázanie dodržania zákona pri zmene v osobe sudcu, je nevyhnutné, aby rozvrhy práce súdov, respektíve ich dodatky obsahovali vždy aj odôvodnenie, z ktorého bude zrejmé, aký zákonný dôvod bol uplatnený pri prerozdeľovaní už pridelených vecí. Bez takéhoto odôvodnenia nie je možné, v rámci odvolacieho prieskumu, pri uplatnení ustanovenia , posúdiť legálnosť a legitímnosť zmeny v osobe sudcu, z čoho vyvodí odvolací súd záver, že nebolo preukázané, že k zmene sudcu došlo zákonným spôsobom. Tento spôsob posudzovania otázky zákonného sudcu vyplýva z povinnosti súdu ako primárneho ochrancu základných práv a slobôd, zaručených , zabezpečiť dodržanie práva obvineného na zákonného sudcu, vyjadreného v ustanovení článku 48 ods. 1 . (1) Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. januára 2025, spisová značka (2) Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2025, spisová značka (3) Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.októbra 2011, spisová značka (4) Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. júna2011, spisová značka 18. Z prezentovaných dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok postupom podľa zrušil bez toho, aby vôbec preskúmaval jeho vecnú správnosť a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Absencia náhodného výberu v tomto prípade spôsobuje chybu, ktorú možno zhojiť len novým pridelením veci v súlade so zákonom. Krajský súd pripomína, že nakoľko bol napadnutý rozsudok zrušený aj na podklade odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného, zásada zákazu reformatio in peius (zásadu zákazu zmeny k horšiemu) vyjadrená v ust. sa na nové konanie pred okresným súdom neuplatní. 19. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (, ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.