Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/157/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej, v právnej veci žalobcu: S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. T. XX, XXX XX E., zastúpený advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 246 731, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. KRPZ-BA-KDI21-18/2021-P zo dňa 25.05.2021, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Krajský súd v Bratislave žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Rozhodnutia správnych orgánov

1. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V, ako správny orgán príslušný podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), rozhodnutím Č.p.: ORPZ-BA V-ODI-27/2021-VP zo dňa 15.03.2021, preskúmal odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a na základe zistených skutočností rozhodol, že dôvody zadržania naďalej trvajú a preto vodičský preukaz nemôže byť jeho držiteľovi (žalobcovi) vrátený.

Vodičský preukaz ev.č. Q., vydaný na skupiny AM, B1, B, C1, C, BE, C1E, CE, T Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Galante dňa 30.04.2018, ktorého držiteľom je žalobca, bol zadržaný dňa 07.03.2021 podľa , pretože za nižšie opísaný skutok, možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný pod KRPZ-BA-KDI21-18/2021-P zo dňa 25.05.2021 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II. Žaloba.

3. Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave elektronicky dňa 07.06.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal spolu s prvostupňovým

rozhodnutím zrušiť, pretože sú založené na závažných procesných pochybeniach, keď žalovaný sa nevysporiadal s právnou argumentáciou žalobcu v podanom odvolaní, a obe rozhodnutia sa nevysporiadali so zákonnou dikciou a týkajúcej sa skúmania odôvodnenosti zadržania vodičského preukazu.

4. Žalobca namieta, že obsahom jeho odvolania bola nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, v ktorom poukázal na ustanovenie a zdôrazňoval zákonné náležitosti rozhodnutia, ktoré v danom prípade neboli naplnené najmä z dôvodu absencie akýchkoľvek úvah alebo opisu myšlienkového postupu, ktorý viedol konajúci správny orgán k rozhodnutiu. Výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu neobsahoval skutkový opis, na podklade ktorého došlo k rozhodnutiu o zadržaní vodičského oprávnenia, keďže správny orgán len odkázal na „nižšie opísaný skutok“, čo znamená opomenutie náležitosti rozhodnutia, čo možno hodnotiť ako mimoriadne závažné procesné pochybenie.

5. V ďalšom žalobca namieta nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, keď výroková časť odkazuje na ustanovenie , bez jeho znenia, kým odôvodnenie rozhodnutia, uvedené zákonné ustanovenie neuvádza. Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a ani z jeho odôvodnenia sa žalobca nemal možnosť dozvedieť obsah ustanovenia, na podklade ktorého bolo napadnuté rozhodnutie založené. Uvedenú námietku žalobca zdôraznil aj vo vzťahu k ustanoveniu , z ktorého mal byť žalobca podozrivý, avšak znenie, resp. obsah tohto ustanovenia nebolo uvedené v rozhodnutí a ani akým ôsobom sa mal žalobca dopustiť porušenia predmetného zákonného ustanovenia. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí, v rozpore s formálne, bez ďalšieho, len poukázal na ustanovenia a a bez akéhokoľvek odôvodnenia len konštatoval, že za skutok (opísaný v odôvodnení a nie vo výroku), možno predpokladať uloženie trestu alebo sankcie zákazu činnosti, spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Prvostupňový správny orgán v žiadnej časti svojho rozhodnutia neuviedol a ani logicky nevysvetlil, na podklade akého všeobecne záväzného predpisu dospel k záveru, že za určité porušenie povinnosti je možné uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Žalobca v závere svojho odvolania zdôraznil, že je vylúčené, aby osoba, ktorej rozhodnutím správneho orgánu bola uložená povinnosť, si musela „akýmsi ôsobom domýšľať“ obsah rozhodnutia, resp. je neprípustné, aby bola nútená „dohľadávať“ v právnych predpisoch ustanovenie zákona, ktoré „pravdepodobne“ správny orgán v rozhodnutí aplikoval. Absencia správnej úvahy a analýza ustanovení zákona, z ktorých vyvodzuje správny orgán porušenie povinnosti a následne uloženie trestu alebo sankcie, zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

6. Žalobca namieta, že žalovaný ako odvolací správny orgán sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní vôbec nezaoberal, na odvolacie námietky vôbec nereagoval, a vo svojom rozhodnutí len hodnotil inštitút zadržania vodičského preukazu (str. 5, 6 napadnutého rozhodnutia), z čoho vyplýva, že žalovaný nevykonal prieskum rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Uvedená námietka žalobcu je potvrdená samotným odôvodením napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaný na str. 5 uviedol „ ... Podstatnou otázkou súčasného odvolacieho konania je, či boli a stále trvajú dôvody, pre ktoré bol vodičský preukaz zadržaný. ...“ V tejto súvislosti žalobca uviedol, že najpodstatnejšími námietkami odvolania boli námietky procesného charakteru, nenaplnenie zákonných náležitostí rozhodnutia a absencia zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti. V konečnom dôsledku ani žalovaný neodôvodnil, na podklade akého ustanovenia všeobecne záväzného predpisu dospel k záveru, že za určité porušenie povinnosti je možné uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Z ustanovení a a v spojení s je nesporné, že základnými obsahovými náležitosťami odôvodnenia rozhodnutia sú skutkové zistenia, t.j. skutočnosti a dôkazy, ktoré správny orgán v konaní zistil a ktoré boli podkladom rozhodnutia, právne posúdenie veci, t.j. uvedenie ustanovení právnej normy, na základe ktorých rozhodoval vo veci. Správny orgán pritom musí vyložiť obsah právnej normy a podriadiť ho pod zistený skutkový stav. Ďalšou náležitosťou odôvodnenia rozhodnutia sú skutočnosti a správna úvaha správneho orgánu, v ktorej uvedie ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní žiadnym ôsobom nevysporiadal a ani ich nevyhodnotil.

Takéto rozhodnutie nespĺňa zákonné náležitosti uvedené v a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť (rozhodnutie NS SR . zn. zo dňa 12.08.2014). Žalovaný sa k odvolacím námietkam žalobcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil iba na konštatovanie, že „ ... dôvody zadržania vodičského preukazu trvajú ...“ (str. 6 napadnutého rozhodnutia). Pokiaľ sa odvolací orgán nevysporiada so všetkými námietkami a tvrdeniami žalobcu (odvolateľa), resp. s podstatnými námietkami, rozhodnutie je potrebné považovať za nepreskúmateľné z hľadiska nedostatku dôvodov (rozhodnutie NS SR . zn. zo dňa 13.07.2011).

7. Žalobca uviedol, že zadržanie vodičského preukazu je určitou sankciou „suigeneris“, keďže je nepochybné, že má represívny charakter, ktorý vyplýva zo systematizácie sankcií v zmysle o priestupkoch, resp. . Vo všetkých veciach, ktoré je možné subsumovať pod pojem „veci trestného charakteru“ musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie, možnosť domôcť sa práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy a zo štrasburskej judikatúry vyplýva, že tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne a exekučné (rozhodnutia NS SR . zn. zo dňa 13.07.2011, . zn. zo dňa 24.02.2010). Princípy riadneho a spravodlivého procesu predstavujú procesnoprávny rámec rozhodovania vyplývajúci z právnych predpisov, najmä SR. Jedným z týchto princípov, predstavujúcich súčasť práva na riadny proces, vylučujúci svojvôľu pri rozhodovaní, je nevyhnutná nadväznosť medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a k tomu vyčerpávajúce odôvodnenie. Právo na spravodlivý proces potom vylučuje akúkoľvek svojvôľu v rozhodovaní a jeho neodmysliteľnou súčasťou je právo na spravodlivé a vyčerpávajúce prejednanie každej veci. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky . zn. zo dňa 31.08.2017). „Výsledok rozhodovacej činnosti musí byť jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený, aby účastník nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú.” (Nález Ústavného súdu SR ). Odôvodnenie rozhodnutia síce nemusí dať odpoveď na každú námietku účastníka, je však nevyhnutné, aby rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty a aby dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétnej námietky. V opačnom prípade je rozhodnutie arbitrárne a dochádza k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie (analogicky Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky . zn. zo dňa 13.12.2007 alebo Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993). V zmysle uvedeného žalobca má zato, že pokiaľ napadnuté rozhodnutie ani čiastočne nereflektuje odvolacie námietky, tieto naopak prehliada a pochybenia orgánu prvého stupňa žiadnym ôsobom nenapráva, ide o rozhodnutie v zjavnom rozpore s vyššie rozvedenými princípmi a tým je rozhodnutie nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a najmä nezákonné.

8. Žalobca namieta absenciu zdôvodnenia nevyhnutnosti zadržania vodičského preukazu, keďže v zmysle je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz v nevyhnutných prípadoch, tzn. nie povinnosť. Preto v zmysle zásady proporcionality bolo povinnosťou žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu skúmať, či v danom prípade bolo vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu, najmä z hľadiska ochrany spoločnosti, nevyhnutné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu, výrazne obmedzujúce práva žalobcu a rozhodnutie v tomto smere aj náležite odôvodniť. Z obsahu napadnutých rozhodnutí vyplýva, že správne orgány takto nepostupovali. Aj samotné ustanovenie , ukladá orgánu konajúceho vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu povinnosť „v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ak dôvody zadržania nie sú alebo pominuli, musí byť vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátený.“ Správne orgány v zmysle citovaného ustanovenia nekonali a dokonca ani po odvolacej námietke žalobcu. Žalovaný neuviedol, v akých okolnostiach vzhliadol dôvody na ďalšie zadržiavanie vodičského preukazu žalobcu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, resp. akým ôsobom dochádza k ohrozeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v prípade vrátenia vodičského preukazu žalobcovi, a obmedzil sa len na konštatovanie, že „dôvody zadržania vodičského preukazu trvajú“. Žalovaný v rozhodnutí neuviedol ani len odkaz na ustanovenie , resp. ani zmienku o skúmaní a zdôvodnení zvoleného postupu.

III. Vyjadrenie žalovaného.

9. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 08.09.2021, doručeným súdu dňa 13.09.2021 s tým, že trvá na svojom rozhodnutí, napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie sú zákonné a žalobu navrhol zamietnuť.

10. Prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, podľa názoru žalovaného, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, a podľa právneho názoru odvolacieho správneho orgánu, bolo rozhodnutie dôvodné a vydané v súlade so .

11. K skutkovým udalostiam žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V, Č.p.: ORPZ-BAV-ODI-27/2021- VP vyplýva, že žalobcovi bol dňa 07.03.2021 podľa , zadržaný vodičský preukaz evidenčné číslo N4375923, vydaný na skupiny AM, BI, B, Cl, C, BE, C1E, CE, T Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Galante dňa 30.04.2018, pretože dňa 07.03.2021 v čase o 15,00 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Mercedes C, EČV: E. v Bratislave, po Bratskej ulici, v smere jazdy od diaľnice D2, kde v križovatke v tvare T s vetvou od Kopčianskej ulice odbočoval vľavo na Kopčiansku ulicu, kde nedal prednosť v jazde motocyklu značky BMW, EČV: U., ktorého vodičom bol Z. E.. Medzi vodičom vozidla Mercedes a motocyklom BMW došlo k zrážke, pri ktorej vodič E. utrpel zranenia, ktorým na mieste podľahol. Taktiež došlo k zraneniu spolujazdkyne motocykla H. X., ktorá bola prevezená RZP do nemocnice. Požitie alkoholických nápojov u vodiča X., zistené nebolo. Žalobcovi bol za toto konanie zadržaný vodičský preukaz podľa a ďalšia jazda mu bola zakázaná, nakoľko bol v tom čase dôvodne podozrivý z porušenia . Keďže bol žalobcovi zadržaný vodičský preukaz na mieste, o tejto skutočnosti vydal Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, dňa 07.03.2021 potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu v zmysle . Podľa uvedeného ustanovenia, Orgán Policajného zboru bez ďalšieho konania vydá do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, zadržaného podľa odseku 1 písm. a) sa nevydáva, ak v lehote do 15 dní od zadržania vodičského preukazu už bolo právoplatne rozhodnuté o uložení trestu zákazu činnosti spočívajúceho v zákaze vedenia motorového vozidla alebo sankcie zákazu činnosti spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla a príslušný orgán sa o tom dozvedel. Z uvedeného vyplýva, že vydať rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu bez ďalšieho konania, je povinnosťou správneho orgánu do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu, a rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu už len deklaruje skutočnosť, ktorá nastala v minulosti a je rozhodnutím, ktorým sa neriešia meritórne otázky. V rozhodnutí sa meritum veci iba záväzne vyslovuje a nemení jeho podstatu. Rozhodnutie má procesno-právny charakter, vytvárajúci procesné vzťahy založené záväzným výrokom správneho orgánu o hmotných subjektívnych právach, ktoré trvali, resp. vznikli už pred vyhlásením rozhodnutia, a ktoré majú z tohto dôvodu účinky „ex tunc“. Zmyslom zadržania vodičského preukazu je zamedziť osobe viesť motorové vozidlo, pokiaľ nebude o jej skutku rozhodnuté. Z časového i vecného hľadiska, rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu nepredchádza konečné rozhodnutie s obdobným hmotnoprávnym obsahom. Pre vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu postačuje dôvodné podozrenie, že nastali okolnosti, pre ktoré je možné vodičský preukaz zadržať. Okolnosťou, pre ktorú je možné zadržať vodičovi motorového vozidla vodičský preukaz je dôvodné podozrenie, že sa dopustil priestupku resp. trestného činu, za ktorý je možné uložiť zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Vodičský preukaz bol zadržaný žalobcovi podľa , nakoľko za predmetné konanie je možné uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla v správnom konaní ako aj v trestnom konaní.

12. V ďalšom žalovaný uviedol, že námietkami uvedenými v žalobe sa budú zaoberať orgány činné v trestnom konaní, resp. príslušný Okresný súd alebo správny orgán Okresného dopravného inšpektorátu, a to podľa toho, kto bude rozhodovať v merite veci - o zavinení a zodpovednosti za trestný čin alebo priestupok, pričom jeden a ten istý skutok nemôžu vyšetrovať súčasne dva orgány policajného zboru s rozdielnymi kompetenciami.

Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu len deklaruje stav, ktorý už nastal (skutočnosť že bol žalobcovi zadržaný vodičský preukaz na mieste). Žalobca predmetným rozhodnutím nebol uznaný vinným zo skutku, o ktorom sa vedie samotné konanie, ani sa rozhodnutím o zadržaní vodičského preukazu žiadnym ôsobom nedokazuje jeho vina, rozhoduje sa „len“ o zadržaní vodičského preukazu. Dozor nad úkonmi orgánov činných v trestnom konaní v predmetnej veci vykonáva príslušný prokurátor, pričom odvolací orgán nie je oprávnený hodnotiť ani zasahovať do trestného konania.

IV. Replika žalobcu.

13. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v replike podaním zo dňa 29.09.2021, doručeným súdu elektronicky dňa 29.09.2021 s tým, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojej argumentácie uvedenej v správnej žalobe s dôrazom, že žalovaný vo svojom vyjadrení žiadnym ôsobom nereflektuje námietky správnej žaloby. Žalovaný pristúpil výlučne ku kopírovaniu vlastného rozhodnutia, v dôsledku čoho možno dospieť k záveru, že uznáva nielen argumentačnú núdzu vo vzťahu k podanej žalobe, ale tým aj správnosť námietok v správnej žalobe.

14. Žalovaný vo vyjadrení neuviedol žiadnu právnu argumentáciu ôsobilú vyvrátiť námietky žalobcu a preto žalobca nemá možnosť reagovať na vyjadrenie žalovaného, s výnimkou zotrvania na argumentoch uvedených v správnej žalobe. Žalovaný po sumarizácii popisu skutku, následne doslovne kopíruje text napadnutého rozhodnutia, čo žiadnym ôsobom nemení a ani neneguje žalobné námietky uvedené v správnej žalobe. Názor žalovaného, že sa rozhoduje „len“ o zadržaní vodičského preukazu, nemôže vylučovať zákonom vyžadované náležitosti rozhodnutia, na ktoré opakovane poukazoval žalobca. Žalovaný tak de iure potom uznáva, že napadnuté rozhodnutie nekorešponduje nielen s procesnými ustanoveniami správneho poriadku, ale ani s hmotnými ustanoveniami , ktoré žalobca namieta v rámci správnej žaloby a na ktoré žalovaný žiadnym ôsobom vôbec nereagoval.

V. Administratívne konanie.

15. Z administratívneho spisu súd zistil, že Krajským riaditeľstvom PZ v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát pod evidenčným číslom: AB 586870 bolo vystavené dňa 07.03.2021 potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu, osvedčenia o evidencii, technického osvedčenia o zadržaní vodičského preukazu evidenčné číslo Q., vydaný na skupiny AM, BI, B, Cl, C, BE, C1E, CE, T Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Galante dňa 30.04.2018, z dôvodu , za priestupok áchaný porušením a o priestupkoch. Následne dňa 07.03.2021 bol zadržaný vodičský preukaz zaslaný Okresnému riaditeľstvu PZ SR, Okresný dopravný inšpektorát OBCP Bratislava V, spolu so záznamom z dopranej nehody.

16. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V, ako správny orgán príslušný podľa v spojení s vydal rozhodnutie Č.p.: ORPZ-BA V-ODI-27/2021-VP zo dňa 15.03.2021, ktorým preskúmal odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a na základe zistených skutočností rozhodol, že dôvody zadržania naďalej trvajú a preto vodičský preukaz nemôže byť jeho držiteľovi (žalobcovi) vrátený. Prvostupňové rozhodnutie je špecifikované v odseku 1. tohto rozhodnutia.

17. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 01.04.2021, doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 07.04.2021, v ktorom uvádza skutkovú a právnu argumentáciu takmer zhodnú zo žalobnými námietkami. O podanom odvolaní žalovaný rozhodol pod KRPZ-BA-KDI21-18/2021-P zo dňa 25.05.2021 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutia sú predmetom súdneho prieskumu.

VI. Verejné vyhlásenie rozsudku.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa (ďalej len „“), rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 13.04.2023, postupujúc podľa a . Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci. Miesto a čas verejného vyhlásenia bol oznámený na úradnej tabuli

a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením ( ).

VII. Právne predpisy.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu podaných námietok a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie.

20. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

24. Podľa , vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch, vozidlám idúcim vo vyhradenom jazdnom pruhu po jeho ľavej strane a chodcom prechádzajúcim cez vozovku. Vodič motorového vozidla i nemotorového vozidla odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v jazde električke, ak je povolená jazda pozdĺž električky vľavo a vozidlu idúcemu vo vyhradenom jazdnom pruhu po jeho pravej strane.

25. Podľa , policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla.

26. Podľa , za podmienok uvedených v odseku 1 písm. a) je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz až do právoplatného skončenia veci.

27. Podľa , policajt bezodkladne vydá o zadržaní vodičského preukazu potvrdenie a najneskôr v nasledujúci pracovný deň po zadržaní vodičského preukazu zašle vodičský preukaz orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta, kde sa skutok stal. V potvrdení môže policajt povoliť ďalšiu jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak takou jazdou nebude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky; povolenie platí len na území Slovenskej republiky.

28. Podľa , orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu, je povinný v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ak dôvody zadržania nie sú alebo pominuli, musí byť vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátený.

29. Podľa vety prvej a druhej , orgán Policajného zboru bez ďalšieho konania vydá do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu zadržaného podľa odseku 1 písm. a) sa nevydáva, ak v lehote do 15 dní od zadržania vodičského preukazu už bolo právoplatne rozhodnuté o uložení trestu zákazu činnosti spočívajúceho v zákaze vedenia motorového vozidla alebo sankcie zákazu činnosti spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla a príslušný orgán sa o tom dozvedel.

30. Podľa , ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok.

31. Podľa , priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému ôsobí škodu na majetku.

32. Podľa , za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) a i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.

33. Podľa o správnom konaní, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

34. Podľa o správnom konaní, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

35. Podľa o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

36. Podľa , každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

37. Podľa , kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

VIII. Závery správneho súdu.

38. Úlohou súdu bolo preskúmať a vyhodnotiť námietky vyplývajúce z podanej žaloby a to procesné pochybenia správneho orgánu spočívajúce v absencii citácie príslušných zákonných ustanovení, v absencii správnej úvahy pri aplikácii príslušných zákonných ustanovení na skutok, ktorý bol základom pre zadržanie vodičského preukazu, ako aj vada výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, keďže výrok neobsahoval opis skutku kladený za vinu žalobcovi.

39. V prvom rade správny súd s poukazom na obsah administratívneho spisu konštatuje, že existovali zákonné podmienky na zadržanie vodičského preukazu žalobcu podľa ako aj na rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, nakoľko na splnenie zákonných podmienok je postačujúci predpoklad, resp. možnosť uloženia opatrenia zákazu činnosti, spočívajúce v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého bol žalobca dôvodne podozrivý. Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že dôvodné podozrenie zo áchania skutku (či už priestupku alebo trestného činu), za ktorý možno uložiť trest zákazu činnosti, v preskúmavanej veci je jediným zákonným predpokladom pre zadržanie vodičského preukazu. Policajt je v zmysle oprávnený zadržať vodičský preukaz, ak možno uložiť trest alebo

sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Zadržanie vodičského preukazu je opatrením, ktoré nemožno chápať ako sankciu/trest, teda v preskúmavanej veci zadržanie vodičského preukazu nie je trestaním, nejde o rozhodovanie o priestupku a uložení sankcie. Toto opatrenie nemá represívnu funkciu, ale má funkciu ochrannú, ktorá zahŕňa právomoc poskytnúť ochranu zákonom chránenému záujmu obmedzením alebo odňatím práva v zákonom stanovených prípadoch na zabránenie ďalšiemu páchaniu správnych deliktov. Vzhľadom na uvedené, námietka žalobcu uvedená v odseku 7. tohto rozhodnutia, je irelevantná a nedôvodná. Podľa názoru správneho súdu, je potrebné dôsledne rozlišovať rozhodovanie o zadržaní vodičského preukazu, kde postačuje dôvodné podozrenie zo áchania priestupku, za ktoré je možné uložiť opatrenie zákazu činnosti, od rozhodovania o samotnom priestupku, kde sa vyžaduje preukázanie áchania priestupku konkrétnym páchateľom vrátane preukázania jeho zavinenia a posúdenie miery zavinenia účastníkov dopravnej nehody, čo je predmetom meritórneho konania o priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (rozsah zisťovania skutkového stavu pri zadržaní vodičského preukazu vyslovil právny názor Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku .zn. z 05.02.2019). Samotné zadržanie vodičského preukazu predstavuje faktický úkon policajta, ktorý vydaním potvrdenia len deklaruje skutočnosti, na základe ktorých k tomuto zadržaniu vodičského preukazu došlo (označenie vodiča, ktorého vodičský preukaz bol zadržaný, dôvod zadržania, či sa povoľuje/nepovoľuje ďalšia jazda, označenie priestupku, z ktorého áchania je vodič podozrivý). preto následne stanovuje povinnosť vydať o zadržaní vodičského preukazu rozhodnutie s predpísanými náležitosťami, a to do 15 dní od zadržania, čo bolo v preskúmavanej veci splnené.

40. Námietku žalobcu, že obsahom jeho odvolania bola nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, v ktorom poukázal na ustanovenie vo vzťahu k náležitostiam rozhodnutia, uvedenú v odseku 4. tohto rozhodnutia, vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Všeobecne nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané a prípady, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. K námietke, že výrok napadnutého prvostupňového rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu je nepreskúmateľný a nezrozumiteľný, neobsahuje skutkovú a právnu vetu, správny súd uvádza, že rozhodnutie správneho organu prvého stupňa je jednoznačne a nespochybniteľne označené ako „rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu“, vo výroku je uvedené, že zadržaný vodičský preukaz z dôvodu uvedeného v ods. l písm. a) nebude vrátený žalobcovi, lebo dôvody zadržania trvajú, a za nižšie opísaný skutok možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. V kontexte napadnutých rozhodnutí súd konštatuje, že prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie správnych orgánov je potrebné brať ako jeden celok z dôvodu nadväznosti rozhodnutia odvolacieho orgánu na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Správny súd preto posudzoval napadnuté rozhodnutia ako jeden celok a dospel k záveru, že tieto obsahujú všetky zákonné náležitosti a vo svojej jednote dávajú odpovede na všetky zásadné skutkové aj právne otázky. V preskúmavanej veci žalovaný ako odvolací správny orgán posudzoval napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu na základe odvolacích dôvodov. V napadnutom prvostupňovom rozhodnutí správny orgán síce stručne, ale uviedol relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. V rozhodnutí prvostupňový správny orgán uviedol skutkovú stránku veci a k právnej stránke veci uviedol príslušné zákonné ustanovenia, bez ich priamej citácie. Vo výrokovej časti prvostupňový správny orgán uviedol podstatné skutočnosti s uvedením príslušných právnych predpisov (bez ich citácie) tak, ako sú zaužívané pre takýto charakter rozhodnutí. K výrokovej časti napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu správny súd má potrebu uviesť, že v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie, právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (napr. zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie k priestupkom. Kriminalizácia či dekriminalizácia určitého konania sa prejavuje v právnej úprave a takýto kontext treba vnímať pri posúdení nevyhnutnosti

konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí správneho orgánu. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a ôsobu áchania, prípadne i iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom. V priestupkoch je obdobná právna úprava, keď výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať popis skutku s označením miesta a času jeho áchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Na tomto mieste správny súd konštatuje, že iné správne delikty, takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá a odkazuje sa len na správny poriadok ( ), podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, prípade rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. V preskúmavanej veci ide práve o takýto druh správneho konania, keď prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím, ktoré mu explicitne ukladá zákon ( vety prvej ), bez ďalšieho konania vydať do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu. Pri posúdení obsahovej dostatočnosti výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, správny súd vychádzal z hľadiska, čo je pre rozhodnutie určujúce, rozhodujúce a nevyhnutné, pri takomto charaktere rozhodnutia (ktoré už len deklaruje faktický stav) a dospel k záveru, keďže výrok presne označuje zadržaný dokument (vodičský preukaz), kto je jeho držiteľom, označenie zákonného ustanovenia, na základe ktorého je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz, označenie zákonného ustanovenia, na základe ktorého bola preskúmaná dôvodnosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, všetko s odkazom na skutok opísaný v časti odôvodnenia rozhodnutia, je podľa názoru súdu dostatočný, keďže nejde o rozhodnutie, ktorým by bol účastník správneho konania uznaný vinným za správny delikt a ani mu nebola uložená sankcia. Ako súd už vyššie uviedol v odseku 39. tohto rozhodnutia, rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu je opatrením, ktoré nemožno chápať ako sankciu. Zadržanie vodičského preukazu nie je trestaním, nejde o rozhodovanie o priestupku a uložení sankcie. Opatrenie nemá represívnu funkciu, ale má funkciu ochrannú, ktorá zahŕňa právomoc poskytnúť ochranu zákonom chránenému záujmu obmedzením alebo odňatím práva v zákonom stanovených prípadoch na zabránenie ďalšiemu páchaniu správnych deliktov.

41. Námietku nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti napadnutého prvostupňového rozhodnutia, keď výroková časť len odkazuje na ustanovenie , bez jeho znenia, čo sa rovnako týka i ustanovenia , uvedenú v odseku 5. tohto rozhodnutia, vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Správny súd k predmetnej námietke posudzoval obe napadnuté rozhodnutia ako jeden celok a keďže správny orgán v druhostupňovom rozhodnutí namietanú vadu odstránil, keď v ňom uviedol znenie a a ich obsah premietol v kontexte skutkových okolností podstatných pre vydanie napadnutého rozhodnutia. To, že odvolací správny orgán vo svojom rozhodnutí neuviedol znenie (v rozhodnutí predmetné ustanovenie ako také označil), nemožno vyhodnotiť ako vadu napadnutého rozhodnutia, keďže predmetným rozhodnutím nešlo o posúdenie porušenia tohto zákonného ustanovenia žalobcom (to bude predmetom až ďalšieho konania v merite veci) a v napadnutom rozhodnutí ide len o označenie zákonného ustanovenia, z ktorého je žalobca podozrivý a k tomuto ustanoveniu je prepojený opísaný skutkový stav veci.

42. Námietku žalobcu, že žalovaný ako odvolací správny orgán sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní vôbec nezaoberal, uvedenú v odseku 6. tohto rozhodnutia, vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Správny súd na tomto mieste musí uviesť, že odvolací správny orgán nemá zákonnú povinnosť zaoberať sa všetkými námietkami vznesenými účastníkom správneho konania v podanom odvolaní, ale z rozhodnutia o odvolaní musí byť zrejmé, že sa odvolací správny orgán zaoberal všetkými pre rozhodnutie podstatnými námietkami uvedenými v odvolaní. Odvolací správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v čase zadržania vodičského preukazu existovali zákonné podmienky na jeho zadržanie policajtom na mieste podľa a následné vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu. Na splnenie zákonných podmienok uvedených v , je postačujúci predpoklad, resp. možnosť uložiť sankciu zákazu činnosti, spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého áchania je žalobca podozrivý. Iné okolnosti/možnosti z uvedeného zákonného ustanovenia nevyplývajú. Vzhľadom na vyššie vyslovený právny názor, potom z obsahu rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní náležite vysporiadal, aj keď ich explicitne nešpecifikoval,

pričom v čase vydania rozhodnutia trvali dôvody pre zadržanie vodičského preukazu, nakoľko od vydania rozhodnutia prvého stupňa, resp. od zadržania vodičského preukazu nedošlo k ich zmene. Žalovaný vo svojom rozhodnutí demonštroval situáciu, ktorá by mohla byť dôvodom na vrátenie vodičského preukazu, čo ale v predmetnej veci nenastalo.

43. Námietku absencie zdôvodnenia nevyhnutnosti zadržania vodičského preukazu, keďže v zmysle je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz v nevyhnutných prípadoch, tzn. nie povinnosť, uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, vyhodnotil súd ako nedôvodnú. K predmetnej námietke treba uviesť, že z ustanovenia vyplývajú dôvody, kedy je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz. Okrem iného z písmena a) uvedeného ustanovenia vyplýva, že policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla (postačuje predpoklad, resp. možnosť uloženia trestu/sankcie zákazu činnosti, spočívajúce v zákaze vedenia motorového vozidla). Dôležité je, že ide o oprávnenie policajta zadržať vodičský preukaz a nie zákonom uloženú povinnosť. Nakoľko v preskúmavanej veci bol žalobca dôvodne podozrivý z porušenia ustanovenia (v križovatke v tvare T pri odbočovaní vľavo nedal prednosť v jazde motocyklu), za ktorý môže byť uložený trest alebo sankcia zákazu činnosti spočívajúca v zákaze vedenia motorového vozidla, čo v čase vydania prvostupňového rozhodnutia bezpochyby trvalo (uvedené konštatoval prvostupňový správny orgán), čo nebolo ani sporné, keďže žalobca túto skutočnosť v podanom odvolaní nenamietal, a táto skutočnosť trvala i v čase vydania druhostupňového rozhodnutia. Preto na aplikáciu bola postačujúca existencia možnosti použitia trestu, resp. sankcie zákazu činnosti spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého bol žalobca dôvodne podozrivý, keďže iné okolnosti z uvedeného zákonného ustanovenia nevyplývajú. Akákoľvek iná správna úvaha by v tomto prípade bola bez premisy logického uvažovania. Správny súd opäť zdôrazňuje, že z obsahu rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa s podstatnými námietkami uvedenými v odvolaní náležite vysporiadal, a to, že v čase vydania rozhodnutia trvali dôvody pre zadržanie vodičského preukazu, nakoľko od vydania prvostupňového rozhodnutia, resp. od zadržania vodičského preukazu nedošlo k ich zmene. Z rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu, ktoré vydal prvostupňový správny orgán je zrejmé, čo bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia, rovnako bolo zrejmé, že rozhodnutie vydal prvostupňový správny orgán v čase, resp. v štádiu konania, keď bol žalobca dôvodne podozrivý z porušenia , pre ktoré je možné uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla ( ). K samotnej správnej úvahe pri odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu, súd konštatuje, že pri súdnom prieskume vo vzťahu k správnej úvahe, preskúmava iba to, či rozhodnutie správneho orgánu nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. A tak k vydaniu preskúmavaného rozhodnutia na základe zákonom povolenej správnej úvahy (policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla), preskúmava len to, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

44. Krajský súd v Bratislave preskúmaním žalobou napadnutých rozhodnutí nezistil žiaden z dôvodov namietaných žalobcom v podanej žalobe. Žalovaný logickým a konzistentným ôsobom sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia ako aj postup žalovaného boli v súlade so zákonom a žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol. V závere súd upriamuje pozornosť na skutočnosť už uvedenú v odôvodnení tohto rozhodnutia, že napadnuté rozhodnutia nemajú charakter trestania/sankcie a preto pri súdnom prieskume nepostupoval ako pri žalobe vo veci správneho trestania.

IX. Trovy konania.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť ísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).