Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (20)7f2/375327.46f58e.pdf
PDF · 177.64 KB
No categories available
2Sžo/201/2010
Najvyšší súd 2Sžo/201/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého
a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: N., s.r.o., právne
zastúpeného JUDr. P. Č., advokátom, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu,
metrológiu a skúšobníctvo SR, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 2009/300/ 0004429/01379 zo dňa 3. júla 2009, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/174/2009-36 zo dňa 10. júna 2010,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 1S/174/2009-36 zo dňa 10. júna 2010 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd rozhodol tak, že zrušil podľa ustanovenia
§ 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 3.7.2009
ako i rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu v Bratislave č. 4128/
600/2008/R zo dňa 14.4.2009, ktorým prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi
pokutu podľa § 36 ods. 1 písm. g) zákona o metrológii vo výške 2400€ za porušenie
zákona o metrológii tým, že v určenej lehote do 7.9.2008 neodstránil nedostatok
zistený pri metrologickom dozore, uskutočnenom dňa 7.8.2008, z ktorého bol spísaný
protokol P/K č. 4100/08, nakoľko v deň kontroly dňa 9.10.2008 naďalej žalobca
uskutočňoval meranie teploty – v desiatich prípadoch chladiarenské a mraziarenské
boxy, 1ks vpichový digitálny teplomer a v dvanástich prípadoch monitorovanie
teploty v dopravných prostriedkoch, podľa osobitných predpisov (potravinový kódex
– príslušné výnosy a hlavy, ktoré sa zaoberajú skladovaním mäsových výrobkov
a hydiny a Nariadenie Komisie (ES) č. 37/2005, STN 13486) nekalibrovanými
meradlami a že na meranie relatívnej vlhkosti v chladiarenských skladoch
nepoužívala kalibrované meradlá, čím porušila ustanovenie § 9 ods. 7 zákona
o metrológii. Vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd takto rozhodol,
keď dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s kritériami uvedenými
v § 47 správneho poriadku. Poukázal na to, že správny orgán sa nedostatočným
spôsobom riadil i ustanovením § 32 správneho poriadku, keď vo výroku rozhodnutia
žalovaného absentuje ustanovenie zákonnej normy, podľa ktorej vo veci rozhodol
a taktiež pochybenie je i v tom, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nerieši
základnú skutočnosť, a to odpoveď ako sa vysporiadal so všetkými námietkami
žalobcu uvedenými v jeho odvolaní. Žalovaný sa v dôvodoch rozhodnutia obmedzil
len na argumentáciu, že napadnuté rozhodnutie netrpí takou vadou, pre ktorú by bolo
potrebné ho zmeniť alebo zrušiť. Podľa názoru krajského súdu takéto rozhodnutie
správneho orgánu neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a nie je z neho
zrejmé, akými konkrétnymi skutočnosťami bol správny orgán pri vydávaní
napadnutého rozhodnutia vedený a aj keď má správny orgán možnosť rozhodnúť
podľa vlastnej úvahy, nemôže rozhodnúť automaticky bez toho, aby nemal k svojmu
rozhodnutiu dostatočné odôvodnenie.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalovaný a žiadal, aby
Najvyšší súd SR ako súd odvolací zmenil rozsudok krajského súdu tak, že žalobný
návrh žalobcu zamietne, resp. rozsudok krajského súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie
konanie. Poukázal na to, že krajský súd po právnej stránke vec nesprávne posúdil.
Poukázal na to, že správne orgány ako prvostupňový tak i odvolací konštatovali,
že zo strany kontrolovanej osoby došlo k porušeniu zákona o metrológii tým,
že kontrolovaná osoba neodstránila nedostatok zistený pri metrologickom dozore
zo dňa 7.8.2008, a to tým, že naďalej nezabezpečila podľa § 9 ods. 7 zákona
o metrológii pri meraniach podľa osobitných predpisov meranie teploty
kalibrovanými meradlami. Kontrolovaná osoba v odvolaní tvrdí, že išlo o nezákonnú
kontrolu, čo jej úrad v rozhodnutí o odvolaní náležite vyvrátil, pričom kontrolovanej
osobe bolo jednoznačne preukázané porušenie zákona o metrológii a ostatné
námietky kontrolovanej osoby vyhodnotil úrad ako neopodstatnené, pretože primárne
vychádzali zo zlej interpretácie a neznalosti zákona o metrológii. Žalovaný uviedol,
že pokuta nebola žalobcovi uložená za nepoužívanie kalibrovaných meradiel,
ako sa kontrolovaná osoba stále mylne domnieva, ale za neodstránenie nedostatku,
ktorého odstránenie jej bolo uložené dňa 7.8.2008, pričom lehota na jeho odstránenie
bola jeden mesiac. Podľa žalovaného výška pokuty neprekročila medze a hľadiská
ustanovené v § 36 ods. 1 zákona o metrológii, ktorý umožňuje uložiť pokutu
za každý tam uvedený správny delikt až do výšky 6 638,78€ a jej výška nebola
v rozpore so zákonom o metrológii a jej výšku určil inšpektorát v rámci zákonom
povolenej voľnej úvahy a poukázal na ustanovenie § 245 ods. 2 O.s.p. Podľa
žalovaného krajský súd nebol oprávnený podľa § 245 ods. 2 O.s.p. preskúmavať
správnu úvahu inšpektorátu a výšku uloženej pokuty a nemohol ani vysloviť
nepreskúmateľnosť v časti výšky uloženej pokuty. Nakoľko v danej veci ide o také
porušenie zákona o metrológii, ktorého následkom je možné ohrozenie zdravia
spotrebiteľa, úrad sa s výškou inšpektorátom uloženej pokuty stotožnil. Žalovaný
taktiež poukázal na to, že krajský súd v dôvodoch svojho rozsudku nikde
nepoukazuje na porušenie zákona zo strany prvostupňového orgánu a napriek tomu
konštatuje, že aj predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo
nezákonné pre nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril a poukázal na to,
že prvostupňový súd vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie a jeho rozhodnutie
je v plnom rozsahu zákonné. Taktiež poukázal na to, že krajský súd sa vo svojom
rozhodnutí jednoznačne vyporiadal i s námietkami žalovaného, obsiahnutými v jeho
odvolaní zo dňa 1.7.2010 a vzhľadom k tomu žiadal, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie krajského súdu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O .s.p.
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov
odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania
posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného
skutkového stavu a s ohľadom na námietku žalobcu ohľadne hodnotenia dôkazov,
zisťoval či príslušné konanie o správnom delikte bolo vedené takým procesným
postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané
spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.
Z administratívneho spisu správneho orgánu vyplýva, že dňa 7.8.2008 vykonal
prvostupňový správny orgán u žalobcu kontrolu plnenia povinností používateľa
kalibrovaných meradiel, používaných podľa osobitných predpisov pri uskladňovaní
mäsových výrobkov a hydiny a ich preprave. Metrologický dozor bol zameraný
na kontrolu používania kalibrovaných meradiel podľa § 9 ods. 7 zákona o metrológii.
O vykonaní tejto kontroly u žalobcu bol spísaný Slovenským metrologickým
inšpektorátom Bratislava, pracovisko Košice, protokol P/K č. 4100/08 zo dňa
7.8.2008 a vzhľadom na zistené nedostatky pri vykonanej kontrole boli žalobcovi
uložené, ako to vyplýva z príslušného protokolu, nápravné opatrenia, a to používať
kalibrované meradlá v požadovanom rozsahu pri meraniach podľa osobitného
predpisu (potravinový kódex – príslušné výnosy a hlavy, ktoré sa zaoberajú
skladovaním mäsových výrobkov a hydiny) – monitorovanie teplôt v procese
skladovania mäsových výrobkov a hydiny a kontrole teplôt v jadre – vpichový
teplomer (potravinový kódex – príloha č. 4 k deviatej hlave druhej časti). Ďalej
pri meraní teplôt v 12ks vozidlách so skriňovou izotermickou nadstavbou vykonávať
meranie teploty kalibrovanými meradlami v požadovanom rozsahu. Zabezpečiť
meranie a monitorovanie vlhkosti v chladiarenských boxoch. Zistené nedostatky
Slovenský metrologický inšpektorát uložil žalobcovi odstrániť do 7.9.2008
a o spôsobe odstránenia zistených nedostatkov písomne informovať príslušný
inšpektorát v Košiciach a zaslať dokumenty potvrdzujúce odstránenie zistených
nedostatkov, a to v termíne do 7.9.2008.
Dňa 9.10.2008 inšpektorát vykonal u žalobcu následný metrologický dozor
k protokolu P/K č. 4100/08 zo dňa 7.8.2008 kedy inšpektorát zistil, že príslušné
uložené opatrenia žalobcovi pri predchádzajúcej kontrole neboli odstránené a bolo
mu uložené, aby zistené nedostatky opätovne odstránil, a to v termíne do 31.10.2008.
Ako vyplýva zo spisového materiálu správneho orgánu ako i krajského súdu,
tým že žalobca nezabezpečil v zmysle ustanovenia § 9 ods. 7 zákona o metrológii
meranie teploty kalibrovanými meradlami, tak za tieto neodstránené nedostatky
uložil inšpektorát žalobcovi v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 písm. g) zákona
č. 142/2000 Z.z. o metrológii pokutu vo výške 2400€. Žalobca proti rozhodnutiu
inšpektorátu podal rozsiahle odvolanie zo dňa 4.5.2009, v ktorom poukázal okrem
iného na skutočnosti, pre ktoré inšpektorát nebol oprávnený vykonať príslušnú
kontrolu, keď poukázal na predmet úpravy zákona o metrológii s tým, že meracie
zariadenia prevádzkovateľom potravinárskeho podniku na meranie skladovac ích
teplôt neslúžia na posúdenie zhody, nie sú určenými meradlami a podľa osobitného
predpisu nepodliehajú metrologickej kontrole. Taktiež uviedol, že Nariadenie
Komisie (ES) č. 37/2005 umožňuje do 31.12.2009 používanie pôvodných meracích
zariadení, a aj z tohto dôvodu nemohla kontrolovaná osoba porušiť uvedené
nariadenie a kontrola bola nezákonná. Taktiež okrem iného z odvolania žalobcu
vyplýva, že N. s.r.o., podlieha v oblasti kontroly monitorovania teplôt v procese
skladovania mäsových výrobkov a hydiny potravinovému dozoru, ktorý vykonáva
príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa podľa osobitného predpisu,
ktorý ustanovuje požiadavky na vykonávanie potravinového dozoru pri preukazovaní
teplôt v skladovacích zariadeniach vrátane povinnosti vykonávať ho pomocou
prístroja s osvedčením o kalibrácii. Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku sa riadi
predpismi potravinového práva a v zmysle potravinového práva má podľa
potravinového kódexu SR povinnosť používať takéto meradlo orgán potravinového
dozoru. Ako uvádza žalobca v príslušnom odvolaní proti prvostupňovému správnemu
rozhodnutiu, tak potraviny nepatria medzi určené výrobky, preto nie je možné
aplikovať požiadavky metrologických predpisov tak, ako ich inšpektorát uviedol vo
svojom rozhodnutí.
Ako vyplýva zo zákona o metrológii v zmysel ustanovenia § 39 ods. 1
na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bolo potom potrebné, aby sa správne orgány
dôsledne v priebehu správneho konania riadili príslušnými ustanoveniami zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že i veci správnych deliktov
majú v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry v zásade charakter konania
o trestnom obvinení a správny orgán musí preto rešpektovať procesné práva
obvineného zo správneho deliktu, základné zásady správneho konania a čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje právo
na spravodlivý proces. Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé
súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy a zo štrasburskej
judikatúry vyplýva, že tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne a exekučné.
Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je
rozhodujúca klasifikácia protiprávneho konania na správne delikty a trestné delikty
vnútroštátnym poriadkom. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je potrebné
i sankcie vo veciach správnych deliktov vo forme pokuty považovať za sankcie
represívneho charakteru a preto ide o trestné veci bez ohľadu na relatívne nízke
sankcie. Vo všetkých veciach, ktoré je možné subsumovať pod pojem „veci trestného
charakteru“ musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie, možnosť domôcť sa práva
na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru.
Najvyšší súd SR dospel k záveru, že v prípade žalobcu išlo o vec trestného
charakteru, keď vzhľadom na uvedené skutočnosti predmetom prieskumu je sankcia
za príslušný správny delikt, kde sú vzhľadom i na spoločenskú nebezpečnosť i vyššie
sankcie ako napr. pri veciach priestupkových. V danom prípade ide potom nesporne
o vec trestného obvinenia a preto procesný postup správnych orgánov nemožno
hodnotiť ako súladný so zákonom, pretože príslušné ústne pojednávanie malo byť
nariadené už v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa. Z administratívneho
spisu správneho orgánu nesporne vyplýva, že takéto ústne pojednávanie správny
orgán prvého stupňa - príslušný inšpektorát nenariadil.
Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti správny orgán posudzuje,
či dôkazy boli získané a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu alebo
či z tohto hľadiska je i možné vyčítať určité chyby, t.j. či ide o dôkazy zabezpečené
v súlade so zákonom alebo ide o dôkazy nezákonné. K dôkazom, ktoré boli získané
alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi nemožno
prihliadnuť a iný postup správneho orgánu by mal za následok, že porušenie
všeobecne záväzného právneho predpisu by sa premietlo do skutkového stavu veci,
ktorý zistil správny orgán a v konečnom dôsledku aj do rozhodnutia vo veci samej.
Ak by správny orgán prihliadol k nezákonným dôkazom a na základe takýchto
dôkazov by postavil skutkové zistenia, tak by potom správny orgán správne konanie
v predmetnej veci zaťažil chybou, ktorá by mala za následok vecné nesprávne
a v konečnom dôsledku aj nezákonné rozhodnutie.
Z administratívneho spisu odvolací súd taktiež zistil, že predovšetkým
prvostupňový správny orgán postupoval v priebehu dokazovania v správnom konaní
v rozpore s vyššie uvedeným. Procesným postupom inšpektorátu došlo okrem iného
k závažnému porušeniu ustanovenia § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní. Vo veci nebolo možné, aby procesným postupom správny orgán prvého
stupňa začal správne konanie v zmysle ustanovenia § 18 ods. 1, 2 správneho
poriadku podaním zo dňa 13.10.2008, v ktorom súčasne vo vzťahu k žalobcovi
ako vyplýva z uvedeného listu, aplikuje i ustanovenie § 33 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pričom ušlo pozornosti inšpektorátu, že vo veci
ide o vec trestného charakteru a preto vzhľadom na túto skutočnosť bolo možné
aplikovať postup v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku až následne
po vykonaní ústneho pojednávania. V odvolacom správnom konaní bolo povinnosťou
odvolacieho orgánu ex offo prihliadnuť na uvedené nezákonné vykonané
dokazovanie zo strany prvostupňového správneho orgánu. V danom prípade taktiež
i odvolací správny orgán pochybil v odvolacom konaní, keď sa dôsledne nezaoberal
tvrdeniami a námietkami žalobcu, uvedenými v jeho odvolaní proti rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje
s krajským súdom, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje skutočne predpísané
náležitosti a takáto skutočnosť i vyplýva z obsahu odôvodnenia odvolacieho
správneho orgánu.
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pokiaľ sa odvolací orgán nevysporiada
so všetkými námietkami a tvrdeniami žalobcu, resp. s podstatnými námietkami,
tak jeho rozhodnutie je potrebné považovať za nepreskúmateľné z hľadiska
nedostatku dôvodov. Taktiež je potrebné uviesť, že na odvolacie konanie
pred Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR sa nevzťahuje zásada
koncentrácie konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
po príslušnom doplnení dôvodov rozhodnutia považoval rozhodnutie krajského súdu
za zákonné a napadnutý rozsudok krajského súdu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1
O.s.p. v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. potvrdil.
O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1
O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 246c
ods. 1 veta prvá O.s.p., keď účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Žalobcovi napriek úspechu vo veci trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil
a žalovanému správnemu orgánu náhrada trov konania zo zákona neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 13. júla 2011
JUDr. Elena Kováčová
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová