Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24S-71-2019.pdf
PDF · 215.34 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/71/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037 právne zast.: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.r.o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 3113/2018 zo dňa 22. októbra 2018, takto,
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. k. 3113/2018 zo dňa 22. októbra 2018 a rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Zvolen č. j. RVPSZV/RK/2018/000386/02-021 zo dňa 26. júla 2018 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu (100 %) v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Dňa 31.01.2018 vykonali inšpektori Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (ďalej aj len „RVPS“) Zvolen plánovanú úradnú kontrolu potravín v prevádzkarni supermarket BILLA filiálka 411, Železničná 3111/4, 963 01 Krupina. Pri kontrole boli zistené nedostatky v hygiene prevádzkových priestorov a zariadení, zistené bolo nezabezpečenie oddeleného skladovania nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu, umiestňovanie na trh troch druhov potravinárskych výrobkov po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti a umiestňovanie na trh piatich druhov potravín nevhodných na ľudskú spotrebu. Všetky skutočnosti zistené počas úradnej kontroly boli uvedené do Záznamu o úradnej kontrole potravín č. ZV/2018/Ko,Lu,Kr,Šp/02 zo dňa 31.01.2018, zároveň boli zaznamenané aj fotograficky. S obsahom Záznamu bol oboznámený vedúci predajne, ktorý ku kontrolným zisteniam podal vyjadrenie v tom zmysle, že o výsledku kontroly bude informovať vedenie spoločnosti. Na základe týchto zistení začala RVPS Zvolen správne konanie a účastníkovi konania dala možnosť vyjadriť sa k podkladu pre rozhodnutie. Účastník konania sa vyjadril listom zo dňa 26.03.2018, v ktorom uviedol, že odstránil zistené nedostatky, stiahol nevyhovujúce potraviny z predaja a zlikvidoval ich. Zároveň poukázal na to, že sa nejednalo o úmyselné konanie zamestnancov, ale išlo len o zlyhanie ľudského faktora. RVPS Zvolen vydala dňa 05.04.2018 rozhodnutie č. j. RVPSZV/ RK/2018/000386/02-021-1, ktorým uznala žalobcu zodpovedným za spáchanie správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. o), § 28 ods. 4 písm. a) a § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách a uložila mu
úhrnnú pokutu 100.000 EUR podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách. Na základe podaného odvolania odvolací orgán rozhodnutím č.k.: 1538/2018 zo dňa 07.06.2018 zrušil rozhodnutie RVPS Zvolen o uložení pokuty zo dňa 05.04.2018 a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu nesprávneho posúdenia minulosti účastníka konania a opakovanosti konania, čo malo za následok uloženie pokuty v nesprávnej sadzbe.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Regionálna veterinárna a potravinová správa Zvolen rozhodnutím č.j.: RVPSZV/ RK/2018/000386/02-021 zo dňa 26.07.2018 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) žalobcu ako prevádzkovateľa potravinárskeho podniku uznala zodpovedným zo spáchania správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. o) v spojení s § 28 ods. 6, § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 8 a § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách a uložila mu podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách úhrnnú pokuta vo výške 1 000 000,00 EUR, za nedostatky zistené úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 31.01.2018 v prevádzkarni: supermarket BILLA filiálka 411, v Krupine, teda za to, že opakovane umiestňoval na trh potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu, opakovane umiestňoval na trh potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, opakovane nezabezpečil požadovanú hygienu potravinárskych priestorov a zariadení a nezabezpečil oddelené skladovanie nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu.
3. Žalobca v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal najmä to, že došlo k porušeniu jeho subjektívnych práv počas úradnej kontroly a samotného správneho konania tým, že nebol oboznámený o účele zásahu správneho orgánu pred jeho uskutočnením (pred vykonaním kontroly), nebol poučený o právach a povinnostiach, správny orgán nerešpektoval zásadu zrozumiteľne zaznamenaného procesu, RVPS aplikovala koncentračnú zásadu, nemal možnosť sa k veci vyjadriť pred vydaním rozhodnutia, správny orgán nevyhovel jeho návrhu nariadiť ústne pojednávanie, vypočuť svedkov a účastníka konania. Namietal nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia z dôvodu svojvoľného hodnotenia dôkazov, nezrozumiteľnosti a nejasnosti výroku rozhodnutia, nesprávneho postupu pri aplikácii absorpčnej zásady pri určení sankcie, nedostatočného odôvodnenia výšky pokuty, keďže nie je zrejmé, ako pri stanovení výšky pokuty správny orgán zohľadnil kritériá dĺžky porušovania, neexistencie následku protiprávneho konania (ako poľahčujúcu okolnosť) a najmä spáchanie ostatných deliktov ako priťažujúcu okolnosť. Nie je možné preskúmať, ako konkrétne tieto úvahy správny orgán zohľadnil pri stanovení výšky pokuty. Navrhol odvolaciemu orgánu zrušiť prvostupňové rozhodnutie pre jeho nezákonnosť a zastaviť predmetné správne konanie.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
4. Rozhodnutím žalovaného ako odvolacieho orgánu, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. k. 3113/2018 zo dňa 22. októbra 2018 bolo podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) zamietnuté odvolanie žalobcu a odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdené.
5. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že uviedol relevantné ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov aplikovaných na daný prípad, uviedol ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, ozrejmil svoju úvahu pri posudzovaní veci. Považoval za preukázané skutočnosti z dôkazov, ktoré boli zistené a získané počas úradnej kontroly potravín dňa 31.01.2018, a to že:
1. žalobca umiestňoval na trh 5 druhov čerstvého ovocia a zeleniny nevhodných na ľudskú spotrebu (citróny, grapefruit červený, rajčiaky cherry, mandarínky, papriky mix Trikolora), ktorým konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. Konštatoval, že vzhľadom na to, že rozhodnutím RVPS Zvolen zo dňa 04.05.2017 právoplatným dňa 25.05.2017 bola žalobcovi uložená pokuta aj za umiestňovania na trh potravín nie bezpečných, čo bolo posúdené ako správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, rozhodnutím RVPS Zvolen zo dňa 22.11.2017 právoplatným dňa 13.12.2017 bola žalobcovi uložená pokuta za umiestňovanie na trh potravín nie bezpečných podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách a rozhodnutím RVPS Zvolen zo dňa 22.12.2017 právoplatným dňa 19.01.2018 bola účastníkovi konania uložená pokuta aj za opakované umiestňovanie na trh potravín nie bezpečných, čo bolo posúdené ako
správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s ods. 7 zákona o potravinách, došlo do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa ods. 4 a 7 uvedeného ustanovenia, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 7 a ods. 8 zákona o potravinách. 2. Žalobca umiestňoval na trh potraviny po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti (kvasená kapusta, arašidové chrumky, mini syrové tyčinky) ktorým konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách. Konštatoval, že vzhľadom na to, že rozhodnutím RVPS Zvolen zo dňa 04.05.2017 právoplatným dňa 25.05.2017 bola účastníkovi konania uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách za umiestňovanie na trh potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti a dátumu spotreby a rozhodnutím RVPS Zvolen zo dňa 22.12.2017 právoplatným dňa 19.01.2018 bola žalobcovi uložená pokuta sa opakované umiestňovanie na trh potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s ods. 7 zákona o potravinách, došlo do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa ods. 4 a ods. 7 uvedeného ustanovenia, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 7 a ods. 8 zákona o potravinách. 3. Žalobca nezabezpečil požadovanú hygienu prevádzkových priestorov a zariadení, ktorým konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách. Konštatoval, že vzhľadom na rozhodnutie RVPS Zvolen zo dňa 04.05.2017 právoplatné dňa 25.05 2017 bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta 5.000 EUR aj za to, že dňa 17.03.2017 neudržiaval zariadenie prevádzkarne v čistote, čo bolo posúdené ako správny delikt podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách, došlo do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby aj podľa § 28 ods. 6 uvedeného zákona. 4. Žalobca spoločne uchovával vzájomne nezlučiteľné druhy výrobkov (potraviny, drogériový tovar, krmivo pre zvieratá), ktorým konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách.
Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu
6. Žalobca podal elektronicky prostredníctvom ÚPVS dňa 21.12.2018 Krajskému súdu v Bratislave správnu žalobu vo veci správneho trestania, ktorá bola postúpená správnemu súdu v Banskej Bystrici ako súdu miestne príslušnému, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 3113/2018 zo dňa 22.10.2018 a rozhodnutia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Zvolen č.j.: RVPSZV/RK/2018/000386/02-021-1 zo dňa 26.07.2018, ktoré obe navrhoval zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
7. Ako dôvody zrušenia rozhodnutí žalobca uvádzal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).
8. Zároveň navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok a tiež prerušiť súdne konanie z dôvodu konania na Ústavnom súde SR o súlade niektorých ustanovení zákona o potravinách s Ústavou SR.
9. V prvej skupine žalobných námietok žalobca namietal porušenie jeho subjektívnych práv počas výkonu úradnej kontroly potravín, ktorá bola v značnej časti vykonaná bez prítomnosti zástupcu žalobcu, a to práva na ochranu súkromia a nedotknuteľnosť obydlia, práva byť oboznámený o účele úradnej kontroly pred jej uskutočnením a práva byť poučený o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu, že došlo k odmietnutiu základných princípov, ktoré musia uplatňovať orgány verejnej správy pri výkone svojich právomocí, k nerešpektovaniu zásad na zrozumiteľné zaznamenanie procesného postupu a skutočnosť, že de facto došlo k aplikácii koncentračnej zásady v konaní žalovaného.
10. Žalobca uvádzal, že právne predpisy, ale najmä judikatúra (slovenská a európska) určujú mantinely pre výkon ich kompetencie tak, aby pri jej účinnom uplatňovaní boli zároveň garantované aj práva podnikateľov, ktorí sa neohláseným kontrolám/inšpekciám musia dobrovoľne podrobiť. Podnikateľ pri výkone kontrol nemôže byť pozbavený práva na spravodlivý proces, vrátane práva byť riadne poučený,
práva navrhovať dôkazy, práva byť vypočutý a podobne. S odkazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ uvádzal, že práva garantované v článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd - právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života môžu byť interpretované ako zahŕňajúce právo pre obchodnú spoločnosť na rešpektovanie jej obchodného sídla, priestorov jej organizačných zložiek, ako aj jej profesionálnych či obchodných priestorov. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/262/2015 zo dňa 27.09.2017 vyplýva, že nemožno vylúčiť, že úradné kontroly môžu zasahovať aj do práva na súkromie. Podľa žalobcu Záznam z úradnej kontroly neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že by zástupcovia na začiatku kontroly, resp. pred prvým úkonom poučili zástupcu podnikateľa BILLA s.r.o. o účele kontroly. O údajnom ústnom poučení/oboznámení účelu pred začatím úradnej kontroly v zázname neexistuje žiadna zmienka. Žalovaný neumožnil vykonať navrhovaný výsluch svedkov na potvrdenie alebo vyvrátenie jeho tvrdenia o oboznámení o účele kontroly pred jej začatím. Ďalej namietal, že zástupca žalobcu nebol nielen na začiatku úradnej kontroly, ale ani v jej priebehu vôbec poučený o svojich právach a povinnostiach, pričom nie je povinnosťou podnikateľa poznať všetky práva a povinnosti. V zmysle rozhodovacej praxe slovenských súdov (Rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Szz 1/2011 zo dňa 05.04.2011 vykonávanie prešetrovania správnym orgánom pred začatím konania je procesný postup, v rámci ktorého musí postupovať orgán verejnej správy primerane podľa Správneho poriadku a základných pravidiel správneho konania. Napriek tomu podľa RVPS je aplikácia princípov Správneho poriadku na úradné kontroly vylúčená. Aj formálne nedostatky v procesnom postupe pred začatím konania vedú k tomu, že kontrola/inšpekcia mimo správneho konania nebola vykonaná v súlade so základnými pravidlami správneho konania. Namietal nesprávnosť zápisu v zázname, že úradná kontrola sa vykonáva podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona o potravinách, ktoré ustanovenie však upravuje len to, že regionálne a veterinárne správy sú orgánmi štátnej správy na úseku kontroly. Keďže úradné kontroly sa v zmysle § 18 ods. 3 zákona o potravinách vykonávajú podľa osobitného predpisu, ktorým je európske Nariadenie č. 882/2004, žalobca nemohol jednoduchým nahliadnutím do príslušného právneho predpisu zhodnotiť zákonnosť zásahu správneho orgánu, v dôsledku čoho išlo o nezákonný zásah do práv spoločnosti BILLA s.r.o. Žalobca uvádzal, že v konaní žalovaný uplatnil koncentračnú zásadu, keď na neskoršie námietky účastníka konania uplatnené najmä v odvolaní opakovane neprihliadol a odkazoval na neuplatnenie námietok počas úradnej kontroly respektíve bezprostredne po jej skončení.
11. Druhá skupina žalobných námietok sú žalobné body ohľadom tvrdenia porušenia subjektívnych práv žalobcu v správnom konaní. Namietal nesplnenie zákonnej povinnosti správneho orgánu zaslať výzvu pred vydaním rozhodnutia, nevyhovenie návrhu na vypočutie účastníka konania k prejednávanej veci a návrhu na nariadenie ústneho pojednávania ako aj nevyhovenie návrhu na výsluch svedkov.
12. Žalobca namietal, že došlo k porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku, na použitie ktorého odkazuje ustanovenie § 31 ods. 2 zákona o potravinách. Tak prvostupňový ako aj odvolací orgán musí postupovať v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Namietal, že žalobcovi bola výzva v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku doručená len raz, spolu s upovedomením o začatí správneho konania, a to ešte pred vydaním prvého rozhodnutia, ktoré bolo neskôr zrušené odvolacím orgánom. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán následne vydali opätovne svoje rozhodnutia bez toho, aby umožnili žalobcovi vyjadriť sa k podkladom meritórneho rozhodnutia. Nesplnili túto povinnosť v situácii, keď bolo vykonané nové dokazovanie, respektíve bolo doplnené. Takto účastníkovi nebolo oznámené, že správny orgán považuje dokazovanie za už skončené. Navyše došlo k zmene výroku rozhodnutia a k zmene výšky pokuty, ktorá bola zvýšená zo 100 000 Eur na 1 000 000 Eur a tiež k zmene rozsahu dôkazov, z pôvodných 4 na aktuálnych 17. Listom zo dňa 17.07.2018 žalobca požiadal o možnosť ústneho vypočutia k prejednávanej veci. Jeho návrh rozhodnutím z formálnych dôvodov ex post zamietol s odôvodnením, že účastník nemá na nariadenie ústneho pojednávania právny nárok, keďže správne konanie je vedené zásadou písomnosti a zároveň musí dbať aj na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžo 201/2010 zo dňa 13.07.2011, v zmysle ktorého je nevyhnutné vo veciach, ktoré majú charakter trestného obvinenia ústne pojednávanie nariadiť v správnom konaní už na prvom stupni. Tiež poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 231/2010-38 zo dňa 25.08.2010, z ktorého vyplýva, že princíp verejnosti, ústnosti a prítomnosti na prerokovaní vecí aspoň na jednom stupni v konaní pred správnymi orgánmi nebol v súlade s ustálenou judikatúrou ESĽP, navyše ak sa verejnosti a ústnosti konania sťažovateľka nikdy nevzdala, ale výslovne sa jej dožadovala. Právo byť vypočutý k prejednávanej veci vyplýva nielen z požiadaviek článku 6 Dohovoru, ale tiež z požiadaviek judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-269/90 zo dňa 21.11.1991). Nesúhlasil s odôvodnením žalovaného, v ktorom uviedol, že pojednávanie nenariadil preto, lebo podľa jeho názoru dôkazy boli vyhotovené presne a úplne preukázali stav veci a na ich základe bolo možné rozhodnúť,
avšak v novom konaní po zrušení prvšieho rozhodnutia došlo k zmene výroku, k zmene kvalifikácie aj k zmene výšky pokuty aj jej odôvodnenia a taktiež k zmene rozsahu dôkazov, a teda podkladov rozhodnutia, čo je v rozpore s tvrdenou skutočnosťou žalovaného, že už od začiatku správneho konania bol úplne a presne preukázaný stav veci. Žalobca nesúhlasil s odôvodnením prečo nebol akceptovaný návrh na výsluch svedkov, ak RVPS uviedla, že stav veci vierohodne preukázala už počas úradnej kontroly a ďalšie konanie by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti. Podľa žalobcu povinnosť zakotvená v § 32 ods. 1 Správneho poriadku zahŕňa nielen povinnosť preukázania spáchania správneho deliktu, ale aj presné a úplné zistenie okolností, za akých boli vykonané a zabezpečené dôkazy o tomto delikte. Cieľom navrhnutých výsluchoch svedkov bolo objasniť, či zistenia úradnej kontroly sú použiteľné ako dôkazy v správnom konaní. Nesúhlasil ani zo záverom žalovaného, ak zo strany spoločnosti nebola vznesená žiadna námietka pri úradnej kontrole, ani písomne v 5 dňovej lehote podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách, potom považuje správny orgán dokazovanie za dostačujúce. Nesúhlasil s názorom RVPS, podľa ktorého je pri začatí správneho konania už všetko objasnené, nič nie je potrebné dokazovať, zisťovať, keďže na to slúži fáza pred začatím konania a správne konanie je už len nevyhnutný medzikrok pre vydanie rozhodnutia o sankcii, ide o zjavné porušenie procesných práv žalobcu. Takúto argumentáciu označil za arbitrárnu, v zjavnom rozpore so Správnym poriadkom, podľa ktorého má účastník konania právo navrhovať dôkazy počas samotného správneho konania. Za nesprávne označil aj konštatovanie žalovaného, že zo strany žalobcu neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, pretože účastník konania nie je povinný dôkazy obstarať, ale postačuje ich aj navrhnúť. Napokon uviedol, že výsluch svedka, ktorý bol prítomný pri kontrole nie je nahraditeľný uplatnením, alebo neuplatnením námietok zo strany účastníka konania, keďže ide o dva odlišné inštitúty a o dva odlišné subjekty.
13. Tretia skupina námietok smeruje proti nezákonnosti rozhodnutí, v rámci ktorej uplatnil žalobca žalobné body o svojvoľnom hodnotení dôkazov a žalobné body ohľadom uloženej sankcie.
14. Žalobca nesúhlasil s postupom žalovaného ak potom, čo žalobca napadol zákonné zabezpečenie fotodokumentácie počas úradnej kontroly, odvolací orgán vo svojom rozhodnutí zo 07.06.2018 konštatoval, že takto zhotovená fotodokumentácia nemôže byť použitá ako dôkazný prostriedok, avšak zároveň uviedla, že fotografická dokumentácia slúži iba na podporu zistení uvedených v zázname a nie je jediným dôkazným prostriedkom. Namietal neprimeranosť výšky uloženej sankcie v zmysle § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Zdôraznil, že podľa článku 17 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 opatrenia a pokuty musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Výška sankcie v sume 1 000 000 Eur nespĺňa požiadavku primeranosti. Uložená pokuta by mala pre žalobcu likvidačné dôsledky. Právna úprava neumožňuje realizovať moderačné právo, ide teda o sankciu, ktorá v podstate veci nie je preskúmateľná, a to pokiaľ ide o použité hodnotiace kritériá a aplikovanú správnu úvahu. Preto navrhol prerušiť súdne konanie v zmysle § 100 ods. 1 písm. a) SSP, nakoľko Krajský súd v Bratislave sa obrátil na Ústavný súd SR s návrhom na začatie konania podľa článku 125 ods. 1 písm. a) a článku 130 ods. 1 písm. d) Ústavy SR na konanie o súlade ustanovenia § 28 ods. 8 zákona o potravinách s článkom 8 ods. 1, s článkom 20 ods. 1 a ods. 4, s článkom 35 ods. 1 v spojení s článkom 13 ods. 4 Ústavy SR, ako aj s článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. Namietol, že pri ukladaní pokuty správny orgán nezobral do úvahy kritérium prísnosti sankcie, ale závažnosti deliktu, čo nekorešponduje s princípmi absorpčnej zásady.
Vyjadrenie žalovaného
15. Žalovaný trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vyjadril sa k žalobným námietkam žalobcu vymedzeným nasledovne:
- porušenie subjektívnych práv žalobcu počas výkonu úradnej kontroly potravín,
- porušenie subjektívnych práv žalobcu v správnom konaní a
- nezákonnosť rozhodnutí. Konštatoval, že európska legislatíva zakotvuje povinnosť, aby členské štáty vynucovali potravinové právo, aby sledovali a overovali, či prevádzkovatelia dodržiavajú vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie príslušné požiadavky tohto práva a príslušných predpisov. Na tento účel je potrebné organizovať úradné kontroly. Úlohy orgánov úradnej kontroly sú upravené v § 18 zákona o potravinách. Postup pri vykonávaní úradnej kontroly je upravený v § 20 ods. 7, ods. 8, § 23 ods. 11 zákona o potravinách. Osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín je
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení.
16. K tvrdenému porušeniu subjektívnych práv žalobcu počas úradnej kontroly potravín žalovaný uviedol, že nesúhlasí so žalobcom, že judikatúra nevylúčila možnosť aplikovať právo na ochranu súkromia podnikateľa aj pri výkone úradnej kontroly potravín v jeho prevádzkarni a poukázal na jednoznačne vymedzené zákonné právo vykonávať úradné kontroly potravín bez predchádzajúceho ohlásenia, bez akéhokoľvek povolenia a súhlasu ďalšieho orgánu, s vymedzeným oprávnením zamestnancov orgánu úradu kontroly potravín vstupovať v prevádzkovom čase, aj mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo umiestňujú na trh. Uviedol, že prevádzkareň, v ktorej sa umiestňujú na trh potraviny, nemožno považovať za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti, ktorá by v tomto prípade bola v rozpore so záujmom ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín. Poukázal na právnu teóriu, podľa ktorej právnické osoby sa môžu dovolávať ustanovení Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd len v obmedzenom rozsahu. Označil za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že bolo porušené jeho právo na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 8 Dohovoru, resp. Ústavy, pretože také právo právnickej osobe ani neprináleží. Nebolo porušené ani dotknuté žiadne právo žalobcu na ochranu súkromia. Inšpektori pri výkone kontroly nijako nezasahovali do súkromnej sféry žalobcu, vykonávali len kontrolu v prevádzkových častiach objektu filiálky žalobcu. Poukázal na rozhodovaciu prax správnych súdov, ako aj Najvyššieho súdu SR, tiež na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 792/2016 zo dňa 09.05.2017, z ktorého okrem iného vyplýva, že sťažovateľka ako právnická osoba, v tomto prípade v čiastkovej sfére týkajúcej sa ochrany obydlia, ktoré svojou podstatou patrí v zásade iba jednotlivcovi (napr. II. ÚS 259/5, III. ÚS 172/2010), nemôže mať garantované právo na súkromie podľa čl. 8 Dohovoru a čl. 16 Ústavy SR, keďže ide o kontrolu zabezpečenia ochrany zdravia v prevádzkových obchodných priestoroch (a skladoch), kde sú na trh umiestňované potraviny s cieľom ich predaja konečnému spotrebiteľovi.
17. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že došlo k porušeniu jeho práva byť oboznámený o účele zásahu správneho orgánu (úradnej kontroly potravín) pred jeho uskutočnením a práva byť poučený o právach a povinnostiach. Poukázal na Manuál pre výkon plánovaných úradných kontrol prevádzkovateľov potravinárskych podnikov - obchodná sieť, účinný od 01.11.2016 a Pokyn ŠVPS SR č. 11/2012, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu úradnej kontroly potravín podľa zákona č. 152/1995 Zb., ktorý obsahuje aj formu úradného záznamu, vypracovanú v súlade s požiadavkou určenou v čl. 9 ods. 1 až 3 nariadenia (ES) č. 882/2004. Podľa týchto pravidiel sa úradné kontroly potravín vykonávajú bez predchádzajúceho oznámenia prevádzkovateľovi s výnimkou výkonu auditov. Pred začatím úradnej kontroly sa inšpektori preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom a ústne oznamujú prevádzkovateľovi účel kontroly, ktorý následne aj uvedú v úradnom zázname. V danom prípade sa inšpektori pred začatím kontroly preukázali služobnými preukazmi, na ktorých sú jasne a zreteľne uvedené ich identifikačné údaje a oprávnenia a ústne oznámili prítomnému vedúcemu prevádzkarne účel kontroly. Následne vykonali kontrolu a spísali záznam, v ktorom sa zodpovedný zamestnanec kontrolovanej prevádzkarne vyjadril, že o výsledku kontroly bude informovať nadriadených. V Zázname o úradnej kontrole potravín č. ZV/2018/Ko,Lu,Kr,Šp/02 zo dňa 31.01.2018 sú uvedené všetky vyžadované náležitosti, pričom celý postup bol podrobne zaznamenaný, a to nielen poukázaním na zistené nedostatky, ale popísaním všetkých zistení, a to pozitívnych aj negatívnych. Zdôraznil, že neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by inšpektorom ukladal povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly. Je samozrejmé, že úradný záznam je vyhotovovaný po skončení fyzickej kontroly, pričom sa nevyhotovujú priebežné záznamy o jednotlivých krokoch a zisteniach. Uviedol, že úradný záznam spĺňal všetky náležitosti vyplývajúce z osobitného predpisu - nariadenia ES č. 882/2004, ako aj vnútorného predpisu - pokynu ŠVPS SR č. 11/2012. Podľa žalovaného nie je aplikovateľná judikatúra týkajúca sa hospodárskej súťaže, keďže v posudzovanej veci ide o potravinové právo - ochranu zdravia spotrebiteľa, a nie o ochranu hospodárskej súťaže, preto samotný výkon kontroly sa riadi úplne inými princípmi a postupmi.
18. K žalobnej námietke, že žalobca nebol poučený o svojich právach a povinnostiach na začiatku kontroly, ani v jej priebehu, pričom nie je povinnosťou podnikateľa poznať všetky práva a povinnosti a je povinnosťou správneho orgánu poučiť podnikateľa pri každom svojom zásahu a rozsahu o jeho právach a povinnostiach a o právomociach kontrolórov, žalovaný uviedol, že nie je zrejmé, ktoré práva a povinnosti mal žalobca v tejto súvislosti na mysli. Zastával názor, že k porušeniu žiadnych povinností
zo strany správneho orgánu nedošlo. Žalobcovi, ktorý pôsobí na trhu potravín viac ako 20 rokov a túto činnosť realizuje v množstve prevádzok na celom území Slovenskej republiky, v ktorých sa niekoľkokrát ročne vykonávajú úradné kontroly potravín je známy inštitút námietok proti uloženým opatreniam, ktorý aj využíval. Práva v tejto oblasti sú mu pravidelne ozrejmované v rozhodnutiach orgánov úradnej kontroly potravín. Žalobca bol náležite poučený o svojich právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Správneho poriadku vo fáze, kedy nadobudol postavenie účastníka správneho konania. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením, že správne orgány odmietli základné princípy, ktoré musia uplatňovať pri výkone svojich právomocí. Vzhľadom na zmätočné tvrdenia žalobcu bolo povinnosťou správneho orgánu zdôvodniť, prečo sa úradné kontroly potravín vykonávajú podľa osobitného predpisu a nie podľa všeobecných predpisov o správnom konaní. Žalovaný nesúhlasil ani so žalobnou námietkou, že RVPS neoprávnene aplikovala koncentračnú zásadu, keď zákonnosť kontroly odôvodnila tým, že vedúci prevádzky po skončení kontroly do úradného záznamu nenamietal priebeh kontroly, jej výsledky a uložené opatrenie. Uviedol, že zákon o potravinách umožňuje proti uloženým opatreniam podať námietky bezprostredne po jej kontrole alebo v lehote 5 dní od jej skončenia, preto bol správny orgán povinný uviesť, že prevádzkovateľ toto svoje právo nevyužil. To však neznamená, že sa nezaoberal následným vyjadrením účastníka konania.
19. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa žalobca nemal možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladom. Po doručení upovedomenia o začatí správneho konania dňa 20.03.2018 (kedy mu bola doručená aj kópia úradného záznamu), bol žalobca vyzvaný, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladu, k spôsobu jeho zistenia, ku skutkovej a právnej kvalifikácii, a to v lehote 10 dní od doručenia upovedomenia o začatí správneho konania, čo žalobca aj využil podaním písomného vyjadrenia dňa 26.03.2018, v ktorom nevyslovil pochybnosti k výkonu kontroly, nevyjadril sa k priebehu kontroly, či k jednotlivým úkonom vykonaným počas kontroly, ani k uloženému opatreniu. Následne vydal prvostupňový orgán rozhodnutie zo dňa 05.04.2018, ktoré bolo odvolacím orgánom zrušené. Po vrátení veci prvostupňový správny orgán vydal nové rozhodnutie, v ktorom vytýkané pochybenie ohľadom nesprávneho posúdenia minulosti účastníka konania a opakovanosti konania posúdil nanovo. Podľa žalovaného nebolo dôvodné opätovne vyzývať účastníka konania na vyjadrenie sa k prejednávanej veci, keďže rozsah predmetu konania a právne posúdenie veci vymedzené v upovedomení o začatí konania, ku ktorému sa účastník konania vyjadril, ostali nezmenené. Pri rozhodovaní neboli hodnotené žiadne nové dôkazy ako tvrdí žalobca. V skutočnosti išlo o písomnosti a rozhodnutia preukazujúce priebeh konania, ktoré tvoria obsah spisu, a ktoré boli doručené aj ako kópia poskytnuté žalobcovi v čase nazretia zástupcu žalobcu do administratívneho spisu dňa 22.05.2018.
20. RVPS Zvolen nevyhovela návrhu žalobcu na nariadenie ústneho pojednávania a vypočutia svedkov a účastníka konania, z dôvodov ktoré uviedla v odôvodnení rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že vec je náležite zistená a navrhovaný svedok bol prítomný pri úradnej kontrole, svoje práva mohol uplatniť už pri výkone kontroly a po začatí správneho konania. Nemohlo dôjsť k porušeniu práva účastníka konania na účinnú právnu ochranu, ak žalobcovi bola poskytnutá reálna možnosť riadne sa obhajovať, vyjadrovať sa navrhovať doplnenia a dôkazy už pri prerokovaní záznamu o úradnej kontrole, v upovedomení o začatí správneho konania a vo výzve na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia. Žalobca sa mýli, pokiaľ úradnú kontrolu považuje za konanie, ktoré má vykonávať podľa ustanovení zákona o správnom konaní. Žalovaný sa s prvostupňovým rozhodnutím stotožnil a poukázal navyše na to, že účastník konania na nariadenie ústneho pojednávania nemá právny nárok. Z ustanovenia § 21 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že je na zvážení konajúceho orgánu, či ústne pojednávanie nariadi, alebo nie. Konštatoval, že správne delikty majú nepochybne charakter trestného obvinenia a spadajú pod článok 6 Dohovoru, ktorý zaručuje právo na ich verejné prerokovanie, rovnako ako právo na ústne pojednávanie a to pred nestranným nezávislým súdom. Regionálne veterinárne a potravinové správy ako výkonné orgány štátu však nespĺňajú atribúty nestranného a nezávislého súdu podľa článku 6 Dohovoru, navyše prípadné ústne pojednávania konané pred týmito orgánmi sú neverejné v zmysle § 21 ods. 3 Správneho poriadku. Preto sú tieto práva pri konaniach o správnych deliktoch zabezpečené systémom správneho súdnictva, keď rozhodnutia správnych orgánov sú postavené pod kontrolu nestranných a od výkonnej moci nezávislých súdov. Žalovaný tiež uviedol, že podľa judikatúry ESĽP neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám článku 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou. Podľa žalovaného účastník konania navrhol výsluch osôb, ktorých vyjadrenie k veci bolo správnemu orgánu známe, pričom dôkazy, ktoré boli vyhotovené, presne a úplne preukázali stav veci a na ich základe bolo možné rozhodnúť.
21. Žalovaný nesúhlasil so spochybňovaním zákonnosti celej úradnej kontroly potravín iba z dôvodu nepoužitia zhotovenej fotodokumentácie ako dôkazného prostriedku. Výsledky úradných kontrol má správny orgán povinnosť zaznamenať spôsobom a vo forme určenej v osobitnom predpise, teda v písomnej podobe. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä dôkazy zaznamenané v správach z úradných kontrol. Fotodokumentácia počas výkonu úradnej kontroly bola vyhotovená vlastným súkromným fotoaparátom, preto odvolací správny orgán nesúhlasil s jeho použitím ako dôkazu v správnom konaní. Táto skutočnosť však nespôsobuje nezákonnosť celej kontroly, keď zistené nedostatky boli riadne a nepochybne zdokumentované písomným spôsobom v úradnom zázname, čo je pre posúdenie veci postačujúce. K absorpčnej zásade uviedol, že nakoľko zákon o správnom konaní neupravuje postup správnych orgánov pri postihu za súbeh správnych deliktov, správny orgán pri ukladaní pokuty uplatnil analógiu legis absorpčnú zásadu, ktorej podstata tkvie v absorpcii sadzieb a uložení pokuty podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán uloží úhrnnú sankciu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávažnejší delikt. V prejednávanom prípade bolo možné uložiť najprísnejšiu sankciu podľa § 28 ods. 4 v spojení s § 28 ods. 8 uvedeného zákona, pričom žalobca spáchal dva správne delikty, ktoré možno zaradiť do tohto odseku. Bolo povinnosťou správneho orgánu posúdiť, ktoré z týchto dvoch správnych deliktov, postihnuteľných rovnakou sadzbou je závažnejšie. V oboch bola preukázaná dvojnásobná postupná opakovanosť. Zohľadnil množstvo potravín nevhodných na ľudskú spotrebu (päť druhov ovocia a zeleniny) ako aj na riziko spotrebiteľa z hľadiska možného ohrozenia jeho zdravia, preto za najzávažnejší delikt určil správny delikt podľa § 28 ods. 4 v spojení s ods. 8 zákona o potravinách, s čím sa odvolací správny orgán stotožnil. Uložil najnižšiu možnú sankciu vo výške 1 000 000 Eur z rozpätia 1 000 000 do 5 000 000 Eur. Prvostupňový správny orgán dôkladne odôvodnil výšku pokuty, jej dôvody s poukazom na všetky zákonné kritériá. Zákon o potravinách neumožňuje mimoriadne zníženie pokuty pod dolnú hranicu sadzby, alebo upustenie od potrestania. Preto pokiaľ bola uložená pokuta na úplne spodnej hranici, správny orgán nepochybil.
Replika žalobcu na vyjadrenie žalovaného
22. V replike žalobca uviedol, že z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že nemal možnosť aplikovať správne uváženie pri samotnom ukladaní sankcie. Správny orgán v zmysle § 28 zákona o potravinách aj podľa samotného žalovaného nerealizuje žiadne moderačné právo uložiť nižšiu sankciu. V dôsledku stanovenej minimálnej spodnej hranice pokuty nemá priestor uplatniť voľnú správnu úvahu a uložiť primeranú sankciu. Z týchto dôvodov vyslovil presvedčenie, že správny súd by mal využiť svoju právomoc a prerušiť súdne konanie na čas do skončenia konania na Ústavnom súde SR, na ktorý sa obrátil Krajskú súd v Bratislave s návrhom na začatie konania o súlade ustanovenia § 28 ods. 8 zákona o potravinách s Ústavou SR a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, pričom rozhodnutie vo veci závisí od otázky, ktorú nie je oprávnený riešiť správny súd, ktorý postup navrhol už v žalobe.
23. Žalovaný nevyužil oprávnenie podať dupliku.
24. Uznesením č. k. 24S/71/2019-436 zo dňa 22.05.2019, právoplatným dňa 03.06.2019, správny súd priznal žalobe odkladný účinok.
25. Uznesením č. k. 24S/71/2019-451 zo dňa 17.07.2019, právoplatným dňa 23.07.2019, správny súd prerušil konanie sp. zn. 24S/71/2019 do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a ods. 4, čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
26. Uznesením č. k. 24S/71/2019-514 zo dňa 21.12.2022, právoplatným dňa 22.12.2022, správny súd rozhodol o pokračovaní v konaní podľa § 100 ods. 3 SSP, nakoľko mal preukázané, že Ústavný súd SR uznesením sp. zn. PL. ÚS 3/2019-86 zo dňa 12.10.2022 rozhodol vo veci vyššie uvedeného návrhu o súlade ustanovenia § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách s dotknutými článkami Ústavy SR a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, a to tak, že konanie podľa § 87 prvej vety zákona č. 314/2018 Z. z. zastavil, pretože preskúmavaný právny predpis - ustanovenie § 28 ods. 8 zákona o
potravinách stratilo pred vyhlásením nálezu vo veci platnosť, a to 30.06.2022 prijatím zákona č. 211/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách. Predmetné uznesenie Ústavného súdu SR nadobudlo právoplatnosť a bolo zverejnené v súlade s § 70 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde SR, čím uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo.
27. V nadväznosti na zmenu zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách a rozhodnutie Ústavného súdu SR žalobca podaním súdu z 05.12.2022 navrhol, aby správny súd zohľadnil novú pre žalobcu priaznivejšiu právnu úpravu a sám využil možnosť sankčnej moderácie podľa § 198 SSP.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
28. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne a miestne príslušný (§ 10 SSP a §13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných bodov, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že rešpektujúc princípy správneho trestania vzhľadom na zmenu právnej úpravy v prospech sankcionovaného (zmena výšky sankcie s nižšou minimálnou hranicou ako je 1 000 000 Eur), je nutné rozhodnutie žalovaného zrušiť ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, keďže tento orgán rozhoduje o sankcii v prvom stupni a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, pre ktoré by správny súd musel v predmetnej veci nariadiť pojednávanie, a to vzhľadom na okolnosti danej veci ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že vo veci bol priznaný odkladný účinok správnej žalobe, čo správny súd zaväzovalo o žalobe rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku (§ 187 ods. 1 SSP), a to po odpočítaní doby prerušenia konania (§ 100 ods. 3 prvá veta SSP). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 08.03.2023 a oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu podľa § 137 ods. 4 odo dňa 16.02.2023.
29. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Každý kto tvrdí, že jeho práva, alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánov verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených Správnym súdnym poriadkom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1 a 2 SSP). Z obsahu administratívneho spisu ako aj súdneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť, že dňa 31.01.2018 bola vykonaná úradná kontrola potravín v prevádzkami supermarket BILLA s.r.o. filiálka 411 v Krupine metódou inšpekcie. Výsledkom úradnej kontroly boli zistenia, na základe ktorých začala RVPS Zvolen správne konanie, výsledkom ktorého bolo prvostupňové administratívne rozhodnutie, ktorým bol žalobca uznaný zodpovedným zo spáchania správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. o), § 28 ods. 4 písm. a) a § 28 ods. 4 písm. i) zákona č. 152/1995 Z. z., pretože opakovane umiestňoval na trh potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu, opakovane umiestňoval na trh potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, opakovane nezabezpečil požadovanú hygienu potravinárskych priestorov a zariadení a nezabezpečil oddelené skladovanie nezlúčiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu, za čo mu bola uložená podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z. úhrnná pokuta vo výške 1 000 000 Eur. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalovaným v odvolacom konaní druhostupňovým rozhodnutím potvrdené.
30. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. v znení platnom do 30.04.2019; (1) Tento zákon ustanovuje a) povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku 1) (ďalej len "prevádzkovateľ") v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, 1aaa) b) práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, c) organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov. 1ac)
31. Podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách v znení platnom do 30.04.2019; (1) Prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. 1e)
32. Podľa § 18 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 v znení platnom do 30.04.2019; (1) Úradná kontrola potravín sa vykonáva a) na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie, b) nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom, c) nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov 9ad) určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh, d) nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín.
(2) Úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi 1e) v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, 9b) veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, 9ba) ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu. 9bb)
(3) Orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) až d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu. 9bc)
33. Podľa § 20 ods. 7, 8, 9, 10, 11 zákona o potravinách v znení platnom do 30.04.2019; (7) Zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sa pri výkone dozornej činnosti preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom.
8) Zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení a) vstupovať v prevádzkovom čase a mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, b) požadovať od prevádzkovateľov vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné písomnosti potrebné na výkon kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať z nich kópie alebo výpisy, ako aj vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za potrebné; ak sú tieto súčasťou obchodného tajomstva, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sú povinní o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť. 12)
(9) Zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa odseku 12, § 19 ods. 2 a opatrenia podľa osobitných predpisov.12a)
(10) Opatrenie podľa odseku 9 oznámi zamestnanec orgánu úradnej kontroly potravín ústne príslušnému zodpovednému zamestnancovi prevádzkovateľa a bezodkladne o ňom vyhotoví záznam o úradnej kontrole potravín.
(11) Ak prevádzkovateľ nesúhlasí s uloženým opatrením, môže proti nemu podať ústne námietky, ktoré orgán úradnej kontroly potravín uvedie v zázname podľa odseku 10 alebo ich môže podať písomne do piatich pracovných dní. Podané námietky nemajú vo vzťahu k uloženým opatreniam odkladný účinok. O podaných námietkach rozhodne vedúci zamestnanec príslušného orgánu úradnej kontroly potravín do piatich pracovných dní odo dňa ich podania. Písomné vyhotovenie rozhodnutia o námietkach sa doručuje prevádzkovateľovi a je konečné.
34. Podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 882/2004 zo dňa 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a starostlivosti o zvieratá (ďalej len "Nariadenie"), členské štáty zabezpečia, aby sa pravidelne vykonávali úradné kontroly na základe rizika a s vhodnou frekvenciou, aby sa tak dosiahli ciele tohto nariadenia. Podľa čl. 3 bod 2 Nariadenia, úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho upozornenia, okrem takých prípadov ako je audit, kedy je predchádzajúce informovanie prevádzkovateľov v oblasti krmív a potravín potrebné. Úradnej kontroly sa môžu uskutočniť aj ad hoc. Podľa čl. 3 bod 7 Nariadenia, ak členský štát zistí pri kontrole na mieste určenia alebo počas skladovania alebo prepravy nedodržiavanie predpisov, príjme primerané opatrenia. Súčasťou týchto opatrení môže byť aj návrat do členského štátu pôvodu.
Podľa čl. 4 body 1 Nariadenia, na účely úradných kontrol uvedených v tomto nariadení, budú členské štáty menovať zodpovedné príslušné orgány. Podľa čl. 9 bod 1 až 3 Nariadenia, príslušný orgán bude písať správy o úradných kontrolách, ktoré vykonal. Tieto správy budú obsahovať opis účelu úradnej kontroly, použitých kontrolných metód, výsledkov úradnej kontroly a prípadnej akcie, ktorú musí príslušný prevádzkovateľ uskutočniť. Príslušný orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi kópiu správy uvedenej v ods. 2, minimálne v prípade nedodržiavania predpisov. Podľa čl. 10 bod 1 Nariadenia, úlohy súvisiace s úradnými kontrolami sa budú vo všeobecnosti vykonávať s využitím vhodných kontrolných metód a techník, ako je monitoring, dozor, overovanie, audit, inšpekcia, odoberanie vzoriek a analýza.
35. Podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho deliktu; orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh.
36. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho deliktu; orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.
37. Podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho deliktu; orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti okrem bezodplatného prevodu podľa § 6 ods. 7.
38. Podľa § 28 ods. 6 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho deliktu; ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3.
39. Podľa § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho deliktu; ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 40. Podľa § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z. v znení platnom v čase spáchania správneho deliktu; ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur.
41. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách v znení platnom v čase spáchania správneho deliktu; orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa 24b) a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.
42. Podľa § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z. v znení zákona č. 211/2022 Z. z. platnom od 01.07.2022; ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3.
43. Podľa § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z. v znení zákona č. 211/2022 Z. z. platnom od 01.07.2022; ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty
dôjde k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.
44. Podľa § 28 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z. z. v znení zákona č. 211/2022 Z. z. platnom od 01.07.2022; ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.
45. Podľa § 28 ods. 10 zákona č. 152/1995 Z. z. v platnom znení; orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa 24b) a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Ak sa prevádzkovateľ dopustí podvodných alebo klamlivých praktík, 25) orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada aj na hospodársku výhodu, ktorú mohol prevádzkovateľ protiprávnym konaním získať. 25a
46. Podľa § 31ai ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. v platnom znení - Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2022; konanie o uložení pokuty podľa § 28 a 29, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. júna 2022 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2022.
47. K prvej skupine žalobných námietok, kde žalobca namietal porušenie jeho subjektívnych práv počas výkonu úradnej kontroly potravín, ktorá bola v značnej časti vykonaná bez prítomnosti zástupcu žalobcu, a to práva na ochranu súkromia a nedotknuteľnosť obydlia, práva byť oboznámený o účele úradnej kontroly pred jej uskutočnením a práva byť poučený o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu, že došlo k odmietnutiu základných princípov, ktoré musia uplatňovať orgány verejnej správy pri výkone svojich právomocí, k nerešpektovaniu zásad na zrozumiteľné zaznamenanie procesného postupu a skutočnosť, že de facto došlo k aplikácii koncentračnej zásady v konaní žalovaného, správny súd konštatuje, že na značnú časť týchto námietok už dal odpoveď v rozsudku sp. zn. 23S/123/2019-167 zo dňa 10.06.2020, na ktoré poukazuje v zmysle ustanovenia § 140 SSP (body 165 až 188) a ktoré so zohľadnením odlišností tejto veci zopakuje ako dôvody.
48. Zákon o potravinách upravuje organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín (§ 1 ods. 1 písm. c) zákona č. 152/1995 Z. z.). Účelom úradnej kontroly potravín je overiť dodržiavanie podmienok ustanovených zákonom o potravinách a nariadeniami Európskej únie, ktoré regulujú právne vzťahy v oblasti potravinového práva a hygieny potravín, a to na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie, nad dozorom potravín z tretích krajín a vývozom, nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi aj ich umiestnení na trh a nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín. Podľa § 21 zákona o potravinách je orgánom štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín aj Štátna veterinárna a potravinová správa a regionálne veterinárne a potravinové správy s odkazom na ustanovenie § 6 zákona o veterinárnej starostlivosti.
49. Správny súd uvádza, že osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín je Nariadenie (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004. Podľa pravidiel uvedených v Nariadení sa úradné kontroly vykonávajú bez predchádzajúceho oznámenia prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku s výnimkou výkonu auditu (čl. 3 bod 2 Nariadenia). Pred začatím výkonu úradnej kontroly potravín sa inšpektori preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom a ústne oznamujú prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku alebo jeho pracovníkovi účel kontroly, ktorý následne aj písomne uvedú do úradného záznamu. Z uvedeného záznamu o úradnej kontrole zo dňa 31.01.2018 vyplýva, kto vykonal úradnú kontrolu (ktorí inšpektori a ktorej RPVS), pričom v zázname sú uvedené ich mená a čísla služobných preukazov. Záznam bol prerokovaný s vedúcim filiálky, ktorý záznam podpísal a v zázname podal vyjadrenie: „O výsledku kontroly bude informovať vedenie spoločnosti". Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol prostredníctvom zodpovedných zamestnancov (vedúceho filiálky) oboznámený s účelom kontroly, ktorý bol v čase kontroly zodpovedný za chod prevádzkarne, a bol spôsobilý vyjadriť sa k tomu, či priebeh úradnej kontroly zodpovedá obsahu záznamu. Je v záujme samotného žalobcu, ako subjektu podnikajúceho v oblasti potravinového práva, aby zodpovedné osoby v jeho jednotlivých prevádzkach mali takú odbornú zdatnosť, aby vedeli poskytnúť súčinnosť pri vykonanej kontrole a vedeli posúdiť obsah záznamu o úradnej kontrole aspoň v tom smere, že skutočnosti uvedené v zázname zodpovedajú tomu, ako reálne kontrola prebehla.
50. K spôsobu oznámenia účelu úradnej kontroly správny súd uvádza, že neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by inšpektorom ukladal povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly. Úradný záznam je vyhotovený až po skončení fyzickej kontroly priestorov, potravín, dokumentácie a zachytáva priebeh kontroly od začiatku do jej ukončenia. Pokiaľ má zodpovedný zamestnanec akékoľvek výhrady k postupu inšpektorov, má možnosť v zázname tieto námietky popísať. V žiadnom právnom predpise nie je určená povinnosť, aby úradné kontroly potravín boli vykonávané za účasti osoby oprávnenej konať v mene kontrolovaného subjektu. Realizácia takejto požiadavky by mohla viesť k zmareniu úradnej kontroly. Preto sa úradné kontroly vykonávajú bez predchádzajúceho ohlásenia, aby sa nezmaril ich účel.
51. Nedošlo ani k porušeniu poučovacej povinnosti zo strany inšpektorov, ktorí vykonali úradnú kontrolu potravín. V Zázname o úradnej kontrole potravín zo dňa 31.01.2018 nie je síce explicitne uvedené poučenie v zmysle § 20 ods. 11 zákona o potravinách o tom, že ak by žalobca nesúhlasil s uloženými opatreniami, môže voči týmto podať ústne námietky, ktoré sa uvedú v zázname, alebo môže podať námietky písomne do piatich pracovných dní, avšak žalobcovi, ktorý pôsobí na trhu potravín viac ako 20 rokov a túto činnosť realizuje v množstve prevádzok na celom území Slovenskej republiky, v ktorých sa niekoľkokrát ročne vykonávajú úradné kontroly potravín je známy inštitút námietok proti uloženým opatreniam, ktorý aj využíval, na čo poukázal aj žalovaný vo vyjadrení, pričom žalobca túto skutočnosť následne nerozporoval.
52. Treba však uviesť, že žalobcova námietka ohľadom absencie poučovacej povinnosti je všeobecná, ak neuvádza konkrétne aké poučenie očakával a najmä aký dopad na jeho subjektívne práva by mala absencia tohto poučenia v tom zmysle aké práva pre neposkytnutie očakávaného poučenia zmeškal a pod. V tejto súvislosti správny súd tiež poukazuje na to, že úradná kontrola potravín sa nevykonáva v zmysle Správneho poriadku. Postupuje sa podľa Nariadenia (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004, na použitie ktorého odkazuje zákon o potravinách. Kontrola potravín je presne definovaný proces, ktorého účelom je zistiť/preveriť splnenie zákonom stanovených povinností zo strany kontrolovaných subjektov, s ktorým je logicky spojené aj jeho zachytenie predpísanou formou a náležité oboznámenie tohto obsahu zodpovednej osobe - subjektu, ktorý má právo namietať, či vysvetleniami a informáciami dopĺňať jeho obsah. Úradná kontrola potravín predstavuje kontrolnú činnosť, ktorá v sebe zahŕňa obstarávanie podkladov pre vydanie rozhodnutia. Túto činnosť nemožno zamieňať s rozhodovacou činnosťou, ktorá je administratívnym konaním, ktoré sa začína doručením upovedomenia o začatí administratívneho konania a v tomto konaní je vyvodzovaná zodpovednosť za porušenie povinností. Proces kontroly teda nie je administratívnym konaním, a preto sa naň nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku. Z tohto dôvodu inšpektori neboli povinní poučovať zodpovedného zamestnanca žalobcu pri výkone úradnej kontroly potravín o procesných právach podľa Správneho poriadku. Žalobca bol náležite poučený o svojich právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Správneho poriadku vo fáze, kedy nadobudol postavenie účastníka správneho konania.
53. Ak podľa žalobcu úradná kontrola potravín bola nezákonným zásahom, bolo jeho oprávnením podať správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, prípadne mohol podať námietky voči uloženým opatreniam a obsahu záznamu, ktoré by boli predmetom rozhodovacieho procesu a rozhodnutie mohol žalobca žiadať preskúmať na základe podanej správnej žaloby. Je potrebné zdôrazniť, že poučovacia povinnosť orgánov verejnej správy nie je v žiadnom druhu kontrolného procesu alebo administratívneho konania absolútna a je nutné zdôrazniť aj zásadu platiacu už v rímskom práve, a to, že práva patria len bdelým (vigilantibus iura scripta sunt).
54. Pokiaľ žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces a to, že bolo zasiahnuté do jeho súkromia a obydlia a bol porušený čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k tejto žalobnej námietke správny súd uvádza, že žalobca nepreukázal, že by úradná kontrola potravín vykonaná dňa 31.01.2018, bola nezákonná, že by zodpovedný zamestnanec na kontrolovanej prevádzke nebol upovedomený o začiatku kontroly, že by neboli zamestnanci žalobcu prítomní pri výkone úradnej kontroly potravín. Zo záznamu je zrejmé že zamestnanci poskytovali inšpektorom súčinnosť a zodpovedný zamestnanec žalobcu - vedúci predajne prevzal záznam o úradnej kontrole a voči tomuto záznamu a jeho obsahu nevzniesol žiadne námietky.
55. Inšpektori pri výkone kontroly svojimi aktivitami nijako nezasahovali do súkromnej sféry žalobcu, ale vykonávali kontrolu v prevádzkových častiach objektu prevádzky. Orgán kontroly postupoval zákonným spôsobom v rozsahu svojej pôsobnosti, kontrolnej činnosti, ktoré vykonával s cieľom zistiť či právnická osoba dodržala predpisy potravinového práva. Správny súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Asan/29/2018 zo dňa 13.11.2019, podľa ktorého prevádzkareň, kde sú umiestňované potraviny s cieľom predaja konečnému spotrebiteľovi, nemôže byť považovaná za miesto s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti obydlia, pretože by to išlo nad rámec dikcie čl. 8 Dohovoru.
56. Je potrebné uviesť, že zásahom do práv garantovaných čl. 8 Dohovoru sa v obdobných veciach opakovane zaoberal Najvyšší správny súd SR, predtým aj Najvyšší súd SR. Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 1Asan/24/2019 zo dňa 29.09.2021 odkázal na predchádzajúcu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR k otázkam ohľadom začatia úradnej kontroly, priebehu kontroly, zaznamenávaniu jej priebehu, k otázkam namietaného porušenia práva na súkromie a nedotknuteľnosti obydlia, konkrétne na rozsudky sp. zn. 1Asan/32/2018 zo dňa 30.06.2020 a sp. zn. 4Asan/29/2018 zo dňa 13.11.2019. V rozhodnutí sp. zn. 7Sžo/262/2015 zo dňa 27.09.2017 Najvyšší súd SR vo vzťahu k takýmto žalobným námietkam uskutočnil aj test proporcionality a nedospel k záveru, že by výkonom úradnej kontroly potravín v prevádzke právnickej osoby došlo k zásahu do práv garantovaných čl. 8 Dohovoru.
57. Z čl. 8 Dohovoru vyplýva, že sú ním chránené štyri okruhy záujmov, a to súkromie, rodinný život, obydlie a korešpondencia. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že tieto záujmy, ktoré sú predmetom ochrany aj pri právnických osobách, sú vnímané v inom kontexte pri právnických osobách, ako je tomu pri fyzických osobách. Zo súvisiacej judikatúry uvedených súdnych autorít vyplýva, že za istých okolností sú práva zakotvené v čl. 8 Dohovoru garantované aj pre právnickú osobu vo vzťahu k registrovanému sídlu, pobočkám a prípadným obchodným priestorom. Právo na rešpektovanie súkromného života a obydlia sa na právnické osoby vzťahuje v užšom rozsahu ako v prípade fyzických osôb, teda právo na rešpektovanie súkromného života sa neaplikuje na právnické osoby v celej šírke. Výkon úradnej kontroly potravín samotný nemožno považovať za zásah do práv garantovaných čl. 8 Dohovoru. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania je aj predaj potravinárskych výrobkov a v súvislosti s predajom potravín rôzneho druhu musí dodržiavať právne normy regulujúce predaj, manipuláciu, uskladňovanie, ako aj iné nakladanie s potravinami v záujme zabezpečenia ochrany verejného zdravia. Dodržiavanie noriem upravujúcich bezpečnosť a hygienu potravín pritom vyplýva žalobcovi ako povinnosť nielen z vnútroštátnej právnej úpravy, ale aj z práva Európskej únie. Nosný predmet podnikania žalobcu vyžaduje, aby dôsledne plnil povinnosti na úseku bezpečnosti hygieny potravín, ktoré sú veľmi často prísneho charakteru. Právo na ochranu súkromia a obydlia žalobcu ako právnickej osoby, teda ochrana jeho podnikateľských priestorov a podnikateľskej sféry, je preto pri úradnej kontrole potravín „prelomená“ zákonným dôvodom, a to zabezpečiť kontrolu bezpečnosti a hygieny potravín za účelom dosiahnutia ochrany zdravia a života ľudí. Vykonávanie úradných kontrol potravín prostredníctvom inšpektorov podľa zákona o potravinách a príslušných nariadení EÚ nemôže preto viesť k porušeniu práva na súkromie podľa čl. 8 Dohovoru.
58. Ani ostatné žalobné body, ktorými žalobca namietal nezákonnosť úradnej kontroly, nie sú dôvodné. Nariadenie (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 je priamo aplikovateľným aktom práva EÚ. Zákon o potravinách a prípadne ďalšie osobitné predpisy (napr. zákon o veterinárnej starostlivosti) v podstate len precizujú „potravinové právo“ upravené v právnych aktoch Európskej únie a proces kontroly v oblasti potravinového práva a riešia otázky právomoci a kompetencie príslušných orgánov. Postup orgánov kontroly (inšpektorov) bol v prejednávanej veci v súlade aj s citovanými ustanoveniami Nariadenia, ktoré používa vo vzťahu k záznamu, ktorý sa má vyhotoviť z kontroly, termín "správa". Ide v podstate len o označenie formy písomného záznamu o kontrole, pričom nariadenia, prípadne smernice, používajú väčšinou všeobecnejšie a širšie pojmy, aplikovateľné v členských štátoch. Podstatné pre prejednávanú vec v reflexii na citované nariadenie je to, že záznam z úradnej kontroly potravín obsahuje všetky skutočnosti, ktoré sú nariadením ako právne záväzným aktom EÚ vyžadované. Záznam je dostatočne zrozumiteľný, spĺňa požiadavky vyžadované Nariadením, keď podľa čl. 9 ods. 1 Nariadenia je príslušný orgán povinný spísať správu o kontrole, ktorú vykonal. Podľa čl. 2 ods. 2 Nariadenia majú správy obsahovať opis účelu úradnej kontroly, použitých kontrolných metód, výsledkov úradnej kontroly a prípadne akcie, ktoré musí prevádzkovateľ uskutočniť (opatrenia). Podľa čl. 9 ods. 3 Nariadenia sa má prevádzkovateľovi poskytnúť kópia takejto správy, minimálne v prípade nedodržania predpisov. Niet
pochýb o tom, že uvedené náležitosti boli v predmetnej veci dodržané. Neobstojí ani tvrdenie o de facto aplikovaní koncentračnej zásady, ak v následnom administratívnom konaní bol žalobca poučený o svojich právach, vrátane možnosti vyjadriť sa k zisteniam v priebehu úradnej kontroly o potravinách, ako podkladu rozhodnutia.
59. Žalobné body čo do porušenia subjektívnych práv žalobcu v správnom konaní správny súd považuje čiastočne za dôvodné. Žalobca namietal, že sa nemal možnosť vyjadriť k podkladom rozhodnutia, ktoré bolo vydané prvostupňovým orgánom v druhom kole po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia. Podľa žalovaného postačovalo, pokiaľ sa žalobca vyjadril k podkladom prvšieho rozhodnutia RPVS, keďže rozsah predmetu konania a právne posúdenie veci vymedzené upovedomením o začatí správneho konania, ku ktorým sa žalobca vyjadril, ostali nezmenené. Rovnako dôvodil, že neboli hodnotené žiadne nové dôkazy, pretože v skutočnosti išlo len o písomnosti a rozhodnutia preukazujúce priebeh konania tvoriace obsah spisu, ktoré navyše boli doručené ako kópia žalobcovi v čase nazretia do administratívneho spisu.
60. Správny súd k uvedenému uvádza, že orgán verejnej správy, na konanie ktorého sa podľa § 31 ods. 2 zákona o potravinách aplikuje Správny poriadok, nepostupoval správne, ak pred vydaním opakovaného rozhodnutia nezaslal žalobcovi upovedomenie v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý mu ukladá povinnosť dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Účastník konania je oprávnený dozvedieť sa o ukončení procesu dokazovania a musí mať právo vyjadriť sa pred rozhodnutím k dôkazom a spôsobu ich zistenia, respektíve má mu byť daná možnosť navrhnúť ďalšie dôkazy. Práve s ohľadom na dôvod, pre ktorý došlo k zrušeniu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového orgánu, teda z dôvodu nesprávneho posúdenia minulosti účastníka konania a opakovanosti konania za účelom uloženia sankcie v správnej výške, bolo konanie vrátené do štádia doplnenia dokazovania a preto bolo potrebné žalobcovi oznámiť podklady rozhodnutia za účelom preverenia splnenia podmienky opätovného porušenia povinnosti, za ktoré už bola uložená sankcia, teda rozhodnutia o skoršom sankcionovaní za rovnaký delikt. Preto, ak RVPS rezignovala na splnenie povinnosti v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nepostupovala správne a došlo k ukráteniu na právach žalobcu tým, že pred vydaním rozhodnutia mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie. To, že išlo iba o predchádzajúce rozhodnutia respektíve listiny, ktoré sú obsahom spisu, s ktorými sa účastník konania mal možnosť oboznámiť nie je relevantné, pokiaľ nemal zo strany orgánu verejnej správy informáciu, že sa jedná o ukončený proces dokazovania.
61. K nariadeniu ústneho pojednávania správny súd uvádza, že voči konštatovaniu žalovaného, že v zásade účastník administratívneho konania nemá právny nárok na nariadenie ústneho pojednávania, nemožno nič namietať, avšak je potrebné v každej konkrétnej veci zvážiť potrebu ústneho pojednávania, pokiaľ účastník konania o to požiada a nevyhovenie takejto požiadavke náležite odôvodniť.
62. Podľa žalovaného nebolo potrebné v predmetnej veci nariadiť pojednávanie, keďže správne konanie je vedené zásadou písomnosti a zároveň prihliadol na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania. K tvrdeniu žalobcu, že vo veciach, ktoré majú charakter trestného obvinenia ústne pojednávanie je nutné nariadiť aspoň v jednom stupni konania, a to s poukazom na rozhodovaciu prax súdov vyšších autorít, žalovaný uviedol, že správne delikty majú nepochybne charakter trestného obvinenia a teda spadajú pod článok 6 Dohovoru, ktorý zaručuje právo na ich verejné prerokovanie, rovnako ako aj právo na ústne pojednávanie, avšak pred nestranným a nezávislým súdom. Regionálne veterinárne a potravinové správy ako výkonné orgány štátu nespĺňajú atribúty nestranného a nezávislého súdu podľa článku 6 Dohovoru, preto sú tieto práva účastníka administratívneho konania o správnych deliktoch zabezpečené systémom správneho súdnictva.
63. Správny súd sa s takouto argumentáciou žalovaného nestotožňuje. Poukazuje pritom na Odporúčanie č. R(91)1 členským štátom o správnych sankciách, ktoré bolo schválené výborom ministrov 13. februára 1991 na 52. zasadnutí zástupcov ministrov. Výbor ministrov odporučil vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj v praxi riadili zásadami ustanovenými v tomto odporúčaní. Odporúčanie sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty, alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú, alebo inú povahu. Správne sankcie môžu mať pre jednotlivcov veľmi vážne
dôsledky, ak sú s nimi spojené opatrenia zahŕňajúce obmedzenie, alebo zbavenie práv. Z dôvodovej správy k Odporúčaniu č. R(91)1 o správnych sankciách vyplýva, že sa rozširujú všeobecné zásady vzťahujúce sa na vykonávanie správnych aktov o špecifické zásady bez toho, aby sa to dotklo možného uplatňovania záruk obsiahnutých v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zásada 6 Odporúčania upravuje, že popri zásadách spravodlivého správneho konania, ktoré pre správne akty ustanovuje rezolúcia (77)31, prijímanie správnych sankcií upravujú vymenované zásady o. i. - právny subjekt, alebo jeho zástupca, ktorému sa ukladá správna sankcia musí byť informovaný o povahe dôkazov proti nemu a pred vynesením akéhokoľvek rozhodnutia má právo byť vypočutý. Uvedená zásada ako minimálny štandard pri správnom trestaní súvisí s otázkou nariaďovania ústnych pojednávaní, na ktorých by bolo realizované právo vypočutia účastníka konania. Potreba jeho vypočutia je o to naliehavejšia, pokiaľ je prejednávaný správny delikt sankcionovateľný vysokou pokutou. Vzhľadom na okolnosti predmetnej veci, správny súd má za to, že nenariadením ústneho pojednávania došlo k porušeniu článku 6 Dohovoru a takýto postup je aj v rozpore so zásadou 6 odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R(91)1 členským štátom o správnych sankciách. Záver žalovaného, že vzhľadom na existenciu správneho súdnictva nemôže dôjsť k zásahu do práva na verejné prerokovanie veci v prípade ukladania správnej sankcie, považuje správny súd za neudržateľný. Z rozhodovacej praxe súdov vyšších autorít vyplýva, že k porušeniu článku 6 Dohovoru dochádza nielen v prípade konania pred súdom, ale aj pred orgánmi verejnej správy pokiaľ sú oprávnené ukladať sankcie za správne delikty. To, že správny súd na základe správnej žaloby preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy pri ukladaní správnej sankcie neznamená, že by sám orgán verejnej správy nemal postupovať v súlade so zákonom a v prípade požiadavky vo veci nariadiť ústne pojednávanie, vypočuť účastníka konania, respektíve vykonať výsluch svedkov, nevyhodnotiť relevanciu uskutočnenia týchto navrhnutých úkonov. Inak povedané, nie je namieste spoliehať sa na to, že v prípade podania správnej žaloby bude zabezpečené účastníkom konania právo na verejné prejednanie veci, ak správny súd koná v plnej jurisdikcii. Pokiaľ by účastník konania nepodal žalobu na správnom súde, zostalo by toto jeho právo nenaplnené. Účelom hospodárnosti konania je aj to, aby, ak možno konanie skončilo pred orgánom verejnej správy a nemusela byť podaná správna žaloba napríklad iba z dôvodu, že nebolo orgánom verejnej správy vo veci nariadené ústne pojednávanie.
64. V rámci tretej skupiny žalobných bodov žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia, keď konkrétne tvrdil svojvoľnosť pri hodnotení dôkazov a uloženie správnej sankcie v neprimeranej výške.
65. Fotodokumentácia zachytáva skutkový stav z úradnej kontroly, ako bol zachytený v písomnej podobe. V predmetnej veci došlo k tomu, že fotodokumentácia bola vykonaná súkromným fotoaparátom, preto žalovaný akceptoval námietku žalobcu, čo do spôsobu získania takéhoto dôkazu a vylúčil tento dôkaz z podkladov rozhodnutia. Nemožno však vytknúť žalovanému pokiaľ konštatoval, že takto zhotovená fotodokumentácia môže slúžiť iba podporne ako ďalší dôkaz popri zázname o úradnej kontrole, ktorá je podkladom rozhodnutia vydaného v administratívnom konaní. Za podstatné správny súd považuje to, že žalobca v zásade namietal len čo do spôsobu zabezpečenia dôkazu a preto jeho nepoužiteľnosti, avšak nenamietal nesúlad fotodokumentácie so skutkovým stavom zachyteným v písomnej podobe v zázname z vykonanej úradnej kontroly o potravinách.
66. Žalobné body čo do neprimeranosti výšky sankcie správny súd vyhodnotil ako opodstatnené. Za pravdu žalobcovi dala aj novela právnej úpravy, keď ustanovenie § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z. stratilo 30.06.2022 platnosť, a to prijatím zákona č. 211/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2022 Z. z.“). Zákonom č. 211/2022 Z. z. bola od 01.07.2022 nahradená pôvodná právna úprava § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z. novou právnou úpravou (aktuálne § 28 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z. z. v znení: „Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4“.
67. Vzhľadom na znenie prechodného ustanovenia § 31ai ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. k úpravám účinným od 01.07.2022 konanie o uložení pokuty podľa § 28 a § 29, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. júna 2022, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2022. Niet pochýb o tom, že v danom prípade sa konanie pred orgánom verejnej správy skončilo právoplatne do 30.06.2022.
68. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. PL. ÚS 3/2019-86 zo dňa 12.10.2022 vyslovil právny názor, že pojem právoplatnosti použitý v „prechodníkovom“ ustanovení musí byť v rovine skúmania vzťahu medzi správnym konaním a správnym súdnym konaním vo veci správneho trestania interpretovaný so zreteľom na skutočnosť, že správny súd koná v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania, čo znamená, že rozhoduje v plnej jurisdikcii. Podstatou plnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a aby disponoval právomocou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy preskúmať v plnom rozsahu (body 18 a 19).
69. Ústavný súd SR ďalej uviedol, že požiadavka konania súdu v plnej jurisdikcii oslabuje rozhraničovací význam pojmu právoplatnosť použitý v § 31ai ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. natoľko, že záujem na ochrane základných práv a slobôd podnikateľov postihnutých neprimerane prísnymi sankciami vyžaduje interpretáciu slovného spojenia „konanie o uložení pokuty,... ktoré sa právoplatne neskončilo“ tak, že toto konanie zahŕňa nielen správne konanie, v ktorom sa ukladala sankcia podľa napadnutého ustanovenia, ale aj správny súdny prieskum na základe správnej žaloby podanej vo veci správneho trestania ( bod 20).
70. Je zrejmé, že k zmene právnej úpravy došlo od 01.07.2022, teda v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. Žalovaný pri ukladaní sankcie postupoval na základe účinnej právnej úpravy v čase rozhodovania, čo pre neho explicitne vyplývalo z článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Správny súd riadiac sa vysloveným právnym názorom Ústavného súdu SR, ale aj rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR zastáva názor, že na novú právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre trestaného je potrebné prihliadnuť (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/2/2019 z 05.11.2019, ktoré bolo judikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR pod č. R 20/2021). Právna veta judikovaného rozhodnutia znie: „Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej.“
71. Pri trestaní sa uplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa, čo vyplýva priamo z Ústavy SR a medzinárodných dohovorov. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. trestného zákona sa posudzuje trestnosť činu a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
72. Správny súd dospel k záveru, že ak v období medzi konaním žalobcu a rozhodovaním správneho súdu došlo k nahradeniu aplikovanej právnej normy ustanovením priaznivejším pre žalobcu, je potrebné umožniť orgánu verejnej správy nanovo určiť sankciu.
73. Správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR vyplývajúce z vyššie uvedeného rozsudku sp. zn. 4Asan/2/2019 z 05.11.2019, ktorý vo vzťahu k prípustnosti aplikácie inštitútu retroaktivity v správnom trestaní uviedol, že na priaznivejšiu právnu úpravu musí správny súd prihliadať ex lege, aj keby túto skutočnosť žalobca ani nenamietal. Konštatoval, že „ide tu o rešpektovanie princípov správneho trestania a aplikácie inštitútu nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa, ktoré skutočnosti vyplývajú z článku 50 ods. 6 Ústavy SR, ako i z príslušných medzinárodných dokumentov“. (Bod 76).
74. Správny súd pri rozhodovaní o žalobe vo veciach správneho trestania postupuje v zmysle § 195 písm. d) SSP tak, že nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. A k takýmto zásadám patrí aj zásada, že trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania skutku a podľa neskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Niet pochýb o tom, že zákon č. 152/1995 Z . z. o potravinách v znení novely vykonanej zákonom č. 211/2022 Z. z., účinný od 01.07.2022 je pre žalobcu priaznivejší.
75. Reakciou žalobcu na zmenu právnej úpravy bol návrh, aby správny súd moderoval sankciu. Žalobca požadoval zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, ale aj sankčnú moderáciu. Nakoľko správny súd uplatnil kasáciu, teda zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 SSP, sankčná moderácia v zmysle § 198 SSP sa stala bezpredmetnou. Keďže správny súd vyhovel hlavnému kasačnému návrhu, čo znamená plný úspech žalobcu vo veci, uviedol len kasačný výrok a nie výrok vo vzťahu k moderačnému návrhu.
76. Správny súd len pre úplnosť poznamenáva, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy po rozhodnutí orgánu verejnej správy nie je naplnený zákonný predpoklad pre možnosť sankčnej moderácie správnym súdom v zmysle § 198 ods. 2 SSP, podľa ktorého správny súd môže rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. Zákon teda predpokladá rovnakú právnu úpravu v čase rozhodovania orgánu verejnej správy ako aj v čase rozhodovania súdu. Aj keď správny súd koná v plnej jurisdikcii, nemožno to spájať s absolútnym nahradením rozhodovania orgánu verejnej správy o sankcii, ktorý v dôsledku predchádzajúcej, inej právnej úpravy ešte nemal možnosť prijať svoje závery podľa novej právnej úpravy. Podľa názoru správneho súdu je potrebné rešpektovať jeden z princípov správneho súdnictva a to princíp subsidiarity teda, že správne súdy nenahrádzajú rozhodovaciu činnosť orgánu verejnej správy. Pokiaľ by za danej situácie správny súd pristúpil k sankčnej moderácii, znamenalo by to v konečnom dôsledku aj ukrátenie účastníka konania na konanie pred orgánom verejnej správy, v ktorom by autonómne podľa vlastnej úvahy vyjadril svoje závery k výške sankcie a tieto by ešte mohli byť následne preskúmateľné v rámci správneho súdnictva. Inak povedané priamou sankčnou moderáciou správnym súdom pri zmene právnej úpravy by došlo k ukráteniu na inštanciách v administratívnom konaní, ktoré by boli účastníkovi konania odňaté.
77. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že je dôvod pre kasáciu, keďže správna žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Pre zmenu právnej úpravy v priebehu súdneho konania, a to § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z., stalo sa bezpredmetným posudzovanie žiadosti žalobcu, aby správny súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie, nakoľko novelizáciou zákona o potravinách bolo odstránené obligatórne stanovenie neprimeranej dolnej hranice pokuty vo výške 1 000 000 Eur pri opakovanom porušení zákona o potravinách, čo bolo nosnou argumentáciou žalobcu, teda, že predmetné ustanovenie § 28 ods. 8 zákona o potravinách je v rozpore s právom EÚ.
78. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil postupujúc analogicky podľa § 191 ods. 1 písm. a) SSP ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP), keďže tento orgán rozhoduje o sankcii v prvom stupni a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP).
79. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy postupovať podľa právneho názoru správneho súdu vysloveného v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia, najmä sa vysporiadať s novou, pre žalobcu priaznivejšou právnou úpravou vo vzťahu k výške sankcie za správne delikty podľa § 28 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z. z. v platnom znení, zohľadniť aj kritéria stanovené v § 28 ods. 10 citovaného zákona, plynutie doby, ako aj ďalšie relevantné ustanovenia aplikovaného zákona. Viazanosť právnym názorom správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP nie je absolútna, platí do nezmenenia skutkovej a právnej situácie.
80. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.
81. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). 81. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.