Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 324/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti , , zastúpenej

advokátkou JUDr. Dášou Komkovou, Hlavná 27, Prešov, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 18. septembra 2014 p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov) na účet jej

právnej zástupkyne JUDr. Dáše Komkovej, Hlavná 27, Prešov, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 zo 7. júna 2017 prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je stranou sporu v konaní o zaplatenie

nájomného, ktoré začalo ešte v roku 1996 a dosiaľ nie je právoplatne skončené. Vec bola

vylúčená na samostatné konanie ešte v roku 2011 a až v roku 2013 jej bola pridelená

uvedená spisová značka.

3. Po opísaní priebehu konania a úkonov strán sporu sťažovateľka uvádza, že

ani po náleze ústavného súdu sp. zn. z 18. septembra 2014, ktorým

vyslovil porušenie jej práv za obdobie od roku 2004 až do roku 2013, okresný súd nekonal

v jej veci efektívne, pretože rozsudok okresného súdu z 27. júla 2015 bol vo viacerých

výrokoch zrušený uznesením odvolacieho súdu sp. zn. z 31. mája 2016.

Teda ani po náleze ústavného súdu postup okresného súdu nesmeruje k odstráneniu jej

právnej neistoty. V tejto veci rozhodol ústavný súd už predtým (okrem spomínaného

nálezu) aj nálezom sp. zn. z 3. júna 2004.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým

vysloví, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde

pod sp. zn. porušené boli a prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní

konať bez zbytočných prieťahov. Súčasne sa sťažovateľka domáha priznania finančného

zadosťučinenia 10 000 € a úhrady trov konania.

5. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného

súdu v prípise sp. zn. , doručenom ústavnému súdu

6. júla 2017. Súčasťou vyjadrenia bola aj chronológia úkonov okresného súdu a vyjadrenie

zákonnej sudkyne. V prípise sa okrem iného uvádza:

„Na základe Vašej žiadosti zo dňa 31. 05. 2017 doručenej Okresnému súdu Prešov

dňa 06. 06. 2017 Vám v prílohe zasielam spisový materiál vedený pod sp. zn. ,

chronológiu úkonov a vyjadrenie zákonnej sudkyne, s ktorým sa v celom rozsahu

stotožňujem.

Keďže je vo veci určený termín pojednávania na deň 27. 09. 2017, prosím Vás

o vrátenie spisu v lehote do 07. 09. 2017...“

Vyjadrenie zákonnej sudkyne (podstatné úkony od roku 2013 v nej uvedené sú

obsiahnuté aj v obsiahlej chronológii okresného súdu, pozn.):

„Dňa 22. 10. 2014 bola vec predložená Krajskému súdu v Prešove za účelom

rozhodnutia o odvolaní žalobcov voči uzneseniu z č. l. 106.

Odvolanie žalobcov bolo odmietnuté Uznesením KS v Prešove č. k.

140 zo dňa 25. 11. 2014.

Výzvami súdu zo dňa 17. 12. 2014 súd vyzýval právnu zástupkyňu žalobcov,

či zotrváva na cene nájmu za 1 m² a žalobnom petite s poukazom na to, že žalovaní

v priebehu celého konania namietajú výšku nájmu v záhradkárskej osade, keďže

so žalobcami nemajú uzatvorenú nájomnú zmluvu.

Dňa 30. 12. 2014 bolo súdu doručené odborné vyjadrenie znalca

k cene nájmu za 1 m², ktoré následne súd doručoval účastníkom konania...

Dňa 19. 01. 2015 bolo súdu zaslané odborné vyjadrenie znalca k výške

nájmu v záhradkárskej osade.

Dňa 03. 02. 2015 bolo súdu doručené odborné vyjadrenie znalca

k výmere záhradkárskej osady.

Pojednávanie dňa 09. 03. 2015 bolo odročené na deň 23. 04. 2015 z dôvodu,

že právna zástupkyňa žalobcov žiadala upraviť žalobný petit vo vzťahu k záhradkám, ktoré

boli odpredané Národnej diaľničnej spoločnosti. Zmena petitu z jej strany bola súdu

doručená dňa 01. 04. 2015.

Na pojednávaní dňa 23. 04. 2015 súd poučil právnu zástupkyňu žalobcov, že nájom

a bezdôvodné obohatenie nemôže žiadať do budúcna a teda či trvá na žalobnom petite

zo dňa 01. 04. 2015. Právna zástupkyňa žalobcov o svojom písomnom podaní zo dňa

nežiadala rozhodnúť. Súd pojednávanie odročil na termín 28. 05. 2015.

Na pojednávaní dňa 28. 05. 2015 právna zástupkyňa žalobcov JUDr. Komková

opätovne žiadala odročiť pojednávanie za účelom úpravy žalobného petitu vo vzťahu

k odpredaným častiam záhradiek Národnej diaľničnej spoločnosti.

Súd pojednávanie odročil na termín 13. 07. 2015.

Dňa 01. 06. 2015 právna zástupkyňa žalobcov JUDr. Komková súdu doručila

úpravu, resp. zmenu žalobného petitu.

Pojednávanie dňa 13. 07. 2015 bolo odročené na termín 27. 07. 2015 za účelom

vyhlásenia rozsudku vo veci samej. Na pojednávaní dňa 27. 07. 2015 súd vyhlásil rozsudok

vo veci samej. Rozsudok súdu prvého stupňa bol expedovaný v zákonom stanovenej

lehote 30 dní.

Voči rozsudku súdu prvého stupňa podali žalobcovia dňa 10. 08. 2015 odvolanie

(č. l. 439 súdneho spisu).

V priebehu mesiaca august 2015 súd vykonával úkony smerujúce k doručeniu

odvolania žalobcov jednotlivým žalovaným na vyjadrenie.

Dňa 18. 09. 2015 som ako zákonná sudkyňa nastúpila na materskú dovolenku.

Dňa 21. 09. 2015 bola vec pridelená po mojom nástupe na materskú dovolenku

na ďalší procesný postup.

Dňa 21. 10. 2015 bola vec predložená na rozhodnutie KS v Prešove za účelom

rozhodnutia o odvolaní žalobcov voči rozsudku súdu prvého stupňa...

Uznesením KS v Prešove č. k. -467 zo dňa 31. 05. 2016 bol zrušený

rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátená na ďalšie konanie.

Po vrátení veci súd prvého stupňa následne vykonával úkony smerujúce k doručeniu

rozhodnutia odvolacieho súdu stranám sporu, úkony súvisiace s oznámením o úmrtí

žalovaného v 1. rade.

Dňa 18. 09. 2015 som nastúpila na druhú materskú dovolenku, z ktorej som sa

vrátila do práce počnúc dňom 01. 01. 2017. Spis pod sp. zn. mi bol vrátený

dňa 17. 01. 2017, čo vyplýva z č. l. 496 súdneho spisu.

Po jeho preštudovaní som zistila, že v zmysle č. l. 485 došlo k úmrtiu žalovaného

v 1. rade . Vo vzťahu k uvedenej skutočnosti sa zisťoval okruh dedičov

po nebohom (č. l. 510-512 súdneho spisu.) Bol vyhotovený úradný záznam, kde súd

dožiadaním u notárky zisťoval okruh dedičov ako aj

predpoklad ukončenia dedičského konania, rovnako súd za tým účelom dožiadal dedičskú

kanceláriu OS Prešov.

Následne som dňa 13. 02. 2017 nariadila termín pojednávania na deň 20. 03. 2017.

(č. l. 513 súdneho spisu).

Dňa 28. 02. 2017 JUDr. Komková súdu oznámila, že dňom 22. 12. 2016 došlo

k úmrtiu žalobcu v 2. rade .

Súd dňa 09. 03. 2017 vydal postupom podľa uznesenie o pokračovaní

v konaní s dedičmi po nebohom... a žalovanom v 1. rade

.

Pojednávanie dňa 20. 03. 2017 súd odročil na termín 15. 05. 2017 a to z dôvodu,

že bolo potrebné rozhodnúť o zmene žalobného petitu v zmysle písomného návrhu

JUDr. Komkovej, zároveň došlo k úmrtiu žalovaného v 9. rade .

Dňa 06. 04. 2017 súd postupom podľa vydal uznesenie o pokračovaní

v konaní po žalovanom v 9. rade a zároveň dňa 06. 04. 2017 vydal

uznesenie o zmene žalobného petitu jeho rozšírením.

Na pojednávaní dňa 15. 05. 2017 bolo možné vo veci rozhodnúť, avšak došlo

k nesprávnemu doručeniu predvolania na pojednávanie dedičovi po nebohom žalobcovi

v 2. rade a to v zmysle pokynu súdu z č. l. 536 súdneho spisu. Vec bola expedovaná

náhradnou asistentkou, keďže asistentka senátu 7C bola v tom čase práceneschopná.

Zomrelý žalobca v 2. rade mal adresu , pričom jeho dedič

resp. právny nástupca tiež má adresu . Keďže súd nemal

vykázané doručenie predvolania na pojednávania dedičovi, odročil pojednávanie na deň

14. 06. 2017.

Dňa 31. 05. 2017 súd vydal uznesenie o zmene žalobného návrhu jeho rozšírením

v zmysle písomného podania právnej zástupkyne Dr. Komkovej z č. l. 574 zo dňa

19. 05. 2017.

Na pojednávaní dňa 14. 06. 2017 bolo súdu oznámené zo strany žalovaných, že došlo

k úmrtiu žalovaného v 3. rade . Právna zástupkyňa žalobcov JUDr. Komková

z tohto dôvodu žiadala toto pojednávanie odročiť s tým, že manželka žalovaného v 3. rade

má vôľu dlžné nájomné zaplatiť, v prípade ak zaplatí, zoberie návrh

voči žalovanému v 3. rade späť. Ak nezaplatí, oznámi súdu okruh dedičov, aby súd mohol

pokračovať v konaní. Žiadala o poskytnutie lehoty 2 týždňov.

Dňa 26. 06. 2017 súd zisťoval okruh dedičov po žalovanom v 3. rade a žiadal

aj Notársky úrad o zaslanie informácie o stave dedičského konania.

Súd z tohto dôvodu odročil pojednávanie na deň 27. 09. 2017, pričom upozornil

prítomných žalovaných, že vo veci bude rozhodnuté v súlade s vysloveným právnym

názorom odvolacieho súdu. V prípade, ak by nedošlo k úmrtiu žalovaného v 3. rade

, súd by vo veci rozhodol dňa 14. 06. 2017 a to v zmysle záverov odvolacieho súdu.

Právna zástupkyňa žalobcov nežiadala tento nárok vylúčiť na samostatné konanie, naopak

žiadala odročiť pojednávanie s tým, že osloví manželku žalovaného v 3. rade a súdu oznámi

okruh dedičov, resp. po zaplatení dlžného nájomného zoberie návrh voči nemu späť.

Na pojednávaní dňa 27. 09. 2017 súd vyhlási rozsudok vo veci samej.

Za dôležité považujem uviesť, že právna zástupkyňa žalobcov JUDr. Komková

neustále v priebehu celého súdneho sporu mení žalobný petit, až v roku 2007, resp. až

v roku 2011 rozšírila okruh žalovaných o jednotlivých záhradkárov ako užívateľov pôdy

vo vlastníctve žalobcov a až v neskorších podaniach vo vzťahu k nim upravila žalobný petit.

Za dôležité považujem uviesť, že v roku 2007, resp. 2011 síce rozšírila okruh žalovaných,

ale je potrebné zohľadniť ako a kedy vo vzťahu k nim menila a upravovala žalobný petit.

O všetkých jej procesných návrhoch musí súd rozhodnúť, doručiť ostatným stranám sporu

a až následne meritórne rozhodnúť.

Ústavnému súdu SR doručila právna zástupkyňa žalobcov ústavnú sťažnosť

dňa 22. 05. 2017, pričom opätovne sama dňa 19. 05. 2017 doručila úpravu žalobného petitu

o ktorej musel súd rozhodnúť. Dňa 14. 06. 2017 žiadala pojednávanie odročiť, poskytnúť

lehotu 2 týždňov, ak by o to požiadala súd by meritórne rozhodol a nárok žalobcov

vo vzťahu k žalovanému v 3. rade by bol vylúčil na samostatné konanie. Do konca júna

2017 jej súd poskytol lehotu 2 týždňov na oznámenie dedičov po žalovanom v 3. rade,

do dnešného dňa nereagovala.

Pokiaľ ide o nariadenie znaleckého dokazovania, súd ho nariadil z dôvodu, že počas

celej doby trvania súdneho sporu, žalovaní nesúhlasia s výškou nájmu v záhradkárskej

osade. Z tohto dôvodu, keďže táto skutočnosť bola sporná, súd vo veci nariadil znalca

na zodpovedanie tejto otázky, keďže ide o odbornú otázku, ktorú súd nevie sám posúdiť.

A pokiaľ ide o ďalšie odborné vyjadrenia znalcov a súd ich žiadal

z tohto dôvodu, že potreboval zistiť výšku nájmu za ďalšie obdobie, či došlo k jej zmene

a to aj s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci záhradkárskych osád.

Všetky dôvody týkajúce sa prieťahov konaní, ktoré právna zástupkyňa žalobcov

uvádza v ústavnej sťažnosti zo dňa 22. 05. 2017 uvádzala už v predchádzajúcej ústavnej

sťažnosti.

V ďalšom za dôležité považujem uviesť, že ak samotná JUDr. Komková ako právna

zástupkyňa žalobcov v ústavnej sťažnosti dáva do pozornosti prieťahy v konaní, zdĺhavosť

vedenia súdneho sporu, neefektívne úkony súdu prvého stupňa a najmä, že ide o vec

po právnej a skutkovej stránke jednoduchú, z tohto hľadiska považujem za minimálne

zvláštne, že pôvodne zažalovala iba Zväz záhradkárov a samotných záhradkárov zažalovala

až v roku 2007, resp. v roku 2011, t. j. po 15 rokoch od podania prvotného žalobného

návrhu a o jej úpravách a zmenách žalobného petitu ohľadne platenia nájomného

do budúcna vo vzťahu k nim, som sa už vyššie zmienila.

Je treba zohľadniť v tejto veci, že žalovaní záhradkári sú starí ľudia, majú zdravotné

problémy pojednávaní vo veci samej sa nie všetci zúčastňujú, členské príspevky a nájom

platili predsedovi Zväzu záhradkárov, mnohí od 90 rokov záhradky neužívajú ako som

konštatovala vo svojom rozsudku, žalobcovia ich vôbec neoslovili koľko majú platiť.

Ako zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená na ďalšie konanie a rozhodovanie,

nie som si vedomá prieťahov v konaní, všetky svoje úkony, ktoré som po nástupe z materskej

dovolenky v januári 2017 uskutočnila boli s cieľom meritórneho rozhodnutia vo veci samej

a to aj z dôvodu, že už v danej veci bolo zo strany Ústavného súdu SR rozhodnuté nálezom.“

6. Procesné úkony uvedené vo vyjadrení okresného súdu považoval ústavný súd

za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú zo súdneho spisu okresného

súdu predloženého na nahliadnutie 6. júla 2017.

7. Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu

24. júla 2017 v replike na vyjadrenie okresného súdu uviedla:

„Okresný súd Prešov vo svojom vyjadrení poukazuje na chronológiu úkonov vo veci

, účastníkov a spol. proti a spol. o zaplatenie

nájomného. Je potrebné súhlasiť s tým, že pôvodne sa vec viedla pod sp. zn. . ktoré

konanie bolo vylúčené dňa 17. 1. 2013 pod uvedenú spisovú značku.

Prejednávaná vec bola už predmetom sťažnosti pred samotným ústavným súdom.

Ja, sťažovateľka poukazujem, že medzi nehospodárne a neúčelné úkony patrili

ustanovovania znalcov, a to z toho dôvodu, ako som poukázala vo svojej sťažnosti, že svoj

petit ohľadne výšky nájomného, som nijako neupravovala, zotrvala som na výške

nájomného podľa znaleckého posudku č. 14/2006 vypracovaného ,

podľa ktorého výška nájomného v prepočte na 1 m² za rok 2003 činila sumu 1,642 Sk (0,05

Eur). Súd i napriek mojim argumentom ustanovoval znalcov.

Z dôvodu takto doplňujúcich informácií na základe výziev súdu niektorí účastníci

vyplatili dlh na nájomnom a z tohto dôvodu boli žaloby voči žalovaným zobraté späť,

čo malo zase za následok predlžovanie súdneho sporu.

Samotné rozhodnutie vo veci samej bolo vyhlásené dňa 27. 7. 2015, kde súd oprel

z procesného hľadiska a hmotnoprávneho hľadiska svoje rozhodnutie o bezdôvodné

obohatenie, i napriek rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ako aj ESĽP,

ktoré sme súdu ako dôkazy predkladali, vec sa má posúdiť podľa osobitného zákona z roku

1997, ktorý súd neakceptoval. V dôsledku aplikovania nesprávneho právneho predpisu

zo strany súdu došlo k podaniu odvolania zo strany sťažovateľky.

Krajský súd v Prešove zrušil napadnuté rozhodnutie s vyslovením právneho názoru,

že súd pri rozhodovaní má vychádzať zo zák. o užívaní pozemkov v zriadených

záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim (ust. § 3 a nasl.).

Od rozhodnutia Okresného súdu Prešov v roku 2015 doposiaľ pozomieralo viacero

účastníkov konania na strane žalovaných a v decembri 2016 aj žalobca v 2. rade,

. V dôsledku dlhotrvajúceho súdneho sporu dochádza k zbytočným prieťahom

v tom, že je potrebné neustále meniť nielen žalobný petit. ale aj okruh účastníkov na strane

žalobcov a na strane žalovaných.

Na poslednom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14. 6. 2017, bolo zistené, že

žalovaný v 3. rade zomrel, teda aj z tohto dôvodu muselo byť následne toto

pojednávanie opätovne odročené.

Súd poukazuje, že je potrebné zohľadniť v tejto veci, že žalovaní záhradkári sú starí

ľudia, majú zdravotné problémy a vo veci nie všetci sa zúčastňujú pojednávaní.

Poznamenávam, že v čase podania žaloby v roku 1996 účastníci konania boli o 20 rokov

mladší.“

8. Okresný súd, ako aj sťažovateľka vyjadrili súhlas s upustením od ústneho

pojednávania vo veci prijatej sťažnosti. Ústavný súd preto so súhlasom účastníkov konania

podľa upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody

podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv

alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten,

kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd

môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva

podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (, , ).

11. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti

nálezu ústavného súdu sp. zn. z 18. septembra 2014 (od 10. novembra

2014, pozn.) dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu

právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

13. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala predtým z niektorých ustanovení

(napr. , , a ), ktorý

platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti už vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17

a v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“). V zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“,

a v zmysle ustanovenia „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo

rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania“.

14. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo zaručené v dohovoru, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu ().

V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ,

, ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade.

14.1 Kritérium zložitosti veci ústavný súd bližšie už nehodnotil, pretože tak urobil

v spomínanom náleze (pozri bod 11), a na toto hodnotenie aj odkazuje.

14.2 Správanie sťažovateľky v tomto období ústavný súd vyhodnotil ako aktívne

(podala odvolanie proti uzneseniu o ustanovení znalca a proti rozhodnutiu vo veci samej

a podávala návrhy na zmenu petitu, zobrala späť svoj návrh proti siedmim žalovaným ‒

konanie tak bolo proti nim zastavené). Hoci sa nezúčastnila všetkých nariadených

pojednávaní v roku 2015 a ani v roku 2017, v konaní ju právne zastupovala jej advokátka,

preto nemožno túto neúčasť na pojednávaniach pripísať na jej ťarchu. Na druhej strane

sťažovateľka neposkytla okresnému súdu listinné doklady o tom, aké konkrétne sumy

členovia záhradkárskeho zväzu, resp. predseda (žalovaní) jej naozaj uhradili za užívanie

pôdy (to isté možno povedať aj o žalovaných, pozn.).

14.3 Čo sa týka posudzovania postupu všeobecného súdu, ústavný súd konštatuje,

že už po vydaní druhého nálezu ústavného súdu okresný súd venoval tomuto prípadu

zvýšenú pozornosť [na ilustráciu do novembra 2014 (za 8 rokov) mal spis 139 listov

a v súčasnosti už 591, pozn.] a ústavný súd nezistil väčšie obdobie úplnej nečinnosti, ktoré

by stálo za zmienku spomenúť. V roku 2015 okresný súd vykonal riadne dokazovanie

(uskutočnili sa až štyri pojednávania a na piatom 27. júla 2015 bol vyhlásený aj rozsudok

vyhotovený v zákonnej lehote 30 dní), čo možno v kontexte okolností prípadu považovať

za splnenie si povinnosti konať. Na druhej strane však nemožno akceptovať, že rozsudok

okresného súdu (obsahoval až 21 výrokov) bol odvolacím súdom vo výrokovej časti

(až v 10 výrokoch) zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie, najmä

preto, že okresný súd nesprávne posúdil uplatnený nárok voči niektorým žalovaným

ako nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia a súčasne nesprávne zamietol nároky

sťažovateľky a ďalších žalobcov z dôvodu ich premlčania, ako to predniesol právny

zástupca žalovaných v podaní z 24. júna 2015 (č. l. 364 a č. l. 365). Takisto na strane 10

uviedol: „Záver prvostupňového súdu o neexistencii zákonnej podmienky pre vznik

zákonného nájomného vzťahu podľa zákona č. 64/4997 Zb. z dôvodov toho, že absentuje

na strane užívateľov týchto pozemkov zmluva o dočasnom užívaní pozemku, keďže doba

30 rokov uplynula pred 26. 03. 1997, je nesprávny.“

Po vrátení veci z odvolacieho súdu (6. júla 2016), ktorý považoval za nedôvodnú aj

námietku sťažovateľky týkajúcu sa údajnej neúčelnosti odborných vyjadrení ďalších

znalcov, okresný súd iba zisťoval u notárky okruh dedičov a stav dedičského konania

po žalovanom v prvom rade a 13. februára 2017 určil termín pojednávania na 20. marec

2017. Zisťoval tiež dedičov po žalobcovi v druhom rade a 9. marca 2017 rozhodol

o pokračovaní v konaní s ich dedičmi. Následne pojednávanie 20. mája 2017 okresný súd

odročil na 14. jún 2017, na ktorom zistil, že zomrel aj žalovaný v treťom rade (zisťuje sa

okruh dedičov). Medzitým 31. mája 2017 okresný súd rozhodol o pripustení zmeny žaloby

na základe podania právnej zástupkyne sťažovateľky zo 17. mája 2017 a na pojednávaní

konanom 27. septembra 2017 by mal okresný súd rozhodnúť v merite veci.

Ústavný súd preto toto obdobie od vyhlásenia rozsudku, resp. vrátenia veci

z odvolacieho súdu hodnotí ako konanie prevažne neefektívne, keďže okresný súd nekonal

v intenciách záverov nálezu ústavného súdu. Táto celková doba sa reálne predĺži o niekoľko

ďalších mesiacov, keďže druhýkrát okresný súd ešte po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho

súdu nerozhodol.

15. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa

ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním

príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov súdneho konania (strán sporu). Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu

(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu

právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (napr. , , ,

, ).

16. Vzhľadom na už uvedené dôvody uvedené v bodoch 14.2 a 14.3 ústavný súd

rozhodol, že základné právo sťažovateľky podľa a právo podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

od právoplatnosti nálezu porušené boli (bod 1 výroku nálezu).

17. V nadväznosti na nález ústavného súdu sp. zn. z 10. septembra 2014

ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia však už neprikázal okresnému súdu podľa čl. 127

ods. 2 a podľa konať vo veci

bez zbytočných prieťahov, pretože tak urobil už v tomto náleze.

18. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj finančné zadosťučinenie ( , ).

Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, pretože „stav

právnej neistoty nebol do dnešného dňa riadne odstránený a v danom prípade trvá už viac

ako 10 rokov a dva mesiace a to napriek tomu, že Ústavný súd... už raz prikázal súdu

vo veci konať bez zbytočných prieťahov...“.

19. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len opätovné

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru nie je dostatočným

zadosťučinením pre sťažovateľku, pretože okresný súd síce vo veci samej rozhodol

rozsudkom, ale ten bol zrušený a v súčasnosti ani po ďalších takmer 3 rokoch od vydania

nálezu ústavného súdu nie je právoplatne rozhodnuté.

20. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci (zohľadňujúc aj správanie

sťažovateľky a vyjadrenie okresného súdu k veci v bode 5, ktoré nebolo bližšie rozporované

zo strany jej právnej zástupkyne) a tiež postup okresného súdu v bodoch 14.2 až 14.3,

považuje za primerané v sume 1 000 €, keďže predtým bolo v septembri 2014 sťažovateľke

za predchádzajúce obdobie priznané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €. Z uvedených

dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

21. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie

nad ústavným súdom priznanú sumu, a z uvedených dôvodov v tejto časti rozhodol tak,

ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

22. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá

bola vo veci namietaného porušenia práva úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu

jej právneho zastúpenia advokátkou JUDr. Komkovou v súlade s vyhláškou Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Ústavný súd

pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá bola 884 €.

Odmena za jeden právny úkon vykonaný v roku 2016 je 147,33 €, spolu s režijným

paušálom 8,84 € predstavuje sumu 151,58 €. Odmena advokátke za poskytnuté služby

v konaní pred ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada)

a k tomu 20 % DPH predstavuje sumu spolu 374,81 €. Priznanú náhradu trov právneho

zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a

ods. 1 v spojení s ) v lehote dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu ( ) tak, ako to je uvedené

v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

23. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 31. augusta 2017