Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 556/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

obchodnej spoločnosti

zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Kubikom, Poľná cesta 966/9, Dunajská

Streda, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2016

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti

(ďalej len „sťažovateľka“, v podaní aj „sťažovateľ“), zastúpenej

advokátom JUDr. Petrom Kubikom, Poľná cesta 966/9, Dunajská Streda, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Sťažovateľ písomným podaním zo dňa 23. 12. 2014 sa na Okresnom súde Košice II

domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie 22.827,48 Eur s príslušenstvom

voči odporcovi – . Okresný súd Košice II

dňa 28. 01. 2015 vydal platobný rozkaz č. k. , proti ktorému podal odporca

dňa 10. 02. 2015 odpor. Sťažovateľ sa k podanému odporu vyjadril písomným podaním

zo dňa 27. 03. 2015. V októbri 2015 Okresný súd Košice II vyžiadal od sťažovateľa doklad,

ktorý už bol pripojený k návrhu na vydanie platobného rozkazu. V súčasnosti sa spor vedie

na Okresnom súde Košice II pod číslom konania .

Sťažovateľ písomným podaním zo dňa 11. 04. 2016 sa sťažoval u predsedu

Okresného súdu Košice II na postup súdu pre porušenie práva na verejné prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov. Predseda Okresného súdu Košice II listom zn. Spr. 56/2016

zo dňa 15. 04. 2016 konštatoval dôvodnosť sťažnosti sťažovateľa. Od tej doby uplynuli

ďalšie tri mesiace a súd naďalej nekoná, najmä nedošlo ani k vytýčeniu termínu

pojednávania. Úkon vo veci samej súd neurobil od marca 2015, teda viac ako

16 mesiacov.“

Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd prijal sťažnosť

na ďalšie konanie a nálezom rozhodol takto:

„Okresný súd Košice II porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 a v článku 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Košice II, aby vo veci pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.369,- Eur,

ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu...

Sťažovateľ zároveň navrhuje, aby Ústavný súd SR... priznal sťažovateľovi náhradu

trov tohto konania... vo výške 948,77 Eur... s povinnosťou ju nahradiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd vyzval 4. júla 2017 predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k sťažnosti

sťažovateľky a predložil ústavnému súdu spis vedený v tejto veci. Predseda okresného súdu

vo vyjadrení sp. zn. z 26. júla 2017, ktoré bolo doručené ústavnému súdu

1. augusta 2017, okrem iného uviedol:

«... po oboznámení s predloženou sťažnosťou a so spisom, v ktorom sú namietané

prieťahy v konaní, kde sťažovateľ vystupuje v procesnom postavení žalobcu, Vám

predkladám prehľad procesných úkonov vykonaných tunajším súdom v predmetnej veci:

- dňa 31. 12. 2014 doručená súdu žaloba o zaplatenie 22.827,48 Eur s prísl., konanie

vedené pod sp. zn. ,

- dňa 7. 1. 2015 žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku,

- dňa 15. 1. 2015 zaplatený súdny poplatok za predmetnú žalobu,

- dňa 28. 1. 2015 vydaný platobný rozkaz,

- dňa 10. 2. 2015 podaný odpor proti platobnému rozkazu zo strany žalovaného,

- dňa 16. 3. 2015 žalovaný vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor,

- dňa 1. 4. 2015 doručené súdu vyjadrenie žalobcu k podanému odporu,

- dňa 21. 4. 2015 zaplatený súdny poplatok za podaný odpor,

- dňa 4. 5. 2015 vec prevedená do registra Cb, konanie vedené pod sp. zn.

,

- dňa 13. 5. 2015 referát sudcu na prípravu spisu,

- dňa 7. 10. 2015 vydané uznesenie o poučení účastníkov konania,

- dňa 6. 11. 2015 doručené súdu vyjadrenie žalovaného,

- z dôvodu dlhodobej zákonnej neprítomnosti sudcu bola vec dňa 4. 4. 2016

prevedená do súdneho oddelenia iného sudcu v súlade s rozvrhom práce Opatrením

predsedu súdu č. 8/2016,

- dňa 4. 10. 2016 nariadené pojednávanie na termín 31. 1. 2017,

- dňa 31. 1. 2017 pojednávanie, na ktorom boli vypočutí právni zástupcovia strán

sporu a žalovaný, pojednávanie odročené na 6. 6. 2017 z dôvodu vykonania ďalšieho

dokazovania,

- podľa názoru súdu právne vzťahy medzi stranami sporu sa riadia právnym

poriadkom Maďarska, preto z dôvodu hospodárnosti konania bol k právnej veci pripojený

spis Okresného súdu Košice II, sp. zn. , v ktorom sa právny vzťah medzi

stranami sporu riadil právnym poriadkom Maďarska,

- na základe dožiadania Okresného súdu Košice II, Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, Sekcia medzinárodného a európskeho práva, Odbor medzinárodného

a európskeho práva súkromného dňa 18. 10. 2012 zaslalo súdu „VEC: Maďarsko − právna

vec − informácia o cudzom práve“,

- dňa 20. 2. 2017 žalobca predložil súdu listinné dôkazy označené ako „doplnenie

dokazovania“,

- dňa 2. 3. 2017 žalovaný predložil súdu preklad listinných dôkazov,

- dňa 20. 4. 2017 žalovaný predložil súdu písomné podanie označené ako „vzájomná

žaloba k sp. zn. ,

- dňa 16. 5. 2017 súd vyzval právnu zástupkyňu žalovaného, aby v lehote do 10 dní

od doručenia uznesenia žalovaný upravil vzájomnú žalobu tak, že „formuluje žalobný návrh

jednoznačne a určito, t. j. uvedie, akej sumy sa od žalobcu domáha bez tohto, aby ponúkal

súdu alternatívy v tom, čo má byť predmetom konania o vzájomnej žalobe“,

- dňa 31. 5. 2017 právny zástupkyňa žalovaného doručila súdu písomné podanie

označené ako „vzájomná žaloba k sp. zn. − oprava“,

- dňa 6. 6. 2017 sa konalo pojednávanie, na ktorom právna zástupkyňa

žalovaného navrhla vykonanie ďalšieho dokazovania, pojednávanie bolo odročené

na termín 7. 11. 2017 z dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania,

- dňa 4. 7. 2017 bolo súdu doručené vyjadrenie a listinné dôkazy právnej zástupkyne

žalovaného (doručené aj právnemu zástupcovi žalobcu).

V zmysle vyjadrenia zákonnej sudkyne, z dôvodu vzájomnej žaloby a jednostranného

zápočtu, keďže vec má byť posúdená podľa právneho poriadku Maďarska, spis sa nachádza

u zákonnej sudkyne za účelom vypracovania dožiadania na Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky − informácia o cudzom práve, platné právne normy Maďarska

upravujúce vzájomnú žalobu a jednostranný zápočet.

Vzhľadom na vyššie uvedené som toho názoru, že predmetná právna vec je skutkovo

a právne náročná, pričom rozhodnutie súdu je závislé aj od správania strán sporu a právnej

pomoci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, vzhľadom na právny poriadok

cudzieho štátu.

V tomto prípade som súčasne toho názoru, že v konaní nevznikli prieťahy v konaní

dlhodobejšieho charakteru spĺňajúce kritéria závažných prieťahov v konaní.»

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené

základné práva, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú

(, , , , ).

Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

prejednaná spravodlivo, verejne a v primeranej lehote.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na

ich počet (napr. , ).

V súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd poukazuje na svoju

doterajšiu judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (napr. , , ). Pojem

„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba

vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa

totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

(napr. ). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú

(napr. , , ).

Ústavný súd poukazuje aj na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých opakovane

vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. práva podľa dohovoru (, ), resp. nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva podľa , resp. práva podľa dohovoru (napr. ,

, ).

Ústavný súd vo vzťahu k sťažnosti konštatuje, že v konkrétnych okolnostiach

posudzovanej veci ide o konanie, ktoré do dňa predbežného prerokovania sťažnosti

ústavným súdom trvá 31 mesiacov (ústavný súd si po preskúmaní vyžiadaného spisu osvojil

chronológiu úkonov, ktorú predložil predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn.

1 Spr ). Z uvedených podkladov vyplýva, že okresný súd bol neodôvodnene

nečinný v období od mája 2015 do apríla, resp. septembra 2016. Sťažovateľka v tomto

období podala sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu

(11. apríla 2016), ktorý konštatoval dôvodnosť sťažnosti.

Podľa zistenia ústavného súdu v období po podaní a vybavení sťažnosti na zbytočné

prieťahy okresný súd koná plynulo, keď nariadil pojednávania na 31. január 2017

a na 6. jún 2017, ktoré sa uskutočnili, čiže sťažnosť, ktorú podala sťažovateľka

11. apríla 2016 sa stala účinným prostriedkom ochrany jej práv. V súvislosti s ďalším

dokazovaním okresný súd nariadil aj pojednávanie na 7. november 2017. Ústavný súd

dodáva, že doba vykonania nevyhnutných procesných úkonov v tomto konaní nesporne

súvisí s tým, že ide o konanie, ktoré obsahuje cudzí prvok (je potrebné zohľadniť

komunikáciu prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

o záležitostiach týkajúcich sa právneho poriadku Maďarskej republiky, ktorá

je v doterajšom priebehu konania plynulá).

Ústavný súd na základe uvedeného a s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého

konania dospel k záveru, že doterajší postup okresného súdu je síce poznamenaný

prieťahmi, avšak nie takými, ktoré by bolo možné považovať za zbytočné v zmysle čl. 48

ods. 2 , a sťažnosť, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. odmietol z dôvodu

jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľky.

Ústavný súd nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia dodáva, že toto rozhodnutie

nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle ,

a preto nič nebráni tomu, aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období v napadnutom

konaní bol nečinný, nepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľka zvážila možnosť

opätovného podania sťažnosti, ktorou bude namietať porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2017