Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 575/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. septembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť Konkurznej

a Reštrukturalizačnej, v. o. s., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, zastúpenej

advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Juraj Bizoň, ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa , , a

Slovenskej republiky a základných práv podľa čl. 11 ods. 1, čl. 26 ods. 1, čl. 36 ods. 1

a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. z 28. septembra 2015 a uznesením Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. zo 6. novembra 2015, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Konkurznej a Reštrukturalizačnej, v. o. s., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

7. decembra 2015 faxovou správou a 8. decembra 2015 poštou doručená sťažnosť

Konkurznej a Reštrukturalizačnej, v. o. s., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava (ďalej

len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o.,

Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Juraj Bizoň,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) a základných

práv podľa čl. 11 ods. 1, čl. 26 ods. 1, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 28. septembra 2015 a uznesením okresného súdu sp. zn. zo 6. novembra 2015.

Právna zástupkyňa sťažovateľky podaním z 18. decembra 2015 doručeným ústavnému súdu

28. decembra 2015 doplnila sťažnosť o listinné dôkazy, ako aj ďalšie dôkazy, o ktoré opiera

svoju sťažnostnú argumentáciu.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že uznesením okresného súdu

sp. zn. z 1. apríla 2015 bol vyhlásený konkurz na majetok obchodnej spoločnosti

GANIM, s. r. o., Trnavská cesta 74A, Bratislava (ďalej len „úpadca“), a za správcu bola

ustanovená sťažovateľka.

Sťažovateľka v sťažnosti popisuje skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu

napadnutých uznesení okresného súdu, a v tejto súvislosti uvádza:

„Dňa 10. 07. 2015 sa konala prvá schôdza veriteľov Úpadcu. Na tejto veriteľ

Československá obchodná banka, a. s., majúci 99,81 % z prítomných hlasov, navrhol do

funkcie správcu Úpadcu obchodnú spoločnosť BANKRUPTCY & RECOVERY

SERVICE, k. s..., čo schôdza veriteľov schválila...

Sťažovateľ doručil zápisnicu o priebehu prvej schôdze veriteľov Okresnému súdu

dňa 13. 07. 2015 s tým, že navrhol, aby Okresný súd odmietol návrh schôdze veriteľov na

výmenu správcu, pretože správca BRS je vylúčený z výkonu správcovskej činnosti ako

správca Úpadcu. Sťažovateľ vzhliadal prvý dôvod vylúčenia správcu BRS v tom, že tento je

zároveň správcom úpadcu NADLAN, a. s..., pričom úpadca NADLAN je veriteľom

Úpadcu...

Sťažovateľ podaním zo dňa 30. 07. 2015 doplnil svoj návrh zo dňa 13. 07. 2015

o ďalší dôvod, pre ktorý je správca BRS vylúčený zo správcovskej činnosti ako správca

Úpadcu. Sťažovateľ za druhý dôvod vylúčenia správcu BRS považoval ten, že pracovníci

správcu BRS sa podieľajú na poskytovaní právnych služieb jednému z veriteľov Úpadcu, na

základe čoho je možné pochybovať o nezaujatosti správcu BRS ako správcu Úpadcu...“

Okresný súd uznesením sp. zn. z 28. septembra 2015 návrh sťažovateľky

na odmietnutie návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu zamietol. Predmetné

uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 190/2015 z 5. októbra 2015.

Podľa sťažovateľky „súd sa oboznámil s podaním Správcu... ako aj so stanoviskom

správcu BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k. s. ..., kde vo svojom podaní uviedol, že

nie je veriteľom Úpadcu, a preto mal súd za preukázané, že nemôže dôjsť k vzájomnému

rozporu...; súd má za to, že navrhovateľ... nijakým spôsobom neuviedol skutočnosti, ktoré

by z akéhokoľvek dôvodu preukazovali zaujatosť alebo aspoň pochybnosť o nezaujatosti

správcu vo vzťahu k veci, nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by zaujatosti správcu

nasvedčovali, svoju argumentáciu postavil len na samotnom presvedčení a pochybnostiam,

čo však nemôže byť dôvodom preukazujúci zaujatosť správcu s následkami jeho vylúčenia“.

Následne okresný súd uznesením sp. zn. zo 6. novembra 2015 odvolal

sťažovateľku z funkcie správcu a do funkcie nového správcu ustanovil BANKRUPTCY

& RECOVERY SERVICE, k. s., Námestie M. Benku 10, Bratislava. Toto uznesenie bolo

zverejnené v Obchodnom vestníku č. 219/2015 z 13. novembra 2015.

Sťažovateľka tvrdí, že z napadnutého uznesenia okresného súdu

z 28. septembra 2015 sa dozvedela, že «správca BRS sa k návrhu Sťažovateľa zo dňa

13. 07. 2015 a k jeho doplneniu zo dňa 30. 07. 2015 vyjadril:

(a) vyjadrením doručeným Okresnému súdu dňa 24. 07. 2015 tak, že

„NADLAN, a. s... v súčasnosti nie je veriteľom GANIM, s. r. o... a to z nasledovných

dôvodov: a) dňa 16. 10. 2013 bola uzatvorená medzi NADLAN, a. s... ako predávajúcim

a spoločnosťou PRO 06 s. r. o... ako kupujúcim Zmluva o predaji podniku... V zmysle

bodu 5.1. a 5.1.3. Zmluvy bol predmetom prevodu podnik, ktorý bol okrem iného tvorený aj

peňažnými pohľadávkami voči GANIM, s. r. o... , b) listom zo dňa 12. 11. 2013 odoslaným

dňa 15. 11. 2013 bola táto skutočnosť oznámená GANIM, s. r. o...“;

(b) vyjadrením doručeným Okresnému súdu dňa 08. 09. 2015 tak, že „skutočnosti

uvádzané zo strany Správcu (pozn. Sťažovateľa) v doplnení návrhu na odmietnutie návrhu

schôdze veriteľov na výmenu správcu zo dňa 30. 07. 2015, pre ktoré by nemala byť

BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k. s... ustanovená za nového správcu Úpadcu, nie

sú pravdivé.“.».

Podstata námietky sťažovateľky proti napadnutým uzneseniam okresného súdu

spočíva v jej odvolaní z funkcie správcu napriek tomu, že „neboli splnené podmienky, aby

mohol byť Sťažovateľ vymenený za správcu BRS“.

Podľa názoru sťažovateľky napadnuté uznesenia okresného súdu závažným

spôsobom zasahujú do jej základných práv garantovaných a

a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to z týchto

dôvodov:

„a) Okresný súd nedoručil Sťažovateľovi ani jedno z vyjadrení správcu BRS

k návrhu Sťažovateľa zo dňa 13. 07. 2015 a jeho doplneniu zo dňa 30. 07. 2015...

Sťažovateľovi tým bolo znemožnené:

(i) spochybniť hodnovernosť zmluvy o predaji podniku zo dňa 16. 10. 2013

predloženej správcom BRS, ktorou mali byť pohľadávky veriteľa NADLAN voči Úpadcovi

prevedené na tretiu osobu...

(ii) zaujať stanovisko k tvrdeniu správcu BRS, že skutočnosti uvedené Sťažovateľom

v doplnení návrhu zo dňa 30. 07. 2015 majú byť nepravdivé;

(b) Okresný súd vykonal dokazovanie iba povrchne a jednostranne v neprospech

Sťažovateľa...:

(i) Sťažovateľovi bolo jedným z veriteľov v predmetnom konkurznom konaní

oznámené, že správca BRS v poradí s prvým svojím vyjadrením nepredložil ani len úplné

znenie zmluvy o predaji podniku zo dňa 16. 10. 2013, ale iba niektoré jej strany...,

(ii) Okresný súd sa neoboznámil s dôkazmi predloženými Sťažovateľom v doplnení

návrhu zo dňa 30. 07. 2015, resp. v Napadnutom rozhodnutí 1/ nezdôvodnil, ako tieto

vyhodnotil;

(c) Napadnuté rozhodnutie 1/ a tým aj Napadnuté rozhodnutie 2/ sú nedostatočne

odôvodnené, pretože Okresný súd sa nevysporiadal s:

(i) poukazom Sťažovateľa na skutočnosť, že samotný správca BRS pohľadávky

veriteľa NADLAN zahrnul do reštrukturalizačného posudku Úpadcu zo dňa 11. 08. 2014

(čo nevyhnutne musí spochybňovať tvrdenie správcu BRS, že predmetné pohľadávky mali

byť už dňa 16. 10. 2013 prevedené na tretiu osobu),

(ii) dôkazmi predloženými Sťažovateľom v doplnení návrhu zo dňa 30. 07. 2015,

z ktorých vyvodzoval pochybnosti o nezaujatosti správcu BRS...“

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podnikať a uskutočňovať inú

zárobkovú činnosť, resp. inú hospodársku činnosť podľa a

listiny a základného práva vlastniť majetok podľa , listiny

a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu sťažovateľka uvádza, že „odvolaním

Sťažovateľa z funkcie správcu Úpadcu bez toho, aby na to boli splnené zákonné podmienky,

bolo Sťažovateľovi znemožnené vykonávať správcovskú činnosť v tamojšom konkurznom

konaní, z ktorej Sťažovateľ legitímne očakával zisk a zveľadenie svojho majetku“.

Porušenie práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru vidí

sťažovateľka v tom, že „proti napadnutému rozhodnutiu 1/ a Napadnutému rozhodnutiu 2/

nebol oprávnený podať žiaden opravný prostriedok“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo obchodnej spoločnosti Konkurzná a Reštrukturalizačná, v. o. s.:

- na súdnu ochranu podľa a Listiny,

- na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru,

- vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa a

ods. 2 Listiny,

- podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, resp. inú hospodársku činnosť

podľa a Listiny,

- vlastniť majetok podľa , Listiny a

Dodatkového protokolu k Dohovoru,

- na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru

uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. 09. 2015, č. k. -689

a uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06. 11. 2015, č. k. -710,

porušené boli.

II. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. 09. 2015, č. k. -689

a uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06. 11. 2015, č. k. -710, zrušuje

a vec vracia na ďalšie konanie.“

Sťažovateľka súčasne navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) odložil vykonateľnosť napadnutých uznesení okresného súdu

do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej. V tejto súvislosti sťažovateľka

argumentuje, že „ak by do rozhodnutia Ústavného súdu SR o tejto sťažnosti došlo

k speňaženiu majetku Úpadcu správcom BRS, tak tomuto by vznikol nárok na odmenu

na úkor Sťažovateľa“.

V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd prípisom

z 30. mája 2017 okresný súd požiadal o vyjadrenie k sťažnosti. Predsedníčka okresného

súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 27. júna 2017 (sp. zn. Spr 3472/2017) doručenom

ústavnému súdu 6. júla 2017 okrem iného uvádza, že „nakoľko mi ako orgánu riadenia

a správy súdu neprináleží posudzovať zákonnosť zvoleného procesného postupu súdu

vo veci spis. zn. , a teda ani zákonnosť súdom vydaných uznesení

č. k. -689 zo dňa 28. 09. 2015 a -710 zo dňa 06. 11. 2015, nie je

v mojej právomoci možné zaujať k sťažnosti, vzhľadom na namietané skutočnosti,

relevantné stanovisko.

So sťažnosťou sťažovateľa, zastúpeného advokátskou kanceláriou

BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o. zo dňa 07. 12. 2015 som oboznámila zákonnú sudkyňu

JUDr. Katarínu Bartalskú, ktorej je vec spis. zn. pridelená na konanie.“.

K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu je pripojené písomné vyjadrenie zákonnej

sudkyne k vecnej stránke sťažnosti sťažovateľky, v ktorom sa okrem iného uvádza:

«Sťažovateľ bol do funkcie správcu ustanovený na základe uznesenia OS Bratislava

I, zo dňa 01. 04. 2015, č. k. -415 právoplatne 10. 04. 2015 za situácie, že

na majetok dlžníka GANIM, s. r. o... bol vyhlásený konkurz, v dôsledku neplnenia

Reštrukturalizačného plánu prijatého dlžníkom, na návrh správcu BANCRUPTY

& RECOVERY SERVICES s. r. o. v dôsledku čoho došlo ku konverzii na konkurz.

Dňa 10. 07. 2015 sa konala prvá schôdza veriteľov úpadcu: GANIM, s. r. o...

V rámci bodu programu 4. výmenu správca, došlo k výmene správcu - novým správcom sa

stal BANCRUPTY & RECOVERY SERVICES s. r. o. V bode 5 programu bolo konštatované,

že nikto z veriteľov neuplatnil námietku rozporu prijatého uznesenia so zákonom. Zápisnica

zo zasadnutia bola podpísaná správcom - sťažovateľom.

Dňa 13. 07. 2017 (správne má byť „2015“, pozn.) bol súdu doručený zo strany

pôvodného správcu - sťažovateľa návrh na odmietnutie uznesení schôdze veriteľov v bode 4/

výmena správcu spolu so zápisnicou zo schôdze veriteľov zo dňa 10. 07. 2017. Podanie

sťažovateľa bolo doplnené podaním doručeným súdu 30. 07. 2015, kde sťažovateľ rozšíril

dôvody - skutkové podstaty prekážky výkonu funkcie nového správcu. Skutočnosti uvádzané

správcom - sťažovateľom ohľadne zákonnej prekážky pre ustanovenie správcu v rámci

výmeny správcu, súd vyhodnotil ako nedôvodné aj po oboznámení sa s vyjadrením nového

správcu, ktorý doručil vyjadrenie súdu 24. 07. 2015 a vyjadrenie k doplneniu podania

doručil súdu 08. 09. 2017.

Po procesnej stránke veci, súd postupoval podľa, v danom čase účinných, právnych

predpisov, vo vzťahu k účastníkom a správcovi primerane podľa ustanovení zákona

č. s tým, že bolo zrejmé, že správca nie je

oprávnený na podanie predmetného návrhu.

Zásada, že právo účastníkov vyjadriť sa ku všetkým rozhodným skutočnostiam

podstatným pre rozhodnutie súdu ako požiadavka súvisí s rovnosťou účastníkov a právom

účastníkov na rovnosť zbraní a vinie sa judikatúrou ústavného súdu SR nielen

v konkurzných veciach (napr. z 29. 7. 2015). Ústavný súd opakovane

vyslovil, že rozhodnutiu všeobecného súdu musí predchádzať jeho postup zodpovedajúci

garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení

a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, najmä

garanciám obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, v princípe rovnosti zbraní a v práve

na kontradiktórne konanie (m. m. ), avšak podľa názoru súdu je nutné vnímať

uvedené v kontexte skutočností podstatných pre rozhodnutie súdu, čím sa viaže povinnosť

len na uvedené skutočnosti. V tomto smere má súd za to, že je potrebné náležite skúmať

každú právnu vec individuálne s právomocou sudcu vyhodnotiť, čo je v merite veci

podstatné/ podstatná skutočnosť, pričom súd by najmä v konkurznom a reštrukturalizačnom

konaní mal prihliadať aj na rýchlosť a efektívnosť konania. V konkrétne danom prípade,

súd vyhodnotil ďalšie vyjadrenie pôvodného správcu k skutočnostiam uvádzaným novým

správcom (preukazujúceho skôr interné postupy v rámci konania nového správcu -

preukázania zmluvy o predaji podniku a činnosť kancelárie) za nedôvodné a vo veci

rozhodol na základe predložených dôkazov.

Súd pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu na odmietnutie uznesení schôdze veriteľov

z 10. 07. 2015 prihliadal na záujmy veriteľov - všetci s návrhom na výmenu správcu

súhlasili. Ohľadne zákonných prekážok ako ich uviedol, definoval, právne posúdil

a vyhodnotil pôvodný správca, súd daný stav nestotožnil s jeho interpretáciou skutkového

stavu a vyhodnotil návrh ako nedôvodný. Pôvodný správca - sťažovateľ nepreukázal svoje

tvrdenia, naopak skutkový stav podložený listinnými dôkazmi ako ho popísal nový správca,

súd vyhodnotil ako preukázaný, v dôsledku čoho súd návrh pôvodného správcu zamietol.

Pri rozhodovaní súd mal za to, že sťažovateľ nie je ako správca osobou oprávnenou

podávať návrh na zrušenie uznesení schôdze veriteľov podľa ustanovenia .

Oprávnené osoby na podanie návrhu na zrušenie uznesení predmetnej schôdze veriteľov

vyjadrili v závere ako je zachytené v zápisnici z 10. 07. 2015, že neuplatňujú námietku

rozporu prijatého uznesenia so zákonom.

Ohľadne konania vo vzťahu k sťažovateľovi, súd v konkurznom konaní primerane

aplikuje ustanovenia procesného predpisu, pričom v danom primeranosť bola súdom

poňatá aj ako možnosť zaslať návrh na vyjadrenie dotknutému správcovi - novému, čo súd

vykonal a ďalšie vyjadrovania nežiadať. Následne súd rozhodoval o návrhu na základe

podnetu a vyjadrenie sa k podnetu zo strany dotknutej osoby, pričom je v kompetencii a

povinnosti súdu vytvoriť si právny názor a ten následne odôvodniť, čo súd učinil. Keďže

argumentácia nového správcu s predložením listinných dôkazov bola pre súd presvedčivá v

záujme hospodárnosti konania súd vo veci rozhodol. Sťažovateľom napadnuté uznesenie č.

2 je len dôsledkom uznesenia č. 1. Súd nepochybil procesne ani nekonal v rozpore so

zákonom, konal však v rozpore so predstavami a záujmami správcu - sťažovateľa, na

ktorého výmene sa dohodli veritelia platne, čo v závere aj prítomní schôdze veriteľov

prehlásili. Sťažovateľ nepreukázal svoje tvrdenia napriek tomu, že podaný návrh z 13. 07.

2015 ešte doplnil dňa 30. 07. 2015. Uvádzal len svoje zistenia a svoje hodnotenie ním

zisteného stavu bez preukázania príčinnej súvislosti vo vzťahu k namietanému porušeniu

ustanovení o správcoch. Súd danú situáciu vyhodnotil tak, že nie je

dôvodné vo veci vytýčiť pojednávanie ani nie je účelné zasielať vyjadrenie na ďalšie

vyjadrenie sťažovateľovi najmä s ohľadom na rýchlosť a efektívnosť konkurzných konaní,

ktorá by mala byť zásadným kritériom týchto konaní samozrejme s ohľadom na zákonnosť

postupu.

V ostatnom súd uvádza, že podľa jeho názoru svojím rozhodnutím neporušil ani

právo sťažovateľa podnikať, toto právo ako právo správcu vykonávať činnosť je závislé

od rozhodnutia veriteľov. Tí deklarovali svoju vôľu vymeniť správcu, čo súd svojím

rozhodnutím - napadnuté uznesenie č. 2 deklaroval.

Ohľadne práva na spravodlivý proces a súdnu ochranu súd iba zopakuje, že

rozhodnutie súdu v rozpore s očakávaniami strany sporu nemusí predstavovať porušenie

práva na spravodlivý proces. Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov

občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takýchto náležitostí do

procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie

sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu - uvedené vyplýva z rozhodovacej

činnosti Najvyššieho súdu SR.

Zákonný sudca má za to, že v danej právnej veci postupoval v súlade s procesnými

pravidlami, spis bol doplňovaný procesnými návrhmi účastníkov konania, o ktorých súd

priebežne rozhodoval.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané nikým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú možno

považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci (v danej veci

všeobecného súdu) alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom

prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

(napr. rozhodnutia , , , ,

, ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci

sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť

skutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne

napr. , ). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov ().

Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa však patrí kontrola

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , ).

Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie

daná zjavným nesúladom použitých právnych argumentov či skutkových záverov

v posudzovaných veciach s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných

a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov, a obranou proti takému uplatneniu

(m. m. ). Okrem toho môže arbitrárnosť rozhodnutia všeobecného súdu

vyplývať aj z ústavne nekonformného výkladu ustanovení právnych predpisov

aplikovaných na posudzovanú vec Zistené pochybenia v postupe, resp. rozhodnutiach

všeobecných súdov musia pritom musia mať ústavnú relevanciu, t. j. musí ísť o tak

intenzívny zásah do alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených

základných práv alebo slobôd, ktorý v končenom dôsledku viedol v konkrétnych

okolnostiach posudzovaného prípadu k obmedzeniu, resp. odopreniu základných práv alebo

slobôd (m. m. , , , ).

II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 a podľa a listiny, ako aj práva podľa

dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. z 28. septembra 2015

a uznesením okresného súdu sp. zn. zo 6. novembra 2015

Sťažovateľka namieta porušenie ňou označených práv garantovaných ,

listinou a dohovorom uznesením sp. zn. z 28. septembra 2015, ktorým okresný

súd zamietol jej návrh na odmietnutie návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu, ako aj

uznesením okresného súdu sp. zn. zo 6. novembra 2015, ktorým bola odvolaná

z funkcie správcu úpadcu. Do funkcie nového správcu úpadcu bol ustanovený správca

BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k. s. Podstata jej námietok spočíva v tom, že

všeobecný súd (okresný súd) „nedoručil Sťažovateľovi ani jedno z vyjadrení správcu BRS

k návrhu Sťažovateľa zo dňa 13. 07. 2015 a jeho doplneniu zo dňa 30. 07. 2015..., vykonal

dokazovanie iba povrchne a jednostranne v neprospech Sťažovateľa... Napadnuté

rozhodnutie 1/ a tým aj Napadnuté rozhodnutie 2/ sú nedostatočne odôvodnené...“.

Ústavný súd pripomína, že výklad ustanovení o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) patrí v zásade do výlučnej právomoci

všeobecného súdu. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa

vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu.

Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť

spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri

výklade a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri

poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania

(obdobne , ). Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej

ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi garantovanej

súdnej ochrany v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.

Okresný súd v napadnutom uznesení sp. zn. z 28. septembra 2015

v podstatnom argumentuje takto:

«Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 01. 04. 2015, č. k. -415, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 04. 2015, zastavil reštrukturalizačné konanie na majetok

dlžníka: GANIM, s. r. o..., začal konkurzné konanie na majetok dlžníka..., vyhlásil konkurz

na majetok dlžníka... a do funkcie správcu ustanovil: KONKURZNÁ

A REŠTRUKTURALIZAČNÁ, v. o. s...

Dňa 10. 07. 2015 sa konala prvá schôdza veriteľov, na ktorej v zmysle programu

schôdze, bod 4, bol vymenený Správca, pričom za nového správcu si veritelia zvolili

BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k. s... Za hlasovali veritelia s celkovým počtom

hlasov: 675.852, proti nehlasoval žiaden veriteľ a zdržali sa veritelia s počtom hlasov

2.265.

Dňa 13. 07. 2015 Správca podal súdu návrh na odmietnutie návrhu schôdze

veriteľov na výmenu správcu, v ktorom uviedol, že novému zvolenému správcovi

BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k. s... bráni vo výkone funkcie správcu Úpadcu

zákonná prekážka. Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že správca BANKRUPTCY &

RECOVERY SERVICE, k. s... je už správcom úpadcu NADLAN, a. s... Správca

BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k. s... po ustanovení do funkcie úpadcu

NADLAN, a. s... dospel k záveru, že úpadca NADLAN, a. s... je vlastníkom 10 pohľadávok

voči Úpadcovi spolu vo výške 11.205,75 EUR. Pohľadávky veriteľa NADLAN, a. s... do

dnešného dňa neboli správcom BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k. s... prihlásené

do konkurzu na majetok Úpadcu. Správca je toho názoru, že nový správca BANKRUPTCY

& RECOVERY SERVICE, k. s... je vylúčený z výkonu správcovskej činnosti v konkurze

vyhlásenom na majetok Úpadcu, pretože objektívne možno mať pochybnosti o nezaujatosti

správcu BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k. s... ako správcu Úpadcu a spoločné

záujmy veriteľov Úpadcu a veriteľa NADLAN, a. s... sú vo vzájomnom rozpore. Na základe

vyššie uvedeného Správca navrhuje, aby súd postupom podľa § 36 ods. 4 zákona

č. .. návrh schôdze veriteľov odmietol, pretože správca BANKRUPTCY

& RECOVERY SERVICE, k. s... je vylúčený z výkonu správcovskej činnosti ako správca

Úpadcu v zmysle ust. a o správcoch.

Súd výzvou zo dňa 16. 07. 2015 vyzval správcu BANKRUPTCY & RECOVERY

SERVICE, k. s..., aby sa vyjadril k návrhu na odmietnutie návrhu schôdze veriteľov

na výmenu správcu.

Dňa 24. 07. 2015 bol tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie správcu BANKRUPTCY

& RECOVERY SERVICE, k. s... k návrhu na odmietnutie návrhu schôdze veriteľov

na výmenu správcu, v ktorom uvádza, že do funkcie správcu NADLAN, a. s... bol ustanovený

uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17. 01. 2013, sp. zn. , ktoré

bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. 17/2013 zo dňa 24. 01. 2013. Poukazuje

na skutočnosť, že NADLAN, a. s... v súčasnosti nie je veriteľom GANIM, s. r. o..., a to

z nasledovných dôvodov: a) dňa 16. 10. 2013 bola uzatvorená medzi NADLAN, a. s... ako

predávajúcim a spoločnosťou PRO 06 s. r. o... ako kupujúcim Zmluva o predaji

podniku... V zmysle bodu 5.1. a 5.1.3. Zmluvy bol predmetom prevodu podnik, ktorý bol

okrem iného tvorený aj peňažnými pohľadávkami voči GANIM, s. r. o..., b) listom zo dňa

12. 11. 2013 odoslaným dňa 15. 11. 2013 bola táto skutočnosť oznámená GANIM, s. r. o...

Zároveň prehlasuje, že nie je známa žiadna skutočnosť, pre ktorú by mala byť

BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k. s. vylúčená z výkonu funkcie správcu Úpadcu.

Dňa 30. 07. 2015 bolo doručené súdu doplnenie návrhu na odmietnutie návrhu

schôdze veriteľov na výmenu správcu, kde Správca uvádza ďalšie dôvody, pre ktoré je

správca BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k. s... vylúčený z výkonu správcovskej

činnosti ako správca Úpadcu. Dňa 22. 07. 2015 postupom podľa veta prvá

zvolal prvé zasadnutie veriteľského výboru Úpadcu. Oznam o zvolaní zasadnutia

veriteľského výboru som členom veriteľského výboru zaslal e-mailom, pričom členovi

veriteľského výboru Creative production, s. r. o. zaslal oznam jeho splnomocnencovi na

e-mailovú adresu . Od zástupcu veriteľa Creative production, s. r. o.

mu bola doručená automatická odpoveď, že „do 27. 07. 2015 som mimo kancelárie. V

tomto období sa môžete obrátiť na kolegyňu

“. Z uvedeného vyplýva, že zástupcom člena veriteľského výboru je advokát

spolupracujúci s advokátskou kanceláriou ECKER-KÁN & PARTNERS, s. r. o. (t. j. so

spriaznenou osobou so správcom BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k. s...) až v

takej miere, že s touto zdieľa rovnaké kancelárske priestory a dokonca mu bola zriadená e-

mailová adresa s koncovkou „ecker-kan.sk“. Za týchto skutočností, z ktorých je zrejmé, že

pracovníci správcu BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k. s... poskytujú právne

služby, resp. podieľajú sa na poskytovaní právnych služieb veriteľovi pohľadávok

prihlásených v konkurze vyhlásenom na majetok Úpadcu, tak objektívne možno mať

pochybnosti o nezaujatosti správcu BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k. s... ako

správcu Úpadcu v tunajšom konkurznom konaní. Na základe uvedeného zotrváva na svojom

návrhu doručenom súdu dňa 13. 07. 2015.

Dňa 08. 09. 2015 bolo súdu doručené vyjadrenie BANKRUPTCY & RECOVERY

SERVICE, k. s... k doplneniu návrhu na odmietnutie návrhu schôdze veriteľov na výmenu

správcu, kde uvádza, že v minulosti mal uzatvorený pracovný pomer

s advokátskou kanceláriou ECKER-KÁN & PARTNERS, s. r. o., a to na pozícii advokátsky

koncipient, avšak od 01. 03. 2014, kedy bol ukončený jeho pracovný pomer, vykonával prax

samostatného advokáta ako SZČO. V súčasnosti (od 09. 04. 2015) vykonáva prax

samostatného advokáta prostredníctvom obchodnej spoločnosti advokátska kancelária

... ako samostatný advokát zastupuje v konkurze

vyhlásenom na majetok Úpadcu záujmy veriteľa Creative production, s. r. o. Správca

BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k. s... poukazuje na skutočnosť, že

nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s ani s advokátskou

kanceláriou Zamestnanci spoločnosti BANKRUPTCY

& RECOVERY SERVICE, k. s... nikdy neposkytovali a ani sa nepodieľali na poskytovaní

právnych služieb veriteľovi Creative production, s. r. o. a ani žiadnemu inému veriteľovi

v konkurze vyhlásenom na majetok Úpadcu. Skutočnosti uvádzané zo strany Správcu

v doplnení návrhu na odmietnutie návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu

zo dňa 30. 07. 2015, pre ktoré by nemala byť BANKRUPTCY & RECOVERY

SERVICE, k. s... ustanovená za nového správcu Úpadcu, nie sú pravdivé.»

V ďalšej časti napadnutého uznesenia okresný súd v reakcii na argumentáciu

sťažovateľky a správcu poukázal na príslušné ustanovenia zákona o konkurze

a reštrukturalizácii a o správcoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správcoch“), ktoré v odôvodnení

citoval (§ 9 ods. 1 až 3, § 36 ods. 2 až 4 a § 42 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii,

resp. § 4 ods. 1 až 3 zákona o správcoch, pozn.) a na tomto základe formuloval svoje vlastné

právne závery k sťažovateľkou tvrdenej zákonnej prekážke výkonu funkcie novozvoleného

správcu a jeho zaujatosti, keď najmä uviedol:

«Súd sumarizuje, že Správca konštatoval údajnú zákonnú prekážku novozvoleného

správcu k veci pre zaujatosť, ktorá sa posudzuje podľa konkrétnych okolností v každom

jednotlivom prípade, podľa jeho vzťahu k veci alebo naplnenia taxatívneho výpočtu

dôvodov, pre ktoré správca môže byť vylúčený z výkonu činnosti, súd tvrdenia Správcu

nepotvrdil. Správca uviedol, že správca BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k. s... je

správca úpadcu NADLAN, a. s..., ktorý má byť veriteľom Úpadcu, avšak súd sa oboznámil

s podaním Správcu ako aj so stanoviskom správcu BANKRUPTCY & RECOVERY

SERVICE, k. s..., kde vo svojom podaní uviedol, že nie veriteľom Úpadcu, a preto má súd

za preukázané, že nemôže dôjsť k vzájomnému rozporu. Ďalej Správca uviedol predpojatosť

advokátskej kancelárie ECKER-KÁN & PARTNERS, s. r. o. zastupujúcej jedného

z veriteľov s BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k. s... že zástupcom člena

veriteľského výboru je advokát spolupracujúci s advokátskou kanceláriou ECKER-KÁN

& PARTNERS, s. r. o. (t. j. so spriaznenou osobou so správcom BANKRUPTCY

& RECOVERY SERVICE, k. s...)...

Súd má za to, že možnosť skúmania zaujatosti správcu iba pre jeho pomer k veci

vyplýva aj zo všetkých dostupných komentárov k , z ktorých si súd osvojil najmä

komentár Králik, M: Zákon o správcoch. Komentár. Wolters Kluwert, Bratislava 2014,

s. 23:

„Predpokladom na to, aby správca mohol byť považovaný za zaujatého, je súčasné

plnenie nasledujúcich podmienok: I. správca je ustanovený do funkcie správcu alebo

predbežného správcu v niektorom z konaní podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii,

II. správca ako osoba zapísaná do zoznamu správcov má pomer k súdnej veci, v ktorej je

ustanovený do funkcie správcu alebo predbežného správcu, III. pomer správcu k súdnej veci

možno objektívne považovať za taký, ktorý môže vzbudzovať pochybnosti o jeho

nezaujatosti“. Z opatrnosti vzhľadom na nejednotný výklad pojmu zaujatosti vo vzťahu ku

správcovi a s ohľadom na obsah podania navrhovateľa sa súd oboznámil aj s výpismi

z obchodného registra navrhovateľom uvedených subjektov, ako jediným dôkazom.

Navrhovateľ svoje tvrdenia o zaujatosti správcu listinnými dôkazmi nepodporil. Z výpisov

(ako úplný výpis) z obchodného registra spoločnosti Advokátska kancelária ECKER -KÁN

PARTNERS, s. r. o., BANKRUPTCY RECOVERY SERVICE, k. s., nezistil žiadne okolnosti,

ktoré so zreteľom na pomer správcu k prejednávanej veci možno mať pochybnosť

o nezaujatosti správcu. Taktiež nebolo zistené z uvedeného dokazovania naplnenie

ktoréhokoľvek z ustanovení § 4 ods. 2 ZoS. Z postavenie správcu v rámci

reštrukturalizačného konania je zrejmé, že správca vystupuje ako osobitný procesný subjekt

zúčastnený v konaní, ktorý má samostatné postavenie voči dlžníkovi a rovnako samostatné

postavenie voči veriteľom, bez znaku podradenosti alebo závislosti. Z uvedeného je zrejmé,

že správca je povinný rešpektovať ustanovenia a dotknutých právnych predpisov

a konať tak, aby bol naplnený zmysel konkurzného konania. V tomto je aj úlohou súdu

vykonávať dohľad aj nad činnosťou správcu v zmysle ustanovenie . Pri skúmaní

a následnom vyhodnotení nezaujatosti správcu súd uvádza výňatok z konštantnej judikatúry,

na základe ktorej „Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to subjektívne

hľadisko čo znamená že sa osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad

a objektívne hľadisko spočívajúce v zistení, či sú dostatočné záruky pre vylúčenie

akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa

nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku.“ Súd má za to, že

navrhovateľ nijakým spôsobom neuviedol skutočnosti, ktoré by z akéhokoľvek dôvodu

preukazovali zaujatosť alebo aspoň pochybnosť o nezaujatosti správcu vo vzťahu k veci,

nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by zaujatosti správcu nasvedčovali, svoju

argumentáciu postavil len na samotnom presvedčení a pochybnostiam, čo však nemôže byť

dôvodom preukazujúci zaujatosť správcu s následkami jeho vylúčenia.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, keďže súd nezistil zákonnú prekážku na strane

správcu BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k. s... zvoleného dňa 10. 07. 2015 na

prvej schôdzi veriteľov úpadcu, zamietol návrh správcu na odmietnutie návrhu schôdze

veriteľov o výmene správcu s odôvodnením uvedeným vyššie.»

Následne okresný súd v ďalšom napadnutom uznesení sp. zn.

zo 6. novembra 2015 vo vzťahu k odvolaniu sťažovateľky z funkcie správcu úpadcu

a ustanoveniu nového správcu na základe rozhodnutia schôdze veriteľov z 10. júla 2015

o návrhu na výmenu správcu v podstatnom uviedol, že „... súd po preskúmaní spisového

materiálu a po nahliadnutí do zoznamu správcov má za to, že neexistovali žiadne dôvody,

aby schôdza veriteľov nemohla o výmene správcu hlasovať..., čím boli splnené zákonné

podmienky na vymenovanie nového správcu. BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE,

k. s... doručil súdu dňa 24. 07. 2015 na základe výzvy súdu zo dňa 16. 07. 2015 čestné

prehlásenie o tom, že v zmysle § 4 zákona o správcoch nie je vylúčený z výkonu

správcovskej činnosti, čím boli splnené všetky zákonné podmienky pre jeho vymenovanie.“.

Ústavný súd v medziach svojej právomoci preskúmal napadnuté uznesenie okresného

súdu z 28. septembra 2015 a napadnuté uznesenie okresného súdu zo 6. novembra 2015

z hľadiska ústavnej udržateľnosti ich záverov, resp. z hľadiska ústavne akceptovateľného

odôvodnenia napadnutých uznesení v príčinnej súvislosti s namietaným porušením

sťažovateľkou označených práv a dospel k záveru, že napadnuté uznesenia okresného súdu

sú z ústavného hľadiska udržateľné, keďže sťažovateľkou formulované námietky nemajú

takú relevanciu, aby ústavný súd na ich základe mohol svojím rozhodnutím zrušiť výsledky

napadnutého konania.

Konkurzné konanie je súdnym konaním, v ktorom je (všeobecný) súd povinný

vykonávať dohľad nad činnosťou správcu (§ 42 ods. 1 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii), a preto musí v rámci tohto dohľadu bezvýhradne trvať na dodržiavaní

právnych predpisov. Tento dohľad musí byť permanentný v záujme zabezpečenia plynulého

priebehu konkurzného konania a efektívny z hľadiska jeho výsledku v záujme zabezpečenia

čím najvyššieho uspokojenia pohľadávok veriteľov (§ 5 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii).

Ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné konštatovať, že o odvolaní správcu

a ustanovení nového správcu v konkurznom konaní môže rozhodnúť len konkurzný súd,

a to uznesením, ktorým odvolá pôvodného správcu a ustanoví nového správcu. Pôvodného

správcu môže odvolať súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd je oprávnený odvolať pôvodného správcu bez návrhu za podmienok

ustanovených v § 42 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V prípade, že takto súd

rozhodne (odvolá správcu), je povinný bezodkladne zvolať schôdzu veriteľov na účely

schválenia návrhu na nového správcu. Súd potom ustanoví rozhodnutím toho správcu, na

ktorom sa uznesie schôdza veriteľov. Pokiaľ by sa schôdza veriteľov neuzniesla na novom

správcovi, súd je oprávnený ustanoviť nového správcu aj bez rozhodnutia schôdze

náhodným výberom (§ 42 ods. 5 veta in fine zákona o konkurze a reštrukturalizácii).

Súd rozhoduje o odvolaní správcu aj na návrh, pričom aktívnu legitimáciu na podanie

takého návrhu má veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ. Pokiaľ sú splnené

podmienky pre odvolanie správcu ustanovené v § 42 ods. 1 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii alebo v zákone o správcoch, konkurzný súd je povinný bezodkladne

správcu z funkcie odvolať. Nového správcu ustanoví konkurzný súd na základe rozhodnutia

schôdze veriteľov, ktorú je povinný na tento účel bezodkladne zvolať, alebo aj bez tohto

návrhu, ak schôdza konkurzných veriteľov sa neuznesie na novom správcovi (§ 42 ods. 5

veta in fine zákona o konkurze a reštrukturalizácii).

Zabezpečený veriteľ môže podať návrh konkurznému súdu na odvolanie doterajšieho

správcu z funkcie, ale nie je oprávnený navrhnúť a ani ustanoviť nového správcu.

Konkurzný súd je ďalej povinný rozhodovať o zbavení funkcie pôvodného správcu

a ustanovení nového správcu aj na základe rozhodnutia schôdze veriteľov. Podľa § 36 ods. 1

zákona o konkurze a reštrukturalizácii o výmene správcu sa rozhoduje vždy na prvej

schôdzi veriteľov. Ako to vyplýva z § 36 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii,

konkurzný súd rozhoduje o odvolaní pôvodného správcu z funkcie a ustanovení nového

správcu na základe doručenej zápisnice zo schôdze veriteľov, ktorá sa uzniesla na výmene

správcu. Výmenou správcu pritom zákon rozumie schválenie návrhu na ustanovenie nového

správcu zo zoznamu správcov, pričom schôdza veriteľov v zásade nerozhoduje o

odvolávaní doterajšieho správcu, i keď programom prvej schôdze veriteľov je výmena

správcu. Rozhodnutie schôdze veriteľov má len deklaratórny účinok a je takou právnou

skutočnosťou, na základe ktorej je konkurzný súd povinný v prípade, že schôdza veriteľov

schválila návrh na ustanovenie nového správcu, rozhodnúť o zbavení doterajšieho správcu

jeho funkcie a ustanovení nového správcu, ktorého schôdza veriteľov schválila, alebo ak

nebudú splnené zákonom ustanovené podmienky, rozhodnúť o odmietnutí hlasovania

schôdze veriteľov. Funkcia správcu, tak ako je uvedené, je kreovaná vždy na základe

rozhodnutia konkurzného súdu, a to aj vtedy, keď o výmene správcu rozhodne schôdza

veriteľov (§ 36 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).

V okolnostiach posudzovanej veci okresný súd rozhodoval o návrhu na zbavenie

funkcie pôvodného správcu (sťažovateľky) a o ustanovení nového správcu, ktorého

hlasovaním navrhla prvá schôdza veriteľov na základe doručenej zápisnice o priebehu prvej

schôdze veriteľov konanej 10. júla 2015. Tomu predchádzalo rozhodovanie okresného súdu

o návrhu sťažovateľky na odmietnutie návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu

z dôvodu, že veriteľskou schôdzou schválenému novému správcovi bráni vo výkone funkcie

správcu úpadcu zákonná prekážka a možno mať pochybnosti o nezaujatosti správcu ako

správcu úpadcu.

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu zistil, že na prvej schôdzi veriteľov

úpadcu konanej 10. júla 2015 v rámci 4. bodu programu, rozhodovanie o výmene správcu

(ktorý je obligatórnym bodom programu prvej schôdze veriteľov), veriteľ Československá

obchodná banka, a. s., predložil návrh na ustanovenie nového správcu, ktorý bol prijatý

počtom 675 852 hlasov prítomných veriteľov oprávnených hlasovať (99,67 %), proti

nehlasoval žiaden veriteľ a veritelia s počtom hlasov 2 265 (0,33 %) sa hlasovania zdržali.

Sťažovateľka sama vo svojej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu uvádza, že

„nespochybňuje právomoc konkurzného súdu odvolať správcu konkurznej podstaty z jeho

funkcie podľa príslušných ustanovení “. Z obsahu sťažnosti však vyplýva, že jej návrh

na odmietnutie návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu opiera o právne skutočnosti

a dôvody, ktoré sa týkajú výlučne osoby nového správcu (námietka zákonnej prekážky

výkonu funkcie správcu, zaujatosť správcu).

Podľa § 4 ods. 1 zákona o správcoch správca je vylúčený z výkonu správcovskej

činnosti, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, v ktorej vykonáva správcovskú činnosť,

možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Správca má osobitné procesné postavenie,

pretože v zásade nie je účastníkom konania a musí svoju funkciu vykonávať čestne,

zodpovedne a svedomito. Výkon funkcie správcu musí byť nestranný tak vo vzťahu

k úpadcovi i keď spravuje jeho majetok, ako aj k veriteľom i keď je povinný postupovať

tak, aby boli ich pohľadávky maximálne uspokojené. Z týchto dôvodov zákon vylučuje

správcu z výkonu jeho činnosti, ak je správca zaujatý. Pre vylúčenie správcu stačia už

pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Zo zápisnice o priebehu prvej schôdze veriteľov úpadcu konanej 10. júla 2015

nesporne vyplýva, že veritelia ako účastníci konkurzného konania oprávnení na schôdzi

veriteľov hlasovať nemali dôvodné pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti navrhovaného

správcu a ako oprávnené osoby na podanie návrhu na zrušenie uznesení predmetnej schôdze

veriteľov vyjadrili v závere zápisnice, že neuplatňujú námietku rozporu prijatého uznesenia

so zákonom. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania a znenia príslušných

zákonných ustanovení nezistil skutočnosti, ktoré by spôsobili neplatnosť prijatých uznesení.

Na základe takto zisteného skutkového stavu okresný súd rozhodol o zbavení sťažovateľky

jej funkcie správcu a ustanovil správcu, na ustanovení ktorého sa uzniesla prvá schôdza

veriteľov. V konečnom dôsledku je potrebné konštatovať, že okresný súd po preskúmaní

zákonom ustanovených podmienok realizoval len vôľu veriteľov, ktorá bola riadne

vyjadrená na schôdzi veriteľov konanej 10. júla 2015.

Po oboznámení sa s obsahom napadnutých uznesení okresného súdu ústavný súd

konštatuje, že okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia

podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú

z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a ústavne akceptovateľné.

Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa vzťahujúcich hmotnoprávnych

a procesnoprávnych zákonných ustanovení sú napadnuté uznesenia okresného súdu aj

požadovaným spôsobom odôvodnené.

Pokiaľ sťažovateľka namietala skutočnosť, že došlo k porušeniu ňou

označených práv tým, že do funkcie správcu bol namiesto nej ustanovený správca

BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k. s., ktorému podľa jej názoru bráni

vo výkone funkcie správcu úpadcu zákonná prekážka a je vylúčený z výkonu správcovskej

činnosti v konkurze úpadcu, pretože sú objektívne pochybnosti o jeho nezaujatosti, ústavný

súd v tejto súvislosti konštatuje, že sťažovateľkine práva mohli byť prípadne porušené

v súvislosti s jej odvolaním z funkcie správcu, ale nie vymenovaním iného/nového správcu

(). Odvolaný správca sa môže domáhať ochrany svojich práv len v súvislosti

s tým, že bol odvolaný, a nie v súvislosti s tým, že bola iná osoba ustanovená za správcu

a táto mala mať zákonnú prekážku výkonu funkcie správcu. Ustanovením konkrétnej osoby

za správcu nie sú dotknuté práva sťažovateľky. V konečnom dôsledku konkurzný súd musel

ustanoviť za správcu tú osobu, ktorú zvolila schôdza veriteľov a v prípade, ak by tomuto

ustanovenému správcovi bránila vo výkone funkcie nejaká zákonná prekážka, len okresný

súd ako konkurzný súd môže a musí zvolať schôdzu veriteľov a na základe schôdze

veriteľov ustanoviť inú osobu za správcu. Z uvedených dôvodov nemohlo dôjsť

napadnutým uznesením okresného súdu sp. zn. z 28. septembra 2015

k porušeniu sťažovateľkou označených práv (obdobne ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd neaplikoval

§ 36 zákona o konkurze a reštrukturalizácii arbitrárne. Okresný súd v danej veci pri svojom

rozhodovaní posúdil všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa výmeny správcu na prvej

schôdzi veriteľov, existencie zákonných prekážok brániacich správcovi vo výkone funkcie

správcu úpadcu a schôdzi veriteľov hlasovať o výmene správcu [z dôvodu hroziaceho

nebezpečenstva z omeškania v predmetnom konkurznom konaní aj bez ďalšieho vyjadrenia

sťažovateľky k skutočnostiam uvádzaným novým správcom (preukazujúceho skôr interné

postupy v rámci konania nového správcu – preukázania zmluvy o predaji podniku a činnosť

kancelárie)]. Postup okresného súdu v napadnutom konaní, ktorým následne odvolal

sťažovateľku z funkcie správcu úpadcu a ustanovil správcu BANKRUPTCY

& RECOVERY SERVICE, k. s., do funkcie správcu úpadcu uznesením sp. zn.

zo 6. novembra 2015, bol len logickým dôsledkom poskytnutia účinnej ochrany základných

práv a oprávnených záujmov účastníkov predmetného konkurzného konania (veriteľov

oprávnených hlasovať na prvej schôdzi veriteľov, pozn.), a preto ho ústavný súd

z ústavného hľadiska považuje za akceptovateľný a ani vo vzťahu k tomuto napadnutému

uzneseniu nezistil možnosť porušenia sťažovateľkou označených práv.

Ingerencia ústavného súdu do výkonu právomoci všeobecného súdu je opodstatnená

len v prípade jej nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou.

Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi, v zmysle

svojej ustálenej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor okresného súdu ako

konkurzného súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp.

ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným

súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia

príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného

súdu predmetný právny výklad okresného súdu takéto nedostatky nevykazuje.

Ústavný súd na rozdiel od sťažovateľky považuje odôvodnenie napadnutých

uznesení okresného súdu za zodpovedajúce ústavnoprávnej požiadavke na také

odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

Ústavný súd teda nezistil existenciu skutočností, ktoré by signalizovali, že napadnuté

uznesenia okresného súdu bolo možné považovať za také, že by popierali zmysel a podstatu

základného práva na súdnu ochranu, pretože okresný súd právne závery, ku ktorým dospel,

zrozumiteľne vysvetlil. Okresný súd rozhodol spôsobom, s ktorým sťažovateľka nesúhlasí,

ale napadnuté rozhodnutia dostatočne odôvodnil na základe vlastných myšlienkových

postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený a ani povinný nahrádzať. K tomu

ústavný súd pravidelne poznamenáva, že ak sa konanie pred ústavným súdom neskončí

podľa želania účastníka konania, táto okolnosť sama osebe nie je právnym základom pre

namietanie porušenia základného práva (napr. ).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti

dospel k záveru, že medzi napadnutým uznesením okresného súdu sp. zn.

z 28. septembra 2015 a napadnutým uznesením okresného súdu sp. zn.

zo 6. novembra 2015 a obsahom základných práv podľa a

a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

označených sťažovateľkou neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by reálne signalizovala

možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd preto podľa odmietol túto časť sťažnosti

sťažovateľky ako zjavne neopodstatnenú.

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 35

ods. 1 a podľa a listiny, ako aj práva podľa

dodatkového protokolu

V súvislosti s namietaným porušením základných práv garantovaných čl. 20 ods. 1

a a a listiny, ako aj práva garantovaného

čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že ich porušenie

sťažovateľka namieta v príčinnej súvislosti s namietaným porušením základného práva

na súdnu ochranu podľa a listiny, základného práva

vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa a podľa

ods. 2 listiny, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ak ústavný súd za takejto situácie dospel k záveru, že v posudzovanej veci nemohlo dôjsť

napadnutými uzneseniami okresného súdu k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a a podľa a listiny a ani práva podľa

ods. 1 dohovoru, potom neprichádza do úvahy ani vyslovenie porušenia základného práva

podľa a a podľa a listiny, ani

práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Ústavný súd preto aj túto časť sťažnosti odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

II.3 K namietanému porušeniu práva podľa čl. 13 dohovoru

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

K porušeniu práva sťažovateľky podľa čl. 13 dohovoru malo podľa jej tvrdenia dôjsť

tým, že „proti Napadnutému rozhodnutiu 1/ a Napadnutému rozhodnutiu 2/ nebol

oprávnený podať žiaden opravný prostriedok“.

Ako už bolo uvedené vo vzťahu k časti sťažnosti sťažovateľky týkajúcej sa

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne

konanie, ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by signalizovali možnosť vysloviť

porušenie týchto práv, a preto spôsob ochrany poskytnutý sťažovateľkou označeným

právam zodpovedal ústavným požiadavkám. To, že po posúdení všetkých okolností daného

prípadu okresný súd dospel k inému záveru a nestotožnil sa s očakávaniami a predstavami

sťažovateľky, ešte neznamená, že mohlo dôjsť k porušeniu jej práva podľa čl. 13 dohovoru.

Vo vzťahu k uvedenému namietanému porušeniu práva ústavný súd pripomína, že ak

orgán štátu aplikuje platný právny predpis, jeho účinky (dôsledky) použitia nemožno

považovať za porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ),

a preto ani napadnuté rozhodnutia okresného súdu nesignalizujú žiadnu možnosť takej

priamej príčinnej súvislosti medzi právom sťažovateľky mať účinné právne prostriedky

nápravy pred národným orgánom podľa čl. 13 dohovoru a napadnutými uzneseniami

okresného súdu, ktorá by zakladala dôvod na vyslovenie jeho porušenia.

Ústavný súd ešte dodáva, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa

čl. 13 dohovoru vzťahuje iba na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať

pravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia práv garantovaných dohovorom

(Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 27. 4. 1988, séria A, č. 131, ods. 52,

sťažnosť č. 9658/82, č. 9659/82). V danom prípade však ústavný súd k takémuto záveru

nedospel.

Pretože ústavný súd nevyslovil porušenie sťažovateľkou označených základných

práv podľa a a podľa a . ods. 2 listiny

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami okresného súdu,

neprichádzalo do úvahy ani vyslovenie porušenia čl. 13 dohovoru. Z uvedených dôvodov

odmietol sťažnosť aj v tejto časti podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2017