Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 606/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , t. č. v Ústave na

výkon väzby Leopoldov, zastúpeného advokátskou kanceláriou VESTENICKÁ & BD

advokátska kancelária, s. r. o., Ševčenkova 5, Bratislava, v ktorej mene koná advokátka

JUDr. Júlia Vestenická, konateľka, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa

a , ako aj práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom a uznesením Krajského súdu

v Trnave sp. zn. z 11. mája 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2017

doručená sťažnosť , t. č. v Ústave na výkon väzby Leopoldov (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1

(ďalej len „“), ako aj práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 11. mája 2017.

2. Z obsahu sťažnosti sťažovateľa a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ bol

rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 23. januára 2017 uznaný vinným

zo skutku právne kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so z braňami v spolupáchateľstve podľa § 20, § 295 ods. 1 písm. a), b)

a ods. 4 písm. b) , za ktorý mu okresný súd vymeral trest odňatia slobody

vo výške 12 rokov nepodmienečne. Proti uvedenému rozsudku podal sťažovateľ odvolanie.

Dňa 11. februára 2017, teda po vynesení odsudzujúceho rozsudku súdu prvého

stupňa, podal sťažovateľ prostredníctvom svojej obhajkyne priamo do podateľne krajského

súdu žiadosť o prepustenie z väzby. Dôvodom, pre ktorý tak konal až po vynesení

prvostupňového rozhodnutia, mala byť okrem iného aj skutočnosť, že oboch ostatných

obžalovaných okresný súd ihneď po vyhlásení rozsudku 23. januára 2017 prepustil na

slobodu, a to aj napriek tomu, že v oboch prípadoch vyniesol odsudzujúci rozsudok

v podobe nepodmienečných trestov odňatia slobody.

Okresný súd o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby rozhodol uznesením sp. zn.

z 9. marca 2017, ktorým žiadosť zamietol, písomný sľub sťažovateľa ako

obvineného neprijal a väzbu sťažovateľ nenahradil dohľadom probačného a mediačného

úradníka. O sťažnosti proti uzneseniu súdu prvého stupňa rozhodol krajský súd namietaným

uznesením sp. zn. z 11. mája 2017, ktorý sťažnosť sťažovateľa zamietol.

3. Ako sťažovateľ v sťažnosti uvádza, «Keďže vynesenie prvostupňového rozsudku

predchádzalo podaniu žiadosti o prepustenie z väzby, sťažovateľ túto žiadosť logicky

a dôvodne adresoval Krajskému súdu v Trnave ako súdu odvolaciemu.

O to viac bol sťažovateľ prekvapený, keď dňa 09. 03. 2017 síce došlo k formálnemu

prejednaniu podanej žiadosti o prepustenie z väzby, avšak túto prejednával porušovateľ

v 2. rade, ktorým je prvostupňový súd a to Okresný súd Trnava.

Vychádzajúc z faktu, že vyhlásením prvostupňového rozsudku, k čomu ako už bolo

uvedené došlo dňa 23.1.2017 Okresným súdom Trnava v previazanosti s podanými

opravnými prostriedkami, konanie sa bezpodmienečne „preklápa“ do odvolacieho konania,

je úplne nelogické, aby počas takéhoto konania o väzbe rozhodol prvostupňový súd, čo sa

však reálne v danom prípade stalo. Je teda nesporné, že o väzbe rozhodoval nepríslušný

súd, ktorým v danom prípade je porušovateľ v 2. rade - Okresný súd Trnava.

Práve z tohto dôvodu sťažovateľ uvedené vzhliada ako zásadné porušenie jeho

ústavne garantovaných práv zakotvených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a ods. 2 ako aj práva

na spravodlivý proces garantovaného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o základných ľudských

právach a slobodách a z uvedených dôvod podáva.».

4. Sťažovateľ tvrdí, že opísaným postupom prvostupňového súdu, ktorý prerokoval

jeho žiadosť o prepustenie z väzby, hoci tak mal podľa tvrdenia sťažovateľa urobiť už súd

odvolací, t. j. krajský súd, nepochybne došlo k porušeniu základných práv sťažovateľa na

spravodlivý proces garantovaného v a a práva podľa

ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ sa domnieva, že „porušovateľ v 2.rade ako prvostupňový súd

si pri tomto svojom postupe, kedy prejednal žiadosť o prepustenie sťažovateľa, zrejme vôbec

neuvedomil, akých vážnych pochybností vo vzťahu k legálnosti rozhodovania o väzbe

sťažovateľa sa dopustil a rovnako nezvážil vážnosť ako aj dopad právnych dôsledkov

v podobe porušenia práva sťažovateľa na spravodlivý proces ako aj princíp zachovania

zákonného sudcu“.

5. Sťažovateľ zároveň namieta, že uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 9. marca 2017, ktorým bola jeho žiadosť o prepustenie z väzby zamietnutá a okresný súd

neprijal písomný sľub obvineného a nenahradil väzbu sťažovateľa dohľadom probačného

a mediačného úradníka, bolo nedostatočne odôvodnené, čo mal potvrdiť vo svojom

namietanom uznesení sp. zn. z 11. mája 2017 aj krajský súd. Sťažovateľ sa

domnieva, že aj z tohto dôvodu „rozhodnutie o väzbe sťažovateľa nemá povahu ústavného

a zákonného súdneho rozhodnutia a nemôže obstáť tiež z toho dôvodu, že bolo vydané na

podklade chybného postupu v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu“. Dôvody väzby

v rozhodnutí okresného súdu sú podľa sťažovateľa imaginárnej povahy, pretože niet ani

zmienky o tom, v čom mali konkrétne spočívať, a prečo by v prípade prepustenia

sťažovateľa na slobodu malo dôjsť k ohrozeniu dosiahnutia účelu trestného konania, čo by

malo byť základným predpokladom jeho ďalšieho ponechania vo väzbe.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

nálezom takto rozhodol:

„1/ Základné práva sťažovateľa garantované v a

Slovenskej republiky, ako aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom Okresného súdu Trnava,

postupom Krajského súdu v Trnave, vo veci rozhodovania o žiadosti sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodu, podanej na Krajský súd v Trnave dňa 11. februára 2017

porušené boli.

2/ Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 11. mája 2017, spis. zn. 6Tos/74/2017-

5019 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3/ Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu v Trnave, aby sťažovateľa prepustil na

slobodu.“

Sťažovateľ si v sťažnosti uplatnil aj nárok na náhradu trov konania pred ústavným

súdom, ktoré spočívajú vo vzniknutých trovách právneho zastúpenia vo výške 374,80 €

vrátane DPH .

II.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

III.

13. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa , základného práva na zákonného sudcu podľa

ods. 1 a práva na spravodlivé konanie postupom okresného súdu v konaní pod sp. zn.

a krajského súdu v konaní pod sp. zn. , v ktorom oba súdy

rozhodovali o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 11. februára 2017. Keďže jeho žiadosť

o prepustenie z väzby nasledovala až po odsudzujúcom rozsudku okresného súdu vo veci

samej, ktoré napadol odvolaním, sťažovateľ namieta, že o jeho žiadosti o prepustenie

z väzby, ktorú podal priamo do podateľne krajského súdu, mal ako súd príslušný rozhodnúť

súd krajský, keďže konanie sa už nachádzalo vo fáze odvolacieho konania. Rozhodnutie

okresného súdu, ktorý zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby bolo zároveň

podľa tvrdenia sťažovateľa nedostatočne odôvodnené a dôvody ďalšieho ponechania

sťažovateľa vo väzbe podľa sťažovateľa neexistovali.

14. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

15. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu

na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo

vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým

v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. ,

).

16. V prípade sťažovateľa je namietaným postupom postup okresného súdu

a krajského súdu a ich rozhodnutia, ktorými bolo rozhodované o žiadosti sťažovateľa

o prepustenie z väzby. Nešlo teda o konanie a rozhodovanie vo veci samej – o vine a treste.

Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu jeho základného práva podľa

ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane konštatoval (napr.

, , , , ,

, ), že ide o všeobecné ustanovenie, ktoré upravuje

základné právo na súdnu ochranu, a to vo vzťahu ku konaniu vo veci samej, a nevzťahuje sa

na konanie o väzbe, na ktoré je aplikovateľný a 5 , ktorý je vo vzťahu

k v pomere špeciality, a sú v ňom implicitne obsiahnuté hmotné a tiež

procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane práva na súdnu ochranu

v prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa základné

procesné garancie spravodlivého súdneho konania s prihliadnutím na povahu a účel konania

o väzbe, a preto sú na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe aplikovateľné špeciálne

ustanovenia a 5 o osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenie

ods. 1 .

17. Čo sa týka namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, aj tu ústavný súd musí uviesť, že konania všeobecných súdov,

ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení a ani konaniami

o občianskych právach alebo záväzkoch, ako to vyžaduje citovaný článok dohovoru.

Väzobným konaním podľa názoru ústavného súdu nemôže dôjsť k porušeniu práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru aj z dôvodu, že túto oblasť ochrany práv upravuje

vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru. Článok 6 dohovoru upravuje právo na spravodlivý

proces a zásadne sa teda nevzťahuje na konanie o väzbe, pre ktoré platí špeciálna, pokiaľ

ide o procesné záruky poskytnuté osobe nachádzajúcej sa vo väzbe, v zásade prísnejšia

právna úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru upravujúcom právo na slobodu a bezpečnosť

(, , , ).

18. Sťažovateľ v podanej sťažnosti namietal aj porušenie svojho práva na zákonného

sudcu podľa . Právo na zákonného sudcu je obsiahnuté nielen v

ods. 1 dohovoru, ale aj v čl. 5 dohovoru, keďže pojem „súd“ tu musí mať rovnaký význam

ako v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z tých istých dôvodov treba právo na zákonného sudcu podľa

považovať aj za súčasť , 2 a 5 v prípadoch, keď súd

rozhoduje o väzbe. Právo na zákonného sudcu v zmysle sa naproti tomu

vzťahuje na konanie vo veci samej. Inými slovami, , ktorého porušenia

sa sťažovateľ domáha vo svojej väzobnej veci, s touto nesúvisí, pretože tento článok sa

vzťahuje na konanie vo veci samej, o ktoré v danom prípade nešlo (napr. ,

).

19. Keďže ústavný súd je viazaný návrhom na rozhodnutie (§ 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde), v tomto prípade konštatuje, že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným

právnym zástupcom, namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu a postupom

a rozhodnutím krajského súdu v súvislostiach rozhodovania o väzbe, na ktoré sa ním

označené články a dohovoru vecne nevzťahujú. Keďže neexistuje žiadna vecná

súvislosť medzi postupom okresného súdu a krajského súdu a namietaným porušením

označených článkov a dohovoru, sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená,

a preto ju ústavný súd z tohto dôvodu odmietol už na predbežnom prerokovaní podľa § 25

ods. 2 .

20. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v sťažnostnom petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2017