Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 426/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavné sťažnosti

, zastúpeného AK H.I.F., spol. s r. o., Radvanská 1,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Dušan Ivan, a

zastúpeného advokátom Mgr. Romanom

Balcom, Mickiewiczova 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva

na zákonného sudcu podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 48

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 14. mája 2020 a takto

rozhodol:

Ústavné sťažnosti a , o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2020

doručená ústavná sťažnosť

,

pre namietané porušenie základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 38 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. zo 14. mája 2020 (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie“).

2. Následne bola ústavnému súdu 15. júla 2020 doručená ústavná sťažnosť

(spolu s

ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namieta porušenie základného práva na zákonného sudcu

podľa a listiny a práva podľa dohovoru

napadnutým rozhodnutím.

3. Ústavné sťažnosti sťažovateľov boli uznesením ústavného súdu č. k.

PLs. -6 z 26. augusta 2020 spojené na spoločné konanie vedené pod sp. zn.

.

4. Z obsahu ústavných sťažností sťažovateľov a priložených príloh zhodne vyplýva,

že uznesením vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru

ČVS: PPZ-349/NKA-BA3-2019 z 23. apríla 2020 bolo sťažovateľovi

vznesené obvinenie za pokračovací obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329

ods. 1, 2, 3 v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) spáchaný formou spolupáchateľstva podľa

a sťažovateľovi , za pokračovací zločin prijímania úplatku

podľa , , spáchaný formou spolupáchateľstva podľa

.

5. Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica (ďalej

len „špecializovaný trestný súd“) sp. zn. z 25. apríla 2020 (ďalej len „uznesenie

o vzatí do väzby“) boli sťažovatelia z dôvodu podľa

Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vzatí

do väzby.

6. Sťažovatelia podali proti uzneseniu špecializovaného trestného súdu o vzatí

do väzby sťažnosti, o ktorých rozhodol najvyšší súd napadnutým rozhodnutím tak, že ich

zamietol, písomný sľub sťažovateľov podľa

neprijal, dohľad probačného a mediačného úradníka nad sťažovateľmi podľa § 80 ods. 1

písm. c) nenariadil a peňažnú záruku ponúknutú za sťažovateľov podľa

neprijal.

7. Sťažovatelia v úvode podanej ústavnej sťažnosti zhodne konštatujú, že ich

obvinenie a následné väzobné stíhanie z materiálnej stránky je nezákonné z dôvodu,

že trestné stíhanie je založené výlučne na výpovedi spoluobvineného, vyšetrovanie je

vedené jednostranne a je tu možnosť uvažovať o porušení práva na spravodlivý proces.

8. Sťažovatelia ďalej uvádzajú, že senát najvyššieho súdu 4T rozhodol o sťažnosti

proti uzneseniu o vzatí do väzby v nezákonnom zložení. Podľa osobitnej časti Rozvrhu

práce Najvyššieho súdu na rok 2020 (ďalej len „rozvrh práce“) mal senát 4T rozhodovať

v zložení: predseda JUDr. Pavol Farkaš a sudkyne JUDr. Alena Šišková a JUDr. Martina

Zeleňáková. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané senátom 4T v zložení: predseda

JUDr. Pavol Farkaš a sudcovia JUDr. Juraj Kliment a JUDr. Martina Zeleňáková.

9. Na základe dopytu právneho zástupcu sťažovateľa na najvyššom

súde mu bolo oznámené, že z dôvodu čerpania dovolenky JUDr. Aleny Šiškovej predseda

senátu JUDr. Pavol Farkaš požiadal predsedu senátu 5T JUDr. Juraja Klimenta o určenie

zastupujúceho člena senátu 4T. Predseda senátu 5T JUDr. Juraj Kliment opatrením určil

za zastupujúceho člena senátu 4T svoju osobu, t. j. JUDr. Juraja Klimenta, čo je podľa

sťažovateľov v rozpore s čl. V rozvrhu práce. Sťažovatelia sa domnievajú, že v prípade,

ak v senáte 4T chýbal jeho radový člen (nie predseda senátu), na zastupovanie tohto člena

senátu možno určiť iba radového člena príslušného zastupujúceho senátu, a to v zmysle

čl. V ods. 2 rozvrhu práce.

10. Opatrenie o určení zastupujúceho člena senátu 4T podľa sťažovateľov nespĺňa ani

formálne požiadavky na tento druh rozhodnutia. Uvádzajú, že opatrenie by malo spĺňať

minimálne štandardy podľa a Registratúrneho

poriadku a registratúrneho plánu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2008

(ďalej len „registratúrny poriadok“), akými sú označenie druhu rozhodnutia, výrok

rozhodnutia s odkazom na príslušné zákonné ustanovenia, dátum, pečiatku a podpis

zodpovednej osoby. Tieto štandardy by o to viac malo spĺňať rozhodnutie najvyššieho súdu

ako najvyššieho orgánu sústavy súdov v Slovenskej republike.

11. Predmetné opatrenie sa v rozpore s § 192 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom

poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška ministerstva spravodlivosti“)

nenachádzalo v spise špecializovaného trestného súdu a sťažovateľom bolo sprístupnené až

na základe žiadosti právneho zástupcu, čo opätovne porušuje ich základné právo

na zákonného sudcu, pretože zmena v zložení senátu 4T nebola preskúmateľná už

v okamihu nazretia do súdneho spisu súdu prvého stupňa sťažovateľmi.

12. Sťažovatelia namietajú aj opatrenie č. 6, ktorým sa mení a dopĺňa rozvrh práce

z 30. apríla 2020, účinné od 1. mája 2020 (ďalej len „opatrenie č. 6“), a to v časti čl. II,

ktorým sa senátu 1T zastavil nápad vecí zapisovaných do registrov To, Tdo, Ndt, Ntv, Urto,

Urtost, Tost a Tpr, a to z dôvodu, že v ňom absentuje akékoľvek odôvodnenie alebo odkaz

na iné opatrenia vydané najvyšším súdom a odporuje čl. II ods. 13 rozvrhu práce. Uvádzajú,

že k tejto zmene došlo len v dôsledku medializácie rozhodovacej činnosti senátu 1T a jeho

predsedu JUDr. Štefana Michalíka. Týmto postupom bola protiprávne zúžená možnosť

pridelenia väzobných vecí sťažovateľov vylúčením senátu 1T. Zhodne namietajú

nezákonnosť opatrenia č. 9, ktorým sa mení a dopĺňa rozvrh práce z 30. apríla 2020,

účinného od 1. júna 2020 v čl. II.

13. Napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu je podľa sťažovateľov z uvedených

dôvodov nezákonné, pretože zasahuje do základného práva sťažovateľov nebyť odňatý

zákonnému sudcovi podľa a listiny a do ich práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

14. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd rozhodol nálezom

tak, že vysloví porušenie ich základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa

listiny a a ich práva podľa dohovoru

napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktoré žiadajú zrušiť. Ďalej sa domáhajú, aby

ústavný súd prikázal najvyššiemu súdu prepustiť sťažovateľov z väzby na slobodu.

Sťažovatelia si zároveň uplatnili nárok na náhradu trov konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

15. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

16. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

17. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

18. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

19. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

20. Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

21. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

22. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

23. Zo zhodného obsahu oboch ústavných sťažností a ich príloh ústavný súd ustálil,

že ich podstatou je tvrdené porušenie základného práva sťažovateľov na zákonného sudcu

podľa listiny a podľa a ich práva podľa

dohovoru napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu z dôvodu, že podľa sťažovateľov

o sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby rozhodoval senát 4T v nezákonnom zložení,

ako aj z dôvodu, že senát 1T mal v čase náhodného prideľovania vecí pozastavený nápad

v rozpore s rozvrhom práce, čo malo dopad aj na otázku zákonnosti procesu prideľovania

trestnej veci sťažovateľov.

24. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania ústavných sťažností

sťažovateľov zistil, že je daná jeho právomoc, sťažovatelia sú zastúpení advokátom, ústavné

sťažnosti majú náležitosti ustanovené zákonom, sú prípustné, boli podané včas

a oprávnenou osobou; ústavný súd však z materiálneho hľadiska musel skonštatovať ich

zjavnú neopodstatnenosť.

25. Vzhľadom na obsahovú totožnosť základného práva na zákonného sudcu podľa

listiny a podľa namietané porušenie tohto práva preskúmal

ústavný súd spoločne v rozsahu námietok tvrdených sťažovateľmi (§ 45 zákona o ústavnom

súde).

26. Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných

garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou

zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci budú rozhodovať súd a sudcovia,

ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce

upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná

zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody

a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. , ).

27. Pojem zákonného sudcu je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi

kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto

základného práva. K týmto kritériám treba priradiť v prvom rade vecnú, funkčnú a miestnu

príslušnosť súdov a následne obsadenie príslušného súdu, ktoré je v procesných poriadkoch

a v o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) vymedzené od samosudcu až po iné

rozhodovacie útvary (senáty) zložené z troch a viacerých sudcov. Na to nadväzuje zásada

prideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými

v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý určuje zákon. Iba taký sudca určený podľa rozvrhu

práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je

zákonným sudcom v zmysle ().

27.1 Podľa § 3 ods. 3 zákona o súdoch zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva

funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce

na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými

sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.

Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo

na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku

4.

27.2 Podľa § 3 ods. 4 zákona o súdoch zmenu v osobe zákonného sudcu možno

vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

28. Za senát zložený zo zákonných sudcov možno v konkrétnej veci považovať len

senát zložený zo sudcov príslušného súdu, ktorí v súlade s rozvrhom práce tvorili tento

senát v čase pridelenia veci. Ústavnej zásade neodňateľnosti zákonného sudcu, ktorá

vyplýva zo základného práva na zákonného sudcu podľa , nezodpovedá

prípad, ak zákonní sudcovia senátu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie

a rozhodnutie, boli zmenení bez splnenia zákonných predpokladov na vykonanie takýchto

zmien neskoršie vydaným rozvrhom práce ako riadiacim aktom predsedu súdu (prípadne

jeho zmenami a doplneniami). K zmene v zložení senátov vo veciach už pridelených

na prerokovanie a rozhodnutie by malo dochádzať v zásade výnimočne ().

To zároveň znamená, že nie je porušením práva na zákonného sudcu, ak dôjde k zmene

v zložení senátu z dôvodu prezumovaného zákonom, resp. rozvrhom práce a spôsobom,

ktorý je s nimi v súlade.

29. Sťažovatelia v prvom rade namietajú, že opatrením č. 6 k rozvrhu práce, ktorým

bol zastavený nápad určených vecí do senátu 1T, bol nezákonným spôsobom obmedzený

proces náhodného prideľovania vecí v rozpore s čl. II ods. 13 rozvrhu práce.

30. V zmysle čl. II ods. 13 rozvrhu práce v znení opatrení 1 až 6 účinných od 1. mája

2020 predseda súdu môže z dôvodu neúmerne vysokého zaťaženia niektorého senátu,

napríklad v dôsledku súbehu právne zložitých a rozsiahlych vecí alebo v prípade dlhodobej

neprítomnosti niektorého z členov senátu, alebo z iných dôležitých organizačných dôvodov,

pozastaviť alebo obmedziť nápad vecí príslušnému senátu alebo prijať iné nevyhnutné

opatrenia vrátane prerozdelenia už pridelených vecí podľa § 51 ods. 4 písm. c) zákona

o súdoch.

31. V zmysle čl. II opatrenia č. 6 v senáte 1T sa zastavuje nápad vecí zapisovaných

do registrov To, Tdo, Ndt, Ntv, Urto, Urtost, Tost a Tpr.

32. V zmysle čl. II písm. c) opatrenia č. 9, ktorým sa mení a dopĺňa rozvrh práce

účinný od 1. júna 2020, v senáte 1T sa vypúšťa poznámka o zastavení nápadu vecí

zapisovaných do registrov To, Tdo, Ndt, Ntv, Urto, Urtost, Tost, Tpr a dopĺňa sa poznámka

o zastavení nápadu väzobných vecí do registrov To, Tdo, Ndt, Ntv, Urto, Urtost, Tost, Tpr.

33. Rozvrh práce je akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce

súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok (§ 50 ods. 1 zákona

o súdoch). Jeho obligatórnou súčasťou je aj určenie podmienok a spôsobu vykonávania jeho

zmien. Keďže rozvrh práce je dokument verejne prístupný, je samozrejmé, že jeho zmeny

možno realizovať iba spôsobom, ktorý je vopred známy, a tým vylučuje svojvôľu, ktorá je

z ústavnoprávneho hľadiska pri spôsobe určovania zákonného sudcu vylúčená.

34. Pokiaľ ide o sťažovateľmi namietané dôvody vydania opatrenia č. 6, ústavný súd

predovšetkým uvádza, že zákon o súdoch ani rozvrh práce nevyžadujú, aby sa zmeny

v rozvrhu práce osobitne odôvodňovali. Tvrdenie sťažovateľov, že dôvodom vydania tohto

opatrenia boli mediálne informácie o rozhodovaní senátu 1T, sa nachádza v rovine

domnienok, ktoré nemožno hodnotiť ako relevantné.

35. V prípade sťažovateľov pre splnenie podmienky zákonného sudcu je nevyhnutné

zachovať pravidlo podľa § 51 ods. 2 zákona o súdoch: „Podmienka náhodného výberu

podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov,

samosudcov alebo súdnych úradníkov.“

36. Z tohto hľadiska možno konštatovať, že opatrením č. 6 nebolo zasiahnuté

do práva sťažovateľov na zákonného sudcu, pretože náhodným výberom bol určený

na rozhodovanie senát vybraný spomedzi štyroch senátov (senáty 2T až 5T). Opatrenie sa

vzťahovalo bezvýnimočne na nápad všetkých vecí počas časového obdobia od 1. mája 2020

do 1. júna 2020, t. j. bolo prijaté pred pridelením veci sťažovateľov konkrétnemu senátu,

čo vylučuje prípadnú účelovosť prijatého opatrenia na prípad sťažovateľov. Návrh opatrenia

bol riadne prerokovaný sudcovskou radou najvyššieho súdu, ktorá k nemu nemala

námietky.

37. Sťažovatelia v druhej línii svojej argumentácie rozporujú spôsob, akým bol

zákonný senát 4T doplnený z dôvodu dočasnej neprítomnosti jedného jeho člena. Podľa

rozvrhu práce v čase pridelenia veci pracoval senát 4T v zložení: JUDr. Pavol Farkaš –

predseda senátu, JUDr. Alena Šišková – predsedníčka senátu, JUDr. Martina Zeleňáková –

členka senátu.

38. JUDr. Alena Šišková čerpala od 4. mája 2020 do 15. mája 2020 dovolenku.

Napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu bolo vydané 14. mája 2020 v senáte 4T v zložení:

JUDr. Pavol Farkaš – predseda senátu, JUDr. Juraj Kliment – člen senátu, JUDr. Martina

Zeleňáková – členka senátu.

39. Zmeny v zložení senátu, ktorému už bola vec pridelená, v zásade nie sú žiaduce,

ale nemožno ich úplne vylúčiť, keďže môže dôjsť k okolnostiam, ktoré znemožnia

jednotlivým členom senátu, aby sa dočasne zúčastnili rozhodovania vo veci. Aj v tomto

ohľade je podstatné vylúčiť akýkoľvek náznak svojvôle pri určovaní náhradných členov

senátu. Prípadné zastupovanie jednotlivých členov senátu, resp. spôsob určenia ich

zastupovania by mali byť vopred upravené na účely predchádzania ad hoc zásahom.

40. Z tohto pohľadu ústavný súd poukazuje na čl. V ods. 1, 2 a 10 rozvrhu práce:

„1. Ak došlo k vylúčeniu predsedu senátu z prejednávania a rozhodovania veci alebo

sa predseda senátu nemôže zúčastniť na rozhodovaní veci z iných vážnych dôvodov

(napríklad dočasné pridelenie sudcu, stáž, prerušenie výkonu funkcie sudcu) zastupuje ho

ďalší predseda toho istého senátu v poradí uvedenom v osobitnej časti rozvrhu práce;

predsedu senátu s najvyšším poradovým číslom zastupuje riadiaci predseda senátu. Ak je

v senáte len jeden predseda senátu, zastupuje ho riadiaci predseda zastupujúceho senátu, ak

neurčí na zastupovania iného predsedu zastupujúceho senátu.

2. Ak došlo k vylúčeniu sudcu, ktorý nevykonáva funkciu predsedu senátu,

z prejednávania a rozhodovania veci alebo sa sudca nemôže zúčastniť na prejednávaní

a rozhodovaní veci z iných vážnych dôvodov (napríklad dočasné pridelenie sudcu, stáž,

prerušenie výkonu funkcie sudcu) alebo je senát z iných dôvodov neúplný a v osobitnej časti

rozvrhu práce nie je ustanovené inak, ďalším členom alebo členmi senátu, sa stávajú sudca

alebo sudcovia zastupujúceho senátu podľa rozhodnutia riadiaceho predsedu zastupujúceho

senátu; to neplatí, ak bol v dôsledku zmeny v obsadení súdu sudcami, ku ktorej došlo po

vzniku dôvodu na zastupovanie, ale pred naposledy označeným rozhodnutím riadiaceho

predsedu zastupujúceho senátu, zaradený do senátu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť,

ďalší sudca ako predseda alebo člen senátu.

10. Pravidlá zastupovania sudcov sa primerane použijú aj na zastupovanie sudcov

v prípade výskytu takých okolností na strane sudcu, ktoré mu čo aj krátkodobo (spravidla

v čase od určenia pojednávania do dňa pojednávania, vrátane tohto dňa alebo v čase

čerpania dovolenky) bránia alebo budú brániť v riadnom výkone činnosti v senáte, pričom

rozhodnutie alebo iný úkon neznesie odklad, a aj v prípade neúplného senátu.“

41. Na základe uvedeného je zrejmé, že JUDr. Alenu Šiškovú ako členku senátu 4T

zastupoval JUDr. Juraj Kliment, ktorý je zároveň v zmysle čl. II ods. 14 rozvrhu práce

riadiacim predsedom senátu 5T. Senát 5T je v zmysle čl. V ods. 3 rozvrhu práce

zastupujúcim senátom senátu 4T.

42. Sudca JUDr. Juraj Kliment ako riadiaci predseda senátu 12. mája 2020 určil,

že zastupujúcim členom senátu 4T bude 14. mája 2020 on sám (ďalej len „rozhodnutie

o zastupovaní“). Sťažovatelia namietajú, že v prípade, ak sa určuje zástupca riadneho člena

senátu, tento má byť rovnako riadnym členom senátu, a nie jeho predsedom, resp. riadiacim

predsedom.

43. Uvedenej argumentácii sťažovateľov nemožno prisvedčiť, pretože podľa rozvrhu

práce (v znení účinnom v čase nápadu veci sťažovateľov) mal senát 5T štyroch členov

(JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Hatala, JUDr. Peter Szabo a JUDr. Peter Štift), z ktorých

len jeden (JUDr. Štift) je označený ako člen senátu, ostatní majú funkciu predsedu senátu.

To však neznamená, že ostatní členovia senátu nemôžu byť v konkrétnom konaní jeho

nepredsedajúcimi členmi. Funkcia predsedu senátu je tzv. vyššia sudcovská funkcia, ktorá

oprávňuje príslušného sudcu predsedať senátu. Aj sudca s funkciou predsedu senátu má

však „iba“ postavenie člena senátu, ak sa zúčastňuje na rozhodovaní v senátnej veci

a zároveň v tejto veci senátu nepredsedá. Navyše ani z dikcie čl. V ods. 2 rozvrhu práce, že

„... ďalším členom alebo členmi senátu, sa stávajú sudca alebo sudcovia zastupujúceho

senátu podľa rozhodnutia riadiaceho predsedu zastupujúceho senátu...“, nemožno vyvodiť

obmedzenie, že zastupujúcim členom senátu sa môže sťať iba člen senátu, a nie jeho

predseda.

44. Námietka sťažovateľov, že riadiaci predseda senátu nemôže určiť sám seba ako

zastupujúceho člena iného senátu, neobstojí, keďže toto obmedzenie nevyplýva zo žiadneho

ustanovenia zákona o súdoch a ani z rozvrhu práce.

45. Argumenty sťažovateľov týkajúce sa formálnych nedostatkov rozhodnutia

o zastupovaní nedosahujú ústavnoprávnu relevanciu. Z rozhodnutia o zastupovaní je jasné,

kto a kedy ho vydal, ako a v akej veci rozhodol, a nevyvoláva žiadne pochybnosti o jeho

obsahu. Pri tomto type rozhodovania sa nevyžaduje, aby rozhodnutie bolo odôvodnené.

Podstatným je, aby bolo súladné s obsahom práva na zákonného sudcu, čo v tomto prípade

znamená, že musí byť po materiálnej stránke súladné so zákonom o súdoch a s rozvrhom

práce, pričom ústavný súd prípadný nesúlad nezaznamenal.

46. V čl. 14 ods. 2 registratúrneho poriadku je uvedené pravidlo, aké rozhodnutia sa

opatrujú okrúhlou pečiatkou. V prvom rade je potrebné uviesť, že registratúrny poriadok

všeobecne obsahuje pravidlá na zjednotenie postupu pri správe registratúry. Má

administratívny význam a v zásade nekonštituuje žiadne práva v prospech účastníkov

konania, navyše okolnosť namietaná sťažovateľmi, teda že rozhodnutie o zastupovaní

nebolo opatrené okrúhlou pečiatkou, sa nejaví ani ako porušenie označeného čl. 14 ods. 2

registratúrneho poriadku, pretože z tohto článku nevyplýva explicitne povinnosť tento typ

rozhodnutia opatriť okrúhlou pečiatkou.

47. K tvrdenej neprístupnosti rozhodnutia o zastupovaní ústavný súd udáva, že až

na základe žiadosti právneho zástupcu jedného zo sťažovateľov mu bolo toto rozhodnutie

zaslané. Prípadné nedostatky vo vedení spisového materiálu spočívajúce v porušení § 192

ods. 3 vyhlášky ministerstva spravodlivosti v tomto konkrétnom prípade nespôsobili zásah

do základného práva sťažovateľov na zákonného sudcu, a to bez ohľadu na fakt, že tento

predpis sa netýka konania na najvyššom súde. Ďalej označený § 10 ods. 19 Trestného

poriadku nekladie na opatrenie ako formu rozhodnutia žiadne formálne požiadavky, navyše

v tomto prípade nejde o opatrenie vydané v zmysle , ale ide

o rozhodnutie vydávané na základe čl. V ods. 2 rozvrhu práce.

48. Ústavný súd preto konštatuje, že napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu

nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1

v spojení s listiny, a preto ústavné sťažnosti v tejto časti odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnené.

49. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na zákonného sudcu, ktoré

sťažovatelia odvodili z čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd uvádza, že konania všeobecných

súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení a ani konaniami

o občianskych právach alebo záväzkoch, ako to vyžaduje citovaný článok dohovoru.

Väzobným konaním nemôže dôjsť k porušeniu práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru aj

z dôvodu, že túto oblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru.

Článok 6 dohovoru sa teda nevzťahuje na konanie o väzbe, pre ktoré platí špeciálna, pokiaľ

ide o procesné záruky poskytnuté osobe nachádzajúcej sa vo väzbe, v zásade prísnejšia

právna úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru upravujúcom právo na slobodu a bezpečnosť

(, , , , ). Z tohto

dôvodu sú podané ústavné sťažnosti v časti namietajúcej porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru

zjavne neopodstatnené.

50. Keďže podané ústavné sťažnosti boli odmietnuté, rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu