Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 163/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov

Ladislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného

advokátskou kanceláriou Zahradnikova.SK s. r. o., Štefanovičova 12, Bratislava, v mene

ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Jarmila Zahradníková, ktorou namieta porušenie

základného práva na zákonného sudcu podľa

a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. z 22. augusta 2019, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť , o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

15. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátskou kanceláriou Zahradnikova.SK s. r. o., Štefanovičova 12, Bratislava, v mene

ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Jarmila Zahradníková, ktorou namieta porušenie

základného práva na zákonného sudcu podľa

(ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 22. augusta 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ a

(ďalej aj „manželka“ alebo „matka maloletého“) sú manželmi a rodičmi

maloletého dieťaťa (ďalej len „maloletý“), ktorý sa narodil v Bratislave.

Sťažovateľ zdôrazňuje, že spolu s manželkou a maloletým viedli spoločnú domácnosť a žili

na adrese , a to nepretržite do 11. júna 2019. Manželka

premiestnila maloletého 11. júna 2019 bez súhlasu sťažovateľa do na adresu jej

trvalého pobytu.

3. Sťažovateľ uvádza, že 27. júna 2019 doručil Okresnému súdu Bratislava IV návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil manželke

povinnosť vrátiť maloletého do miesta jeho bydliska – Bratislavy, zdržať sa ďalšieho

premiestnenia maloletého do inej obce ako Bratislava a zakázal matke zmeniť bydlisko

maloletého do inej obce ako Bratislava. Okresný súd Bratislava IV administratívnym listom

adresovaným Okresnému súdu Prievidza 30. júla 2019 oznámil, že mu postupuje návrh

sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s § 6 ods. 1 Civilného

mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“), keďže obvyklý pobyt maloletého dieťaťa je na

adrese v Bojniciach, teda v obvode pôsobnosti Okresného súdu Prievidza, ktorý zároveň

rozhodol o návrhu matky maloletého z 28. júna 2019 na nariadenie neodkladného opatrenia

(konanie vedené Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. ). Vec návrhu

sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia bola na Okresnom súde Prievidza

zapísaná pod sp. zn. .

4. Okresný súd Prievidza s postúpením veci nesúhlasil a vec v súlade s § 6 ods. 2

postúpil jemu nadriadenému súdu – krajskému súdu na rozhodnutie o miestnej

príslušnosti. Okresný súd Prievidza nesúhlas s postúpením veci odôvodňoval tým,

že posledným bydliskom dieťaťa, ktoré bolo určené dohodou rodičov, je adresa

v Bratislave, teda obvod pôsobnosti Okresného súdu Bratislava IV.

5. Krajský súd napadnutým uznesením rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu

Prievidza s postúpením veci v konaní vedenom pod sp. zn. z Okresného súdu

Bratislava IV nie je dôvodný.

6. Následne Okresný súd Prievidza uznesením sp. zn. zo 4. septembra

2019 zamietol návrh sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Podľa sťažovateľa je výklad obsiahnutý v napadnutom uznesení

krajského súdu nesprávny a svojvoľný a zároveň popierajúci účel , keďže

citované ustanovenie výslovne určuje, že bydlisko sa určuje dohodou rodičov, teda z vôle

oboch zákonných zástupcov maloletého dieťaťa, nie iba z vôle jedného z nich. Okresný súd

Prievidza podľa názoru sťažovateľa rozporoval záver Okresného súdu Bratislava IV

týkajúci sa obvyklého pobytu dieťaťa, takže krajský súd mal v rámci tejto otázky vykonať

dokazovanie v potrebnom rozsahu a následne aj rozhodnúť.

8. Sťažovateľ ďalej argumentuje tým, že nebol obmedzený a ani pozbavený svojich

rodičovských práv. V konkrétnom prípade teda nenastala okolnosť, v dôsledku ktorej by

vôľa jedného rodiča prevážila nad dohodu rodičov o bydlisku dieťaťa, ktorá je pre určenie

miestnej príslušnosti súdu prvej inštancie nevyhnutná.

9. Sťažovateľ ďalej namieta aj proti záveru krajského súdu, že miestna príslušnosť

Okresného súdu Prievidza bola daná tým, že 3. júla 2019 nariadil v konaní vedenom

pod sp. zn. neodkladné opatrenie. Krajský súd tým podľa sťažovateľa de facto

konštatoval, že podaním návrhu manželky na Okresnom súde Prievidza v konaní vedenom

pod sp. zn. došlo k začatiu konania o návrhu sťažovateľa v konaní vedenom

Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. . Krajský súd však nevysvetlil,

akým spôsobom k takémuto záveru dospel. Okrem toho dôvodí, že krajský súd mal

za takéhoto stavu konštatovať existenciu prekážky litispendencie, a to v konaní vedenom

Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. . Súčasne sťažovateľ argumentuje,

že podaním návrhu matky maloletého na nariadenie neodkladného opatrenia sa začalo len

konanie o tomto návrhu, a nie aj iné konanie o ďalšom návrhu či žalobe.

10. V závere sťažovateľ uvádza, že miestna príslušnosť v konaniach starostlivosti

súdu o maloletých sa nezakladá vydaním súdneho rozhodnutia v konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia. Rovnako argumentuje, že vydanie súdneho rozhodnutia

o povinnosti sťažovateľa odovzdať maloletého manželke nie je zákonným spôsobom

určenia bydliska maloletého tak, ako to predpokladá .

11. Podľa sťažovateľa krajský súd založil svoje závery formálne na ustanoveniach

a (ďalej aj „“). Krajský súd si podľa

sťažovateľa vyložil nesprávne a aplikoval bezdôvodne a jeho výklad

je nesprávny, resp. svojvoľný. Nesprávne rozhodnutie o otázke miestnej príslušnosti vo veci

starostlivosti súdu o maloletého spôsobuje, že na strane sťažovateľa došlo k odňatiu veci

zákonnému sudcovi.

12. Keďže zákonným sudcom je v konkrétnych okolnostiach veci sudca Okresného

súdu Bratislava IV, a nie sudca Okresného súdu Prievidza, došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na zákonného sudcu podľa a listiny.

13. Na základe už uvádzaných skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví

porušenie základného práva podľa a napadnutým

uznesením krajského súdu, napadnuté uznesenie krajského súdu zruší a vec vráti krajskému

súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ zároveň požaduje náhradu trov konania v konaní

pred ústavným súdom, ako aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 10 000 €.

14. Dňa 29. októbra 2019 sťažovateľ doručil ústavnému súdu doplnenie ústavnej

sťažnosti, v ktorom zdôraznil, že krajský súd v rámci odvolacieho konania uznesením

sp. zn. z 8. októbra 2019 zrušil uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn.

z 3. júla 2019, ktorým malo dôjsť k založeniu miestnej príslušnosti.

15. Svojvoľnosť výkladu vidí sťažovateľ v tom, že krajský súd de facto

«„doplnil resp. dotvoril“ nový dôvod/spôsob určenia bydliska maloletého dieťaťa, a to vôľu

iba jedného z rodičov. Výklad ustanovenia , ktorý podal žalovaný, nie je možné

považovať za interpretáciou či výklad právneho textu... ide jednoznačne o vytvorenie

nového práva (nového spôsobu určenia bydliska maloletého dieťaťa a na jeho základe

miestnej príslušnosti súdu).».

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

16. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

17. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“).

18. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

19. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

20. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je

zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry o zjavne neopodstatnenú ústavnú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (m. m. , , , ,

).

21. V súlade s (obdobne listiny) nikoho nemožno

odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

22. V nadväznosti na sťažovateľom namietané porušenie základného práva

na zákonného sudcu podľa ústavný súd považuje za nevyhnutné

zdôrazniť, že základné právo na zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu

zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Toto

základné právo je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude

rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré

sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým

sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol

vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“

(m. m. ). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným

predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (m. m. ).

23. Pojem zákonného sudcu je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi

kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto

základného práva. K týmto kritériám treba priradiť v prvom rade vecnú, funkčnú a miestnu

príslušnosť súdov, a následne obsadenie príslušného súdu, ktoré je v procesných poriadkoch

a v o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov vymedzené od samosudcu až po rozmanité rozhodovacie útvary

(senáty) zložené z troch a viacerých sudcov. Na to nadväzuje zásada prideľovania vecí

jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce

a spôsobom, ktorý určuje zákon. Iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je

sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom

v zmysle (obdobne listiny).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom a jeho závery

24. Podstatou argumentácie sťažovateľa, ktorá podľa jeho názoru odôvodňuje

vyslovenie porušenia základného práva na zákonného sudcu podľa príslušného ustanovenia

a listiny, je nesprávny výklad vo veci aplikovaných ustanovení Civilného

mimosporového poriadku a (bližšie dôvody sú obsiahnuté

v bodoch 7 až 15 tohto uznesenia) obsiahnutý v napadnutom uznesení krajského súdu.

25. V bodoch 22 a 23 tohto uznesenia obsiahnuté základné východiská v kontexte

obsahových náležitostí základného práva na zákonného sudcu bol povinný dodržiavať

v konaní a pri rozhodovaní o dôvodnosti nesúhlasu Okresného súdu Prievidza s postúpením

veci návrhu sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z Okresného súdu Bratislava

IV aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich skutočne krajský súd

aj rešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná

a udržateľná.

26. Ústavný súd si v záujme zistenia všetkých skutočností rozhodných pre posúdenie

argumentácie sťažovateľa a jej vplyvu na ústavnú udržateľnosť napadnutého rozhodnutia

krajského súdu v nadväznosti na ním namietané porušenie základného práva na zákonného

sudcu podľa a listiny vyžiadal spisy vzťahujúce sa

na konania vedené Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. a sp. zn.

– konanie vedené pôvodne Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn.

, z ktorých vyplynuli tieto zistenia.

27. Návrhom podaným na Okresnom súde Prievidza 28. júna 2019 sa matka

maloletého domáhala vydania neodkladného opatrenia podľa , ktorým by

všeobecný súd sťažovateľovi uložil povinnosť odovzdať maloletého do jej osobnej

starostlivosti. Uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. -14 z 3. júla 2019

(ďalej len „uznesenie z 3. júla 2019“) bola sťažovateľovi uložená povinnosť, aby odovzdal

maloletého do osobnej starostlivosti matky maloletého a matke maloletého uložil povinnosť

v lehote 30 dní podať na príslušnom súde návrh na zverenie maloletého do jej osobnej

starostlivosti.

28. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV 27. júna 2019 sa v konaní

vedenom pod sp. zn. sťažovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia

vo veci starostlivosti o maloleté dieťa. Dňa 29. júla 2019 Okresný súd Bratislava IV

postúpil vec o nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s Okresnému

súdu Prievidza. Vec bola 2. augusta 2019 zapísaná Okresným súdom Prievidza pod sp. zn.

15 . Okresný súd Prievidza vyslovil 6. augusta 2019 s postúpením veci nesúhlas,

na základe čoho bol spis vedený Okresným súdom Prievidza pod sp. zn.

postúpený krajskému súdu ako súdu nadriadenému. Po rozhodnutí krajského súdu

o nesúhlase s postúpením veci napadnutým uznesením (krajský súd napadnutým uznesením

vyslovil, že nesúhlas Okresného súdu Prievidza s postúpením veci z Okresného súdu

Bratislava IV nie je dôvodný) Okresný súd Prievidza uznesením č. k. -160

zo 4. septembra 2019 návrh sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Na odvolanie sťažovateľa bolo citované uznesenie Okresného súdu Prievidza potvrdené

ako vecne správne uznesením krajského súdu č. k. -192 zo 16. októbra 2019.

29. V súlade s na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia

, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa a konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je

na prejednanie príslušný (odsek 1). Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia

konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania (odsek 2).

31. V súlade s ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením

nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu

na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis

svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

32. Podľa a na konanie vo veciach starostlivosti súdu

o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania

bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (odsek 1). Ak sa

zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť,

môže súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého. Ak tento

súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd (odsek 2).

33. Zásada perpetuatio fori spočívajúca v trvaní príslušnosti raz určenej až

do skončenia konania vyplýva vo vzťahu ku konaniam, predmetom ktorých je starostlivosť

súdu o maloletých ( ), z v spojení s .

34. Z napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že tento práve s poukazom

na uplatnenie zásady perpetuatio fori považoval za preukázané, že miestna príslušnosť

Okresného súdu Prievidza bola určená, resp. uznaná v konaní vedenom pod sp. zn.

, a to vydaním uznesenia z 3. júla 2019, teda prvým rozhodnutím vo veci

starostlivosti súdu o maloletého (návrh matky maloletého na nariadenie neodkladného

opatrenia vo veci osobnej starostlivosti o maloletého). Krajský súd v napadnutom uznesení

zároveň zdôraznil, že k zmene takto založenej miestnej príslušnosti môže dôjsť len zmenou

okolností v súlade s , teda len zmenou okolností, ktoré tu boli v čase

začatia konania vo veci starostlivosti o maloletého. Vzhľadom na to, že k preneseniu

miestnej príslušnosti postupom podľa zo strany Okresného súdu

Prievidza nedošlo (Okresný súd Prievidza ani netvrdil, že nastala zmena, podľa ktorej sa

posudzuje miestna príslušnosť podľa , ktorá by mohla byť dôvodom,

aby v predmetnej veci bol miestne príslušný iný súd), krajský súd v napadnutom uznesení

uzavrel, že miestna príslušnosť Okresného súdu Prievidza vo veci návrhu sťažovateľa

na nariadenie neodkladného opatrenia stále trvá.

35. Osobitosť predmetu konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých

( ) je pri otázke miestnej príslušnosti daná tým, že starostlivosť o maloletých sa

nekončí právoplatnosťou jednej „veci“ a nezačína ako „nová vec“ podaním nového návrhu

v akejkoľvek veci spadajúcej pod oblasť starostlivosti súdu o toho istého maloletého

( ). Uvedené špecifikum sa premieta aj do inštitútu zmeny už raz založenej

(uznanej) miestnej príslušnosti vo veci starostlivosti súdu o maloletého, ktorý je upravený

v a vyžaduje si ako výnimočný krok kumulatívne splnenie všetkých

podmienok, ktoré pre tento postup stanovuje .

36. Ďalším špecifikom konaní upravených ustanoveniami Civilného mimosporového

poriadku je aj osobitná úprava povinnosti všeobecného súdu skúmať svoju príslušnosť

vrátane miestnej príslušnosti ex offo aj bez námietky ( ).

37. Po preskúmaní dôvodov obsiahnutých v napadnutom uznesení v súlade s už

uvedeným ústavný súd konštatuje, že krajský súd postupoval v predmetnej veci

s prihliadnutím na všeobecne akceptovanú zásadu perpetuatio fori správne. Okresný súd

Prievidza uznal (založil) svoju miestnu príslušnosť v konaní vedenom pod sp. zn.

implicitne tým, že v uvedenej právnej veci navrhovateľky – matky maloletého

začal konať, a explicitne tým, že 3. júla 2019 vydal vo veci uznesenie. Uvedené zároveň

znamená, že determinovaný svojou povinnosťou ex offo skúmať svoju príslušnosť

na konanie vo veci Okresný súd Prievidza implicitne posúdil podmienky miestnej

príslušnosti tak, ako mu to ukladá (na konanie vo veci starostlivosti súdu

o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania

bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom).

38. Podmienky určujúce v súlade s výlučnú miestnu príslušnosť

boli teda ex offo posúdené a zároveň vyhodnotené ako zakladajúce miestnu príslušnosť

samotným Okresným súdom Prievidza, a to implicitne a zároveň aj explicitne (pozri bod 37

tohto uznesenia). Za týchto okolností bol preto postup krajského súdu, ktorý

v prejednávanej veci opätovne už podmienky na uplatnenie výlučnej miestnej príslušnosti

nepreskúmaval práve s poukazom na zásadu perpetuatio fori, ústavne súladný.

39. Už raz uznaná (založená) výlučná miestna príslušnosť Okresného súdu Prievidza

v konaní starostlivosti o maloletého pri rešpektovaní zásady perpetuatio fori zaväzujúcej

všeobecný súd aj v konaniach upravených

nedovoľovala, aby sa krajský súd tak, ako sa mylne sťažovateľ domnieva, otázkou miestnej

príslušnosti a obvyklého pobytu dieťaťa opätovne zaoberal a vykonal v tomto smere

dokonca dokazovanie.

40. S prihliadnutím na špecifikum konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletého

(k tomu pozri argumentáciu obsiahnutú v bode 35 tohto uznesenia) a nevyhnutnosť ich

komplexného posúdenia neobstojí ani tvrdenie sťažovateľa o tom, že podaním návrhu

manželky na nariadenie neodkladného opatrenia sa začalo len konanie o tomto návrhu, a nie

aj iné konanie o ďalšom návrhu.

41. Napokon napadnuté uznesenie krajského súdu pri sledovaní zásady perpetuatio

fori, a tým aj rešpektovaní trvania už raz založenej miestnej príslušnosti nemožno

považovať za rozhodnutie, ktorým by krajský súd rozhodol bez zákonného podkladu

o ďalšom spôsobe rozhodovania o miestnej príslušnosti nerešpektujúcej ustanovenia

tak, ako to mylne uvádza sťažovateľ. Miestna

príslušnosť Okresného súdu Prievidza bola totiž už posúdená a uznaná samotným Okresným

súdom Prievidza a krajský súd o už uznanej, resp. založenej miestnej príslušnosti opätovne

nerozhodoval.

42. V konečnom dôsledku účelom uplatnenia zásady perpetuatio fori je zabrániť

práve situáciám, ako je to v konkrétnych okolnostiach veci, rôzneho právneho posúdenia

tých istých okolností determinujúcich miestnu príslušnosť tým istým súdom prvej inštancie.

V danej veci totiž Okresný súd Prievidza, ktorý prvotne uznal svoju miestnu príslušnosť,

túto prehodnotil a právne ju posúdil inak, a to všetko pri nezmenených okolnostiach, ktoré

ju determinujú.

43. Vo veci posúdenia nesúhlasu Okresného súdu Prievidza, ktorý už raz svoju

miestnu príslušnosť vo veci starostlivosti súdu o maloletého posúdil a zároveň ju aj

implicitne a explicitne uznal, už nemožno opätovne preskúmavať splnenie podmienok

ustanovených v , pretože nejde o založenie ešte neurčenej miestnej

príslušnosti. Uplatnením zásady perpetuatio fori je zmena už raz založenej miestnej

príslušnosti možná jediným spôsobom, ako to správne podotkol v napadnutom uznesení

aj krajský súd, a to podľa .

44. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, ústavný súd zastáva názor,

že právne závery uvedené v napadnutom uznesení nie sú v zjavnom vzájomnom rozpore

či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou regulujúcou miestnu

príslušnosť v konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloletého. Ústavný súd za týchto

okolností nemá ústavne relevantný dôvod a ani oprávnenie na to, aby prehodnocoval závery

krajského súdu.

45. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého uznesenia presvedčil, že krajský súd konal

v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia na vec vzťahujúcich sa právnych

predpisov ( a ) interpretoval

a aplikoval ústavne súladným spôsobom, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú

logické, legitímne a právne akceptovateľné.

46. Z už uvedených dôvodov preto napadnuté uznesenie krajského súdu, ktorým

tento rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn.

15 s postúpením veci z Okresného súdu Bratislava IV nie je dôvodný, je ústavne

udržateľné, teda také, ktorým nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

na zákonného sudcu podľa a listiny.

47. S prihliadnutím na už uvádzané dôvody preto ústavný súd na podklade zistenia,

že napadnutým uznesením krajského súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa a listiny, ústavnú sťažnosť

pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

48. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol, bolo bez právneho

významu zaoberať sa jeho ďalšími návrhmi obsiahnutými v petite ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2019

Miroslav DURIŠ predseda senátu