Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 656/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. októbra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

obchodnej spoločnosti Konkurzný podvod, s. r. o., Konkurzný podvod, Ltd. – anglická

verzia Konkurzný podvod, GmbH – nemecká verzia v konkurze, Lehotská 2, Prievidza,

zastúpenej advokátkou JUDr. Ľubicou Balkovou, Železničná 11, Sučany, vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd,

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení

s porušením čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 2. marca 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Konkurzný podvod, s. r. o., Konkurzný podvod, Ltd.

– anglická verzia Konkurzný podvod, GmbH – nemecká verzia v konkurze, o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2016

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Konkurzný podvod, s. r. o., Konkurzný podvod,

Ltd. – anglická verzia Konkurzný podvod, GmbH – nemecká verzia v konkurze (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47

ods. 3 (ďalej len „“) a podľa a

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s porušením

čl. 14 dohovoru postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“) a jeho rozsudkom

z 2. marca 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) domáhal určenia, že „návrh na vyhlásenie konkurzu

veriteľa – .. zo dňa 23. 11. 2000, proti odporcovi – dlžníkovi:

, ... vedený

Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.: , nie je spôsobilý vyvolať právne

účinky...“.

O predmetnom návrhu rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. -269

z 22. septembra 2014 tak, že ho zamietol z dôvodu, že sťažovateľ nepreukázal naliehavý

právny záujem podľa (ďalej len „OSP“)

na uvedenom určení.

Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd napadnutým rozsudkom z 2. marca 2016 tak, že rozsudok okresného súdu

potvrdil.

Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na okolnosti vyhlásenia konkurzu na jeho majetok

s tým, že sťažovateľ mal v rozhodnom čase obchodné meno ,

(ďalej len „ “). Návrh

na vyhlásenie konkurzu podal veriteľ , 13. decembra 2000 krajskému súdu.

O tomto návrhu rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 21. februára 2001

tak, že vyhlásil konkurz na majetok Na základe odvolania Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci rozhodol krajský súd uznesením zo 17. septembra

2001 tak, že vyhlásil konkurz na majetok Uznesením zo 14. júna 2001

najvyšší súd ako odvolací súd uznesenie krajského súdu zo 17. septembra 2001 potvrdil.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:

„Naliehavosť právneho záujmu na určení je daná tým, že:

a/ V prípade nevyhlásenia konkurzu nemuselo dôjsť k nútenej správe podniku,

spoločnosť mohla byť prostredníctvom zamýšľaných úkonov jej štatutára ozdravená,

a mohli byť uspokojené všetky oprávnené pohľadávky veriteľov, ktoré si uplatnili v rámci

konkurzného konania aj mimosúdnou cestou.

b/ Bez súdom vysloveného určenia sú ohrozené zákonné a zmluvne dojednané práva

navrhovateľa, ktorého postavenie je neisté.

c/ Navrhovaným určením sa dosiahne odstránenie spornosti a neistoty právneho

postavenia navrhovateľa, ochrana jeho oprávnených zákonných záujmov, ochrana zmluvne

dojednaných práv zo zmluvného vzťahu.

d/ Navrhovaným určením sa dosiahne náprava nezákonného stavu.

e/ Navrhovaným určením sa dosiahne právny základ pre postup navrhovateľa podľa

, o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom, nezákonným zásahom do práv, právom chránených záujmov navrhovateľa,

v kontexte skutkového a právneho stavu tohto návrhu.

Návrh veriteľa, , zo dňa 23. 11. 2000. na vyhlásenie konkurzu

na majetok dlžníka. , v zmysle ustanovenia § 4, ods. 3., ods. 4., ods. 5.,

zákona o konkurze a vyrovnaní, , :

a/ Je datovaný 23. 11. 2000.

b/ Neobsahuje presné označenie dlžníka.

c/ Podľa výpisu z obchodného registra na ,/

, v čase podpísania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka

, spoločnosť zastupovali a za spoločnosť podpisovali vždy dvaja členovia

predstavenstva spoločne, z ktorých jeden bol predseda predstavenstva, v jeho neprítomnosti

podpredseda predstavenstva, spolu s ďalším členom predstavenstva.

, , v čase podpísania návrhu na vyhlásenie konkurzu ako členka predstavenstva,

členka predstavenstva nebola.

8. Návrh veriteľa, , zo dňa 23. 11. 2000, na vyhlásenie konkurzu

na majetok dlžníka , je v rozpore s dobrými mravmi... relevantné aj pre

obchodné vzťahy, je v rozpore s ustanovením výkonom práva,

ktorý nie je v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, a nepožíva právnu ochranu,

v kontexte so skutočnosťami konštatovanými v uznesení Najvyššieho súdu SR č. k.

zo dňa 14. 06. 2001, a skutočnosťami preukázanými listinami založenými

v spise , o ktorých veriteľ, , už v čase podania návrhu

na vyhlásenie konkurzu mal vedomosť:

a/ Majetok dlžníka nie je predĺžený, nie je preukázané, že by dlžník nebol po

zákonom stanovenú dobu schopný splácať svoje pohľadávky.

c/ , ako oprávnený, pre pohľadávky voči ,

ako povinnému, z úverovej zmluvy č. 002/97/116 zo dňa 13. 01. 1997, zabezpečenej

záložným právom, z úverovej zmluvy č. 011/99/111 zo dňa 28. 05. 1999, zabezpečenej

záložným právom, podala dňa 26. 06. 2000, v rozpore so zmluvným dojednaniami

v úverových zmluvách, nezákonné návrhy na exekúciu, ktoré nezákonne viedol, na základe

poverenia súdu, súdny exekútor... nekonal podľa exekučných titulov, ktoré špecifikovali

majetkové práva, ktoré môžu byť postihnuté exekúciou, zablokoval všetky účty, majetok,

a spoločnosť , objektívne nemohla splácať pohľadávky , ani

sa nemohla správať ako podnikateľ...“

V odôvodnení sťažnosti sťažovateľ uvádza, že krajský súd napadnutým rozsudkom

porušil , a , , a c , a

ods. 3 listiny a čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru.

Na tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd Bratislava, v konaní vedenom pod sp. zn.: ,

právoplatným rozsudkom sp. zn.: -285, IČS: 1108206778, zo dňa

02. 03. 2016... porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

SR, článku 36 ods. 1 Listiny..., porušil právo sťažovateľa na rovnosť účastníkov konania

podľa článku 47 ods. 3 SR, článku 37 ods. 3 Listiny..., v spojení s článkom

14 Dohovoru..., porušil právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, na spravodlivé

súdne konanie, na prístup k súdu, podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru...

2. Rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn.: -285,

IČS: 1108206778, zo dňa 02. 03. 2016... zrušuje, vec vracia Krajskému súdu Bratislava...

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie, vo výške 200 000,- €,

ktoré mu je Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Krajský súd Bratislava je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania

vo výške podľa vyčíslenia, na účet advokátky... do 15 dní odo dňa právoplatnosti nálezu.“

Navrhovaná suma finančného zadosťučinenia je podľa sťažovateľa „náležitá

a spravodlivá, primeraná hodnote majetku sťažovateľa pred začatím nezákonného

konkurzného konania na Krajskom súde Bratislava, sp. zn.: , na nezákonný

návrh nezákonne konajúceho veriteľa, , vo výške 7 000 000,- €, určenej

znalcom, primeraná následkom odňatia základných ľudských práv, primeraná následkom

nezákonného postupu a nezákonného rozhodnutia súdu, a poskytnutia právnej ochrany

nezákonnému postupu a nezákonnému rozhodnutiu súdu nadriadeným súdom.

Majetok spoločnosti , nadobudla, v nezákonnom konkurznom konaní

na Krajskom súde Bratislava, sp. zn.: , spoločnosť ..

za podhodnotenú sumu 20 000 000,- Sk, ktorá následne majetok predala ďalšej osobe,

len nehnuteľnosti za cenu 50 000 000,- Sk.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , , ). Text uvedený mimo

petitu pokladá ústavný súd za súčasť odôvodnenia sťažnosti, ktorý nemôže doplniť petit

(, , , , ,

, ).

Sťažovateľ v petite sťažnosti namieta porušenie práva podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru

„na spravodlivý súdny proces, na spravodlivé súdne konanie, na prístup k súdu“.

Vychádzajúc z odôvodnenia sťažnosti a slovného vymedzenia porušeného práva – ústavný

súd považoval označenie „čl. 6 ods. 2 dohovoru“ – za chybu v písaní, resp. inú zrejmú

nesprávnosť – pričom správne označenie sťažovateľom označeného práva, ktorého

porušenie namieta, je právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V odôvodnení sťažnosti sťažovateľ namieta aj porušenie c a porušenie

čl. 13 dohovoru. Porušenie týchto článkov však sťažovateľ nezahrnul do petitu sťažnosti,

preto o namietanom porušení týchto článkov ústavný súd nerozhodoval.

Ústavný súd takto pri predbežnom prerokovaní preskúmal sťažnosť, ktorou

sťažovateľ namieta porušenie základných práv podľa a

a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 listiny, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení

s porušením čl. 14 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu z 2. marca 2016

a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, z hľadiska toho, či ju nemožno považovať

za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(mutatis mutandis , , ).

Krajský súd ako odvolací súd napadnutým rozsudkom z 2. marca 2016 potvrdil

rozsudok okresného súdu, ktorým tento zamietol návrh sťažovateľa. V odôvodnení

rozsudku krajský súd poukázal na dôvody zamietnutia návrhu a tiež na odvolaciu

argumentáciu sťažovateľa a uviedol:

„Odvolací súd konštatujúc správnosť napadnutého rozsudku k veci dodáva, že súd

prvého stupňa vec správne vyhodnotil a správne právne posúdil. K odvolaniu navrhovateľa

odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v odvolaní zhrnul argumenty ktoré predniesol

či už písomne alebo svojimi vyjadreniami pred súdom prvého stupňa a na ktoré súd prvého

stupňa argumentačne ani nemohol reflektovať, nakoľko navrhovateľ žiadnym spôsobom

nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Odvolací súd na dôvažok

dodáva, že súd prvého stupňa a ani odvolací súd nie je možné považovať za preskúmací

súd vo vzťahu k rozhodnutiam vydaných v konaní vedenom pod sp. zn.: .

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1

ako správny potvrdil.“

Ústavný súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu vychádzal

zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí

prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (,

, ), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska

predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku

komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,

ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania

().

Ústavný súd preto preskúmal aj rozsudok okresného súdu z 22. septembra 2014,

ktorým tento zamietol návrh sťažovateľa na určenie neplatnosti návrhu na vyhlásenie

konkurzu. Okresný súd poukázal na obsah návrhu a na vyjadrenia odporcov a následne

uviedol tieto právne závery:

„Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti

určovacej žaloby podľa , ktorá je svojou podstatou žalobou

preventívnou, je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie

sa tým právny záujem žalobcu. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona

kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej

kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nielen nevyhnutnosť tvrdiť,

ale aj doložiť (označiť) skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho

záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku

žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými

aspektmi: žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru

žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný

(existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje

ohrozenie práva či právneho vzťahu, prípadne stav neistoty právneho postavenia žalobcu,

ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto

neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu vedie k zamietnutiu

určovacieho návrhu (z tohto samotného dôvodu). Súd teda najprv musí mať za doloženú

existenciu takéhoto záujmu, aby vôbec mohol pristúpiť k posudzovaniu (skúmaniu) merita

veci. Inak (ak má za nepreukázanú existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu

na určovacej žalobe v zmysle ) bez skúmania vecnej stránky návrhu

musí žalobný návrh zamietnuť (ako neprípustný). Či tento záujem jestvuje, skúma súd

ex offo, t. j. z úradnej povinnosti.

Na základe vyššie uvedeného a citovaných zákonných ustanovení mal súd

za preukázané, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia

Súd sa stotožnil z názorom odporcu v treťom rade, že prostredníctvom

takto podaného návrhu nemožno eliminovať stav ohrozenia práva navrhovateľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.“

Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu v spojení

s rozsudkom okresného súdu – konajúce súdy dospeli k záveru, že sťažovateľ v návrhu

nepreukázal naliehavý právny záujem podľa na určení neplatnosti návrhu

na vyhlásenie konkurzu. Okresný súd uviedol, že uvedený návrh sťažovateľa nemôže viesť

k odstráneniu sťažovateľom namietaného právneho stavu. Zároveň uviedol, že pri nesplnení

podmienky existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti nemožno skúmať

okolnosti týkajúce sa veci samej. Krajský súd tiež uviedol, že ani on a ani okresný súd

nemôžu preskúmavať rozhodnutia konkurzného súdu v konkurznom konaní sp. zn.

.

Ústavný súd považuje výklad ustanovenia krajským súdom

v spojení s okresným súdom za logický a racionálny, tento výklad nie je v rozpore

so zmyslom a účelom uvedeného zákonného ustanovenia, nemožno ho preto považovať

za arbitrárny. Ústavný súd tiež konštatuje, že krajský súd v spojení s okresným súdom svoje

právne závery primerane odôvodnili, tieto závery preto nie sú zjavne neodôvodnené.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu v spojení s napadnutým rozsudkom

okresného súdu ako súdu prvého stupňa predstavuje dostatočný podklad pre výrok

napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorým tento potvrdil napadnutý rozsudok

okresného súdu ako vecne správny.

Nad rámec veci ústavný súd osobitne poukazuje na právny záver krajského súdu,

podľa ktorého krajský súd a okresný súd nepreskúmavajú rozhodnutia konkurzného súdu

v konkurznom konaní. Ústavný súd k uvedenému dodáva, že náležitosti návrhu

na vyhlásenie konkurzu posudzuje konkurzný súd – kladný výsledok tohto posúdenia,

t. j. že návrh má náležitosti vyžadované zákonom – nemožno zvrátiť návrhom podľa § 80

písm. c) , ktorým iný všeobecný súd v inom konaní má určiť, že uvedený návrh

je neúčinný pre nesplnenie niektorých zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej konštatoval,

že postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi

predpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať

za porušenie základného práva podľa , resp. podľa listiny

alebo práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ). Ústavný súd nezistil

také skutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť porušenia základného práva sťažovateľa

na súdnu ochranu podľa , resp. podľa listiny alebo práva

sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým

rozsudkom krajského súdu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského

súdu v spojení s právnym názorom okresného súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť

k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli

pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať

len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,

že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny

výklad predovšetkým krajským súdom ako odvolacím súdom v spojení

s okresným súdom ako súdom prvého stupňa takéto nedostatky nevykazuje.

Sťažovateľ v sťažnosti neuvádza takú argumentáciu, ktorá by indikovala možnosť

vysloviť porušenie základného práva podľa , príp. podľa

listiny a ani porušenie čl. 14 dohovoru.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2017