Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 699/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

21. novembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátkou JUDr. Annou Čukanovou, Hany Meličkovej 26, Bratislava,

pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a Listiny základných práv

a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní

vedenom pod sp. zn. , pre namietané porušenie čl. 1 ods. 1 a čl. 142 ods. 3

a základného práva na súdnu ochranu podľa

postupom Krajského súdu v Nitre a jeho uzneseniami

č. k. -423 z 24. februára 2009 a č. k. -570 z 29. mája 2013

a pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na verejné prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti podľa

uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. z 9. septembra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. októbra 2016 doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej

len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , pre namietané

porušenie a a základného práva na súdnu ochranu

podľa postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) a jeho

uzneseniami č. k. -423 z 24. februára 2009 a č. k. -570

z 29. mája 2013 a pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru a práva

na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2

uznesením okresného súdu sp. zn. z 9. septembra 2016.

2. Z predloženej sťažnosti, no predovšetkým z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka

sa v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. domáhala na žalovanom –

Slovenskej republike – Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej

aj „žalovaný“) náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

v sume 2 290 380,40 € (pôvodne 69 000 000 SK) podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom a následne podľa o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Svoj návrh podaný na okresnom súde 30. augusta 2005 odôvodnila tým,

že predmetná majetková ujma jej bola spôsobená vykonaním exekúcie, ktorá bola neskôr

zastavená ako neprípustná. Náhradu škody žiadala v dôsledku nesprávneho úradného

postupu a nezákonných rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní. Za nezákonné považuje

rozhodnutie o zamietnutí jej námietok proti exekúcii, rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý

jej návrh na zastavenie exekúcie, a za nezákonný postup považuje skutočnosť, že súd

nerozhodol o jej návrhu na odklad exekúcie z 12. marca 2001 v exekúcii vedenej

na Exekútorskom úrade JUDr. Pekára, súdneho exekútora v Šali, pod sp. zn. EX 8/2001

a na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. .

3. Okresný súd o návrhu sťažovateľky prvýkrát rozhodol rozsudkom

z 8. septembra 2008, ktorým žalobu zamietol. Na odvolanie sťažovateľky krajský súd

uznesením č. k. -423 z 24. februára 2009 rozsudok okresného súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby rozhodol o zmene návrhu, vymedzil predmet

konania a doplnil dokazovanie na účel riadneho zistenia skutkového stavu. Okresný súd

po doplnení dokazovania v poradí druhým rozsudkom z 19. septembra 2011 žalobu

sťažovateľky opätovne zamietol. Aj proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka

opravný prostriedok, na základe ktorého krajský súd uznesením č. k. -570

z 29. mája 2013 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Rozhodnutiu okresného súdu vyčítal nepresnú špecifikáciu predmetu konania, ktorého

podstatou sú tri samostatné skutkové tituly a dva samostatné právne tituly, pričom

sťažovateľka podľa jeho názoru nešpecifikovala svoj návrh samostatne vo vzťahu

ku každému z nich, t. j. nekonkretizovala, akým spôsobom a v akom rozsahu jej bola

spôsobená škoda.

4. V zmysle pokynov krajského súdu okresný súd vyzval sťažovateľku

na špecifikáciu výšky majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala vzniknúť na základe

predmetných rozhodnutí (listom zo 7. januára 2014, na pojednávaniach uskutočnených

23. februára 2015, 7. októbra 2015 a 22. apríla 2016). Právna zástupkyňa sťažovateľky

niekoľkokrát počas konania svojimi písomnými podaniami menila petit návrhu, avšak

nešpecifikovala ho v zmysle pokynov krajského súdu.

5. Zo zápisnice o pojednávaní uskutočneného 9. septembra 2016, ktorú sťažovateľka

pripojila k ústavnej sťažnosti, vyplynulo, že právna zástupkyňa sťažovateľky zotrvala

na zmene petitu návrhu doručeného okresnému súdu 5. septembra 2016, v ktorom opätovne

uviedla, že škoda mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním ako celkom. Okresný

súd rozhodol o návrhu na zmenu petitu žaloby na tomto pojednávaní uznesením, ktorým ju

nepripustil, pretože právna zástupkyňa sťažovateľky v priebehu konania viackrát menila

petit žaloby, pričom výšku škody opierala aj o iné rozhodnutia vydané v exekučnom konaní,

uvádzala nové právne tituly, nové tituly odškodnenia, ako aj preto, že výsledky doterajšieho

dokazovania by nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe. Predmetom

konania tak zostal návrh pripustený uznesením okresného súdu z 20. júla 2010, v petite

ktorého sa sťažovateľka domáhala na žalovanom zaplatenia sumy 4 026 491,50 €

s príslušenstvom a trov konania. Následne okresný súd doplnil dokazovanie, vyzval strany

sporu na zhrnutie svojich záverov a na vyjadrenie sa k právnej stránke veci a pojednávanie

odročil na 10. október 2016 na účel vyhlásenia rozsudku.

6. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti (značne neprehľadnej a nelogicky spísanej,

pozn.) namieta postup okresného súdu, ktorý v jej veci koná neprimerane dlho – 11 rokov,

v dôsledku čoho trvá jej stav právnej neistoty. Podľa jej názoru dochádza v postupe

okresného súdu „k zbytočným prieťahom, k nesústredenej, neefektívnej, nespravodlivej...

činnosti, neochote spor rozhodnúť spravodlivo a na základe skutkového podkladu“. Takýto

prístup nesvedčí o dôslednom úsilí okresného súdu spor meritórne a spravodlivo rozhodnúť,

v čom vidí porušenie svojich práv.

7. Ďalej sťažovateľka namieta uznesenie okresného súdu z 9. septembra 2016,

ktorým nebola pripustená zmena petitu jej žaloby. V tejto súvislosti uvádza, že dané

rozhodnutie „je nezákonné, nespravodlivé, protiústavné a svojvoľné, je vyhlásené

aj bez odôvodnenia... a bez poučenia o opravnom prostriedku“. Tvrdí, že „okresný súd

v zápisnici z 9. 09. 2016 nepreukázal presné označenie účastníkov sporu v súlade

s návrhom žalobkyne, nekonal so žalovaným Slovenskou republikou, v mene ktorej koná

Ministerstvo spravodlivosti SR. Uznesením, ktorým súd návrh na zmenu petitu nepripúšťa,

je uznesením o podmienkach vedenia konania, Uznesením, ktorým sa upravuje vedenie

konania, nie je však súd viazaný...

Okresný súd Nitra, nevyhlásil Uznesenie o nepripustení na začiatku konania, najskôr

konal vo veci, (aj keď sám nevedel v akej) a potom vyhlásil Uznesením prerušenie konania

a potom vyhlásil Uznesením nepripustenie zmeny návrhu, hoci túto úpravu petitu

sťažovateľka súdu doručila dňa 5. 09. 2016 pred doručením žalovanému, súd nekonal ani

podľa ...

Okresný súd Nitra ani o návrhu žalobkyne zo dňa 9. 09. 2016 nerozhodol

a Uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, hoci predchádzajúce Uznesenia o vyhlásení

dokazovania za skončené nezrušil, a ani nevyhlásil, že na nich netrvá.“. Uznesenie

o nepripustení zmeny petitu žaloby nie je podľa názoru sťažovateľky ani odôvodnené.

Sťažovateľka sa nedozvedela, podľa akého ustanovenia ktorého právneho poriadku

je uznesenie vyhlásené, ani to, podľa ktorého ustanovenia súd postupoval, v dôsledku čoho

sa toto rozhodnutie stáva podľa jej názoru svojvoľným. Napokon uvádza, že zápisnica

z pojednávania uskutočneného 9. septembra 2016 nie je sudcom podpísaná a neobsahuje

podstatné náležitosti verejnej listiny, vec nie je označená, žalovaný nie je označený

Slovenskou republikou – Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a neobsahuje

číslo pojednávacej súdnej siene.

8. Tým istým uznesením vyhlásil okresný súd dokazovanie za skončené,

čo sťažovateľka namieta a aj v tom vidí porušenie svojich práv. Dôvodí, že okresný súd

neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré považuje za nesporné,

ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie. Rovnako neuviedol svoje predbežné právne posúdenie,

a preto nemohol podľa jej názoru vyzvať strany sporu, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili

sa k právnej strane veci, ako aj k právnemu posúdeniu. Na základe toho zastáva názor,

že pokiaľ okresný súd neoznámil v priebehu konania svoje právne posúdenie, každé jeho

rozhodnutie bude prekvapivým rozhodnutím. K tomu dodáva, že okresný súd ju v rozpore

s nepoučil „o jej procesných právach

a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale pred vyhlásením

Uznesenia o skončení dokazovania a pred dokazovaním súd nepoučil žalobkyňu ani

o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie

alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie

alebo bránenie jeho práv. (V konaní okresný súd nepostupoval v súlade s ustanoveniami

o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany a v súlade

s ustanoveniami o dokazovaní, súd nevykonal dokazovanie o procesnom úkone, zo dňa

9. 09. 2016, najmä o dodatku č. 1 k znaleckému posudku č. 11/2016 a o znaleckom

súkromnom posudku č. 29/2016, o písomnom podaní, označenom ako zodpovedanie troch

otázok, súdnym spisom č. k. a predchádzajúce uznesenia o vyhlásení

dokazovania za skončené ani nezrušil. V rámci dokazovania sa vytvára skutkový podklad

pre rozhodnutie súdu vo veci samej.“.

9. Na tomto základe sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. základné ľudské právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

garantovaného v a v Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na súdnu ochranu

podľa SR postupom Okresného súdu Nitra v konaní č. bolo

2. Prikazuje sa Okresnému súdu Nitra, aby vec č. k. bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá

3. základné ľudské právo na súdnu ochranu podľa SR,

v súvislosti so zásadou, podľa ktorej sa rozsudky vyhlasujú verejne a v mene Slovenskej

republiky podľa , ako aj k zásada právnej istoty

ako súčasti právneho štátu podľa , v konaní

Krajského súdu Nitra č. k. -423 IČS : 2305212776, č. k. -570,

v spojení s konaním Okresného súdu Nitra č. -396, - 509 porušené bolo,

4. Uznesenie Krajského súdu Nitra č. k. -423 IČS : 2305212776,

Uznesenie Krajského súdu Nitra č. k -570 sa zrušuje,

5. základné ľudské právo sťažovateľky na súdnu ochranu, garantované v čl. 46 ods. 1

SR, základné právo sťažovateľky aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jej prítomnosti zaručené v SR a práva

na spravodlivé súdne konanie, zaručené v čl. čl. 6 ods. 1 Dohovoru, postupom Okresného

súdu Nitra, Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. č. zo dňa 9. 09. 2016,

ktorým súd prerušil konanie, Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. zo dňa

9. 09. 2016, ktorým okresný súd Nitra nepripustil zmenu petitu, Uznesením Okresného súdu

Nitra sp. zn. č. zo dňa 9. 09. 2016, ktorým súd vyhlásil dokazovanie

za skončené porušené bolo

6. Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. č. zo dňa 9. 09. 2016,

ktorým súd nepripustil zmenu petitu, Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn.

č. zo dňa 9. 09. 2016 ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené, zrušuje

a vec vracia na ďalšie konanie.

7. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie

v sume 7.000.- EUR, ktoré je Okresný súd Nitra povinný zaplatiť sťažovateľke do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

13. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto

zákone.

14. Podľa ústavný súd každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

15. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv

a slobôd v konaní pred ústavným súdom je splnenie všeobecných a osobitných náležitostí

vyplývajúcich z a , ako aj ďalších procesných podmienok

vyplývajúcich z .

16. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že napriek tomu, že sťažovateľka

je zastúpená kvalifikovanou právnou zástupkyňou, ktorá koncipovala predmetnú sťažnosť

v rozsahu 30 strán, petit v spojení s odôvodnením sťažnosti nie je vymedzený jasne, určito

a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby bolo možné jednoznačne určiť východisko

pre rozhodnutie ústavného súdu o danej veci. Sťažnosť ako celok pôsobí zmätočne, vytvára

priestor pre mnohé dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení námietky o porušení základných

práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje (m. m. ,

, ).

17. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľov nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , , ,

a iné).

18. Po preskúmaní sťažnosti možno zhrňujúco uviesť, že sťažovateľka v nej namieta

porušenie:

- základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a listiny a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. ,

- a , základného práva na súdnu ochranu podľa

ods. 1 postupom krajského súdu a jeho uzneseniami č. k. -423

z 24. februára 2009 a č. k. -570 z 29. mája 2013 a

- základného práva na súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na verejné prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti sťažovateľky podľa

uznesením okresného súdu sp. zn. z 9. septembra 2016.

II.1 K námietke porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom

okresného súdu

19. Sťažovateľka v petite svojej sťažnosti namieta, že v konaní vedenom okresným

súdom pod sp. zn. došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

20. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

22. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ), a preto ich namietané porušenie možno preskúmavať

spoločne.

23. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že 10. októbra 2016 bol

vo veci sťažovateľky vyhlásený rozsudok č. k. -1795, ktorým okresný súd

žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania.

24. Pritom zo zápisnice o pojednávaní uskutočnenom 9. septembra 2016 vyplynulo,

že okresný súd odročil toto pojednávanie na 10. október 2016 práve na účel vyhlásenia

rozsudku, o čom mala sťažovateľka v čase spísania i podania ústavnej sťažnosti vedomosť.

Napriek tomu 6. októbra 2016, t. j. pred pojednávaním, na ktorom mal byť vyhlásený

rozsudok, podala sťažnosť na poštovú prepravu a ústavnému súdu bola doručená

11. októbra 2016.

25. Podstatnejšie pre vec však je, že spis sa vzhľadom na podanie opravného

prostriedku zo strany sťažovateľky nachádza od 13. júla 2017 na krajskom súde na účel

rozhodnutia o odvolaní sťažovateľky.

26. Na základe uvedeného ústavný súd so zohľadnením okolností danej veci

konštatuje, že okresný súd si z hľadiska požiadavky odstránenia stavu právnej neistoty svoju

úlohu v rámci prvostupňového konania splnil vydaním meritórneho rozhodnutia, pričom

v ďalšej fáze konania bola táto úloha prenesená na nadriadený súd, ktorého povinnosťou

je rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky v súlade s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 2

, resp. z listiny a z dohovoru, teda bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

27. Ústavný súd uznáva, že konanie vo veci sťažovateľky trvá neprimerane dlho,

no na druhej strane je potrebné v danom štádiu konania a v okolnostiach danej veci

pripomenúť, že v súdnom konaní začatom v roku 2005 sa sťažovateľka mohla domáhať

ochrany svojho práva na prejednanie jej veci v primeranej lehote už oveľa skôr.

Sťažovateľka sa však prakticky až do podania sťažnosti o svoju vec z hľadiska jej trvania

nezaujímala, dokonca nevyužila ani právny prostriedok, na ktorého uplatnenie mala právo

podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. podať sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi

okresného súdu. Pritom sťažnosť na prieťahy adresovaná orgánu štátnej správy súdov

zohráva významnú preventívnu funkciu, ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. m. m. , ).

28. Sťažovateľka tak nepostupovala v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta

sunt“ [t. j. „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým)“, teda

tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv], ktorá vyžaduje, aby

aj strana sporu sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých

by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu.

II.2 K námietke porušenia a , ako aj základného

práva na súdnu ochranu podľa postupom krajského súdu a jeho

uzneseniami č. k. -423 z 24. februára 2009 a č. k. -570

z 29. mája 2013 (ďalej spolu aj „uznesenia“)

29. Ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k napadnutému postupu krajského súdu

a jeho uzneseniam sa v celom odôvodnení sťažnosti (približne 30 strán opisujúcich priebeh

konania a jeho hodnotenie) nenachádza čo i len jediná konkrétna ústavnoprávne relevantná

námietka, ktorá by mala svedčať v prospech záveru o porušení označených práv.

30. Osobitosťou tejto časti sťažnosti je skutočnosť, že jej predmetom je postup

krajského súdu a jeho zrušujúce (procesné, pozn.) rozhodnutia, a to uznesenie

č. k. -423 z 24. februára 2009 a uznesenie č. k. -570 z 29. mája

2013. Tieto rozhodnutia boli výsledkom úspešného využitia práva sťažovateľky podať proti

rozhodnutiam okresného súdu odvolanie, keďže krajský súd na základe jej odvolania

rozsudok okresného súdu (dvakrát, pozn.) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

31. Ako už bolo načrtnuté, konanie na všeobecnom súde ďalej pokračuje

a momentálne sa vec opätovne nachádza na krajskom súde na účel rozhodnutia o odvolaní

sťažovateľky proti v poradí tretiemu rozhodnutiu okresného súdu. Veci bola pridelená

sp. zn. a ku dňu predbežného prerokovania sťažnosti o odvolaní nebolo

rozhodnuté.

32. Keďže právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje sťažovateľke účinné

právne prostriedky ochrany jej základných práv a slobôd, ktoré je povinná vyčerpať

pred podaním ústavnej sťažnosti, ústavná sťažnosť je v tejto fáze konania predčasná, a preto

ju ústavný súd v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde ako neprípustnú.

II.3 K námietke porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru a práva

na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti sťažovateľky

podľa uznesením okresného súdu sp. zn.

z 9. septembra 2016

33. Už uvedené závery ústavného súdu platia aj vo vzťahu k tej časti sťažnosti,

ktorou sťažovateľka namieta procesné rozhodnutie okresného súdu z 9. septembra 2016,

ktorým nepripustil zmenu petitu žaloby, ktorú navrhla podaním doručeným okresnému súdu

5. septembra 2016 a ktorým ako sama uvádza „prerušil konanie“ a „vyhlásil dokazovanie

za skončené“.

34. Okrem toho, že sťažovateľka k ústavnej sťažnosti nepriložila kópiu napadnutého

uznesenia z 9. septembra 2016, [čo samo osebe vykazuje taký nedostatok náležitostí

predpísaných , ktoré vedú ústavný súd k odmietnutiu sťažnosti

z tohto dôvodu ( v spojení s )], ústavný

súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľka podala aj proti tomuto

rozhodnutiu opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje krajský súd v konaní vedenom

pod sp. zn. . Aj v tejto časti je preto ústavná sťažnosť podaná predčasne,

keďže namietané výhrady voči zápisnici o pojednávaní z 9. septembra 2016, voči uzneseniu

okresného súdu, ako aj voči postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, môžu byť napravené

v konaní pred krajským súdom. S ohľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť

aj v tejto časti podľa v spojení s ako

neprípustnú.

35. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené

vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. novembra 2017