Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 616/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 9. augusta 2017, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

5. októbra 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 9. augusta 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. -727 z 9. apríla 2015 uznaný za

vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1

písm. a) a ods. 2 písm. a) s poukazom na

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), za čo mu bol

uložený trest odňatia slobody v trvaní desať rokov, na výkon ktorého bol zaradený do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti rozsudku

okresného súdu č. k. -727 z 9. apríla 2015 podal sťažovateľ odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd svojím uznesením č. k. -842 z 23. júna 2015

tak, že odvolanie sťažovateľa odmietol, pričom rovnako tak odmietol aj odvolanie

okresného prokurátora v časti týkajúcej sa sťažovateľa. Sťažovateľ proti uzneseniu

krajského súdu č. k. -842 z 23. júna 2015 vo výroku, ktorým bolo jeho

odvolanie zamietnuté, podal dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím

uznesením sp. zn. z 18. augusta 2016 odmietol. V ďalšom sťažovateľ podal

na okresnom súde návrh na obnovu konania, ktorý okresný súd uznesením sp. zn.

z 15. júna 2017 zamietol. Krajský súd svojím uznesením sp. zn.

z 9. augusta 2017 rozhodol o zamietnutí sťažovateľom podanej sťažnosti

smerujúcej proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 15. júna 2017.

V ostatnom podal sťažovateľ ústavnému súdu sťažnosť.

3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti poukázal na skutočnosť, že v návrhu na obnovu

konania v jeho právoplatne skončenej trestnej veci uviedol dve nové skutočnosti, ktoré

podľa jeho názoru zakladali dôvod obnovy konania a ktoré sa týkali výpovedí svedkyne

a odsúdenej , ktoré v pôvodnom konaní (teda

v trestnej veci sťažovateľa vedenej pred okresným súdom pod sp. zn. , pozn.)

vypovedali odlišne ako v iných trestných konaniach. Práve zmena výpovedí, resp.

odlišnosti, ktoré uvádzali tieto osoby v rámci svojich výpovedí v iných trestných konaniach,

mali byť podľa sťažovateľa dôvodom obnovy konania aj v jeho právoplatne skončenej

trestnej veci.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo na spravodlivý proces priznané čl. 46 ods. 1

SR uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. z porušené

bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. z sa zrušuje

a ukladá sa Krajskému súdu v Bratislave, aby vo veci konal a rozhodol.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (,

, , , , ).

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde... Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného

obvinenia proti nemu.

9. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s

). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého

na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý

predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal

ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne

súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. V zmysle svojej

judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, odôvodnenie

ktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom

na preukázané skutkové a právne skutočnosti (, ).

10.1 Krajský súd v uznesení sp. zn. z 9. augusta 2017 v podstatnom

dôvodil:

„Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na podklade riadne a včas podanej

sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle ,

jednak správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť

a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že

sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Z pripojeného spisu krajský súd zistil, že súd prvého stupňa vo veci postupoval

správne a zákonne, konal verejné zasadnutie v neprítomnosti odsúdeného vzhľadom na jeho

vyhlásenie zo dňa 09.05.2017.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti

alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so

skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo

vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu

alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom

trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu, by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom

páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa súd návrh na povolenie obnovy konania

odmietne, ak smeruje len proti rozhodnutiu alebo výroku, ohľadne ktorého obnova konania

nie je prípustná.

Podľa súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak

nezistí podmienky obnovy konania podľa

K povoleniu obnovy konania v zmysle je potrebné uviesť, že

v takomto konaní dochádza preskúmaniu skutočností, či podnet na obnovu konania

obsahuje nové skutočnosti, ktoré v predchádzajúcom samotnom konaní boli súdu neznáme,

a ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V konaní o povolení obnovy konania

neplatí revízny princíp, podľa ktorého by bol súd oprávnený skúmať správnosť všetkých

výrokov napadnutého rozhodnutia.

V danej trestnej veci sťažnostný súd preskúmal dôvodnosť podania odsúdeného

a konštatuje zhodne ako súd prvého stupňa, že uvedené dôvody nie sú skutočnosti nového

významného charakteru, ktoré by mohli viesť k zmene právoplatného rozhodnutia súdov.

Predmetná trestná vec vo vzťahu k otázke viny prešla preskúmaním súdov tak

Krajského súdu Bratislava, ako aj Najvyššieho súdu SR. Výpoveď svedkyne

vykonanej po právoplatnom odsúdení v inej trestnej veci v samom základe nemení

nič na skutočnosti, že odsúdený bol uznaný vinným okrem iného aj na základe výpovedi tejto

svedkyne po poučení o význame krivej výpovedi. Nejde vzhľadom k obsahu jej výpovedi zo

dňa 25.08.2016 o dôkazy súdu doposiaľ neznáme.

Výpoveď spoluodsúdenej zo dňa 19.12.2016 vykonaná v inej

trestnej veci vo vzťahu k treba hodnotiť z pohľadu hodnotenia nových

skutočností ako skutočnosť nie nového charakteru, pričom vina odsúdeného v pôvodnom

konaní bola preukázaná okrem jeho výpovedi aj znaleckým dokazovaním.

Inštitút obnovy konania je striktne viazaný na preukázanie nových skôr neznámych

dôkazov, čo sa v posudzovanej veci sa nepodarilo dosiahnuť. Súd rozhodujúci o sťažnosti

poukazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia, ktoré si v celom

rozsahu osvojuje.

Krajský súd po preskúmaní celého konania dospel preto k záveru, že súd prvého

stupňa postupoval správne, a preto sťažnosť odsúdeného zamietol ako

nedôvodnú.“

10.2 Okresný súd v uznesení sp. zn. z 15. júna 2017 v podstatnom

dôvodil:

„V súvislosti s písomným návrhom odsúdeného, listinným materiálom

a s prihliadnutím na priebeh a výsledky verejného zasadnutia zo dňa 15. 6. 2017 musí súd

konštatovať nasledovné:

Dôvodom pre povolenie obnovy konania podľa je to, že vyjdú

najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo

v spojitosti so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine

alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti

činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore

s účelom trestu.

Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej

istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci.

Dôkazom predtým neznámym sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný

v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom,

pričom za nové nemožno považovať také skutočnosti a dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu

spisu, a to ani v takom prípade, keď sa súd s nimi v pôvodnom rozhodnutí nevysporiadal

alebo ich prehliadol, prípadne sa mýlil pri ich hodnotení alebo ich vyhodnotil nesprávne.

Samotné konanie o povolení obnovy konania sa teda obmedzuje na zistenie, či vyšli

najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a súčasne neplatí revízny princíp - súd

nie je oprávnený skúmať správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia, t. j., úlohou

súdu v takomto konaní je:

a/ zistiť, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,

b/ či tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli samy osebe alebo v spojitosti so

skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo

vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu

alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom

trestu.

Ohľadom prvej podmienky je v danom konkrétnom prípade celkom zrejmé, že tunajší

prvostupňový súd sa v pôvodnom konaní musel vysporiadať s celým radom priamych

i nepriamych dôkazov, pričom ani odvolací súd /Krajský súd v Bratislave/ vo svojom

rozhodnutí v danej veci nezistil žiadne pochybenia pri hodnotení dôkazov a pri následnom

ustálení otázky viny odsúdeného , ktorý záver si v konečnom dôsledku

osvojil aj Najvyšší súd SR v rámci rozhodnutia o odmietnutí dovolania, je teda zrejmé, že

domáhanie sa povolenia obnovy konania na základe vyššie uvedenej okolnosti /údajné

rozporné tvrdenia - pracovníčky // nie je možné považovať za

takú novú skutočnosť alebo nový dôkaz súdu skôr neznámy v zmysle zákonného ustanovenia

, v ktorej súvislosti súd opätovne upozorňuje na fakt, že predmetnému

právoplatnému odsúdeniu predchádzalo rozsiahle dokazovanie a viacnásobné vyhodnotenie

dôkazov tunajším súdom, odvolacím súdom a i Najvyšším súdom SR.

Vo vzťahu k druhej podmienke je teda možná konštatácia, že záporné zodpovedanie

prvej otázky /absencia zistenia relevantnej novej skutočnosti alebo nového dôkazu/ fakticky

vylučuje možnosť skúmania otázky prípadného iného rozhodnutia o vine alebo treste v

danej trestnej veci.

Uvedený rozbor zistených skutočností teda smeruje k záveru, že neboli splnené

podmienky zákonného ustanovenia , a to v tom zmysle, že nevyšli

najavo také skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo

v spojitosti so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine

alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti

činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore

s účelom trestu.

Súd dôsledne zvážil všetky okolnosti a dospel k názoru, že v danom prípade

absentujú podmienky pre povolenie obnovy konania podľa , čo je zrejmé z

uvedeného rozboru požiadaviek zákonného ustanovenia , preto súd

návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania v trestnej vec

tunajšieho súdu, sp. zn. , zamietol ako nedôvodný tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto uznesenia.“

11. V prvom rade musí ústavný súd poznamenať, že kritériom aplikovateľnosti čl. 6

ods. 1 dohovoru je materiálna povaha predmetu konania. Aplikácia uvedeného článku

dohovoru prichádza do úvahy iba v prípade, že ide o konanie, v ktorom sa rozhoduje

o občianskych právach alebo záväzkoch, prípadne o oprávnenosti trestného obvinenia. Nie

je pritom rozhodujúce, či v okolnostiach konkrétneho prípadu rozhoduje všeobecný súd

alebo iný orgán verejnej moci, a taktiež nie je rozhodujúca ani povaha zákona, ktorý

upravuje predmet daného konania, rovnako tak ani povaha strán (účastníkov konania), resp.

povaha právneho vzťahu, o ktorý v danej veci ide.

12. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) možno

vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá konanie o mimoriadnych opravných

prostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby považovať aj obnovu konania (,

, obdobne aj rozsudky ESĽP Kulnev v. Rusko, rozhodnutie z 18. 3. 2010,

č. 7169/04, Rudan v. Chorvátsko, rozhodnutie z 13. 9. 2001, č. 45943/99), pretože

rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo zamietnutí návrhu na povolenie obnovy

konania priamo nesúvisia s rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho

charakteru alebo o oprávnenosti trestného obvinenia proti adresátom práv podľa tohto

ustanovenia dohovoru. Článok 6 ods. 1 dohovoru totiž neobsahuje právo na revíziu súdneho

konania [pozri aj Svák, J.: Ochrana ľudských práv z pohľadu judikatúry a doktríny

štrasburských orgánov ochrany práva. Žilina: Poradca podnikateľa 2003, s. 370 – 371, ktorý

v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie vo veci Callaghon c. Spojené kráľovstvo z 9. 5.

1985, Décisions et raports, č. 60 ()]. Článok 6 ods. 1 je aplikovateľný až na

obnovené konanie.

13. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou praxou

ústavného súdu (, , , ) preto

neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup krajského súdu v jeho napadnutom

rozhodnutí po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol kvalifikovať ako porušenie práva

sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Inými slovami, v prípade rozhodovania

všeobecných súdov o povolení obnovy konania podľa a nasl.

vrátane zohľadnenia zákonných podmienok tento postup umožňujúcich podľa § 393 a nasl.

nejde o typ súdneho konania spadajúceho pod ochranu

dohovoru podaním ústavnej sťažnosti podľa , v dôsledku čoho ústavný súd

konštatuje absenciu vecnej príslušnosti medzi právom sťažovateľa na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého porušenie namieta, a napadnutým

rozhodnutím krajského súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v

časti spočívajúcej v namietaní porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

14. Podľa v znení neskorších

predpisov obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným

trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr

známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený

trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený

druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie

od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere

k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom

trestu.

15. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách (, , ). Právomoc ústavného súdu

konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach alebo

príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je kvalifikovaná už

spomínaným princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch

rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že

účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou

úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve. V nadväznosti na to ústavný súd

nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,

ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len

vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (, , ).

16. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského súdu ústavný

súd konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné

ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval, jeho úvahy vychádzajú

z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne, právne akceptovateľné

a ústavne konformné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa vzťahujúcich

hmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných ustanovení je napadnuté rozhodnutie

krajského súdu aj náležite odôvodnené. Krajský súd vo svojom napadnutom rozhodnutí

právne vyčerpávajúcim a ústavne súladným spôsobom zdôvodnil, prečo nepovažoval

sťažovateľom predostreté dôvody obnovy konania za spôsobilé na povolenie obnovy

konania v jeho právoplatne skončenej trestnej veci, a to z toho dôvodu, že nešlo o dôkazy vo

veci konajúcim súdom neznáme, čím tak nedošlo k naplneniu

predpokladaných podmienok tohto konania. Aj ústavný súd je zhodne s názorovým

postojom všeobecných súdov toho názoru, že obnova konania je mimoriadnym opravným

prostriedkom, ktorý je zameraný na revíziu skutkových okolností, podporených dôkazmi,

ktoré neboli v pôvodnom konaní súdu známe, a nie revízie právneho posúdenia už raz

vykonaných dôkazov a ich dopadu na trestnoprávnu zodpovednosť sťažovateľa, k čomu je

a priori určené aj odvolanie ako riadny opravný prostriedok a dovolanie ako mimoriadny

opravný prostriedok. Naostatok k právnemu posúdeniu okolností sťažovateľovej trestnej

veci sa vyjadril aj ústavný súd vo svojom uznesení č. k. -16 zo 16. marca

2017 preskúmavajúc uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 18. augusta 2016,

ktorým bolo odmietnuté sťažovateľom podané dovolanie a ktorý sťažovateľom podanú

sťažnosť odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

17. V súvislosti so sťažovateľom deklarovaným prejavom nespokojnosti

s rozhodnutím krajského súdu ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na

súdnu ochranu podľa nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať

očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so

zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať

ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod

zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia základných práv

(, ). Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru

ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu podľa nemôže byť

porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch

s požiadavkami účastníka konania. Po analýze napadnutého rozhodnutia krajského súdu

ústavný súd hodnotí ním predostreté právne závery odôvodňujúce nesplnenie podmienok

potrebných na povolenie obnovy konania ako zákonné a ústavne súladné. Inými slovami,

z pohľadu ústavného súdu nemožno považovať právne závery krajského súdu za arbitrárne

alebo zjavne neopodstatnené, v dôsledku čoho ústavný súd konštatuje, že nezistil príčinnú

súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením

označeného základného práva na súdnu ochranu podľa , a preto sťažnosť

sťažovateľa v tejto jej časti taktiež odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa

.

18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať

opodstatnenosťou námietok v nej uvedených. Zároveň stratilo opodstatnenie zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti (zrušenie napadnutého rozhodnutia

krajského súdu, vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie a pod.).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2017