Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 502/2017
PDF · 372.27 KB
No categories available
II. ÚS 502/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2017
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpenej Advokátskou kanceláriou ANDRAŠOVIČ &
PARTNERS, s. r. o., Lermontovova 928/14, Bratislava, v mene ktorej koná advokát
JUDr. Eduard Andrašovič, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní
vedenom pod sp. zn. Er 141/1997 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn.
Er 141/1997 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. Er 141/1997 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Levice p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume
363,80 € (slovom tristošesťdesiatri eur a osemdesiat centov), ktorú j e Okresný súd Levice
p o v i n n ý vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie ANDRAŠOVIČ & PARTNERS,
s. r. o., Lermontovova 928/14, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 502/2017-9 z 3. augusta 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Levice (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Er 141/1997 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti okrem procesných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie
konanie, ktoré ústavný súd skúmal pri predbežnom prerokovaní sťažnosti, vyplynuli najmä
tieto skutočnosti:
„... Dňa 25.07.2014 vydal porušovateľ uznesenie vo veci sp. zn. Er 141/1997-576
v ktorom neschválil rozvrh výťažku podľa zápisnice o rozvrhu výťažku zo dňa 12.02.2014
a vyhovel námietkam oprávneného. Uvedené uznesenie bolo napadnuté odvolaním zo strany
sťažovateľky zo dňa 03.09.2014, z dôvodu procesného pochybenia vyššieho súdneho
úradníka, v časti výroku došlo k zrušeniu uznesenia. V nadväznosti na to súd dňa
14.10.2014 vyzval povereného súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu spolu
s doručenkami preukazujúcimi doručenie odvolaním napadnutého uznesenia subjektom
exekučného konania za účelom posúdenia včasného podania odvolania. Exekútor ich po
urgencii porušovateľa zo dňa 06.11.2014 súdu predložil dňa 18.11.2014.
Dňa 22.01.2015 bol porušovateľovi doručený návrh na zmenu súdneho exekútora.
Zákonná sudkyňa dňa 23.02.2015 dala pokyn na jeho doručenie poverenému súdnemu
exekútorovi JUDr. Hesounovi s tým, aby vyčíslil trovy exekúcie a zapožičal súdu exekučný
spis v lehote 15 dní. Výzvu súdny exekútor prevzal 02.03.2015. Súd dňa 27.03.2015 urgoval
súdneho exekútora na predloženie požadovaných dokladov, dňa 15.04.2015, tento predložil
originál exekučného spisu a vyčíslil trovy exekúcie, pričom poštovné náklady vyčíslil sumou
175,30 eur, nešpecifikoval však z čoho pozostávajú.
Uznesením zo dňa 12.05.2015, sp. zn. Er 141/1997-601 súd poveril vykonaním
exekúcie JUDr. Pavla Šajánka a postúpil mu predmetnú exekučnú vec na ďalšie konanie.
V predmetnom uznesení súd nerozhodoval o výške trov exekúcie pôvodného súdneho
exekútora, pričom v odôvodnení uviedol aj dôvod (nerozpísanie poštovných nákladov). Súd
osobitnou výzvou vyzval pôvodného súdneho exekútora dňa 12.05.2015 na konkretizáciu
týchto nákladov. Exekútor výzvu súdu prevzal dňa 25.05.2015 a upresnenie trov predložil
15.06.2015.
Následne uznesením sp. zn. Er 141/1997-608 zo dňa 25.06.2015 zákonná sudkyňa
rozhodla o podanom odvolaní zo dňa 03.09.2014, týkajúceho sa námietok proti rozvrhu
výťažku podľa zápisnice zo dňa 12.02.2014. Predmetné uznesenie v zmysle § 161 ods. 4
Exekučného poriadku doručoval súdny exekútor, ktorý doručil uznesenie všetkým, okrem
povinného. Následne bolo zistené, že adresa uvedená v záhlaví uznesenia je chybná, čoho
dôsledkom nebolo uznesenie povinnému doručené. Exekútor zaslal exekučný spis súdu za
účelom vyznačenia právoplatnosti, pričom porušovateľ následne zistil, že nedoručenie
uznesenia povinnému bolo zapríčinené nesprávnou adresou povinného v záhlaví
predmetného uznesenia. Súd opätovne vyzval súdneho exekútora dňa 30.09.2015 na
doručenie uznesenia povinnému a predloženie doručenky za účelom vyznačenia
právoplatnosti na uznesení č. k. Er/141/1997-608 zo dňa 25.06.2015.
V spise sa nachádzajú úradné záznamy od tajomníčky zo dňa 29.10.2015
a 16.12.2015 o tom, že doručenka sa od súdneho exekútora nevrátila. Spis bol dňa
17.12.2015 predložený poverenej vyššej súdnej úradníčke, ktorá dňa 18.12.2015 urgovala
súdneho exekútora o predloženie doručenky povinného, pričom urgencia bola prevzatá dňa
28.12.2015. Predmetná doručenka bola predložená porušovateľovi dňa 19.01.2016
a následne na základe úpravy vyššej súdnej úradníčky bol dňa 26.01.2016 spis predložený
zákonnej sudkyni, ktorá podľa porušovateľa po oboznámení sa so spisom určí ďalší
procesný postup. Za účelom preukázania všetkých vyššie uvedených skutočností navrhujeme
súdu, aby si od porušovateľa dožiadal predloženie súdneho spisu v Exekučnej veci.
Z vyššie uvedeného Napadnutého konania porušovateľa je zrejmé, že k vzniku
prieťahov v konaní v Exekučnej veci dochádza opakovane, a to, okrem iného, najmä
nasledovným spôsobom:
- v období od 03.09.2014 do 25.06.2015, t.j. 9 mesiacov rozhodovala zákonná
sudkyňa v Exekučnej veci, o podanom odvolaní proti rozvrhu výťažku, pričom predmetný
úkon porušovateľ vykonával z časového hľadiska veľmi neefektívne a až na základe
urgencie sťažovateľky,
- v období od 15.06.2015 do dnešného dňa, t.j. po dobu dlhšiu ako 10 mesiacov
porušovateľ nerozhodol o trovách predchádzajúceho súdneho exekútora, čím dochádza
k vedomým prieťahom v Exekučnej veci, nakoľko bez vyčíslenia nákladov predchádzajúceho
exekútora nie je možné uskutočniť nový rozvrh výťažku z dražby, ktorá sa konala dňa
12.02.2013,
- v období od 07.01.2016, t.j. odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia
Er 141/1997-608 zo dňa 25.06.2015, vydaného porušiteľom nemôže súdny exekútor stanoviť
termín rozvrhového pojednávania z dôvodu nerozhodnutia porušovateľa o trovách
odvolaného súdneho exekútora, ktoré tvoria obligatórnu položku rozvrh,
- v období od 12.02.2013, t.j. odo dňa konania dražby je výťažok z dražby v depozite
súdneho exekútora a oprávnená nemôže z dôvodu nečinnosti porušovateľa užívať viac ako 3
roky finančné prostriedky získané predajom majetku povinného, pričom doba nemožnosti
užívania výťažku z dražby sa bude ešte predlžovať, nakoľko musí prebehnúť ďalšie
rozvrhové pojednávanie a jeho následné schválenie zo strany porušovateľa a až po
nadobudnutí právoplatnosti citovaného uznesenia dôjde k odovzdaniu výťažku z dražby
k rukám sťažovateľky.
... S prihliadnutím na vyššie uvedený skutkový a právny stav je sťažovateľka
presvedčená, že Napadnutým konaním súdu došlo k porušeniu ústavných práv a základných
ľudských práv a slobôd sťažovateľky, bližšie špecifikovaných v ... tejto sťažnosti, nakoľko
Exekučná vec nebola porušovateľom prerokovaná bez zbytočných prieťahov v primeranej
lehote. Spôsobenie zbytočných prieťahov porušovateľa je zjavné z časových úsekov medzi
jednotlivými úkonmi porušovateľa, počas ktorých porušovateľ nevykonával žiadne úkony
potrebné pre rýchle a efektívne riešenie a rozhodnutie v Exekučnej veci, t.j. porušovateľ
nevykonával vôbec žiadne úkony alebo ak síce v Exekučnej veci konal, no nie dostatočne
rýchlo a účinne, tak ako to porušovateľovi vyplýva z ustanovení Ústavy SR, z ustanovení
OSP a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.
Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že k dražbe v Exekučnej veci došlo
12.02.2013 a má za to že porušovateľovi trvá rozhodovanie mimoriadne dlho. Vyššie
uvedené je dôležité z dôvodu, že doterajšie konanie porušovateľa v procesných otázkach
Exekučnej veci, ako ani konanie vo veci samej, nie je v žiadnom prípade možné považovať
za vec právne alebo fakticky zložitú. Dĺžka rozhodovania porušovateľa v procesných
veciach konania v Exekučnej veci je v tomto konkrétnom prípade závislá najmä od postupu
samotného porušovateľa, t.j. rýchlosť a efektívnosť konania samotného porušovateľa má
najväčší vplyv na dĺžku konania v Právnej veci.
... Sťažovateľka má za to, že predmet Exekučnej veci, o ktorom porušovateľ
rozhodoval odo dňa konania dražby do dňa podania tejto sťažnosti, t.j. procesná stránka
Exekučnej veci, nie je právne ani fakticky zložitá, resp. nie je zložitá natoľko, aby o nej
porušovateľ rozhodoval viac ako tri roky bez právoplatného skončenia veci samej, a to bez
ohľadu na akékoľvek konkrétne okolnosti ovplyvňujúce dĺžku konania v Exekučnej veci,
pričom z toho dôvodu boli Napadnutým konaním porušovateľa spôsobené zbytočné prieťahy
v konaní v tejto Exekučnej veci. Sťažovateľka sa zároveň domáha primeraného finančného
zadosťučinenia za spôsobené prieťahy v konaní a to vo výške 3.000,- Eur. Finančné
zadosťučinenie požaduje sťažovateľka priznať za obdobie od roku 2013 do roku 2016,
počas ktorého porušovateľ v žiadnom prípade nekonal hospodárnym a rýchlym spôsobom.
Výšku finančného zadosťučinenia sťažovateľka určila na základe finančného
zadosťučinenia, ktoré v obdobných prípadoch sťažovateľom priznáva Európsky súd pre
ľudské práva, ktorý vo svojich rozhodnutiach sťažovateľom priznáva sumu vo výške 1.000,-
Eur za každý rok trvania prieťahov v súdnom konaní. Sťažovateľka žiada priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu, že deklarovanie porušenia práva a
príkaz konať bez zbytočných prieťahov nemožno považovať za dostatočné.“
2.1 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej
sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Postupom Okresného súdu Levice v exekučnom konaní č. Er 141/1997 boli
porušené ústavné práva sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu
a základné právo na spravodlivé súdne konanie, spočívajúce v práve na verejné
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v súlade s čl. 48 Ústavy SR, ako aj s čl. 6
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Okresný súd Levice je povinný zaplatiť sťažovateľke sumu vo výške 3.000,- Eur
(slovom tritisíc eur) ako primerané finančné zadosťučinenie a náhradu jej nemajetkovej
ujmy, v súvislosti s porušením jej základných práv a slobôd.
Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľke náhradu trov konania, vrátane trov
právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu sťažovateľky vo výške 709,73 Eur vrátane
DPH a to za 2 úkony právnej služby...“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril predseda okresného
súdu listom sp. zn. Spr 622/17 z 23. augusta 2017, ktorý popísal chronológiu úkonov
vykonaných v napadnutom konaní a uviedol nasledujúce relevantné skutočnosti:
„... Mám za to, že v predmetnom konaní sa jedná o skutkovo a právne zložitejšiu
exekučnú vec z dôvodu, že v rámci exekučného konania v ktorom oprávnený vymáha od
povinného peňažný nárok, boli súdnym exekútorom speňažované nehnuteľnosti.
V exekučnom konaní bolo tiež potrebné rozhodovať o procesných návrhoch
oprávneného, povinného resp. súdneho exekútora, ktorí viackrát podali opravné prostriedky
proti rozhodnutiam Okresného súdu Levice. Zároveň súd musel v predmetnej veci konať
v súčinnosti so súdnym exekútorom, ktorý nerešpektoval výzvy súdu a musel byť urgovaný
za účelom predloženia spisového materiálu resp. poskytnutie inej súčinnosti. Chcem tiež
podotknúť, že v predmetnej exekučnej veci konal predovšetkým súdny exekútor, ktorý svojou
činnosťou tiež zapríčinil, že v konaní nebolo rozhodované bezodkladne o procesných
návrhoch, pretože súd pri rozhodovaní musel zabezpečiť v súčinnosti so súdnym exekútorom
predloženie spisového materiálu ako aj ďalších podkladov, aby bolo možné rozhodnúť
o procesných návrhoch. Okrem toho predmetná exekučná vec bola tiež predložená z dôvodu
podaného odvolania odvolaciemu súdu. Pokiaľ ide o namietané prieťahy za obdobie od
03.09.2014 do 25.06.2015 tak chcem uviesť, že v tomto období súd musel rozhodnúť aj
o návrhu na zmenu súdneho exekútora, ktorý bol podaný dňa 22.01.2015, pričom o takomto
návrhu bolo rozhodnuté dňa 12.05.2015. Súd tak v takomto období konal plynulo, priebežne
a v súlade s Exekučným poriadkom. Pokiaľ ide o namietané prieťahy za obdobie od
12.02.2013 až do súčasnosti tak ako vyplýva z prehľadu jednotlivých úkonov v exekučnom
konaní, súd s prihliadnutím na svoje personálne obsadenie ako aj jeho zaťaženosť veľkým
počtom exekučných vecí vykonával úkony a rozhodoval o procesných návrhoch priebežne a
plynulo.
V danej veci neboli zistené prekážky postupu v konaní podľa § 107 a nasl.
Občianskeho súdneho poriadku, resp. § 162 a nasl. Civilného sporového poriadku.
Zo spisového materiálu nie sú zrejmé tiež žiadne subjektívne prieťahy zákonného sudcu,
ktoré by spôsobil v tomto exekučnom konaní. Okrem toho aj samotný sťažovateľ -
oprávnený sa podieľal na tom, že exekučná vec nemohla byť ukončená v primeranom čase,
pretože počas exekučného konania podával procesné návrhy o ktorých súd musel rozhodnúť
resp. využíval opravné prostriedky.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: (1.) zložitosť veci, (2.)
správanie účastníka konania a (3.) postup súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti predmetná exekučná vec nie je v súčasnej
dobe do dnešného dňa právoplatne skončená čo však bolo zapríčinené povinnosťou súdu
rozhodovať o procesných návrhoch strán exekučného konania ako aj nedostatočnou
súčinnosťou súdneho exekútora a jeho postupom v exekučnom konaní. Aj keď exekučné
konanie je poznačené určitými obdobiami nečinnosti súdu tak tie boli objektívneho
charakteru a vyskytli sa ešte v období, ktoré predchádzalo obdobiu nečinnosti na ktoré
v ústavnej sťažnosti poukazuje oprávnený (ide o obdobie pred 12.02.2013). V exekučnom
konaní tak nebolo zistené dlhšie obdobie nečinnosti, ktoré by malo subjektívny charakter.
Okresný súd Levice Vám zároveň oznamuje, že súhlasí s tým, aby sa od ústneho
pojednávania o prijatej sťažnosti upustilo, pretože podľa nášho názoru od ústneho
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“
4. Sťažovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu
na uvedené vyjadrenie predsedu okresného súdu nereagovala, ústavnému súdu iba oznámila,
že:
„... Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu si týmto dovoľuje
oznámiť Ústavnému súdu SR, že netrvá na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne
pojednávanie.“
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
6. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, vyjadrení účastníkov konania
a obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledujúci priebeh a stav
konania vedeného na Okresnom súde Levice v konaní vedenom pod sp. zn. Er 141/1997:
Dňa 13. februára 1997 bola Okresnému súdu Levice doručená žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Petra Juhása (ďalej len „exekútor 1“) „o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie“ v prospech sťažovateľky ako oprávnenej proti povinnému
(ďalej len „povinný“) o vymoženie 11 931,82 € (359 458 Sk). Vec bola zaevidovaná
pod sp. zn. Er 141/1997 a bola pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Ľubici Cambelovej.
Dňa 5. marca 1997 okresný súd poveril exekútora 1 vykonaním exekúcie na základe
vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Levice sp. zn. 10 C 30/1996 z 24. júna 1996.
Dňa 29. apríla 2003 bol okresnému súdu doručený návrh exekútora 1 na schválenie
príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľnosti 30. decembra 2002 v exekučnom konaní sp. zn.
Ex 67/97.
Dňa 7. augusta 2003 bola exekútorovi 1 doručená žiadosť okresného súdu
o predloženie exekučného spisu sp. zn. Ex 67/97 spolu s .
Dňa 10. septembra 2003 bola exekútorovi 1 doručená urgencia okresného súdu,
v ktorej opätovne žiadal o predloženie exekučného spisu sp. zn. Ex 67/97 spolu s
.
Dňa 17. septembra 2003 bol okresnému súdu doručený exekučný spis sp. zn.
Ex 67/97.
Dňa 12. novembra 2003 bola exekútorovi 1 opätovne doručená žiadosť okresného
súdu o zapožičanie exekučného spisu sp. zn. Ex 367/97.
Dňa 25. novembra 2003 bolo okresnému súdu doručené oznámenie exekútora 1, že
požadovaný exekučný spis sp. zn. Ex 67/97 bol doručený súdu 17. septembra 2003.
Dňa 15. marca 2004 okresný súd uznesením č. k. Er 141/1997-82 neschválil udelenie
príklepu z 30. decembra 2002 exekútorom 1 v dražbe nehnuteľností.
Dňa 31. mája 2004 bolo okresnému súdu doručené odvolanie povinného
proti uzneseniu okresného súdu č. k. Er 141/1997-82.
Dňa 16. februára 2005 bol spis predložený Krajskému súdu v Nitre (ďalej len
„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní povinného.
Dňa 21. októbra 2005 bol spis vrátený okresnému súdu bez rozhodnutia o odvolaní
pre chýbajúcu doručenku povinného.
Dňa 22. novembra 2005 bol okresnému súdu doručený spis, ktorý si vyžiadal
od exekútora 1.
Dňa 9. januára 2006 bol spis opäť predložený krajskému súdu, aby rozhodol
o odvolaní povinného.
Dňa 25. augusta 2006 krajský súd uznesením č. k. 26 CoE 2/2006-104 potvrdil
napadnuté uznesenie okresného súdu.
Dňa 2. októbra 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 22. decembra 2006 bol okresnému súdu doručený návrh exekútora 1
na schválenie príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľností 22. novembra 2006 v exekučnom
konaní sp. zn. Ex 67/97.
Dňa 10. januára 2007 bola okresnému súdu doručená fotokópia doručenky
o doručení zápisnice o udelení príklepu povinnému.
Dňa 19. marca 2007 bola exekútorovi 1 doručená žiadosť okresného súdu
o predloženie exekučného spisu sp. zn. Ex 67/97. V rovnaký deň okresný súd požiadal
Správu katastra v Leviciach o zaslanie .
Dňa 21. marca 2007 bol okresnému súdu doručený exekučný spis sp. zn. Ex 67/97.
Dňa 4. mája 2007 bol okresnému súdu doručený .
Dňa 11. júna 2007 okresný súd uznesením č. k. Er 141/1997-181 sčasti vyhovel
námietkam sťažovateľky voči dražbe z 22. novembra 2006 a súd zároveň neschválil
udelenie príklepu pri dražbe nehnuteľností z 22. novembra 2006.
Dňa 14. júna 2007 bola exekútorovi 1 zaslaná žiadosť, aby uznesenie č. k.
Er 141/1997-181 z 11. júna 2007 doručil podľa platných predpisov, a zároveň mu bol
vrátený exekučný spis.
Dňa 20. júla 2007 bolo okresnému súdu od exekútora 1 doručené uznesenie č. k.
Er 141/1997-181 na vyznačenie právoplatnosti spolu s fotokópiami doručeniek.
Dňa 6. decembra 2007 boli exekútorovi 1 doručené námietky povinného
proti upovedomeniu o cene nehnuteľností.
Dňa 11. decembra 2007 exekútor 1 odstúpil okresnému súdu na rozhodnutie
námietky povinného voči znaleckému posudku.
Dňa 12. decembra 2007 bola exekútorovi 1 doručená námietka sťažovateľky
proti upovedomeniu o cene nehnuteľností.
Dňa 18. decembra 2007 exekútor 1 odstúpil okresnému súdu na rozhodnutie
námietky sťažovateľky voči znaleckému posudku.
Dňa 6. marca 2008 bola exekútorovi 1 doručená žiadosť okresného súdu, aby zaslal
doručenku preukazujúcu dátum, kedy bol znalecký posudok č. 116/2007 doručený
sťažovateľke a povinnému na účel preukázania, že námietky voči tomuto znaleckému
posudku boli doručené v zákonnej lehote. Zároveň okresný súd požiadal exekútora 1, aby
námietky dal na vyjadrenie znalcovi .
Dňa 19. marca 2008 boli okresnému súdu od exekútora 1 doručené fotokópie
doručeniek o prevzatí znaleckého posudku sťažovateľkou aj oprávneným.
Dňa 20. marca 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie súdneho znalca
voči námietkam povinného a sťažovateľky.
Dňa 2. februára 2009 bola exekútorovi 1 doručená žiadosť okresného súdu
o zapožičanie exekučného spisu.
Dňa 6. februára 2009 bol okresnému súdu doručený exekučný spis.
Dňa 29. júna 2009 okresný súd uznesením č. k. Er 141/1997-261 nevyhovel
námietkam sťažovateľky a povinného proti znaleckému posudku na cenu nehnuteľností
vypracovaným .
Dňa 14. júla 2009 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky
proti uzneseniu okresného súdu č. k. Er 141/1997-261.
Dňa 11. augusta 2009 okresný súd uznesením č. k. Er 141/1997-280 rozhodol
o odvolaní sťažovateľky tak, že jej námietkam nevyhovel.
Dňa 22. januára 2010 bola exekútorovi 1 doručená žiadosť
(vydražiteľa) o zrušenie príklepu na dražené nehnuteľnosti 20. januára 2010 z dôvodu
neschopnosti zaplatiť zvyšok kúpnej ceny do 30 dní.
Dňa 4. marca 2010 bola exekútorovi 1 doručená žiadosť okresného súdu, aby
oznámil, či mu boli doručené právoplatné uznesenia č. k. Er 141/1997-261 z 29. júna 2009
a č. k. Er 141/1997-280 z 11. augusta 2009 a exekučný spis sp. zn. Ex 67/97, pretože
doručenka sa súdu nevrátila.
Dňa 5. marca 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť vydražiteľa o zrušenie
príklepu spolu s námietkou sťažovateľky voči udeleniu príklepu z 20. januára 2010.
Dňa 10. marca 2010 bola okresnému súdu doručená odpoveď exekútora 1 na žiadosť
súdu zo 4. marca 2010, že obe uznesenia aj exekučný spis mu boli doručené.
Dňa 24. marca 2010 bol okresnému súdu doručený návrh exekútora 1 na
neschválenie príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľností 20. januára 2010 v exekučnom
konaní sp. zn. Ex 67/97.
Dňa 22. júla 2010 bol exekútor 1 požiadaný, aby predložil súdu exekučný spis.
Dňa 16. augusta 2010 bol okresnému súdu doručený exekučný spis.
Dňa 25. augusta 2010 okresný súd uznesením č. k. Er 141/1997-339 rozhodol takto:
„Súd námietkam oprávnenej proti udeleniu príklepu v dražbe nehnuteľností z 20. januára
2010 nevyhovel, námietky vydražiteľa odmietol a udelenie príklepu dňa
20. januára 2010 v dražbe nehnuteľností neschválil.“
Dňa 2. septembra 2010 bola exekútorovi 1 doručená žiadosť, aby uznesenie č. k.
Er 141/1997-339 z 25. augusta 2010 doručil podľa platných predpisov.
Dňa 29. septembra 2010 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na zmenu
súdneho exekútora.
Dňa 15. októbra 2010 bola exekútorovi 1 doručená žiadosť okresného súdu, aby
predložil fotokópiu doručeniek o doručení uznesenia účastníkom konania na účel
vyznačenia právoplatnosti uznesenia. Zároveň bol exekútorovi 1 vrátený exekučný spis.
Dňa 25. októbra 2010 bolo okresnému súdu od exekútora 1 doručené uznesenie č. k.
Er 141/1997-339 na vyznačenie právoplatnosti spolu s fotokópiami doručeniek.
Dňa 2. novembra 2010 bola exekútorovi 1 doručená žiadosť okresného súdu, aby
predložil doručenku (manželka povinného) o prevzatí uznesenia č. k.
Er 141/1997-339.
Dňa 15. novembra 2010 bola okresnému súdu doručená fotokópia doručenky
o prevzatí uznesenia.
Dňa 20. decembra 2010 okresný súd uznesením č. k. Er 141/1997-361 vyhovel
žiadosti sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora. Vykonaním exekúcie poveril súdneho
exekútora JUDr. Jána Hesouna (ďalej len „exekútor 2“).
Dňa 23. decembra 2010 bola súdneho exekútorovi 1 doručená žiadosť, aby si vyčíslil
trovy exekúcie.
Dňa 4. januára 2011 povinný podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k.
Er 141/1997-361 o zmene exekútora.
Dňa 5. januára 2011 bolo okresnému súdu doručené odvolanie exekútora 1 proti
uzneseniu okresného súdu č. k. Er 141/1997-361 o zmene exekútora.
Dňa 27. januára 2011 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o podaných
odvolaniach.
Dňa 7. februára 2011 bola okresnému súdu doručená žiadosť exekútora 1 o zníženie
najnižšieho podania o polovicu.
Dňa 20. apríla 2011 bol spis vrátený okresnému súdu ako bezdôvodne a predčasne
predložený z dôvodu, že odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré sa podľa v tom čase
platného § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku zrušuje podaním odvolania zo zákona.
Dňa 10. mája 2011 okresný súd uznesením č. k. Er 141/1997-421 opätovne vyhovel
žiadosti sťažovateľky na zmenu exekútora. Vykonaním exekúcie poveril exekútora 2.
Dňa 23. mája 2011 bolo okresnému súdu od exekútora 1 doručené uznesenie č. k.
Er 141/1997-421 na vyznačenie právoplatnosti. Zároveň exekútor žiadal o vrátenie
exekučného spisu.
Dňa 24. mája 2011 bol okresnému súdu doručený návrh povinného na zastavenie
exekúcie.
Dňa 15. júna 2011 bolo okresnému súdu doručené prehlásenie exekútora 2 o prevzatí
uznesenia okresného súdu č. k. Er 141/1997-421.
Dňa 20. júna 2011 bola exekútorovi 1 doručená žiadosť okresného súdu, aby zaslal
exekučný spis sp. zn. Ex 67/97 novému exekútorovi 2.
Dňa 20. júna 2011 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľky o neudelenie
súhlasu na zníženie najnižšieho podania o polovicu.
Dňa 30. júna 2011 bolo exekútorovi 1 doručené oznámenie okresného súdu, či trvá
na tom, aby súd rozhodol o jeho žiadosti na zníženie najnižšieho podania o polovicu, keďže
v predmetnej veci došlo k zmene exekútora.
Dňa 7. júla 2011 bolo okresnému súdu doručené vyúčtovanie náhrad hotových
výdavkov exekútora 1.
Dňa 11. júla 2011 bolo okresnému súdu doručené oznámenie exekútora 1, že
na žiadosti na zníženie najnižšieho podania o polovicu netrvá.
Dňa 19. júla 2011 okresný súd uznesením č. k. Er 141/1997-451 určil trovy exekúcie
exekútora 1 v sume 1 024,33 €.
Dňa 12. augusta 2011 bola sťažovateľke doručená žiadosť, aby sa vyjadrila k návrhu
povinného na zastavenie exekúcie.
Dňa 15. augusta 2011 bola novému exekútorovi 2 doručená žiadosť, či trvá
na žiadosti exekútora 1 na zníženie najnižšieho podania. V rovnaký deň bolo okresnému
súdu doručené oznámenie sťažovateľky, že nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie
exekúcie.
Dňa 14. septembra 2011 bolo okresnému súdu doručené oznámenie exekútora 2, že
trvá na žiadosti exekútora 1 na zníženie najnižšieho podania.
Dňa 28. septembra 2011 vyšší súdny úradník okresného súdu uznesením č. k.
Er 141/1997-463 udelil súhlas so znížením najnižšieho podania na 21 576,05 €. V rovnaký
deň okresný súd uznesením č. k. Er 141/1997-465 zamietol návrh povinného na zastavenie
exekúcie.
Dňa 4. októbra 2011 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky
proti uzneseniu okresného súdu č. k. Er 141/1997-463.
Dňa 28. októbra 2011 bolo exekútorovi 2 doručené odvolanie sťažovateľky
proti uzneseniu okresného súdu č. k. Er 141/1997-463 aby sa k nemu vyjadril.
Dňa 11. novembra 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie exekútora 2
k odvolaniu sťažovateľky.
Dňa 9. januára 2012 bola exekútorovi 2 doručená žiadosť okresného súdu
na zapožičanie exekučného spisu sp. zn. Ex 67/97, aby mohol rozhodnúť o odvolaní
sťažovateľky.
Dňa 25. januára 2012 sudca okresného súdu uznesením č. k. Er 141/1997-482
neudelil súhlas na zníženie najnižšieho podania.
Dňa 20. februára 2012 bolo okresnému súdu doručené odvolanie povinného voči
uzneseniu okresného súdu č. k. Er 141/1997-482.
Dňa 7. júna 2012 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o podanom
opravnom prostriedku.
Dňa 28. júna 2012 krajský súd uznesením č. k. 11 CoE 56/2012-495 potvrdil
uznesenie okresného súdu č. k. Er 141/1997-482 o neudelení súhlasu na zníženie
najnižšieho podania.
Dňa 20. júla 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 24. mája 2013 bol okresnému súdu doručený návrh exekútora 2 na schválenie
príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľnosti 12. marca 2013.
Dňa 4. septembra 2013 okresný súd požiadal exekútora 2 o spresnenie návrhu
na schválenie príklepu.
Dňa 20. septembra 2013 bolo okresnému súdu doručené oznámenie exekútora 2, že
nedošlo k uskutočneniu dražby, keďže si spoluvlastníčka uplatnila
predkupné právo pred začatím dražby.
Dňa 30. septembra 2013 okresný súd uznesením č. k. Er 141/1997-522 schválil
nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti spoluvlastníčke
.
Dňa 12. novembra 2013 bola okresnému súdu doručená žiadosť Okresného úradu
Levice, odboru katastrálneho, aby vo výrokovej časti uznesenia č. k. Er 141/1997-522
opravil chybu týkajúcu sa výmery pozemku.
Dňa 28. novembra 2013 okresný súd uznesením č. k. Er 141/1997-538 opravil výrok
svojho uznesenia č. k. Er 141/1997-522 z 30. septembra 2013.
Dňa 17. marca 2014 bol okresnému súdu doručený návrh exekútora na schválenie
rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti.
Dňa 18. marca 2014 bola okresnému súdu doručená námietka sťažovateľky voči
rozvrhu výťažku.
Dňa 28. apríla 2014 bola exekútorovi 2 doručená výzva okresného súdu, aby sa
vyjadril k námietkam sťažovateľky voči rozvrhu výťažku.
Dňa 12. mája 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie exekútora 2
k námietkam sťažovateľky voči rozvrhu výťažku.
Dňa 25. júla 2014 vyšší úradník okresného súdu uznesením č. k. Er 141/1997-576
vyhovel námietkam sťažovateľky voči rozvrhu výťažku z 12. februára 2014 a zároveň
neschválil rozvrh výťažku podľa zápisnice o rozvrhu výťažku z uvedeného dňa.
Dňa 3. septembra 2014 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti
uzneseniu okresného súdu č. k. Er 141/1997-576.
Dňa 17. októbra 2014 bola exekútorovi 2 doručená žiadosť okresného súdu, aby
predložil exekučný spis spolu s doručenkami od subjektov, ktorým exekútor doručoval
uznesenie č. k. Er 141/1997-576.
Dňa 10. novembra 2014 bola exekútorovi 2 doručená urgencia okresného súdu, aby
predložil exekučný spis spolu s doručenkami od subjektov, ktorým exekútor doručoval
uznesenie č. k. Er 141/1997-576.
Dňa 18. novembra 2014 boli okresnému súdu od exekútora doručené doručenky
z prevzatia uznesenia č. k. Er 141/1997-576.
Dňa 22. januára 2015 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na zmenu
súdneho exekútora.
Dňa 2. marca 2015 bola exekútorovi 2 doručená žiadosť okresného súdu, aby sa
vyjadril, či súhlasí s návrhom na zmenu exekútora.
Dňa 17. apríla 2015 bola exekútorovi 2 doručená urgencia okresného súdu, aby sa
vyjadril, či súhlasí s návrhom na zmenu exekútora.
Dňa 15. apríla 2015 bol okresnému súdu od exekútora 2 doručený exekučný spis
sp. zn. Ex 71/2011 spolu s vyčíslením trov exekúcie a zároveň exekútor 2 uviedol, že
súhlasí so zmenou exekútora.
Dňa 12. mája 2015 okresný súd uznesením č. k. Er 141/1997-601 vyhovel žiadosti
sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie exekútora JUDr.
Pavla Šajánka (ďalej len „exekútor 3“).
Dňa 25. mája 2015 bolo exekútorovi 2 doručená žiadosť o spresnenie trov exekúcie.
Dňa 15. júna 2015 bolo okresnému súdu doručené od exekútora 2 spresnenie trov
exekúcie.
Dňa 25. júna 2015 sudkyňa okresného súdu uznesením č. k. Er 141/1997-608
vyhovela námietkam sťažovateľky voči rozvrhu výťažku podľa zápisnice exekútora 2
z 12. februára 2014.
Dňa 14. júla 2015 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľky o pridelenie
spisu inému sudcovi a taktiež žiadala o rozhodnutie vo veci odvolania proti uzneseniu
okresného súdu č. k. Er 141/1997-576 podaného 3. septembra 2014.
Dňa 16. júla 2015 bolo sťažovateľke oznámené, že zákonná sudkyňa JUDr. Ľubica
Cambelová uznesením z 25. júna 2015 rozhodla o odvolaní sťažovateľky z 3. septembra
2014 tak, že námietkam sťažovateľky voči rozvrhu výťažku z 12. februára 2014 vyhovela.
Dňa 30. septembra 2015 okresný súd požiadal exekútora 3, aby uznesenie č. k.
Er 141/1997-608 opätovne doručil povinnému, keďže uznesenie sa nepodarilo povinnému
doručiť z dôvodu zle uvedenej adresy na doručenke.
Dňa 28. decembra 2015 bola exekútorovi 3 doručená urgencia okresného súdu, aby
uznesenie č. k. Er 141/1997-608 opätovne doručil povinnému.
Dňa 19. januára 2016 bol okresnému súdu od exekútora 3 doručený exekučný spis
sp. zn. Ex 1367/2015.
Dňa 1. februára 2016 boli okresnému súdu od exekútora 3 doručené doručenky
uznesenia okresného súdu č. k. Er 141/1997-608.
Dňa 16. februára 2016 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie
o podanom opravnom prostriedku sťažovateľky.
Dňa 30. júna 2016 krajský súd uznesením č. k. 8 CoE 79/2016-659 rozhodol tak, že
odvolanie sťažovateľky v časti neschválenia rozvrhu výťažku odmieta.
Dňa 12. septembra 2016 bola okresnému súdu doručená žiadosť exekútora 3
o vyznačenie právoplatnosti uznesení č. k. Er 141/1997-608 a č. k. 8 CoE 79/2016-659.
Dňa 20. októbra 2016 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľky, aby súd
rozhodol o výške trov exekútora 2.
Dňa 27. decembra 2016 boli okresnému súdu doručené vyčíslené trovy exekúcie
exekútora 2.
Dňa 9. januára 2017 okresný súd uznesením č. k. Er 141/1997-718 priznal trovy
exekútorovi 2 vo výške 5 384,05 €.
III.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
Okresného súdu Levice v exekučnom konaní o vymoženie sumy 11 931,82 € vedenom
pod sp. zn. Er 141/1997 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky ako
oprávnenej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
9. V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou už ústavný súd vyslovil, že právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa vzťahuje aj na konanie o výkon
rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. III. ÚS 15/03, III ÚS 229/04),
keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) je súčasťou základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 143/02, IV. ÚS 292/04, III.ÚS 229/04), pričom ústava
v čl. 48 ods. 2 takéto konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov
nevyníma. Aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) by právo
na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby
konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku
alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6
dohovoru (obdobne III. ÚS 15/03 a III. ÚS 125/07).
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov (...).
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru,
pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
11. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
12. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých
kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
13. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že posudzované
konanie je exekučným konaním, v ktorom okresný súd realizuje svoje rozhodovacie
právomoci v súlade s Exekučným poriadkom. Vo vzťahu k sťažovateľkou namietaným
zbytočným prieťahom pri rozhodovaní okresného súdu v napadnutom exekučnom konaní sa
predmet posudzovaného konania po právnej a skutkovej stránke javí ako zložitejší
vzhľadom na výkon rozhodnutia predajom nehnuteľností v spoluvlastníctve povinnej a inej
osoby.
14. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala
byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Pokiaľ sťažovateľka vo veci opakovane
podala procesné návrhy a opravné prostriedky, ústavný súd pripomína svoju ustálenú
judikatúru, podľa ktorej využitie možností daných účastníkom konania procesnými
predpismi (napr. v aktuálnom čase podľa Občianskeho súdneho poriadku) na uplatňovanie
a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní síce spôsobuje predĺženie priebehu
konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné
prieťahy (napr. I. ÚS 31/01). Zbytočné prieťahy v napadnutom konaní teda v zásade neboli
vyvolané správaním sťažovateľky, ale jeho predĺženie spôsobené rozhodovaním o jej
procesných návrhoch nemožno pripísať ani na ťarchu okresného súdu.
15. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a predovšetkým
poukazuje na to, že vzhľadom na povahu danej veci (exekučné konanie) okresný súd mohol
vykonávať úkony v zásade iba na základe návrhu strán.
Napadnuté konanie sa síce začalo 13. februára 1997, avšak prvý návrh exekútora
na schválenie príklepu bol doručený okresnému súdu 23. apríla 2003, pričom okresný súd
bol v tomto štádiu konania bez akýchkoľvek dôvodov nečinný od 17. septembra 2003
do 15. marca 2004 (šesť mesiacov). Po schválení príklepu proti uzneseniu okresného súdu
č. k. Er 141/1997-82 podal povinný odvolanie 31. mája 2004. Okresnému súdu trvalo viac
ako jeden a pol roka, kým odvolanie povinnej osoby kvalifikovane predložil krajskému
súdu (9. januára 2006) na rozhodnutie (predtým bol spis vrátený z krajského súdu
bez rozhodnutia pre chýbajúcu doručenku povinného). Pri rozhodovaní o námietkach
sťažovateľky a povinného proti znaleckému posudku bol okresný súd
nečinný od 20. marca 2008 do 2. februára 2009 (desať mesiacov). V napadnutom konaní
došlo k neefektívnemu a nesústredenému postupu okresného súdu aj tým, že krajský súd
opakovane (20. apríla 2011) vrátil spis okresnému súdu, pretože bol bezdôvodne
predložený, ale aj tým, že exekútori opakovane nereagovali na výzvy okresného súdu, ktorý
však voči exekútorom nerešpektujúcim výzvy súdu nevyužil žiadne právne prostriedky
nápravy (napr. poriadkovú pokutu).
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen
nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže
zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
Uvedená nečinnosť, ako aj neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože minimálne počas dva a pol roka súd nevykonával vo veci úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako oprávnená
osoba v predmetnej exekučnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným
účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedeným
zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov,
ale v dôsledku postupu súdu.
Na „objektívne okolnosti“, teda na „personálne obsadenie, ako aj jeho zaťaženosť
veľkým počtom exekučných vecí“, vecí na ktoré v danej veci poukázal predseda okresného
súdu, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil
(pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že
nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí
zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len
v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2
zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia
umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných
prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú
v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky
v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru
ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo
obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).
Predseda okresného súdu tiež uviedol, že „zo spisového materiálu nie sú zrejmé
žiadne subjektívne prieťahy zákonného sudcu“, avšak ústavný súd v tejto súvislosti
opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto
právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu
vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno
prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu
(I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky
na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1.
16. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto nálezu v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
17. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka sa domáha primeraného finančného zadosťučinenia „za spôsobené
prieťahy v konaní a to vo výške 3.000,- Eur“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie
porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 dohovoru nie je
dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené
priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom
súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného
porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 2 000 €. Ústavný súd pritom
prihliadol aj na to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie
nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (napr. II. ÚS 67/03).
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
nálezu v bode 3.
18. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za dva úkony
právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti 13. apríla 2016 ). Za dva
úkony vykonané v roku 2016 patrí odmena v sume dvakrát po 143 € a režijný paušál
dvakrát po 8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia
sťažovateľky predstavujú sumu 303,16 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda
sumu 60,63 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu
363,80 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.
19. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. decembra 2017