Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 560/2017
PDF · 324.66 KB
No categories available
I. ÚS 560/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. januára 2018 v senáte
zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka
prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátkou
Mgr. Zuzanou Jedličkovou, Royova 9, Piešťany, vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 267/2011 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 267/2011
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 267/2011
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom
dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 475,05 €
(slovom štyristosedemdesiatpäť eur a päť centov), ktorú j e Okresný súd Piešťany
p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne advokátky Mgr. Zuzany Jedličkovej,
Royova 9, Piešťany, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 560/2017-15 z 8. novembra 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Piešťany (ďalej len „okresný súd “) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 267/2011.
2. Zo sťažnosti a z pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka je žalovanou
stranou v spore pred okresným súdom o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Z opísania priebehu konania vyplýva, že konanie nie je právoplatne
skončené, hoci trvá viac ako 6 rokov.
3. V danej veci sťažovateľka uviedla, že „od doručenia spisového materiálu znalcovi
do podania znaleckého posudku... uplynulo 2 a štvrť roka. čo nemožno považovať za
primeranú dĺžku znaleckého dokazovania. Hoci sťažovateľka požiadala o predĺženie lehoty
na predloženie informácií a dokladov žiadaných znalcom, je potrebné uviesť, že táto
okolnosť bola jednak spôsobená objektívne existujúcimi okolnosťami a to dlhšiu dobu
trvajúcim nepriaznivým zdravotným stavom sťažovateľky, okrem toho však a - to je
podstatné - táto okolnosť nemala rozhodujúci vplyv na celkovú dĺžku znaleckého
dokazovania. Od predloženia týchto informácií právnym zástupcom sťažovateľky (doručené
súdu dňa 18.03.2015) do podania znaleckého posudku znalcom
totiž uplynulo ďalších 17 mesiacov (posudok bol doručený súdu dňa 16.08.2016, čo
je nepochybne neprimeraná doba. Podstatné tiež je, že znalec žiadal tieto informácie
a listiny od sťažovateľky až po uplynutí lehoty, v ktorej mal už podať znalecký posudok
v zmysle uznesenia zo dňa 29.03.2014 z č.l. 78 - táto lehota mu uplynula 8.7.2014 a
dokonca až po tom ako prevzal zo súdu urgenciu o zaslanie znaleckého posudku...
Sťažovateľka má za to, že celková dĺžka konania v predmetnej sporovej veci sp. zn.
9C/267/2011, ktoré v súčasnosti trvá viac ako 6 a trištvrte roka. nie je zapríčinená
zavinením na strane sťažovateľky, ale najmä nekonaním na strane súdu bez zbytočných
prieťahov, keďže aj z prehľadu priebehu konania... vyplýva, že:
- súd vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania
po 16 mesiacoch od podania žaloby
- prvé pojednávanie vo veci sa konalo po viac ako 2 rokoch od podania žaloby
- od ustanovenia znalca resp. doručenia mu spisového materiálu do podania
znaleckého posudku súdu uplynuli viac ako 2 roky
- po doručení znaleckého posudku súdu v auguste 2016 bolo ďalšie pojednávanie
vytýčené na termín po 7 mesiacoch (na deň 21.03.2017), ktoré pojednávanie bolo zrušené
a následne určený termín bol opakovane odročený. Pojednávania vytýčené na deň
21.03.2017 a 29.06.2017 boli zrušené resp. odročené z dôvodov na strane súdu.
Do dnešného dňa tak ďalšie pojednávanie vo veci sa nekonalo t.j. viac ako rok od
doručenia znaleckého posudku súdu.
Pre sťažovateľku je predmetná sporová vec právne významná, pretože od
rozhodnutia súdu v predmetnom spore závisí, či sa sťažovateľka bude musieť vysťahovať
z nehnuteľností, v ktorých býva 15 rokov, a riešiť svoje ďalšie bývanie (v prípade, ak by
nehnuteľnosti boli právoplatným rozhodnutím súdu prikázané do výlučného vlastníctva
žalobkyne). Počas trvania sporu pretrváva neistota sťažovateľky v otázke existenčného
charakteru - jej bývania, čo je pre sťažovateľku veľmi stresujúce. Naviac je sťažovateľka
vystavovaná schválnostiam a iným atakom zo strany žalobkyne a jej rodinných príslušníkov,
ktorých opakovanie hrozí resp. možno predpokladať až do času, kým sa spor skončí
právoplatným rozhodnutím súdu. Táto situácia a stav neistoty sťažovateľky pretrváva už
niekoľko rokov a spôsobuje sťažovateľke trvalý stres a duševnú nepohodu.“.
4. Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil,
že:
„... Základné právo... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy...a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.
9C/267/2011 porušené boli.
... Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
9C/267/2011 konal bez zbytočných prieťahov.
... Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6 500 €,
ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
... Okresný súd Piešťany je povinný sťažovateľke uhradiť trovy
konania na účet jej právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril okresný súd v písomnom
podaní (sp. zn. Spr 832/2017 z 13. decembra 2017), v ktorom uviedol aj prehľad procesných
úkonov vo veci. Z vyjadrenia okrem iného vyplýva:
„Rozpis procesných úkonov vo veci 9C/267/2011:
07.11.2011 - doručená žaloba s prílohami žalobkyne: ...., proti
žalovanej: (teraz „ “ pozn.)... o zrušenie podielového
spoluvlastníctva... (ide o sestry, pozn.)
28.03.2013 - spis predložený ST s úpravou na výzvu na zaplatenie SP
08.07.2013 - doručená žiadosť o oslobodenie od SP právnou zástupkyňou žalobkyne
s prílohami...
11.09.2013 - súd priznal uznesením oslobodenie od SP...
27.01.2014 - na pojednávaní predložené vyjadrenie žalovanej zo dňa 26.01.2014,
pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu doplnenia dokazovania znaleckým posudkom,
účastníkom uložená povinnosť do 20 dní predložiť otázky na znalca...
29.03.2014 - vydané uznesenie o pribratí znalca , znalca
z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností
02.05.2014 - spis doručený znalcovi
04.06.2014 - doručené oznámenie znalca o termíne obhliadky na deň 12.06.2014...
16.09.2014 - znalcovi doručená urgencia zaslania spisu s vypracovaným ZP
22.09.2014 - doručené ospravedlnenie znalca za nedodržanie lehoty na vypracovanie
08.10.2014 - doručená žiadosť znalca o výzvu na doplnenie podkladov od žalovanej,
o ktoré žiadal listom adresovaným žalovanej dňa 17.09.2014...
10.12.2014 - súd ukladá žalovanej predložiť znalcovi potrebné podklady pod hrozbou
poriadkovej pokuty a predlžuje znalcovi lehotu na vypracovanie ZP do 31.05.2015...
17.12.2014 - uznesenie doručené PZ žalovanej...
16.01.2015 - doručená informácia od znalca o nedodaní podkladov žalovanou
16.01.2015 - doručená žiadosť PZ žalovanej o predĺženie lehoty na dodanie
podkladov znalcovi s prílohami o 30 dní
02.03.2015 - doručená žiadosť znalca o zrušenie ustanovenia za znalca a vrátenie
spisového materiálu...
10.03.2015 - doručená žiadosť PZ žalovanej o predĺženie lehoty s prílohou na
dodanie podkladov znalcovi s prílohami do 16.03.2015
18.03.2015 - doručené predloženie informácií právnym zástupcom žalovanej...
15.04.2015 - doručený návrh žalobkyne na obmedzenie ODP s prílohami
20.04.2015 - zadaná úprava VSÚ na doručenie podania žalovanej zo dňa 18.03.2015
PZ žalobkyne a znalcovi, znalcovi oznámiť, že súd znalcovi nevyhovie v žiadosti o zrušenie
ustanovenia za znalca a predlžuje lehotu na vypracovanie ZP, nakoľko nového znalca by
súd v lehote neobstaral...
30.04.2015 - doručená žiadosť žalobkyne o súdne vyžiadanie dôkazu
30.04.2015 - doručené oznámenie o žiadosti určenia novej obhliadky, žiadosť o novú
obhliadku, žiadosť o vylúčenie dôkazov ODP (žalovanej)...
03.06.2015 - doručené oznámenie znalca o dodatočnej obhliadke, určenej na
10.06.2015
16.06.2015 - doručená informácia od znalca o skutočnostiach zistených obhliadkou...
23.06.2015 - doručené oznámenie PZ žalovanej o zmene priezviska žalovanej na
24.06.2015 - doručená žiadosť žalobkyne o vydanie opatrenia voči žalovanej vo veci
bránenia dokazovania majoritnej vlastníčke v objekte sporu...
15.07.2015 - vydané uznesenie o výzve žalobkyne na doplnenie podania, ktoré sa javí
ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia...
03.08.2015 - žalobkyňou doručené doloženie vyžiadaných podkladov, zmena
korešpondenčnej adresy, návrh na vydanie súdneho opatrenia...
29.09.2015 - doručené žalobkyňou oznámenie o ukončení plnomocenstva PZ
žalobkyne ( )...
21.10.2015 - vydané uznesenie o odmietnutí podania žalobkyne z 21.06.2015 a jeho
doplnenia z 31.07.2015; doručená žalobkyni 28.10.2015...
02.11.2015 - na základe pokynu sudkyne urgovaný znalec na zaslanie vypracovaného
ZP v lehote 10 dní
04.11.2015 - doručené elektronicky oznámenie o prevzatí plnomocenstva žalobkyne
AK ...
30.11.2015 - doručená odpoveď znalca spolu s informáciou o zistených
skutočnostiach...
28.12.2015 - VSÚ telefonicky kontaktovaný znalec, vyzvaný na doručenie ZP
05.04.2016 - znalcovi zaslané podklady na základe úpravy z 28.12.2015, PZ
žalobkyne zaslané vyjadrenie PZ žalovanej...
21.07.2016 - mailom dopytovaný znalec na oznámenie predpokladaného dátumu
vypracovania ZP
21.07.2016 - doručená odpoveď znalca - dodá ZP do 15.08.2016...
18.08.2016 - doručené vyúčtovanie znalcom spolu so ZP
22.08.2016 - ZP doručovaný PZ strán sporu spolu s výzvou na vyjadrenie v lehote
20 dní
09.09.2016 - spis predložený sudkyni na základe posúdenia vydania uznesenia
o znalečnom, o ktorom malo byť rozhodnuté až v rozhodnutí podľa výsledku sporu...
12.09.2016 - doručené vyjadrenie PZ žalobkyne k ZP so zaručeným elektronickým
podpisom
21.10.2016 - vytýčenie termínu pojednávania na T: 21.03.2017...
01.03.2017 - doručený návrh PZ žalovanej na vykonanie dokazovania s prílohami...
15.03.2017 - vydané uznesenie o pripustení zmeny žaloby...
17.03.2017 - strany sporu upovedomené o zmene termínu pojednávania na
T: 29.06.2017...
30.05.2017 - zaslané výzvy stranám sporu na doručenie potrebných listín, strany
upovedomené o zrušení termínu pojednávania z dôvodu zmeny zákonného sudcu, nový
termín vytýčený na T: 02.10.2017
23.06.2017 - elektronicky doručené vyjadrenie PZ žalobkyne k vyjadreniu
žalovanej...
19.09.2017 - vydané uznesenie na výzvu žalobkyne na úhradu SP za vyhotovenie
rovnopisov podania, PZ žalovanej vyzvaný na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu
z 23.06.2017...
02.10.2017 - pojednávanie odročené na T: 17.01.2018 na základe doplnenia
dokazovania špecifikáciou námietok voči obom ZP
10.10.2017 - doručené otázky na znalcov PZ žalovanej...
25.10.2017 - zadaná úprava sudkyne na prípravu konceptov na vyzvanie oboch
znalcov
06.12.2017 - vyzvaný a na
vyjadrenie k otázkam sudkyne ohľadom skutočností uvádzaných v ZP
K nekonaniu súdu od podania žaloby do marca 2013 si dovoľujem uviesť, že v senáte
sudkyne Mgr. Hadnagyovej bolo na konci roka 2011 okolo 600 nevybavených vecí
v pojednávacej agende, z toho okolo 120 vecí v agende starostlivosti o maloleté deti
(P agenda) s potrebou prednostného vybavovania vecí, čo objektívne neumožňovalo konať
vo veci napadnutej v novembri 2011 prednostne, ale bolo potrebné veci vybavovať podľa
poriadia nápadu. Od januára 2012 bol z Okresného súdu Piešťany preložený jeden sudca
na iný súd a jeho spisy boli rozdelené medzi ostatných sudcov civilného úseku, pričom do
senátu Mgr. Hadnagyovej v januári 2012 pribudlo ďalších 57 vecí v agende C. Priemerný
počet nevybavených vecí v pojednávacej agende u sudkyne v roku 2012 sa pohyboval okolo
750 až 950 vecí, pričom sudkyňa mesačne rozhodla okolo 40 vecí v pojednávacej agende.
Z uvedeného dôvodu nebolo objektívne možné skôr sa venovať novej veci. S poukazom na
rozpísané úkony si súčasne dovoľujem poukázať na skutočnosť, že k dĺžke konania prispelo
aj správanej sa sťažovateľky (žalovanej), a to v súvislosti a jej nespoluprácou so znalcom,
kedy mu neposkytla žiadané podklady, do čoho musel zasiahnuť súd tým, že žalovanej
ukladať povinnosť tieto doklady predložiť znalcovi pod hrozbou poriadkovej pokuty. Tieto
okolnosti prispeli k dĺžke znaleckého dokazovania a mám za to, že významnou mierou bolo
toto znalecké dokazovanie predĺžené práve správaním sa sťažovateľky (žalovanej).“
6. Procesné úkony okresného súdu uvedené v jeho vyjadrení považoval ústavný súd
za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú zo súdneho spisu okresného
súdu predloženého na nahliadnutie 22. decembra 2017 (ostatné procesné úkony sú uvedené
vo vyjadrení právnej zástupkyne z 19. januára 2018 a vyplývajú z predložených príloh,
pozri záver bodu 7, pozn.).
7. Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu okresného
súdu zaujala stanovisko v podaní doručenom ústavnému súdu 22. januára 2018, v ktorom
uviedla:
« K doterajšiemu popisu priebehu sporovej veci sťažovateľka dodáva:
V predmetnej sporovej veci sp. zn. 9C 267/2011 bolo pojednávanie odročené na deň
2.10.2017. Po vyvolaní veci súd zistil, že za právneho zástupcu žalobkyne sa dostavil
advokátsky koncipient a splnomocnenie, ktoré predložil, nebolo podpísané splnomocniteľom
právnym zástupcom žalobkyne a za daného stavu súd konštatoval, že nie je možné
pojednávať s prítomnosťou advokátskeho koncipienta. Žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí, aby
sa pojednávalo v neprítomnosti jej právneho zástupcu a žiada, aby pojednávanie bolo
odročené. Sudca upozornil strany na rozpor v znaleckých posudkoch ohľadom ohodnotenie
pozemku. Právny zástupca sťažovateľky navrhol, aby sa obaja znalci vyjadrili písomne. Súd
pojednávanie odročil na deň 17.01.2018.
Súd zároveň uložil právnym zástupcom strán v lehote 10 dní špecifikovať námietky
voči obom znaleckým posudkom a konkretizovať otázky, ktoré by mali znalci zodpovedať
písomne, čo do ohodnotenia nehnuteľnosti, vyjasnenia rozdielov v ohodnotení, pripadne
investícií do nehnuteľností. Dňa 10.10.2017 boli súdu doručené otázky na znalcov zo strany
právneho zástupcu sťažovateľky a dňa 11.10.2017 boli súdu boli doručené otázky na
znalcov zo strany právneho zástupcu žalobkyne. Výzvou zo dňa 06.12.2017 súd znalcov
vyzval na vyjadrenie k otázkam ohľadom skutočností uvádzaných v znaleckých posudkoch
v lehote 15 dní.
Dňa 08.01.2018 znalkyňa e-mailovou správou oznámila
súdu, že k výzve súdu nebol priložený znalecký posudok a tento do
dnešného dňa (pozn.: k 8.1.2018) neobdržala.
Na tento e-mail odpovedala znalkyni e-mailovou správou dňa 09.01.2018 asistentka
senátu s oznámením, že spis 9C/267/20II bol dňa 20.12.2017 postúpený na Ústavný súd
Slovenskej republiky a z tohto dôvodu súd nemôže zaslať znalecký posudok, po vrátení spisu
z Ústavného súdu... bude znalecký posudok poslaný a lehota na vyjadrenie začne plynúť až
doručením znaleckého posudku. Znalecký posudok súd zaslal
so sprievodným listom zo dňa 11.01.2018.
Ďalšie pojednávanie vo veci sa konalo dňa 17.01.2018 a bolo odročené na deň
28.05.2018.
Argumenty uvedené vo vyjadrení Okresného súdu Piešťany zo dňa 13.12.2017,
spočívajúce vo veľkom množstve vecí v rokoch 2011 a 2012 v pojednávacej agende senátu
sudkyne pani Mgr. Hadnagyovej s množstvom vecí v agende starostlivosti o maloleté deti
s potrebou prednostného vybavovania, ktoré majú odôvodňovať nekonanie súdu od podania
žaloby do marca 2013, sú síce pochopiteľné, ale z hľadiska práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote nie sú
akceptovateľné pre ospravedlnenie dĺžky konania. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného
súdu nadmerné množstvo veci, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že
Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania primeraný počet sudcov alebo
ďalších pracovníkov na súde, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát
zodpovednosti za pomalé konanie. Priznanie ústavného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zakladá povinnosť na organizovanie práce súdu a sudcu tak, aby sa
toto ústavné právo objektívne realizovalo.
V závere vyjadrenia Okresného súdu Piešťany zo dňa 13.12.2017 pani predsedníčka
súdu uvádza, že k dĺžke konania prispelo aj správanie sťažovateľky (žalovanej), a to
v súvislosti a jej nespoluprácou so znalcom, ktorému neposkytla žiadané podklady a tieto
okolnosti prispeli k dĺžke znaleckého dokazovania a významnou mierou bolo znalecké
dokazovanie predĺžené práve správaním sa sťažovateľky (žalovanej).
S týmto tvrdením sa nemožno stotožniť.
V súvislosti so znaleckým dokazovaním z obsahu spisu Okresného súdu Piešťany
sp. zn. 9 C 267/201 I vyplývajú nasledovné skutočnosti:
- uznesením č.k. 9C 267/2011-78 zo dňa 29.03.2014 súd uložil znalcovi
vypracovať znalecký posudok a tento doručiť sudu v lehote 50 dní odo
dňa doručenia spisového materiálu (lehota 50 dní bola určená na základe vyjadrenia
znalca, ktorého kontaktovala vyššia súdna úradníčka: o telefonickom kontaktovaní znalca je
v spise úradný záznam zo dňa 17.03.2014)
- 19.05.2014 znalec prevzal zásielku so spisovým
materiálom
- oznámil súdu termín obhliadky nehnuteľností na deň
12.06.2014.
- 08.07.2014 uplynula lehota na doručenie znaleckého posudku stanovená súdom (50
dní odo dňa doručenia spisového materiálu 19.05.2014)
- 16.09.2014 znalec prevzal urgenciu súdu listom z 09.09.2014 o zaslanie spisu spolu
s vypracovaným znaleckým posudkom
- 17.09.2014 znalec zaslal sťažovateľke žiadosť o doplnenie podkladov (vek výstavby
RD, roky rekonštrukcií a opráv jednotlivých častí RD)
- súd uznesením č. k. 9C/267/20I 1-93 doručeným právnemu zástupcovi sťažovateľky
dňa 17.12.2014 uložil sťažovateľke predložiť informácie a príslušné listiny špecifikované vo
výroku predmetného uznesenia
- sťažovateľka z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu a práceneschopnosti
(trvajúcej od apríla 2014) nebola schopná požadované podklady zabezpečiť a preto jej
právny zástupca požiadal o predĺženie lehoty
-18.03.2015 právny zástupca sťažovateľky predložil súdu informácie požadované
znalcom k vypracovaniu znaleckého posudku
- 16.08.2016 bol súdu od znalca doručený znalecky posudok
a vrátený spisový materiál.
Znalec až po tom, ako mu bolo doručená urgencia súdu o zaslanie znaleckého
posudku a spisu, a v čase keď už bol v omeškaní s podaním znaleckého posudku oproti
lehote stanovenej súdom o viac ako 2 mesiace, zaslal sťažovateľke (žalovanej) žiadosť
o doplnenie podkladov k vypracovaniu znaleckého posudku. Sťažovateľka požiadala
o predĺženie lehoty na predloženie informácii a dokladov žiadaných znalcom, táto okolnosť
však bola spôsobená objektívne existujúcimi okolnosťami a to dlhšiu dobu trvajúcim jej
nepriaznivým zdravotným stavom a práceneschopnosťou, okrem toho však - čo je podstatné
- tejto okolnosti nemožno pripisovať rozhodujúci vplyv na celkovú dĺžku znaleckého
dokazovania.
Od zaslania žiadosti znalca sťažovateľke na doloženie dokladov dňa 17.09.2014 do
času, kým sťažovateľka doručila prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu
informácie požadované znalcom k vypracovaniu znaleckého posudku dňa 18.03.2015
uplynulo celkom 6 mesiacov, pričom znalec doručil znalecký posudok súdu až za ďalších 17
mesiacov (posudok bol doručený súdu dňa 16.08.2016), čo rozhodne nemožno pričítať
sťažovateľke. Naviac, minimálne niektoré informácie napr. informáciu o veku stavby mohol
znalec, a poťažmo súd, žiadať aj od žalobkyne (napokon sa totiž aj tak stalo, že informácie
poskytnuté sťažovateľkou rozporoval a namietal zástupca žalobkyne).
Vzhľadom na uvedené mám za to, že dĺžku znaleckého dokazovania, ktoré od
doručenia spisu znalcovi do doručenia znaleckého posudku súdu trvalo celkovo
27 mesiacov, nemožno pričítať sťažovateľke a ani sa sťažovateľka na tejto dĺžke významnou
mierou nepodieľala.
Už vôbec nemožno pričítať správaniu sťažovateľky celkovú dĺžku konania
v predmetnej sporovej veci viac ako 6 rokov len na súde prvej inštancie a zatiaľ bez
meritórneho rozhodnutia.
Som toho názoru, že v konaní vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn.
9 C 267/2011 došlo k neodôvodneným a zbytočným prieťahom, a že bolo porušené právo
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Navrhujem preto, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol Nálezom v zmysle
návrhu sťažovateľky v sťažnosti zo dňa 21. septembra 2017.“
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
10. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 267/2011 došlo k porušeniu základného
práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch.
11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len
„ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej
lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II.
ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala
predtým z niektorých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a to § 6,
§ 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti
vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP“). V zmysle čl. 17
CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní
tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania“.
13. Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné
vedomosti, ustanoví súd podľa § 127 OSP po vypočutí účastníkov znalca. Ustanovení znalci
boli povinní podľa § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o znalcoch a tlmočníkoch) platného v relevantnom čase vykonať znaleckú
činnosť riadne a v určenej lehote.
Podľa § 16 ods. 4 zákona o znalcoch a tlmočníkoch platného v relevantnom čase
zadávateľ je oprávnený pred vykonaním úkonu znaleckej činnosti prekonzultovať so
znalcom znalecké otázky, prerokovať uplatnenie nároku na preddavok podľa § 2 ods. 6
písm. a) a možnosti znalca vykonať úkon znaleckej činnosti v požadovanej lehote. Podľa
§ 27 ods. 1 písm. a) zákona o znalcoch a tlmočníkoch platného v relevantnom čase znalec sa
dopustí správneho deliktu, ak spôsobí bez vážnych dôvodov uznaných súdom alebo iným
orgánom verejnej moci prieťahy v súdnom alebo inom konaní, v ktorom bol ustanovený; za
spôsobenie prieťahov sa považuje prekročenie lehoty určenej na vykonanie úkonu súdom
alebo iným orgánom verejnej moci o viac ako 30 dní.
14. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníkov konania a postup súdu (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03).
V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa rovnakých kritérií
postupoval aj v danom prípade.
14.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,
že predmetom konania bol návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
teda po právnej a skutkovej stránke štandardná občianskoprávna vec patriaca do
rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre
zastáva názor, že takéto konanie nepatrí ku právne a skutkovo zložitým veciam, hoci sa
spravidla nariaďuje aj znalecké dokazovanie, ako to bolo v tejto veci (obdobne napr.
I. ÚS 665/2014). Táto skutočnosť (určenie ceny nehnuteľnosti) však sama osebe nemôže
ospravedlniť zdĺhavejší postup okresného súdu a akceptovať dobu posudzovaného konania,
keďže okresný súd dosiaľ nevydal žiadne meritórne rozhodnutie ani po 6 rokoch od jeho
začatia. Doterajšia dĺžka konania podľa názoru ústavného súdu teda nebola závislá od
prípadnej zložitosti veci, ale najmä od neefektívneho a nesprávneho postupu okresného
súdu.
14.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky,
v preskúmavanej veci ústavný súd konštatuje, že sťažovateľke nemožno pripísať výrazný
podiel na predĺžení tohto konania. Ústavný súd zistil, že je síce pravdou, že neposkytla
znalcovi požadované údaje a súčinnosť v stanovenej lehote, ale táto jej „pasivita“ bola po
komunikácii so súdom a znalcom neskôr aj vysvetlená a ústavný súd je toho názoru, že táto
okolnosť nemohla prispieť k zásadnému predĺženiu konania, ako to uviedol okresný súd
v závere svojho stanoviska v bode 4, a v zásade sa v tomto smere stotožňuje s vyjadrením
sťažovateľky uvedeným v bode 7. Sťažovateľka bola, naopak, v konaní veľmi aktívna,
podala viackrát sťažnosti na zbytočné prieťahy a o svoj spor sa zaujímala (najmä od roku
2015) a reagovala v stanovených lehotách aj na výzvy okresného súdu.
14.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu. Sťažovateľka
v sťažnosti uviedla obdobie, v ktorom dochádzalo podľa nej k prieťahom, a to najmä počas
vykonávania znaleckého dokazovania, ale taktiež uviedla v bode 3 aj iné skutočnosti, ktoré
podľa nej signalizujú prieťahový postup okresného súdu. Ústavný súd nemá pochybnosť
o tom, že okresný súd bol nečinný v tejto veci už prvých 17 mesiacov bez akejkoľvek
zákonnej prekážky, a to od podania žaloby (7. november 2011) až do 28. marca 2013, keď
vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku, čo potvrdil aj okresný súd. Obdobne
okresný súd nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané mu predovšetkým predtým
Občianskym súdnym poriadkom (a neskôr aj Civilným sporovým poriadkom), keď prvé
pojednávanie nariadil až po vyše dvoch rokoch od podania žaloby, a taktiež jeho postup
počas znaleckého dokazovania hodnotí ústavný súd ako neefektívny a nesústredený, keďže
od nariadenia znaleckého dokazovania (27. januára 2014) až do predloženia znaleckého
posudku (16. august 2016) uplynulo viac ako dva a pol roka, to znamená, že okresný súd
nepostupoval podľa citovaných ustanovení zákona o znalcoch a tlmočníkoch (pozri bod 13).
Tieto skutočnosti v súhrne teda signalizujú, že okresný súd vo veci najmä na začiatku
konania vôbec nekonal, a potom konal najmä nesústredene a neefektívne. Je potrebné tiež
uviesť, že vo veci samej ešte stále právoplatne nerozhodol, čím dosiaľ neodstránil stav
právnej neistoty sťažovateľky.
V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej
k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním príslušného
súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty
účastníkov súdneho konania (strán sporu). Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu
(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu
právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,
aby o jeho veci rozhodol (napr. IV. ÚS 164/03, IV. ÚS 121/04, IV. ÚS 267/04,
IV. ÚS 380/08, I. ÚS 158/2010). Ústavný súd tak nemohol súhlasiť ani s obranou okresného
súdu spočívajúcou v personálnych problémoch (počas vecí) ako dôvodu, ktorý by mal byť
objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní. Podľa ustálenej judikatúry ústavného
súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99, III. ÚS 17/0, I. ÚS 516/2016) nadmerné množstvo
vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika
nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších
pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej
neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé
konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
15. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd preto vyslovil porušenie
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v predmetnom konaní, tak ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
16. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných
prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené (pozri bod 2 výroku tohto
rozhodnutia). Ústavný súd na tomto mieste dáva okresnému súdu do pozornosti, že je
povinný v konaní naďalej striktne postupovať podľa ustanovení Civilného sporového
poriadku vrátane využitia prostriedkov procesného útoku, procesnej obrany a sudcovskej
koncentrácie s ohľadom na ustanovenie § 470 ods. 2 druhú vetu CSP s tým, že sporové
strany nemožno sankcionovať „do minulosti“, v ktorej uvedená právna úprava neexistovala.
17. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,
aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde). Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu. Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 6 500 €, čo
odôvodňuje týmito skutočnosťami: „Predmetom sporu v sporovom konaní vedenom na
Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 9C/267/2011 je zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, pričom žalobkyňa sa domáha prikázania do jej
výlučného vlastníctva nehnuteľností, v ktorých býva sťažovateľka. Hoci sťažovateľka
v konaní uplatnila návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
tak. že súd prikáže za náhradu do výlučného vlastníctva sťažovateľky spoluvlastnícky podiel
žalobkyne na nehnuteľnostiach, ale do právoplatného rozhodnutia súdu v predmetnej
sporovej veci je situácia sťažovateľky neistá. V predmetných nehnuteľnostiach sťažovateľka
býva 15 rokov, má tu trvalý pobyt, o nehnuteľnosti sa stará, udržiava ich a zveľaďuje.
Do predmetných nehnuteľností sa sťažovateľka nasťahovala a začala v nich bývať v júli
2002 na žiadosť a so súhlasom jej matky, ktorá vtom čase bola v 1/2-ci spoluvlastníčkou
predmetných nehnuteľností (sťažovateľka už v tom čase vlastnila svoj 1/4-ový podiel
k nehnuteľnostiam). Sťažovateľka tento spor prežíva veľmi stresujúco, nakoľko predmetom
je otázka pre ňu existenčného charakteru jej bývanie a žije v neistote, či a kedy sa bude
musieť z nehnuteľností vysťahovať a riešiť svoje ďalšie bývanie (v prípade, ak by
nehnuteľnosti boli právoplatným rozhodnutím súdu prikázané do výlučného vlastníctva
žalobkyne). Tiež je sťažovateľka vystavovaná schválnostiam a iným atakom zo strany
žalobkyne a jej rodinných príslušníkov, ktorých opakovanie hrozí resp. možno predpokladať
až do času, kým sa tento spor skončí právoplatným rozhodnutím súdu. Navyše, žalobkyňa
viní z dĺžky trvania tohto sporu sťažovateľku (hoci to vôbec nie je pravdou a sťažovateľka
mala a má záujem, aby tento spor bol čo najskôr rozhodnutý súdom) a preto požaduje od
sťažovateľky za tri roky spätne zaplatiť nájomné za užívanie, ktoré nároky tohto roku
uplatnila prostredníctvom jej advokáta súdnou cestou na Okresnom súde Trnava. Situácia,
kedy nie je súdny spor ani po toľkých rokoch stále skončeným právoplatným rozhodnutím
súdu, je pre sťažovateľku neúnosná a psychicky enormne zaťažujúca, spôsobujúca jej trvalý
stres, čo má nepriaznivý vplyv aj na jej fyzické zdravie.“
18. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
(IV. ÚS 210/04). Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti
aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajší postup
okresného súdu (pozri bod 14.3) správanie sťažovateľky (pozri bod 14.2), ako aj celkovú
dĺžku prebiehajúceho konania a skutočnosť, že po podaní sťažnosti ústavnému súdu nebolo
vo veci ešte rozhodnuté, považoval ústavný súd za nevyhnutné priznať sťažovateľke
finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde v uvedenej sume (bod 3
výroku).
19. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné
zadosťučinenie ústavným súdom nad sumu 2 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd
v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.
20. Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde napokon rozhodol
o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym
zastupovaním advokátkou Mgr. Zuzanou Jedličkovou. Sťažovateľka si uplatnila úhradu trov
konania za tri úkony právnej služby spolu v sume 475,05 €. Podľa § 36 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania
uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
21. Keďže táto suma trov právneho zastúpenia je vypočítaná v zmysle príslušných
ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov, ústavný súd jej priznal trovy za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia a podanie sťažnosti uskutočnené v roku 2017 a stanovisko sťažovateľky
k vyjadreniu okresného súdu z 19. januára 2018 vrátane režijného paušálu). Priznanú úhradu
trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný vyplatiť na účet právnej zástupkyne
sťažovateľky (bod 4 výroku rozhodnutia).
22. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľky lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu
(§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde), tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto
rozhodnutia.
23. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;
to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej
republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté
rozhodnutie ústavného súdu (čl. 133 ústavy).
V Košiciach 31. januára 2018