Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 560/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. januára 2018 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka

prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátkou

Mgr. Zuzanou Jedličkovou, Royova 9, Piešťany, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 475,05 €

(slovom štyristosedemdesiatpäť eur a päť centov), ktorú j e Okresný súd Piešťany

p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne advokátky Mgr. Zuzany Jedličkovej,

Royova 9, Piešťany, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -15 z 8. novembra 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Piešťany (ďalej len „okresný súd “) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka je žalovanou

stranou v spore pred okresným súdom o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva. Z opísania priebehu konania vyplýva, že konanie nie je právoplatne

skončené, hoci trvá viac ako 6 rokov.

3. V danej veci sťažovateľka uviedla, že „od doručenia spisového materiálu znalcovi

do podania znaleckého posudku... uplynulo 2 a štvrť roka. čo nemožno považovať za

primeranú dĺžku znaleckého dokazovania. Hoci sťažovateľka požiadala o predĺženie lehoty

na predloženie informácií a dokladov žiadaných znalcom, je potrebné uviesť, že táto

okolnosť bola jednak spôsobená objektívne existujúcimi okolnosťami a to dlhšiu dobu

trvajúcim nepriaznivým zdravotným stavom sťažovateľky, okrem toho však a - to je

podstatné - táto okolnosť nemala rozhodujúci vplyv na celkovú dĺžku znaleckého

dokazovania. Od predloženia týchto informácií právnym zástupcom sťažovateľky (doručené

súdu dňa 18.03.2015) do podania znaleckého posudku znalcom

totiž uplynulo ďalších 17 mesiacov (posudok bol doručený súdu dňa 16.08.2016, čo

je nepochybne neprimeraná doba. Podstatné tiež je, že znalec žiadal tieto informácie

a listiny od sťažovateľky až po uplynutí lehoty, v ktorej mal už podať znalecký posudok

v zmysle uznesenia zo dňa 29.03.2014 z č.l. 78 - táto lehota mu uplynula 8.7.2014 a

dokonca až po tom ako prevzal zo súdu urgenciu o zaslanie znaleckého posudku...

Sťažovateľka má za to, že celková dĺžka konania v predmetnej sporovej veci sp. zn.

, ktoré v súčasnosti trvá viac ako 6 a trištvrte roka. nie je zapríčinená

zavinením na strane sťažovateľky, ale najmä nekonaním na strane súdu bez zbytočných

prieťahov, keďže aj z prehľadu priebehu konania... vyplýva, že:

- súd vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania

po 16 mesiacoch od podania žaloby

- prvé pojednávanie vo veci sa konalo po viac ako 2 rokoch od podania žaloby

- od ustanovenia znalca resp. doručenia mu spisového materiálu do podania

znaleckého posudku súdu uplynuli viac ako 2 roky

- po doručení znaleckého posudku súdu v auguste 2016 bolo ďalšie pojednávanie

vytýčené na termín po 7 mesiacoch (na deň 21.03.2017), ktoré pojednávanie bolo zrušené

a následne určený termín bol opakovane odročený. Pojednávania vytýčené na deň

21.03.2017 a 29.06.2017 boli zrušené resp. odročené z dôvodov na strane súdu.

Do dnešného dňa tak ďalšie pojednávanie vo veci sa nekonalo t.j. viac ako rok od

doručenia znaleckého posudku súdu.

Pre sťažovateľku je predmetná sporová vec právne významná, pretože od

rozhodnutia súdu v predmetnom spore závisí, či sa sťažovateľka bude musieť vysťahovať

z nehnuteľností, v ktorých býva 15 rokov, a riešiť svoje ďalšie bývanie (v prípade, ak by

nehnuteľnosti boli právoplatným rozhodnutím súdu prikázané do výlučného vlastníctva

žalobkyne). Počas trvania sporu pretrváva neistota sťažovateľky v otázke existenčného

charakteru - jej bývania, čo je pre sťažovateľku veľmi stresujúce. Naviac je sťažovateľka

vystavovaná schválnostiam a iným atakom zo strany žalobkyne a jej rodinných príslušníkov,

ktorých opakovanie hrozí resp. možno predpokladať až do času, kým sa spor skončí

právoplatným rozhodnutím súdu. Táto situácia a stav neistoty sťažovateľky pretrváva už

niekoľko rokov a spôsobuje sťažovateľke trvalý stres a duševnú nepohodu.“.

4. Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil,

že:

„... Základné právo... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa ...a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené boli.

... Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

... Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6 500 €,

ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

... Okresný súd Piešťany je povinný sťažovateľke uhradiť trovy

konania na účet jej právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril okresný súd v písomnom

podaní (sp. zn. Spr 832/2017 z 13. decembra 2017), v ktorom uviedol aj prehľad procesných

úkonov vo veci. Z vyjadrenia okrem iného vyplýva:

„Rozpis procesných úkonov vo veci :

07.11.2011 - doručená žaloba s prílohami žalobkyne: ...., proti

žalovanej: (teraz „ “ pozn.)... o zrušenie podielového

spoluvlastníctva... (ide o sestry, pozn.)

28.03.2013 - spis predložený ST s úpravou na výzvu na zaplatenie SP

08.07.2013 - doručená žiadosť o oslobodenie od SP právnou zástupkyňou žalobkyne

s prílohami...

11.09.2013 - súd priznal uznesením oslobodenie od SP...

27.01.2014 - na pojednávaní predložené vyjadrenie žalovanej zo dňa 26.01.2014,

pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu doplnenia dokazovania znaleckým posudkom,

účastníkom uložená povinnosť do 20 dní predložiť otázky na znalca...

29.03.2014 - vydané uznesenie o pribratí znalca , znalca

z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností

02.05.2014 - spis doručený znalcovi

04.06.2014 - doručené oznámenie znalca o termíne obhliadky na deň 12.06.2014...

16.09.2014 - znalcovi doručená urgencia zaslania spisu s vypracovaným

22.09.2014 - doručené ospravedlnenie znalca za nedodržanie lehoty na vypracovanie

08.10.2014 - doručená žiadosť znalca o výzvu na doplnenie podkladov od žalovanej,

o ktoré žiadal listom adresovaným žalovanej dňa 17.09.2014...

10.12.2014 - súd ukladá žalovanej predložiť znalcovi potrebné podklady pod hrozbou

poriadkovej pokuty a predlžuje znalcovi lehotu na vypracovanie do 31.05.2015...

17.12.2014 - uznesenie doručené PZ žalovanej...

16.01.2015 - doručená informácia od znalca o nedodaní podkladov žalovanou

16.01.2015 - doručená žiadosť PZ žalovanej o predĺženie lehoty na dodanie

podkladov znalcovi s prílohami o 30 dní

02.03.2015 - doručená žiadosť znalca o zrušenie ustanovenia za znalca a vrátenie

spisového materiálu...

10.03.2015 - doručená žiadosť PZ žalovanej o predĺženie lehoty s prílohou na

dodanie podkladov znalcovi s prílohami do 16.03.2015

18.03.2015 - doručené predloženie informácií právnym zástupcom žalovanej...

15.04.2015 - doručený návrh žalobkyne na obmedzenie ODP s prílohami

20.04.2015 - zadaná úprava VSÚ na doručenie podania žalovanej zo dňa 18.03.2015

PZ žalobkyne a znalcovi, znalcovi oznámiť, že súd znalcovi nevyhovie v žiadosti o zrušenie

ustanovenia za znalca a predlžuje lehotu na vypracovanie , nakoľko nového znalca by

súd v lehote neobstaral...

30.04.2015 - doručená žiadosť žalobkyne o súdne vyžiadanie dôkazu

30.04.2015 - doručené oznámenie o žiadosti určenia novej obhliadky, žiadosť o novú

obhliadku, žiadosť o vylúčenie dôkazov ODP (žalovanej)...

03.06.2015 - doručené oznámenie znalca o dodatočnej obhliadke, určenej na

10.06.2015

16.06.2015 - doručená informácia od znalca o skutočnostiach zistených obhliadkou...

23.06.2015 - doručené oznámenie PZ žalovanej o zmene priezviska žalovanej na

24.06.2015 - doručená žiadosť žalobkyne o vydanie opatrenia voči žalovanej vo veci

bránenia dokazovania majoritnej vlastníčke v objekte sporu...

15.07.2015 - vydané uznesenie o výzve žalobkyne na doplnenie podania, ktoré sa javí

ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia...

03.08.2015 - žalobkyňou doručené doloženie vyžiadaných podkladov, zmena

korešpondenčnej adresy, návrh na vydanie súdneho opatrenia...

29.09.2015 - doručené žalobkyňou oznámenie o ukončení plnomocenstva PZ

žalobkyne ( )...

21.10.2015 - vydané uznesenie o odmietnutí podania žalobkyne z 21.06.2015 a jeho

doplnenia z 31.07.2015; doručená žalobkyni 28.10.2015...

02.11.2015 - na základe pokynu sudkyne urgovaný znalec na zaslanie vypracovaného

v lehote 10 dní

04.11.2015 - doručené elektronicky oznámenie o prevzatí plnomocenstva žalobkyne

AK ...

30.11.2015 - doručená odpoveď znalca spolu s informáciou o zistených

skutočnostiach...

28.12.2015 - VSÚ telefonicky kontaktovaný znalec, vyzvaný na doručenie

05.04.2016 - znalcovi zaslané podklady na základe úpravy z 28.12.2015, PZ

žalobkyne zaslané vyjadrenie PZ žalovanej...

21.07.2016 - mailom dopytovaný znalec na oznámenie predpokladaného dátumu

vypracovania

21.07.2016 - doručená odpoveď znalca - dodá do 15.08.2016...

18.08.2016 - doručené vyúčtovanie znalcom spolu so

22.08.2016 - doručovaný PZ strán sporu spolu s výzvou na vyjadrenie v lehote

20 dní

09.09.2016 - spis predložený sudkyni na základe posúdenia vydania uznesenia

o znalečnom, o ktorom malo byť rozhodnuté až v rozhodnutí podľa výsledku sporu...

12.09.2016 - doručené vyjadrenie PZ žalobkyne k so zaručeným elektronickým

podpisom

21.10.2016 - vytýčenie termínu pojednávania na T: 21.03.2017...

01.03.2017 - doručený návrh PZ žalovanej na vykonanie dokazovania s prílohami...

15.03.2017 - vydané uznesenie o pripustení zmeny žaloby...

17.03.2017 - strany sporu upovedomené o zmene termínu pojednávania na

T: 29.06.2017...

30.05.2017 - zaslané výzvy stranám sporu na doručenie potrebných listín, strany

upovedomené o zrušení termínu pojednávania z dôvodu zmeny zákonného sudcu, nový

termín vytýčený na T: 02.10.2017

23.06.2017 - elektronicky doručené vyjadrenie PZ žalobkyne k vyjadreniu

žalovanej...

19.09.2017 - vydané uznesenie na výzvu žalobkyne na úhradu SP za vyhotovenie

rovnopisov podania, PZ žalovanej vyzvaný na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu

z 23.06.2017...

02.10.2017 - pojednávanie odročené na T: 17.01.2018 na základe doplnenia

dokazovania špecifikáciou námietok voči obom

10.10.2017 - doručené otázky na znalcov PZ žalovanej...

25.10.2017 - zadaná úprava sudkyne na prípravu konceptov na vyzvanie oboch

znalcov

06.12.2017 - vyzvaný a na

vyjadrenie k otázkam sudkyne ohľadom skutočností uvádzaných v

K nekonaniu súdu od podania žaloby do marca 2013 si dovoľujem uviesť, že v senáte

sudkyne Mgr. Hadnagyovej bolo na konci roka 2011 okolo 600 nevybavených vecí

v pojednávacej agende, z toho okolo 120 vecí v agende starostlivosti o maloleté deti

(P agenda) s potrebou prednostného vybavovania vecí, čo objektívne neumožňovalo konať

vo veci napadnutej v novembri 2011 prednostne, ale bolo potrebné veci vybavovať podľa

poriadia nápadu. Od januára 2012 bol z Okresného súdu Piešťany preložený jeden sudca

na iný súd a jeho spisy boli rozdelené medzi ostatných sudcov civilného úseku, pričom do

senátu Mgr. Hadnagyovej v januári 2012 pribudlo ďalších 57 vecí v agende C. Priemerný

počet nevybavených vecí v pojednávacej agende u sudkyne v roku 2012 sa pohyboval okolo

750 až 950 vecí, pričom sudkyňa mesačne rozhodla okolo 40 vecí v pojednávacej agende.

Z uvedeného dôvodu nebolo objektívne možné skôr sa venovať novej veci. S poukazom na

rozpísané úkony si súčasne dovoľujem poukázať na skutočnosť, že k dĺžke konania prispelo

aj správanej sa sťažovateľky (žalovanej), a to v súvislosti a jej nespoluprácou so znalcom,

kedy mu neposkytla žiadané podklady, do čoho musel zasiahnuť súd tým, že žalovanej

ukladať povinnosť tieto doklady predložiť znalcovi pod hrozbou poriadkovej pokuty. Tieto

okolnosti prispeli k dĺžke znaleckého dokazovania a mám za to, že významnou mierou bolo

toto znalecké dokazovanie predĺžené práve správaním sa sťažovateľky (žalovanej).“

6. Procesné úkony okresného súdu uvedené v jeho vyjadrení považoval ústavný súd

za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú zo súdneho spisu okresného

súdu predloženého na nahliadnutie 22. decembra 2017 (ostatné procesné úkony sú uvedené

vo vyjadrení právnej zástupkyne z 19. januára 2018 a vyplývajú z predložených príloh,

pozri záver bodu 7, pozn.).

7. Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu okresného

súdu zaujala stanovisko v podaní doručenom ústavnému súdu 22. januára 2018, v ktorom

uviedla:

« K doterajšiemu popisu priebehu sporovej veci sťažovateľka dodáva:

V predmetnej sporovej veci sp. zn. bolo pojednávanie odročené na deň

2.10.2017. Po vyvolaní veci súd zistil, že za právneho zástupcu žalobkyne sa dostavil

advokátsky koncipient a splnomocnenie, ktoré predložil, nebolo podpísané splnomocniteľom

právnym zástupcom žalobkyne a za daného stavu súd konštatoval, že nie je možné

pojednávať s prítomnosťou advokátskeho koncipienta. Žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí, aby

sa pojednávalo v neprítomnosti jej právneho zástupcu a žiada, aby pojednávanie bolo

odročené. Sudca upozornil strany na rozpor v znaleckých posudkoch ohľadom ohodnotenie

pozemku. Právny zástupca sťažovateľky navrhol, aby sa obaja znalci vyjadrili písomne. Súd

pojednávanie odročil na deň 17.01.2018.

Súd zároveň uložil právnym zástupcom strán v lehote 10 dní špecifikovať námietky

voči obom znaleckým posudkom a konkretizovať otázky, ktoré by mali znalci zodpovedať

písomne, čo do ohodnotenia nehnuteľnosti, vyjasnenia rozdielov v ohodnotení, pripadne

investícií do nehnuteľností. Dňa 10.10.2017 boli súdu doručené otázky na znalcov zo strany

právneho zástupcu sťažovateľky a dňa 11.10.2017 boli súdu boli doručené otázky na

znalcov zo strany právneho zástupcu žalobkyne. Výzvou zo dňa 06.12.2017 súd znalcov

vyzval na vyjadrenie k otázkam ohľadom skutočností uvádzaných v znaleckých posudkoch

v lehote 15 dní.

Dňa 08.01.2018 znalkyňa e-mailovou správou oznámila

súdu, že k výzve súdu nebol priložený znalecký posudok a tento do

dnešného dňa (pozn.: k 8.1.2018) neobdržala.

Na tento e-mail odpovedala znalkyni e-mailovou správou dňa 09.01.2018 asistentka

senátu s oznámením, že spis 9C/267/20II bol dňa 20.12.2017 postúpený na Ústavný súd

Slovenskej republiky a z tohto dôvodu súd nemôže zaslať znalecký posudok, po vrátení spisu

z Ústavného súdu... bude znalecký posudok poslaný a lehota na vyjadrenie začne plynúť až

doručením znaleckého posudku. Znalecký posudok súd zaslal

so sprievodným listom zo dňa 11.01.2018.

Ďalšie pojednávanie vo veci sa konalo dňa 17.01.2018 a bolo odročené na deň

28.05.2018.

Argumenty uvedené vo vyjadrení Okresného súdu Piešťany zo dňa 13.12.2017,

spočívajúce vo veľkom množstve vecí v rokoch 2011 a 2012 v pojednávacej agende senátu

sudkyne pani Mgr. Hadnagyovej s množstvom vecí v agende starostlivosti o maloleté deti

s potrebou prednostného vybavovania, ktoré majú odôvodňovať nekonanie súdu od podania

žaloby do marca 2013, sú síce pochopiteľné, ale z hľadiska práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote nie sú

akceptovateľné pre ospravedlnenie dĺžky konania. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného

súdu nadmerné množstvo veci, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že

Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania primeraný počet sudcov alebo

ďalších pracovníkov na súde, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát

zodpovednosti za pomalé konanie. Priznanie ústavného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zakladá povinnosť na organizovanie práce súdu a sudcu tak, aby sa

toto ústavné právo objektívne realizovalo.

V závere vyjadrenia Okresného súdu Piešťany zo dňa 13.12.2017 pani predsedníčka

súdu uvádza, že k dĺžke konania prispelo aj správanie sťažovateľky (žalovanej), a to

v súvislosti a jej nespoluprácou so znalcom, ktorému neposkytla žiadané podklady a tieto

okolnosti prispeli k dĺžke znaleckého dokazovania a významnou mierou bolo znalecké

dokazovanie predĺžené práve správaním sa sťažovateľky (žalovanej).

S týmto tvrdením sa nemožno stotožniť.

V súvislosti so znaleckým dokazovaním z obsahu spisu Okresného súdu Piešťany

sp. zn. I vyplývajú nasledovné skutočnosti:

- uznesením č.k. -78 zo dňa 29.03.2014 súd uložil znalcovi

vypracovať znalecký posudok a tento doručiť sudu v lehote 50 dní odo

dňa doručenia spisového materiálu (lehota 50 dní bola určená na základe vyjadrenia

znalca, ktorého kontaktovala vyššia súdna úradníčka: o telefonickom kontaktovaní znalca je

v spise úradný záznam zo dňa 17.03.2014)

- 19.05.2014 znalec prevzal zásielku so spisovým

materiálom

- oznámil súdu termín obhliadky nehnuteľností na deň

12.06.2014.

- 08.07.2014 uplynula lehota na doručenie znaleckého posudku stanovená súdom (50

dní odo dňa doručenia spisového materiálu 19.05.2014)

- 16.09.2014 znalec prevzal urgenciu súdu listom z 09.09.2014 o zaslanie spisu spolu

s vypracovaným znaleckým posudkom

- 17.09.2014 znalec zaslal sťažovateľke žiadosť o doplnenie podkladov (vek výstavby

RD, roky rekonštrukcií a opráv jednotlivých častí RD)

- súd uznesením č. k. -93 doručeným právnemu zástupcovi sťažovateľky

dňa 17.12.2014 uložil sťažovateľke predložiť informácie a príslušné listiny špecifikované vo

výroku predmetného uznesenia

- sťažovateľka z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu a práceneschopnosti

(trvajúcej od apríla 2014) nebola schopná požadované podklady zabezpečiť a preto jej

právny zástupca požiadal o predĺženie lehoty

-18.03.2015 právny zástupca sťažovateľky predložil súdu informácie požadované

znalcom k vypracovaniu znaleckého posudku

- 16.08.2016 bol súdu od znalca doručený znalecky posudok

a vrátený spisový materiál.

Znalec až po tom, ako mu bolo doručená urgencia súdu o zaslanie znaleckého

posudku a spisu, a v čase keď už bol v omeškaní s podaním znaleckého posudku oproti

lehote stanovenej súdom o viac ako 2 mesiace, zaslal sťažovateľke (žalovanej) žiadosť

o doplnenie podkladov k vypracovaniu znaleckého posudku. Sťažovateľka požiadala

o predĺženie lehoty na predloženie informácii a dokladov žiadaných znalcom, táto okolnosť

však bola spôsobená objektívne existujúcimi okolnosťami a to dlhšiu dobu trvajúcim jej

nepriaznivým zdravotným stavom a práceneschopnosťou, okrem toho však - čo je podstatné

- tejto okolnosti nemožno pripisovať rozhodujúci vplyv na celkovú dĺžku znaleckého

dokazovania.

Od zaslania žiadosti znalca sťažovateľke na doloženie dokladov dňa 17.09.2014 do

času, kým sťažovateľka doručila prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu

informácie požadované znalcom k vypracovaniu znaleckého posudku dňa 18.03.2015

uplynulo celkom 6 mesiacov, pričom znalec doručil znalecký posudok súdu až za ďalších 17

mesiacov (posudok bol doručený súdu dňa 16.08.2016), čo rozhodne nemožno pričítať

sťažovateľke. Naviac, minimálne niektoré informácie napr. informáciu o veku stavby mohol

znalec, a poťažmo súd, žiadať aj od žalobkyne (napokon sa totiž aj tak stalo, že informácie

poskytnuté sťažovateľkou rozporoval a namietal zástupca žalobkyne).

Vzhľadom na uvedené mám za to, že dĺžku znaleckého dokazovania, ktoré od

doručenia spisu znalcovi do doručenia znaleckého posudku súdu trvalo celkovo

27 mesiacov, nemožno pričítať sťažovateľke a ani sa sťažovateľka na tejto dĺžke významnou

mierou nepodieľala.

Už vôbec nemožno pričítať správaniu sťažovateľky celkovú dĺžku konania

v predmetnej sporovej veci viac ako 6 rokov len na súde prvej inštancie a zatiaľ bez

meritórneho rozhodnutia.

Som toho názoru, že v konaní vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn.

došlo k neodôvodneným a zbytočným prieťahom, a že bolo porušené právo

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Navrhujem preto, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol Nálezom v zmysle

návrhu sťažovateľky v sťažnosti zo dňa 21. septembra 2017.“

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

9. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

10. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej

lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II.

ÚS 55/98, , ).

12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala

predtým z niektorých ustanovení (ďalej len „OSP“) a to ,

§ 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti

vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z a

v znení neskorších predpisov (ďalej len “). V zmysle

„súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle „súd postupuje v konaní

tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania“.

13. Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné

vedomosti, ustanoví súd podľa po vypočutí účastníkov znalca. Ustanovení znalci

boli povinní podľa o znalcoch, tlmočníkoch

a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o znalcoch a tlmočníkoch) platného v relevantnom čase vykonať znaleckú

činnosť riadne a v určenej lehote.

Podľa § 16 ods. 4 zákona o znalcoch a tlmočníkoch platného v relevantnom čase

zadávateľ je oprávnený pred vykonaním úkonu znaleckej činnosti prekonzultovať so

znalcom znalecké otázky, prerokovať uplatnenie nároku na preddavok podľa § 2 ods. 6

písm. a) a možnosti znalca vykonať úkon znaleckej činnosti v požadovanej lehote. Podľa

§ 27 ods. 1 písm. a) zákona o znalcoch a tlmočníkoch platného v relevantnom čase znalec sa

dopustí správneho deliktu, ak spôsobí bez vážnych dôvodov uznaných súdom alebo iným

orgánom verejnej moci prieťahy v súdnom alebo inom konaní, v ktorom bol ustanovený; za

spôsobenie prieťahov sa považuje prekročenie lehoty určenej na vykonanie úkonu súdom

alebo iným orgánom verejnej moci o viac ako 30 dní.

14. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníkov konania a postup súdu (, , ).

V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa rovnakých kritérií

postupoval aj v danom prípade.

14.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že predmetom konania bol návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,

teda po právnej a skutkovej stránke štandardná občianskoprávna vec patriaca do

rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre

zastáva názor, že takéto konanie nepatrí ku právne a skutkovo zložitým veciam, hoci sa

spravidla nariaďuje aj znalecké dokazovanie, ako to bolo v tejto veci (obdobne napr.

). Táto skutočnosť (určenie ceny nehnuteľnosti) však sama osebe nemôže

ospravedlniť zdĺhavejší postup okresného súdu a akceptovať dobu posudzovaného konania,

keďže okresný súd dosiaľ nevydal žiadne meritórne rozhodnutie ani po 6 rokoch od jeho

začatia. Doterajšia dĺžka konania podľa názoru ústavného súdu teda nebola závislá od

prípadnej zložitosti veci, ale najmä od neefektívneho a nesprávneho postupu okresného

súdu.

14.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky,

v preskúmavanej veci ústavný súd konštatuje, že sťažovateľke nemožno pripísať výrazný

podiel na predĺžení tohto konania. Ústavný súd zistil, že je síce pravdou, že neposkytla

znalcovi požadované údaje a súčinnosť v stanovenej lehote, ale táto jej „pasivita“ bola po

komunikácii so súdom a znalcom neskôr aj vysvetlená a ústavný súd je toho názoru, že táto

okolnosť nemohla prispieť k zásadnému predĺženiu konania, ako to uviedol okresný súd

v závere svojho stanoviska v bode 4, a v zásade sa v tomto smere stotožňuje s vyjadrením

sťažovateľky uvedeným v bode 7. Sťažovateľka bola, naopak, v konaní veľmi aktívna,

podala viackrát sťažnosti na zbytočné prieťahy a o svoj spor sa zaujímala (najmä od roku

2015) a reagovala v stanovených lehotách aj na výzvy okresného súdu.

14.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu. Sťažovateľka

v sťažnosti uviedla obdobie, v ktorom dochádzalo podľa nej k prieťahom, a to najmä počas

vykonávania znaleckého dokazovania, ale taktiež uviedla v bode 3 aj iné skutočnosti, ktoré

podľa nej signalizujú prieťahový postup okresného súdu. Ústavný súd nemá pochybnosť

o tom, že okresný súd bol nečinný v tejto veci už prvých 17 mesiacov bez akejkoľvek

zákonnej prekážky, a to od podania žaloby (7. november 2011) až do 28. marca 2013, keď

vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku, čo potvrdil aj okresný súd. Obdobne

okresný súd nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané mu predovšetkým predtým

(a neskôr aj ), keď prvé

pojednávanie nariadil až po vyše dvoch rokoch od podania žaloby, a taktiež jeho postup

počas znaleckého dokazovania hodnotí ústavný súd ako neefektívny a nesústredený, keďže

od nariadenia znaleckého dokazovania (27. januára 2014) až do predloženia znaleckého

posudku (16. august 2016) uplynulo viac ako dva a pol roka, to znamená, že okresný súd

nepostupoval podľa citovaných ustanovení zákona o znalcoch a tlmočníkoch (pozri bod 13).

Tieto skutočnosti v súhrne teda signalizujú, že okresný súd vo veci najmä na začiatku

konania vôbec nekonal, a potom konal najmä nesústredene a neefektívne. Je potrebné tiež

uviesť, že vo veci samej ešte stále právoplatne nerozhodol, čím dosiaľ neodstránil stav

právnej neistoty sťažovateľky.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej

k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním príslušného

súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty

účastníkov súdneho konania (strán sporu). Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu

(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu

právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (napr. , , ,

, ). Ústavný súd tak nemohol súhlasiť ani s obranou okresného

súdu spočívajúcou v personálnych problémoch (počas vecí) ako dôvodu, ktorý by mal byť

objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní. Podľa ustálenej judikatúry ústavného

súdu (napr. , , , ) nadmerné množstvo

vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika

nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších

pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej

neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

15. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd preto vyslovil porušenie

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v predmetnom konaní, tak ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

16. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa

a podľa konať vo veci bez zbytočných

prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené (pozri bod 2 výroku tohto

rozhodnutia). Ústavný súd na tomto mieste dáva okresnému súdu do pozornosti, že je

povinný v konaní naďalej striktne postupovať podľa ustanovení Civilného sporového

poriadku vrátane využitia prostriedkov procesného útoku, procesnej obrany a sudcovskej

koncentrácie s ohľadom na ustanovenie druhú vetu s tým, že sporové

strany nemožno sankcionovať „do minulosti“, v ktorej uvedená právna úprava neexistovala.

17. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde). Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 6 500 €, čo

odôvodňuje týmito skutočnosťami: „Predmetom sporu v sporovom konaní vedenom na

Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. je zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, pričom žalobkyňa sa domáha prikázania do jej

výlučného vlastníctva nehnuteľností, v ktorých býva sťažovateľka. Hoci sťažovateľka

v konaní uplatnila návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam

tak. že súd prikáže za náhradu do výlučného vlastníctva sťažovateľky spoluvlastnícky podiel

žalobkyne na nehnuteľnostiach, ale do právoplatného rozhodnutia súdu v predmetnej

sporovej veci je situácia sťažovateľky neistá. V predmetných nehnuteľnostiach sťažovateľka

býva 15 rokov, má tu trvalý pobyt, o nehnuteľnosti sa stará, udržiava ich a zveľaďuje.

Do predmetných nehnuteľností sa sťažovateľka nasťahovala a začala v nich bývať v júli

2002 na žiadosť a so súhlasom jej matky, ktorá vtom čase bola v 1/2-ci spoluvlastníčkou

predmetných nehnuteľností (sťažovateľka už v tom čase vlastnila svoj 1/4-ový podiel

k nehnuteľnostiam). Sťažovateľka tento spor prežíva veľmi stresujúco, nakoľko predmetom

je otázka pre ňu existenčného charakteru jej bývanie a žije v neistote, či a kedy sa bude

musieť z nehnuteľností vysťahovať a riešiť svoje ďalšie bývanie (v prípade, ak by

nehnuteľnosti boli právoplatným rozhodnutím súdu prikázané do výlučného vlastníctva

žalobkyne). Tiež je sťažovateľka vystavovaná schválnostiam a iným atakom zo strany

žalobkyne a jej rodinných príslušníkov, ktorých opakovanie hrozí resp. možno predpokladať

až do času, kým sa tento spor skončí právoplatným rozhodnutím súdu. Navyše, žalobkyňa

viní z dĺžky trvania tohto sporu sťažovateľku (hoci to vôbec nie je pravdou a sťažovateľka

mala a má záujem, aby tento spor bol čo najskôr rozhodnutý súdom) a preto požaduje od

sťažovateľky za tri roky spätne zaplatiť nájomné za užívanie, ktoré nároky tohto roku

uplatnila prostredníctvom jej advokáta súdnou cestou na Okresnom súde Trnava. Situácia,

kedy nie je súdny spor ani po toľkých rokoch stále skončeným právoplatným rozhodnutím

súdu, je pre sťažovateľku neúnosná a psychicky enormne zaťažujúca, spôsobujúca jej trvalý

stres, čo má nepriaznivý vplyv aj na jej fyzické zdravie.“

18. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(). Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajší postup

okresného súdu (pozri bod 14.3) správanie sťažovateľky (pozri bod 14.2), ako aj celkovú

dĺžku prebiehajúceho konania a skutočnosť, že po podaní sťažnosti ústavnému súdu nebolo

vo veci ešte rozhodnuté, považoval ústavný súd za nevyhnutné priznať sťažovateľke

finančné zadosťučinenie podľa v uvedenej sume (bod 3

výroku).

19. Ústavný súd nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné

zadosťučinenie ústavným súdom nad sumu 2 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd

v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

20. Ústavný súd podľa napokon rozhodol

o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym

zastupovaním advokátkou Mgr. Zuzanou Jedličkovou. Sťažovateľka si uplatnila úhradu trov

konania za tri úkony právnej služby spolu v sume 475,05 €. Podľa § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania

uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

21. Keďže táto suma trov právneho zastúpenia je vypočítaná v zmysle príslušných

ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov, ústavný súd jej priznal trovy za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava

zastúpenia a podanie sťažnosti uskutočnené v roku 2017 a stanovisko sťažovateľky

k vyjadreniu okresného súdu z 19. januára 2018 vrátane režijného paušálu). Priznanú úhradu

trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný vyplatiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľky (bod 4 výroku rozhodnutia).

22. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

( ), tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto

rozhodnutia.

23. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 31. januára 2018