Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 665/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom Mgr. Markom Gutikom, Armádna 1655/5, Trenčín, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú j e Okresný súd Trenčín

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu advokáta Mgr. Marka Gutika,

Armádna 1655/5, Trenčín, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. z 28. októbra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len

„okresný súd “) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom

konania pred okresným súdom o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Z opísania priebehu konania vyplýva, že konanie nie je právoplatne skončené, hoci trvá viac

ako 5 rokov.

3. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:

„... Okresný súd Trenčín vo veci vedenej pod sp. zn. porušil právo

, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48

ods.2 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

... Okresnému súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. sa prikazuje

konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

10.000,00 EUR..., ktoré je Okresný súd v Trenčíne povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

... sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 284,08

EUR... za dva úkony právnej služby, ktorú je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť na účet

advokáta Mgr. Mareka Gutika, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia...“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril okresný súd v písomnom

podaní (sp. zn. Spr 1332/2014 z 1. decembra 2014), v ktorom uviedol aj prehľad procesných

úkonov vo veci. Z vyjadrenia okrem iného vyplýva:

„ 10.9.2009 doručený návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva tak, že časť

nehnuteľnosti (733 m2) sa prikazuje navrhovateľovi a časť nehnuteľnosti sa prikazuje

odporcovi (2199 m2), tento bol zapísaný pod sp. zn.

18.9.2009 výzva súdu navrhovateľovi na oznámenie ceny žiadaného podielu,

za účelom vyrubenia súdneho poplatku

6.10.2009 oznámenie ceny nehnuteľnosti

9.10.2009 výzva na zaplatenie súdneho poplatku

29.10.2009 zaplatený súdny poplatok

4.11.2009 zaslanie návrhu na vyjadrenie protistrane

9.12.2009 vyjadrenie odporcov tak, že s návrhom nesúhlasili, ale žiadali, aby celá

nehnuteľnosť bola prikázaná odporcovi s tým, že navrhovateľovi uhradí cenu jeho podielu

stanovenú znaleckým posudkom

22.8.2011 vytýčený termín pojednávania na 19.10.2011

19.10.2011 sa uskutočnil termín pojednávania, ktorý bol odročený na neurčito

za účelom uzavretia mimosúdnej dohody a z dôvodu práceneschopnosti odporkyne 2

27.2.2012 výzva súdu navrhovateľovi za účelom oznámenia, či došlo

k mimosúdnej dohode

30.7.2012 doručenie vyjadrenia, že navrhovateľ trvá na podanom návrhu

5.9.2012 určený termín pojednávania na 30.11.2012

30.11.2012 pojednávanie odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého

dokazovania

14.12.2012 predloženie otázok na znalca zo strany odporcov

17.12.2012 predloženie otázok na znalec zo strany navrhovateľa

23.8.2013 uznesením konanie v časti proti odporkyni 2 zastavené z dôvodu

späťvzatia návrhu navrhovateľom

26.8.2013 ustanovenie znalca z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností za účelom

stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti

7.10.2013 znalec prevzal spis za účelom vypracovania znaleckého posudku

17.12.2013 predloženie vypracovaného znaleckého posudku

23.12.2013 uznesením rozhodnuté o priznaní trov znaleckého dokazovania

a zaslanie znaleckého posudku na vyjadrenie účastníkom

7.2.2014 doručené vyjadrenie odporcov k znaleckému posudku, ktorí so závermi

znalca vyslovili nesúhlas

24.1.2014 určený termín pojednávania na 11.4.2014

11.4.2014 pojednávanie odročené z dôvodu neúčasti právneho zástupcu

navrhovateľa na 6.6.2014

6.6.2014 pojednávanie odročené z dôvodu neúčasti odporcov na 11.6.2014.

Zároveň odporcovia požiadali o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku.

11.6.2014 pojednávanie odročené za účelom ohliadky z dôvodu, že odporcovia

nesúhlasili s reálnym rozdelením parcely

19.6.2014 výzva súdu zaslaná právnemu zástupcovi odporcu na vyjadrenie sa

ku geometrickému plánu

28.8.2014 urgencia súdu právneho zástupcu odporcu na vyjadrenie sa

ku geometrickému plánu

10.9.2014 doručené vyjadrenie odporcov ku geometrickému plánu

26.9.2014 určený termín ohliadky na 21.10.2014

14.10.2014 určený termín pojednávania na 14.11.2014

21.10.2014 uskutočnenie ohliadky

22.10.2014 doručenie vyžiadaných listov vlastníctva z katastrálneho odboru

6.11.2014 predloženie vyjadrenia odporcu 1 a znaleckého posudku, ktorý si dal

vypracovať

14.11.2014 termín pojednávania odročený na 21.11.2014 za účelom poskytnutia

priestoru na uzavretie mimosúdnej dohody

21.11.2014 vo veci bol vyhlásený rozsudok, ktorým bolo podielové

spoluvlastníctvo zrušené a nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva odporcu, ktorý

je povinný navrhovateľovi uhradiť 5.131 , Eur. Tento rozsudok sa toho času vypracováva.

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že vo veci sa priebežne konalo. Pokiaľ ide o

nečinnosť súdu v roku 2010, táto bola spôsobená tou skutočnosťou, že zákonná sudkyňa

prejednávala veci, ktoré jej napadli do senátu skôr ako táto a vzhľadom na množstvo

nevybavených vecí objektívne nebola spôsobilá vo všetkých veciach konať bez prieťahov.

Pokiaľ ide o nárok sťažovateľa týkajúci sa primeraného zadosťučinenia, mám za to,

že je neprimerane vysoký. A to najmä s ohľadom na skutočnosť, že vo veci bolo 21.11.2014

vydané rozhodnutie, podľa ktorého došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva

a prikázaniu nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporcu, pričom navrhovateľovi bola

priznaná náhrada za jeho podiel v sume 5.131, Eur.“.

5. Procesné úkony okresného súdu uvedené v jeho vyjadrení považoval ústavný súd

za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú zo súdneho spisu okresného

súdu predloženého na nahliadnutie 16. februára 2015. K tomu ešte ústavný súd zistil, že

okresný súd v súčasnosti vec pripravuje na postúpenie odvolaciemu súdu, pretože proti

rozsudku okresného súdu z 21. novembra 2014, ktorý bol vyhotovený 8. januára 2015,

podal právny zástupca sťažovateľa 26. januára 2015 odvolanie (rozsudok bol doručený jeho

právnej zástupkyni 16. januára 2015). Dňa 4. februára 2015 bol právny zástupca vyzvaný

na doplnenie odvolania.

6. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresného

súdu zaujal stanovisko v podaní doručenom ústavnému súdu 31. decembra 2014, v ktorom

uviedol:

«1. Nemožno sa stotožniť s vyjadrením OS TN, že vo veci sa pribežne konalo

s výnimkou roku 2010, K výraznému zdržaniu prišlo okrem iného v čase od nariadenia

znaleckého dokazovania po ustanovenie znalca. ... mám za to, že aj k tomuto ustanoveniu

znalca dňa 26.08.2013 prišlo v príčinnej súvislosti s mojou sťažnosťou zo dňa 21.08.2013.

2. Či v roku 2010 došlo k prieťahom z „objektívnych“ či iných príčin je vo veci

bezpredmetné. Je vecou štátu ako garanta ústavných práv a slobôd zabezpečiť, aby tieto

boli dodržiavané. Žiadalo by sa povedať, že je teda na zváženie, či je ekonomicky

efektívnejšie navýšiť počet sudcov, či zlepšiť kontrolu vybavovania vecí, alebo platiť

finančné zadosťučinenia. Takto však otázka nestojí, pretože bez ohľadu na ekonomickú

efektívnosť je povinnosťou štátu resp. orgánov jeho moci zabezpečiť, aby k takýmto

prieťahom nedochádzalo. Z hľadiska rýchlosti súdneho konania ako prostriedku účinnej

právnej ochrany teda občana nemusí zaujímať, či zákonný sudca svoje povinnosti zanedbal

alebo naopak pre vysoký nápad vecí konať bez prieťahov nemohol.

3. Je pravdou že dňa 21.11.2014 bol vo veci vyhlásený rozsudok. Uvedené však

neznamená, že vec bola právoplatne skončená. K dnešnému dňu (29.12.2014) tento

rozsudok nebol sťažovateľovi (jeho právnemu zástupcovi) doručený, čím pravdepodobne

prišlo k porušeniu povinnosti vyhotoviť a odoslať rozsudok v 30 dňovej lehote.

4. Je pravdou, že sťažovateľovi navrhovateľovi bolo v rámci tohto vyhláseného

rozsudku priznaná suma 5131, €. Uvedené je však ocenením jeho majetkového podielu

a s primeraným fin. zadosťučinením nemá nič spoločné. Navyše, táto suma je podstatne

nižšia, ako by zodpovedalo obom vo veci zadováženým znaleckým posudkom, s ohľadom

na doposiaľ nedoručené písomné vyhotovenie rozsudku, ťažko povedať akými úvahami sa

súd spravoval pri určení takejto sumy.

... zároveň si uplatňujem náhradu trov právneho zastúpenia oproti návrhu navýšenú

o sumu 142,04 € za toto podanie na súd vo veci samej (134€ + 8,04 režijný paušál).»

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

11. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo

(, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu

a sudcu vychádza z v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej

z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne

bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

13. Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné

vedomosti, ustanoví súd podľa po vypočutí účastníkov znalca. Ustanovení znalci

boli povinní podľa o znalcoch, tlmočníkoch

a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o znalcoch a tlmočníkoch) vykonať znaleckú činnosť riadne a v určenej

lehote.

Podľa § 16 ods. 4 zákona o znalcoch a tlmočníkoch zadávateľ je oprávnený pred

vykonaním úkonu znaleckej činnosti prekonzultovať so znalcom znalecké otázky,

prerokovať uplatnenie nároku na preddavok a možnosti znalca vykonať úkon znaleckej

činnosti v požadovanej lehote. Podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o znalcoch a tlmočníkoch

znalec sa dopustí správneho deliktu, ak spôsobí bez vážnych dôvodov uznaných súdom

alebo iným orgánom verejnej moci prieťahy v súdnom alebo inom konaní, v ktorom bol

ustanovený; za spôsobenie prieťahov sa považuje prekročenie lehoty určenej na vykonanie

úkonu súdom alebo iným orgánom verejnej moci o viac ako 30 dní.

14. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníkov konania a postup súdu (, , ).

V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa rovnakých kritérií

postupoval aj v danom prípade.

14.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že predmetom konania bol návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

a zriadenie práva zodpovedajúce vecnému bremenu, teda po právnej stránke štandardná

občianskoprávna vec patriaca do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Skutkovú

stránku predmetnej veci možno tiež zaradiť k štandardným v rámci agendy patriacej

do rozhodovacej činnosti všeobecného súdnictva a ústavný súd vo svojej ustálenej

judikatúre zastáva názor, že takéto konanie nepatrí ku skutkovo zložitým veciam, hoci sa

spravidla nariaďuje aj znalecké dokazovanie, ako tomu bolo v tejto veci. Táto skutočnosť

(určenie ceny nehnuteľnosti) však sama osebe nemôže ospravedlniť zdĺhavejší postup

okresného súdu a akceptovať dobu posudzovaného konania, hoci na druhej strane krátko

po podaní sťažnosti ústavnému súdu (7. októbra 2014) okresný súd už vydal aj rozhodnutie

vo veci samej (21. novembra 2014), ktoré však ešte ani koncom roka 2014 nebolo doručené

účastníkom.

14.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa,

v preskúmavanej veci ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovi nemožno pripísať výrazný

podiel na predĺžení tohto konania. Ústavný súd však zistil, že aj on (resp. jeho právna

zástupkyňa) mala čiastočný podiel na predĺžení konania, pretože prvé pojednávanie

19. októbra 2011 okresný súd odročil na účely uzavretia prípadného mimosúdneho

vyriešenia sporu medzi účastníkmi konania, ale jeho právna zástupkyňa reagovala na výzvu

okresného súdu z 27. februára 2012 (doručenú 1. marca 2012) zjavne

oneskorene, teda nie v určenej lehote desiatich dní, ale až po takmer štyroch mesiacoch, keď

30. júla 2012 okresnému súdu oznámila, že k zmieru nedošlo a trvá na podanom návrhu

(č. l. 34). Takisto už na druhom pojednávaní 30. novembra 2012 (č. l. 32) právna

zástupkyňa sťažovateľa zobrala späť návrh proti odporkyni v 2. rade v časti o zriadenie

vecného bremena (konanie bolo v tejto časti zastavené právoplatne 19. septembra 2013)

a súhlasila s tým, že „kvôli problémom s prístupom nežiada rozdelenie“ parcely, aby

pozemok bol v celosti prikázaný do vlastníctva odporcu v 1. rade s povinnosťou výplaty

sťažovateľa. Okrem toho navrhla ustanoviť v konaní znalca, pretože medzi účastníkmi

nedošlo k dohode o cene nehnuteľnosti a odporcovia nesúhlasili s predloženým znaleckým

posudkom (august 2012), ako ocenil nehnuteľnosti iný znalec . Aj

samotný sťažovateľ na tomto pojednávaní uviedol, že aj keď nikdy nechcel pozemok predať,

súhlasí s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva tak, ako to navrhla jeho právna

zástupkyňa, pretože je to účelné. Z toho dôvodu okresný súd pojednávanie odročil

na neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania, čím sa konanie tiež predĺžilo.

14.3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu. Sťažovateľ

v sťažnosti nekonkretizoval obdobia, počas ktorých malo dôjsť k zbytočným prieťahom

v napadnutom konaní, a až vo vyjadrení k sťažnosti poukázal všeobecne na zdržanie

okresného súdu v etape konania, keď bolo nariadené znalecké dokazovanie. Poukázal na to,

že päť rokov sa nemôže domôcť svojho majetku a vyriešenia sporu, je mu odopretá možnosť

bývania s rodinou, keďže býva u rodičov svojej manželky, pričom stále je v právnej neistote

(ústavnému súdu nie je zrejmé, ako to súvisí so zrušením podielového spoluvlastníctva

„k ovocnému sadu“, pozn.). Ústavný súd zo spisu považoval za preukázané, že okresný súd

bol absolútne nečinný dva roky už na začiatku konania (od 9. októbra 2009, keď vyzval

sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, až do 19. októbra 2011, keď sa uskutočnilo

prvé pojednávanie). Obdobne okresný súd nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti

dané mu predovšetkým , keď najmä v období od odročenia

pojednávania na účely nariadenia znaleckého dokazovania (30. november 2012) nekonal

tak, aby čo najskôr odstránil stav právnej neistoty sťažovateľa, pretože znalca ustanovil až

26. augusta 2013. Postup okresného súdu preto v tejto súvislosti hodnotí ústavný súd ako

neefektívny a nesústredený, keďže od nariadenia znaleckého dokazovania, až do

predloženia prvého znaleckého posudku (17. december 2013) uplynulo viac ako 12

mesiacov, to znamená, že pri nariaďovaní znaleckého dokazovania nepostupoval podľa

citovaných ustanovení zákona o znalcoch a tlmočníkoch (pozri bod 13). Tieto skutočnosti

v súhrne teda signalizujú, že okresný súd vo veci najmä na začiatku konania vôbec nekonal,

a potom konal aj nesústredene a neefektívne. A hoci napokon vo veci samej už rozhodol,

dosiaľ neodstránil stav právnej neistoty sťažovateľa, pretože konanie nie je ešte právoplatne

skončené.

15. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd preto vyslovil porušenie

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v predmetnom konaní, tak ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

16. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa

a podľa konať vo veci bez zbytočných

prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené (pozri bod 2 výroku tohto

rozhodnutia).

17. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde). Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €

z dôvodu celkovej dĺžky konania a jeho právnej neistoty.

18. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (). Pri určení jeho výšky

ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu. Vzhľadom na doterajší postup okresného súdu (pozri bod 13.3), správanie

sťažovateľa (pozri bod 13.2.), ako aj celkovú dĺžku prebiehajúceho konania a skutočnosť, že

po podaní sťažnosti ústavnému súdu bolo vo veci rozhodnuté, nepovažoval ústavný súd za

nevyhnutné priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

(bod 4 výroku).

19. Ústavný súd podľa napokon rozhodol

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom Mgr. Markom Gutikom. Sťažovateľ si uplatnil úhradu trov

konania za tri úkony právnej služby. Podľa ústavný súd

môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

20. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2013, ktorá

bola 804 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2014. Úhradu priznal za dva

úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3,

§ 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon

po 134 €, čo spolu s paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov 2 x 8,04 € za každý

úkon právnej služby predstavuje sumu 284,08 €. Za tretí úkon právnej služby ústavný súd

odmenu (stanovisko sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu) nepriznal, pretože stanovisko

z 29. decembra 2014 neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli prispieť

k ďalšiemu objasneniu veci.

21. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom

súde), tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

22. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015