Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 665/2014
PDF · 448.07 KB
No categories available
I. ÚS 665/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka
prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom Mgr. Markom Gutikom, Armádna 1655/5, Trenčín, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C/174/2009 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 174/2009
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 174/2009
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú j e Okresný súd Trenčín
p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu advokáta Mgr. Marka Gutika,
Armádna 1655/5, Trenčín, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 665/2014 10 z 28. októbra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len
„okresný súd “) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 174/2009.
2. Zo sťažnosti a z pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom
konania pred okresným súdom o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Z opísania priebehu konania vyplýva, že konanie nie je právoplatne skončené, hoci trvá viac
ako 5 rokov.
3. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:
„... Okresný súd Trenčín vo veci vedenej pod sp. zn. 26C/174/2009 porušil právo
, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48
ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
... Okresnému súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 26C/174/2009 sa prikazuje
konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
10.000,00 EUR..., ktoré je Okresný súd v Trenčíne povinný vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
... sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 284,08
EUR... za dva úkony právnej služby, ktorú je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť na účet
advokáta Mgr. Mareka Gutika, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia...“
4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril okresný súd v písomnom
podaní (sp. zn. Spr 1332/2014 z 1. decembra 2014), v ktorom uviedol aj prehľad procesných
úkonov vo veci. Z vyjadrenia okrem iného vyplýva:
„ 10.9.2009 doručený návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva tak, že časť
nehnuteľnosti (733 m2) sa prikazuje navrhovateľovi a časť nehnuteľnosti sa prikazuje
odporcovi (2199 m2), tento bol zapísaný pod sp. zn. 26C/174/2009
18.9.2009 výzva súdu navrhovateľovi na oznámenie ceny žiadaného podielu,
za účelom vyrubenia súdneho poplatku
6.10.2009 oznámenie ceny nehnuteľnosti
9.10.2009 výzva na zaplatenie súdneho poplatku
29.10.2009 zaplatený súdny poplatok
4.11.2009 zaslanie návrhu na vyjadrenie protistrane
9.12.2009 vyjadrenie odporcov tak, že s návrhom nesúhlasili, ale žiadali, aby celá
nehnuteľnosť bola prikázaná odporcovi s tým, že navrhovateľovi uhradí cenu jeho podielu
stanovenú znaleckým posudkom
22.8.2011 vytýčený termín pojednávania na 19.10.2011
19.10.2011 sa uskutočnil termín pojednávania, ktorý bol odročený na neurčito
za účelom uzavretia mimosúdnej dohody a z dôvodu práceneschopnosti odporkyne 2
27.2.2012 výzva súdu navrhovateľovi za účelom oznámenia, či došlo
k mimosúdnej dohode
30.7.2012 doručenie vyjadrenia, že navrhovateľ trvá na podanom návrhu
5.9.2012 určený termín pojednávania na 30.11.2012
30.11.2012 pojednávanie odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého
dokazovania
14.12.2012 predloženie otázok na znalca zo strany odporcov
17.12.2012 predloženie otázok na znalec zo strany navrhovateľa
23.8.2013 uznesením konanie v časti proti odporkyni 2 zastavené z dôvodu
späťvzatia návrhu navrhovateľom
26.8.2013 ustanovenie znalca z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností za účelom
stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
7.10.2013 znalec prevzal spis za účelom vypracovania znaleckého posudku
17.12.2013 predloženie vypracovaného znaleckého posudku
23.12.2013 uznesením rozhodnuté o priznaní trov znaleckého dokazovania
a zaslanie znaleckého posudku na vyjadrenie účastníkom
7.2.2014 doručené vyjadrenie odporcov k znaleckému posudku, ktorí so závermi
znalca vyslovili nesúhlas
24.1.2014 určený termín pojednávania na 11.4.2014
11.4.2014 pojednávanie odročené z dôvodu neúčasti právneho zástupcu
navrhovateľa na 6.6.2014
6.6.2014 pojednávanie odročené z dôvodu neúčasti odporcov na 11.6.2014.
Zároveň odporcovia požiadali o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku.
11.6.2014 pojednávanie odročené za účelom ohliadky z dôvodu, že odporcovia
nesúhlasili s reálnym rozdelením parcely
19.6.2014 výzva súdu zaslaná právnemu zástupcovi odporcu na vyjadrenie sa
ku geometrickému plánu
28.8.2014 urgencia súdu právneho zástupcu odporcu na vyjadrenie sa
ku geometrickému plánu
10.9.2014 doručené vyjadrenie odporcov ku geometrickému plánu
26.9.2014 určený termín ohliadky na 21.10.2014
14.10.2014 určený termín pojednávania na 14.11.2014
21.10.2014 uskutočnenie ohliadky
22.10.2014 doručenie vyžiadaných listov vlastníctva z katastrálneho odboru
6.11.2014 predloženie vyjadrenia odporcu 1 a znaleckého posudku, ktorý si dal
vypracovať
14.11.2014 termín pojednávania odročený na 21.11.2014 za účelom poskytnutia
priestoru na uzavretie mimosúdnej dohody
21.11.2014 vo veci bol vyhlásený rozsudok, ktorým bolo podielové
spoluvlastníctvo zrušené a nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva odporcu, ktorý
je povinný navrhovateľovi uhradiť 5.131 , Eur. Tento rozsudok sa toho času vypracováva.
Z uvedeného prehľadu vyplýva, že vo veci sa priebežne konalo. Pokiaľ ide o
nečinnosť súdu v roku 2010, táto bola spôsobená tou skutočnosťou, že zákonná sudkyňa
prejednávala veci, ktoré jej napadli do senátu skôr ako táto a vzhľadom na množstvo
nevybavených vecí objektívne nebola spôsobilá vo všetkých veciach konať bez prieťahov.
Pokiaľ ide o nárok sťažovateľa týkajúci sa primeraného zadosťučinenia, mám za to,
že je neprimerane vysoký. A to najmä s ohľadom na skutočnosť, že vo veci bolo 21.11.2014
vydané rozhodnutie, podľa ktorého došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva
a prikázaniu nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporcu, pričom navrhovateľovi bola
priznaná náhrada za jeho podiel v sume 5.131, Eur.“.
5. Procesné úkony okresného súdu uvedené v jeho vyjadrení považoval ústavný súd
za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú zo súdneho spisu okresného
súdu predloženého na nahliadnutie 16. februára 2015. K tomu ešte ústavný súd zistil, že
okresný súd v súčasnosti vec pripravuje na postúpenie odvolaciemu súdu, pretože proti
rozsudku okresného súdu z 21. novembra 2014, ktorý bol vyhotovený 8. januára 2015,
podal právny zástupca sťažovateľa 26. januára 2015 odvolanie (rozsudok bol doručený jeho
právnej zástupkyni 16. januára 2015). Dňa 4. februára 2015 bol právny zástupca vyzvaný
na doplnenie odvolania.
6. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresného
súdu zaujal stanovisko v podaní doručenom ústavnému súdu 31. decembra 2014, v ktorom
uviedol:
«1. Nemožno sa stotožniť s vyjadrením OS TN, že vo veci sa pribežne konalo
s výnimkou roku 2010, K výraznému zdržaniu prišlo okrem iného v čase od nariadenia
znaleckého dokazovania po ustanovenie znalca. ... mám za to, že aj k tomuto ustanoveniu
znalca dňa 26.08.2013 prišlo v príčinnej súvislosti s mojou sťažnosťou zo dňa 21.08.2013.
2. Či v roku 2010 došlo k prieťahom z „objektívnych“ či iných príčin je vo veci
bezpredmetné. Je vecou štátu ako garanta ústavných práv a slobôd zabezpečiť, aby tieto
boli dodržiavané. Žiadalo by sa povedať, že je teda na zváženie, či je ekonomicky
efektívnejšie navýšiť počet sudcov, či zlepšiť kontrolu vybavovania vecí, alebo platiť
finančné zadosťučinenia. Takto však otázka nestojí, pretože bez ohľadu na ekonomickú
efektívnosť je povinnosťou štátu resp. orgánov jeho moci zabezpečiť, aby k takýmto
prieťahom nedochádzalo. Z hľadiska rýchlosti súdneho konania ako prostriedku účinnej
právnej ochrany teda občana nemusí zaujímať, či zákonný sudca svoje povinnosti zanedbal
alebo naopak pre vysoký nápad vecí konať bez prieťahov nemohol.
3. Je pravdou že dňa 21.11.2014 bol vo veci vyhlásený rozsudok. Uvedené však
neznamená, že vec bola právoplatne skončená. K dnešnému dňu (29.12.2014) tento
rozsudok nebol sťažovateľovi (jeho právnemu zástupcovi) doručený, čím pravdepodobne
prišlo k porušeniu povinnosti vyhotoviť a odoslať rozsudok v 30 dňovej lehote.
4. Je pravdou, že sťažovateľovi navrhovateľovi bolo v rámci tohto vyhláseného
rozsudku priznaná suma 5131, €. Uvedené je však ocenením jeho majetkového podielu
a s primeraným fin. zadosťučinením nemá nič spoločné. Navyše, táto suma je podstatne
nižšia, ako by zodpovedalo obom vo veci zadováženým znaleckým posudkom, s ohľadom
na doposiaľ nedoručené písomné vyhotovenie rozsudku, ťažko povedať akými úvahami sa
súd spravoval pri určení takejto sumy.
... zároveň si uplatňujem náhradu trov právneho zastúpenia oproti návrhu navýšenú
o sumu 142,04 € za toto podanie na súd vo veci samej (134€ + 8,04 režijný paušál).»
7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 174/2009 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch.
11. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu
nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,
12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho
orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť
súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo
(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký
procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli
ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu
a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej
z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne
bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
13. Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné
vedomosti, ustanoví súd podľa § 127 OSP po vypočutí účastníkov znalca. Ustanovení znalci
boli povinní podľa § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o znalcoch a tlmočníkoch) vykonať znaleckú činnosť riadne a v určenej
lehote.
Podľa § 16 ods. 4 zákona o znalcoch a tlmočníkoch zadávateľ je oprávnený pred
vykonaním úkonu znaleckej činnosti prekonzultovať so znalcom znalecké otázky,
prerokovať uplatnenie nároku na preddavok a možnosti znalca vykonať úkon znaleckej
činnosti v požadovanej lehote. Podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o znalcoch a tlmočníkoch
znalec sa dopustí správneho deliktu, ak spôsobí bez vážnych dôvodov uznaných súdom
alebo iným orgánom verejnej moci prieťahy v súdnom alebo inom konaní, v ktorom bol
ustanovený; za spôsobenie prieťahov sa považuje prekročenie lehoty určenej na vykonanie
úkonu súdom alebo iným orgánom verejnej moci o viac ako 30 dní.
14. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníkov konania a postup súdu (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03).
V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa rovnakých kritérií
postupoval aj v danom prípade.
14.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,
že predmetom konania bol návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
a zriadenie práva zodpovedajúce vecnému bremenu, teda po právnej stránke štandardná
občianskoprávna vec patriaca do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Skutkovú
stránku predmetnej veci možno tiež zaradiť k štandardným v rámci agendy patriacej
do rozhodovacej činnosti všeobecného súdnictva a ústavný súd vo svojej ustálenej
judikatúre zastáva názor, že takéto konanie nepatrí ku skutkovo zložitým veciam, hoci sa
spravidla nariaďuje aj znalecké dokazovanie, ako tomu bolo v tejto veci. Táto skutočnosť
(určenie ceny nehnuteľnosti) však sama osebe nemôže ospravedlniť zdĺhavejší postup
okresného súdu a akceptovať dobu posudzovaného konania, hoci na druhej strane krátko
po podaní sťažnosti ústavnému súdu (7. októbra 2014) okresný súd už vydal aj rozhodnutie
vo veci samej (21. novembra 2014), ktoré však ešte ani koncom roka 2014 nebolo doručené
účastníkom.
14.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa,
v preskúmavanej veci ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovi nemožno pripísať výrazný
podiel na predĺžení tohto konania. Ústavný súd však zistil, že aj on (resp. jeho právna
zástupkyňa) mala čiastočný podiel na predĺžení konania, pretože prvé pojednávanie
19. októbra 2011 okresný súd odročil na účely uzavretia prípadného mimosúdneho
vyriešenia sporu medzi účastníkmi konania, ale jeho právna zástupkyňa reagovala na výzvu
okresného súdu z 27. februára 2012 (doručenú 1. marca 2012) zjavne
oneskorene, teda nie v určenej lehote desiatich dní, ale až po takmer štyroch mesiacoch, keď
30. júla 2012 okresnému súdu oznámila, že k zmieru nedošlo a trvá na podanom návrhu
(č. l. 34). Takisto už na druhom pojednávaní 30. novembra 2012 (č. l. 32) právna
zástupkyňa sťažovateľa zobrala späť návrh proti odporkyni v 2. rade v časti o zriadenie
vecného bremena (konanie bolo v tejto časti zastavené právoplatne 19. septembra 2013)
a súhlasila s tým, že „kvôli problémom s prístupom nežiada rozdelenie“ parcely, aby
pozemok bol v celosti prikázaný do vlastníctva odporcu v 1. rade s povinnosťou výplaty
sťažovateľa. Okrem toho navrhla ustanoviť v konaní znalca, pretože medzi účastníkmi
nedošlo k dohode o cene nehnuteľnosti a odporcovia nesúhlasili s predloženým znaleckým
posudkom (august 2012), ako ocenil nehnuteľnosti iný znalec . Aj
samotný sťažovateľ na tomto pojednávaní uviedol, že aj keď nikdy nechcel pozemok predať,
súhlasí s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva tak, ako to navrhla jeho právna
zástupkyňa, pretože je to účelné. Z toho dôvodu okresný súd pojednávanie odročil
na neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania, čím sa konanie tiež predĺžilo.
14.3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu. Sťažovateľ
v sťažnosti nekonkretizoval obdobia, počas ktorých malo dôjsť k zbytočným prieťahom
v napadnutom konaní, a až vo vyjadrení k sťažnosti poukázal všeobecne na zdržanie
okresného súdu v etape konania, keď bolo nariadené znalecké dokazovanie. Poukázal na to,
že päť rokov sa nemôže domôcť svojho majetku a vyriešenia sporu, je mu odopretá možnosť
bývania s rodinou, keďže býva u rodičov svojej manželky, pričom stále je v právnej neistote
(ústavnému súdu nie je zrejmé, ako to súvisí so zrušením podielového spoluvlastníctva
„k ovocnému sadu“, pozn.). Ústavný súd zo spisu považoval za preukázané, že okresný súd
bol absolútne nečinný dva roky už na začiatku konania (od 9. októbra 2009, keď vyzval
sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, až do 19. októbra 2011, keď sa uskutočnilo
prvé pojednávanie). Obdobne okresný súd nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti
dané mu predovšetkým Občianskym súdnym poriadkom, keď najmä v období od odročenia
pojednávania na účely nariadenia znaleckého dokazovania (30. november 2012) nekonal
tak, aby čo najskôr odstránil stav právnej neistoty sťažovateľa, pretože znalca ustanovil až
26. augusta 2013. Postup okresného súdu preto v tejto súvislosti hodnotí ústavný súd ako
neefektívny a nesústredený, keďže od nariadenia znaleckého dokazovania, až do
predloženia prvého znaleckého posudku (17. december 2013) uplynulo viac ako 12
mesiacov, to znamená, že pri nariaďovaní znaleckého dokazovania nepostupoval podľa
citovaných ustanovení zákona o znalcoch a tlmočníkoch (pozri bod 13). Tieto skutočnosti
v súhrne teda signalizujú, že okresný súd vo veci najmä na začiatku konania vôbec nekonal,
a potom konal aj nesústredene a neefektívne. A hoci napokon vo veci samej už rozhodol,
dosiaľ neodstránil stav právnej neistoty sťažovateľa, pretože konanie nie je ešte právoplatne
skončené.
15. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd preto vyslovil porušenie
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v predmetnom konaní, tak ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
16. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných
prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené (pozri bod 2 výroku tohto
rozhodnutia).
17. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,
aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde). Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu. Sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €
z dôvodu celkovej dĺžky konania a jeho právnej neistoty.
18. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Pri určení jeho výšky
ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti
prípadu. Vzhľadom na doterajší postup okresného súdu (pozri bod 13.3), správanie
sťažovateľa (pozri bod 13.2.), ako aj celkovú dĺžku prebiehajúceho konania a skutočnosť, že
po podaní sťažnosti ústavnému súdu bolo vo veci rozhodnuté, nepovažoval ústavný súd za
nevyhnutné priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4
zákona o ústavnom súde (bod 4 výroku).
19. Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde napokon rozhodol
o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym
zastupovaním advokátom Mgr. Markom Gutikom. Sťažovateľ si uplatnil úhradu trov
konania za tri úkony právnej služby. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd
môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
20. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2013, ktorá
bola 804 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2014. Úhradu priznal za dva
úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3,
§ 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon
po 134 €, čo spolu s paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov 2 x 8,04 € za každý
úkon právnej služby predstavuje sumu 284,08 €. Za tretí úkon právnej služby ústavný súd
odmenu (stanovisko sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu) nepriznal, pretože stanovisko
z 29. decembra 2014 neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli prispieť
k ďalšiemu objasneniu veci.
21. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom
súde), tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
22. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2015