Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 391/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Lajosa Mészárosa (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, advokátska

kancelária, Škultétyho 3, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. k. -26 zo 14. februára 2013 a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.

-26 zo 14. februára 2013 p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

459,33 € (slovom štyristopäťdesiatdeväť eur tridsaťtri centov), ktorú j e Okresný súd

Košice II p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Dariny Solárovej, advokátska

kancelária, Škultétyho 3, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-6 z 22. júna 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej

aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti

nálezu ústavného súdu č. k. -26 zo 14. februára 2013.

2. Zo sťažnosti predovšetkým vyplynulo:

„Dňa 28.10.2009 sťažovateľ ako oprávnený z exekučného titulu rozsudku Okresného

súdu Košice II zo dňa 16.5.2008 č. k. v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 1.7.2019 č. k. -107, ktorým mu bola

priznaná náhrada mzdy za obdobie od 1.7.2002 do 31.3.2004 s prísl. /úrokmi z omeškania/,

doručil exekútorovi návrh na začatie exekúcie voči povinnému SWAM, s. r. o. Košice,

ktorým sa domáhal vymoženia v návrhu uvedenej časti nevyplatenej náhrady mzdy s prísl.

... Sťažovateľ preto, že súdne exekučné konanie, po podaní jeho návrhu 28.10.2009

trvá už 7 rok a ani po náleze Ústavného súdu SR zo 14. februára 2013 sp. zn.

-26, ktorý v bode 2 výrokovej časti nálezu prikázal súdu konať vo veci

vedenom pod sp. zn. bez zbytočných prieťahov a preto, že súd nekoná bez

zbytočných prieťahov ani po príkaze ústavného súdu, ktorý neberie vážne, lebo jeho konanie

ani po náleze ústavného súdu nebolo efektívne a v konaní sa nepostupovalo plynule,

urýchlene a bez zbytočných prieťahov, má za to, že pomalým postupom súdu, v rozpore

s ust. , prvá veta bolo a je naďalej porušované jeho právo na prejednanie

veci bez zbytočných prieťahov, zaručené mu SR ako aj právo na

prejednanie veci v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, domáha sa sťažovateľ ochrany svojho práva na ústavnom súde,

lebo ani sťažnosť sťažovateľa zo dňa 18.5.2012, ktorú predseda súdu uznal obratom

za dôvodnú s prísľubom, že bude plynulosť konania sledovať do právoplatnosti rozhodnutia

ani nález ústavného súdu nepriniesli pre sťažovateľa konečné rozhodnutie, ktorým by

konanie bolo právoplatne rozhodnuté...“

2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

opakovane - po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR zo 14. februára 2013 sp. zn.

-26, ktorý v bode 2 výrokovej časti nálezu prikázal súdu konať vo veci bez

zbytočných prieťahov - základné právo sťažovateľa, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov zaručené a právo na

prejednanie veci v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd

Okresnému súdu Košice II prikazuje konať vo veci vedenom pod sp. zn.

bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000. Eur, ktoré

je mu povinný Okresný súd Košice II vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

Okresný súd Košice II je povinný vyplatiť Sťažovateľovi 307,62 Eur do 2 mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. Dariny Solárovej...

Dôvodom pre ktorý si sťažovateľ uplatňuje podľa konštantnej judikatúry ESĽP

v Strasbourgu primerané finančné zadosťučinenie 3000 Eur za toho času celkove už 7 rok

trvajúci pocit právnej neistoty sťažovateľa je práve tento pocit právnej neistoty, že kedy súd

jeho exekučnú vec, ktorá sa nepovažuje za právne a ani za fakticky zložitú ako to

konštatoval ústavný súd vo svojom náleze zo 14. februára 2013 sp. zn. -26,

právoplatne rozhodne konečným rozhodnutím ak doposiaľ napriek sťažnosti sťažovateľa

zo dňa 18.5.2012 a napriek príkazu Ústavného súdu SR zo 14. februára 2013 sp. zn.

-26 v bode 2 výrokovej časti nálezu, ani v 7 roku od začatia exekučného

konania nie je definitívne exekučné konanie ukončené konečným rozhodnutím, proti

ktorému by už nebolo možné podať riadny opravný prostriedok.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. zo 6. júla

2017 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 28. júla

2017.

3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov

vykonaných okresným súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„... S poukazom na... uvedenú chronológiu úkonov vo veci možno konštatovať, že

v určitých úsekoch v období roku 2014 a 2015 došlo k obdobiam nečinnosti.

V zmysle

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov, Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd

konal o veci samej na ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.“

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom podaní k vyjadreniu predsedu

okresného súdu uviedla tieto relevantné skutočnosti:

„... Faktograficky vyjadrenie predsedu Okresného súdu Košice II zodpovedá

skutočnostiam vyplývajúcim zo spisu súdu sp. zn. .

Sám predseda Okresného súdu Košice II uznáva zbytočné prieťahy v rokoch 2014 a

2015 avšak k tomu treba dodať to, že aj procesné úkony sudcu neznalého práva Okresného

súdu Košice II v rokoch 2014 / od 16.10.2014 kedy bol zbytočne ustanovený súdny znalec /

2015 a 2016 boli úplne zbytočné, na čo sťažovateľ poukazoval vo svojich podaniach od

r. 2014, naposledy vo svojom vyjadrení zo dňa 23.7.2017 k odvolaniu povinného zo dňa

11.5.2017 a práve tieto procesné úkony Okresného súdu Košice II od 16.10.2014 a v rokoch

2014, 2015 a 2016 boli tou rozhodnou skutočnosťou, ktorá spôsobila zbytočné prieťahy

v predmetnom exekučnom konaní aj po právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. -26 zo dňa 14. februára 2013.

Pretože však

- celková dĺžka / 8 rokov / jednoduchého exekučného konania bola viac ako

prehnaná a exekučné konanie doposiaľ nie je rozhodnuté konečným rozhodnutím

- a viac ako prehnaná bola aj dĺžka konania / 4 a 1/2 roka / po právoplatnosti Nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -26 zo dňa 14. februára 2013

berúc do úvahy

- skorší Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -26 zo

dňa 14. februára 2013

- judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných konaniach

a tiež majúc na zreteli...

- zmenu petitu ústavnej sťažnosti sťažovateľa v časti požadujúcej výšky priznania

primeraného finančného zadosťučinenia takto:

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.500.Eur, ktoré

je mu povinný Okresný súd Košice II vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

... Súčasne Vám oznamujem, že netrvám na tom aby sa v predmetnej veci konalo

ústne pojednávanie, keďže vo veci by neprinieslo žiadne nové skutočnosti.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a v dohovoru.

II.

5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, ktorý bol ústavnému súdu doručený

28. februára 2018, ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na Okresnom

súde Košice II pod sp. zn. najmä v období po právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu č. k. -26 zo 14. februára 2013:

Dňa 28. októbra 2009 súdny exekútor JUDr. Peter Cirbes podal okresnému súdu

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci sťažovateľa ako oprávneného

proti povinnému SWAM s. r. o., zmluvnému partnerovi značky Renault so sídlom

v Košiciach (ďalej len „povinný“), o zaplatenie sumy 2 465,13 € s prísl. Vec bola na

okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 14. februára 2013 ústavný súd svojím nálezom č. k. -26 vyslovil

porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Okresnému súdu zároveň prikázal v uvedenej veci konať bez zbytočných prieťahov,

sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a priznal mu aj trovy

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

Dňa 20. februára 2013 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa, ktoré podal proti uzneseniu okresného

súdu č. k. -77 z 28. decembra 2012. Okresný súd uvedeným uznesením

námietkam povinného proti exekúcii nevyhovel.

Dňa 31. januára 2014 krajský súd uznesením č. k. -115 napadnuté

uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože „odôvodnenie

uznesenia nie je presvedčivé a je sčasti nepreskúmateľné“.

Dňa 4. marca 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 10. marca 2014 bolo uznesenie krajského súdu č. k. -115

expedované účastníkom konania.

Dňa 23. júla 2014 okresný súd (vyššia súdna úradníčka) „v zmysle záverov

odvolacieho súdu“ uznesením č. k. -77 ustanovil vo veci znalca, ktorý bol

zaviazaný vypracovať znalecký posudok „do 30 dní od doručenia spisu“.

Dňa 20. augusta 2014 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu o ustanovení

znalca.

Dňa 16. októbra 2014 okresný súd (sudca) vyhovel odvolaniu sťažovateľa

a spresneným uznesením č. k. -125 ustanovil vo veci znalca, ktorý bol

zaviazaný vypracovať znalecký posudok „do 30 dní od doručenia spisu“.

Dňa 3. marca 2015 (po doručení ostatného uznesenia účastníkom konania) bol spis

zaslaný znalcovi.

Dňa 6. mája 2015 znalec doručil okresnému súdu vypracovaný posudok č. 23/2015.

Dňa 2. júna 2015 bol účastníkom konania doručený znalecký posudok s tým, že sa

k nemu môžu písomne vyjadriť.

Dňa 29. septembra 2015 sa k znaleckému posudku vyjadril povinný.

Dňa 4. januára 2016 bolo vyjadrenie povinného zaslané znalcovi na zaujatie

stanoviska.

Dňa 12. januára 2016 znalec zaujal písomné stanovisko k vyjadreniu povinného

a k jeho námietkam.

Dňa 19. januára 2016 sa k pôvodnému znaleckému posudku vyjadril sťažovateľ.

Dňa 28. septembra 2016 okresný súd zaslal „doplnenie znaleckého posudku“

účastníkom konania na vyjadrenie.

Dňa 7. októbra 2016 sa sťažovateľ písomne vyjadril k doplnenému znaleckému

posudku.

Dňa 13. októbra 2016 povinný požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie

k doplnenému znaleckému posudku.

Dňa 22. decembra 2016 sa povinný písomne vyjadril k doplnenému znaleckému

posudku.

Dňa 25. januára 2017 okresný súd uznesením č. k. -165 zamietol

námietky povinného proti exekúcii.

Dňa 8. februára 2017 povinný podal návrh na zastavenie exekúcie.

Dňa 25. apríla 2017 okresný súd uznesením č. k. -175 zamietol

námietky povinného na zastavenie exekúcie.

Dňa 16. mája 2017 povinný podal odvolanie proti uzneseniu č. k. -175.

Dňa 27. júna 2017 sa sťažovateľ vyjadril k odvolaniu povinného.

Dňa 30. júna 2017 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní

povinného.

Dňa 21. decembra 2017 krajský súd uznesením č. k. -201 napadnuté

uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, najmä „v dôsledku

nesprávneho právneho posúdenia veci“.

Dňa 2. februára 2018 bol spis vrátený okresnému súdu.

III.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v exekučnom konaní

vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. v období po právoplatnosti

nálezu ústavného súdu č. k. -26 zo 14. februára 2013 dochádzalo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

9. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu (). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna

neistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota.

Pre splnenie ústavného práva zaručeného v nestačí, aby štátny orgán vec

prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne

naplní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha

odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa jej práv (napr. ).

10. Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa

(ako aj podľa dohovoru), pod konaním, v ktorom sa takáto

vec prerokováva, je potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie

odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie

o výkon rozhodnutia. Tento právny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani

a ani procesné predpisy upravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných veciach

nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť

poskytnutá súdna ochrana (napr. , ).

11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

(čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

11.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd (rovnako ako aj predtým

vo svojom náleze sp. zn. ) konštatuje, že neprimeraná dĺžka posudzovaného

konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon ani predseda

okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť

predmetnej veci.

11.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto

konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná

správaním sťažovateľa.

11.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým poukazuje na to, že celkové trvanie predmetného konania už takmer 8 a pol

roka je už samo osebe neprimerané, a to napriek tomu, že ústavný súd už svojím nálezom

pred piatimi rokmi vyslovil porušenie a dohovoru a prikázal

okresnému súdu konať v danej veci bez prieťahov.

Okresný súd bol však v danej veci opakovane aj dlhodobo nečinný, a to konkrétne od

12. januára 2016 do 28. septembra 2016 (deväť mesiacov).

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť

porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.

, ).

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v posudzovanej veci počas viac ako jedného

roka nekonal ani efektívne, keďže jeho rozhodnutie o zamietnutí námietok povinného proti

exekúcii bolo zrušené uznesením krajského súdu č. k. -115, pretože

„odôvodnenie uznesenia nie je presvedčivé a je sčasti nepreskúmateľné“. Okrem toho

vyššia súdna úradníčka vydala 23. júla 2014 zmätočné uznesenie č. k. -77

o ustanovení znalca, ktoré muselo byť 16. októbra 2014 nahradené novým uznesením sudcu

č. k. -125. Za týchto okolností minimálne dva roky bolo treba pričítať na vrub

okresnému súdu, pretože toto obdobie je v kontexte napadnutého konania trvajúceho 8 a pol

roka ničím neospravedlniteľné, keďže počas minimálne takmer dvoch rokov okresný súd

nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). Uvedené obdobie

nečinnosti a neefektívneho postupu okresného súdu treba považovať za zbytočné prieťahy

v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné, pretože k uvedenému

postupu nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania sťažovateľa, ale predovšetkým

v dôsledku nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu. Ústavný súd pritom už

opakovane uviedol, že v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda

vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

12. Vzhľadom na to, že ústavný súd už svojím nálezom č. k. -26

zo 14. februára 2013 prikázal okresnému súdu konať v danej veci bez zbytočných

prieťahov, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3

písm. a) , a preto o návrhu sťažovateľa, aby prikázal okresnému

súdu konať bez zbytočných prieťahov rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku

tohto nálezu.

13. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €,

najmä z dôvodu „právnej neistoty sťažovateľa... kedy súd jeho exekučnú vec, ktorá sa

nepovažuje za právne a ani za fakticky zložitú... doposiaľ napriek sťažnosti sťažovateľa

zo dňa 18.5.2012 a napriek príkazu Ústavného súdu SR zo 14. februára 2013 sp. zn.

-26... ani v 7 roku od začatia exekučného konania nie je definitívne

ukončené konečným rozhodnutím.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie

podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä aj na

predmet konania (ide o exekúciu finančnej čiastky 2 465,13 € s prísl.), považuje

za primerané vo výške 1 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že vo vzťahu

k napadnutému konaniu už vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prikázal vo veci konať bez prieťahov,

sťažovateľovi uložil už satisfakciu, napriek tomu okresný súd nekoná vo veci s osobitnou

starostlivosťou.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

14. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti

z 25. januára 2016 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu z 28. júla

2017). Za dva úkony vykonané v roku 2016 patrí odmena v sume dvakrát po 143 € a režijný

paušál v sume dvakrát po 8,58 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2017 prislúcha odmena

v sume 147,33 € spolu s režijným paušálom v sume 8,84 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),

preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 459,33 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

15. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. marca 2018