Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 391/2017
PDF · 239.63 KB
No categories available
II. ÚS 391/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. marca 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Lajosa Mészárosa (sudca
spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, advokátska
kancelária, Škultétyho 3, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní
vedenom pod sp. zn. 48 Er 3404/09 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 518/2012-26 zo 14. februára 2013 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 3404/09
v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.
II. ÚS 518/2012-26 zo 14. februára 2013 p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €
(slovom tisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
459,33 € (slovom štyristopäťdesiatdeväť eur tridsaťtri centov), ktorú j e Okresný súd
Košice II p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Dariny Solárovej, advokátska
kancelária, Škultétyho 3, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 391/2017-6 z 22. júna 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej
aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 3404/09 v období po právoplatnosti
nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 518/2012-26 zo 14. februára 2013.
2. Zo sťažnosti predovšetkým vyplynulo:
„Dňa 28.10.2009 sťažovateľ ako oprávnený z exekučného titulu rozsudku Okresného
súdu Košice II zo dňa 16.5.2008 č. k. 20C/40/2005 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 1.7.2019 č. k. 11Co/187/2008-107, ktorým mu bola
priznaná náhrada mzdy za obdobie od 1.7.2002 do 31.3.2004 s prísl. /úrokmi z omeškania/,
doručil exekútorovi návrh na začatie exekúcie voči povinnému SWAM, s. r. o. Košice,
ktorým sa domáhal vymoženia v návrhu uvedenej časti nevyplatenej náhrady mzdy s prísl.
... Sťažovateľ preto, že súdne exekučné konanie, po podaní jeho návrhu 28.10.2009
trvá už 7 rok a ani po náleze Ústavného súdu SR zo 14. februára 2013 sp. zn.
II. ÚS 517/2012-26, ktorý v bode 2 výrokovej časti nálezu prikázal súdu konať vo veci
vedenom pod sp. zn. 48 Er/3404/2009 bez zbytočných prieťahov a preto, že súd nekoná bez
zbytočných prieťahov ani po príkaze ústavného súdu, ktorý neberie vážne, lebo jeho konanie
ani po náleze ústavného súdu nebolo efektívne a v konaní sa nepostupovalo plynule,
urýchlene a bez zbytočných prieťahov, má za to, že pomalým postupom súdu, v rozpore
s ust. § 6 , § 100 prvá veta O. s. p. bolo a je naďalej porušované jeho právo na prejednanie
veci bez zbytočných prieťahov, zaručené mu čl. 48 ods. 1 Ústavy SR ako aj právo na
prejednanie veci v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, domáha sa sťažovateľ ochrany svojho práva na ústavnom súde,
lebo ani sťažnosť sťažovateľa zo dňa 18.5.2012, ktorú predseda súdu uznal obratom
za dôvodnú s prísľubom, že bude plynulosť konania sledovať do právoplatnosti rozhodnutia
ani nález ústavného súdu nepriniesli pre sťažovateľa konečné rozhodnutie, ktorým by
konanie bolo právoplatne rozhodnuté...“
2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd
o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er/3404/2009 porušil
opakovane - po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR zo 14. februára 2013 sp. zn.
II. ÚS 517/2012-26, ktorý v bode 2 výrokovej časti nálezu prikázal súdu konať vo veci bez
zbytočných prieťahov - základné právo sťažovateľa, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie veci v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd
Okresnému súdu Košice II prikazuje konať vo veci vedenom pod sp. zn.
48 Er/3404/2009 bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000. Eur, ktoré
je mu povinný Okresný súd Košice II vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
Okresný súd Košice II je povinný vyplatiť Sťažovateľovi 307,62 Eur do 2 mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. Dariny Solárovej...
Dôvodom pre ktorý si sťažovateľ uplatňuje podľa konštantnej judikatúry ESĽP
v Strasbourgu primerané finančné zadosťučinenie 3000 Eur za toho času celkove už 7 rok
trvajúci pocit právnej neistoty sťažovateľa je práve tento pocit právnej neistoty, že kedy súd
jeho exekučnú vec, ktorá sa nepovažuje za právne a ani za fakticky zložitú ako to
konštatoval ústavný súd vo svojom náleze zo 14. februára 2013 sp. zn. II. ÚS 517/2012-26,
právoplatne rozhodne konečným rozhodnutím ak doposiaľ napriek sťažnosti sťažovateľa
zo dňa 18.5.2012 a napriek príkazu Ústavného súdu SR zo 14. februára 2013 sp. zn.
II. ÚS 517/2012-26 v bode 2 výrokovej časti nálezu, ani v 7 roku od začatia exekučného
konania nie je definitívne exekučné konanie ukončené konečným rozhodnutím, proti
ktorému by už nebolo možné podať riadny opravný prostriedok.“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. 1SprV/509/2017 zo 6. júla
2017 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 28. júla
2017.
3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov
vykonaných okresným súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:
„... S poukazom na... uvedenú chronológiu úkonov vo veci možno konštatovať, že
v určitých úsekoch v období roku 2014 a 2015 došlo k obdobiam nečinnosti.
V zmysle § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov, Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd
konal o veci samej na ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.“
3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom podaní k vyjadreniu predsedu
okresného súdu uviedla tieto relevantné skutočnosti:
„... Faktograficky vyjadrenie predsedu Okresného súdu Košice II zodpovedá
skutočnostiam vyplývajúcim zo spisu súdu sp. zn. 48 Er 3404/2009.
Sám predseda Okresného súdu Košice II uznáva zbytočné prieťahy v rokoch 2014 a
2015 avšak k tomu treba dodať to, že aj procesné úkony sudcu neznalého práva Okresného
súdu Košice II v rokoch 2014 / od 16.10.2014 kedy bol zbytočne ustanovený súdny znalec /
2015 a 2016 boli úplne zbytočné, na čo sťažovateľ poukazoval vo svojich podaniach od
r. 2014, naposledy vo svojom vyjadrení zo dňa 23.7.2017 k odvolaniu povinného zo dňa
11.5.2017 a práve tieto procesné úkony Okresného súdu Košice II od 16.10.2014 a v rokoch
2014, 2015 a 2016 boli tou rozhodnou skutočnosťou, ktorá spôsobila zbytočné prieťahy
v predmetnom exekučnom konaní aj po právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 517/2012-26 zo dňa 14. februára 2013.
Pretože však
- celková dĺžka / 8 rokov / jednoduchého exekučného konania bola viac ako
prehnaná a exekučné konanie doposiaľ nie je rozhodnuté konečným rozhodnutím
- a viac ako prehnaná bola aj dĺžka konania / 4 a 1/2 roka / po právoplatnosti Nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 517/2012-26 zo dňa 14. februára 2013
berúc do úvahy
- skorší Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 517/2012-26 zo
dňa 14. februára 2013
- judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných konaniach
a tiež majúc na zreteli...
- zmenu petitu ústavnej sťažnosti sťažovateľa v časti požadujúcej výšky priznania
primeraného finančného zadosťučinenia takto:
Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.500.Eur, ktoré
je mu povinný Okresný súd Košice II vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
... Súčasne Vám oznamujem, že netrvám na tom aby sa v predmetnej veci konalo
ústne pojednávanie, keďže vo veci by neprinieslo žiadne nové skutočnosti.“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, ktorý bol ústavnému súdu doručený
28. februára 2018, ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na Okresnom
súde Košice II pod sp. zn. 48 Er 3404/09 najmä v období po právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu č. k. II. ÚS 518/2012-26 zo 14. februára 2013:
Dňa 28. októbra 2009 súdny exekútor JUDr. Peter Cirbes podal okresnému súdu
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci sťažovateľa ako oprávneného
proti povinnému SWAM s. r. o., zmluvnému partnerovi značky Renault so sídlom
v Košiciach (ďalej len „povinný“), o zaplatenie sumy 2 465,13 € s prísl. Vec bola na
okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn. 48 Er 3404/09.
Dňa 14. februára 2013 ústavný súd svojím nálezom č. k. II. ÚS 518/2012-26 vyslovil
porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 3404/09.
Okresnému súdu zároveň prikázal v uvedenej veci konať bez zbytočných prieťahov,
sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a priznal mu aj trovy
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.
Dňa 20. februára 2013 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa, ktoré podal proti uzneseniu okresného
súdu č. k. 48 Er 3404/09-77 z 28. decembra 2012. Okresný súd uvedeným uznesením
námietkam povinného proti exekúcii nevyhovel.
Dňa 31. januára 2014 krajský súd uznesením č. k. 3 Co 13/2013-115 napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože „odôvodnenie
uznesenia nie je presvedčivé a je sčasti nepreskúmateľné“.
Dňa 4. marca 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 10. marca 2014 bolo uznesenie krajského súdu č. k. 3 Co 13/2013-115
expedované účastníkom konania.
Dňa 23. júla 2014 okresný súd (vyššia súdna úradníčka) „v zmysle záverov
odvolacieho súdu“ uznesením č. k. 48 Er 3404/09-77 ustanovil vo veci znalca, ktorý bol
zaviazaný vypracovať znalecký posudok „do 30 dní od doručenia spisu“.
Dňa 20. augusta 2014 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu o ustanovení
znalca.
Dňa 16. októbra 2014 okresný súd (sudca) vyhovel odvolaniu sťažovateľa
a spresneným uznesením č. k. 48 Er 3404/09-125 ustanovil vo veci znalca, ktorý bol
zaviazaný vypracovať znalecký posudok „do 30 dní od doručenia spisu“.
Dňa 3. marca 2015 (po doručení ostatného uznesenia účastníkom konania) bol spis
zaslaný znalcovi.
Dňa 6. mája 2015 znalec doručil okresnému súdu vypracovaný posudok č. 23/2015.
Dňa 2. júna 2015 bol účastníkom konania doručený znalecký posudok s tým, že sa
k nemu môžu písomne vyjadriť.
Dňa 29. septembra 2015 sa k znaleckému posudku vyjadril povinný.
Dňa 4. januára 2016 bolo vyjadrenie povinného zaslané znalcovi na zaujatie
stanoviska.
Dňa 12. januára 2016 znalec zaujal písomné stanovisko k vyjadreniu povinného
a k jeho námietkam.
Dňa 19. januára 2016 sa k pôvodnému znaleckému posudku vyjadril sťažovateľ.
Dňa 28. septembra 2016 okresný súd zaslal „doplnenie znaleckého posudku“
účastníkom konania na vyjadrenie.
Dňa 7. októbra 2016 sa sťažovateľ písomne vyjadril k doplnenému znaleckému
posudku.
Dňa 13. októbra 2016 povinný požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie
k doplnenému znaleckému posudku.
Dňa 22. decembra 2016 sa povinný písomne vyjadril k doplnenému znaleckému
posudku.
Dňa 25. januára 2017 okresný súd uznesením č. k. 48 Er 3404/09-165 zamietol
námietky povinného proti exekúcii.
Dňa 8. februára 2017 povinný podal návrh na zastavenie exekúcie.
Dňa 25. apríla 2017 okresný súd uznesením č. k. 48 Er 3404/09-175 zamietol
námietky povinného na zastavenie exekúcie.
Dňa 16. mája 2017 povinný podal odvolanie proti uzneseniu č. k. 48 Er 3404/09-175.
Dňa 27. júna 2017 sa sťažovateľ vyjadril k odvolaniu povinného.
Dňa 30. júna 2017 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní
povinného.
Dňa 21. decembra 2017 krajský súd uznesením č. k. 16 Co 275/2017-201 napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, najmä „v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci“.
Dňa 2. februára 2018 bol spis vrátený okresnému súdu.
III.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v exekučnom konaní
vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 48 Er 3404/09 v období po právoplatnosti
nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 518/2012-26 zo 14. februára 2013 dochádzalo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
9. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu (II. ÚS 26/95). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna
neistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota.
Pre splnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec
prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne
naplní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha
odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa jej práv (napr. II. ÚS 518/2012).
10. Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), pod konaním, v ktorom sa takáto
vec prerokováva, je potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie
odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie
o výkon rozhodnutia. Tento právny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani ústava
a ani procesné predpisy upravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných veciach
nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť
poskytnutá súdna ochrana (napr. I. ÚS 70/98, I.ÚS 56/02).
11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP
(čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
11.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd (rovnako ako aj predtým
vo svojom náleze sp. zn. II. ÚS 518/2012) konštatuje, že neprimeraná dĺžka posudzovaného
konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon ani predseda
okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť
predmetnej veci.
11.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto
konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná
správaním sťažovateľa.
11.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a predovšetkým poukazuje na to, že celkové trvanie predmetného konania už takmer 8 a pol
roka je už samo osebe neprimerané, a to napriek tomu, že ústavný súd už svojím nálezom
pred piatimi rokmi vyslovil porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal
okresnému súdu konať v danej veci bez prieťahov.
Okresný súd bol však v danej veci opakovane aj dlhodobo nečinný, a to konkrétne od
12. januára 2016 do 28. septembra 2016 (deväť mesiacov).
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen
nečinnosť, ale aj neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť
porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.
IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v posudzovanej veci počas viac ako jedného
roka nekonal ani efektívne, keďže jeho rozhodnutie o zamietnutí námietok povinného proti
exekúcii bolo zrušené uznesením krajského súdu č. k. 3 Co 13/2013-115, pretože
„odôvodnenie uznesenia nie je presvedčivé a je sčasti nepreskúmateľné“. Okrem toho
vyššia súdna úradníčka vydala 23. júla 2014 zmätočné uznesenie č. k. 48 Er 3404/09-77
o ustanovení znalca, ktoré muselo byť 16. októbra 2014 nahradené novým uznesením sudcu
č. k. 48 Er 3404/09-125. Za týchto okolností minimálne dva roky bolo treba pričítať na vrub
okresnému súdu, pretože toto obdobie je v kontexte napadnutého konania trvajúceho 8 a pol
roka ničím neospravedlniteľné, keďže počas minimálne takmer dvoch rokov okresný súd
nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom
práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie
nečinnosti a neefektívneho postupu okresného súdu treba považovať za zbytočné prieťahy
v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné, pretože k uvedenému
postupu nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania sťažovateľa, ale predovšetkým
v dôsledku nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu. Ústavný súd pritom už
opakovane uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda
vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 1.
12. Vzhľadom na to, že ústavný súd už svojím nálezom č. k. II. ÚS 518/2012-26
zo 14. februára 2013 prikázal okresnému súdu konať v danej veci bez zbytočných
prieťahov, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3
písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto o návrhu sťažovateľa, aby prikázal okresnému
súdu konať bez zbytočných prieťahov rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku
tohto nálezu.
13. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €,
najmä z dôvodu „právnej neistoty sťažovateľa... kedy súd jeho exekučnú vec, ktorá sa
nepovažuje za právne a ani za fakticky zložitú... doposiaľ napriek sťažnosti sťažovateľa
zo dňa 18.5.2012 a napriek príkazu Ústavného súdu SR zo 14. februára 2013 sp. zn.
II. ÚS 517/2012-26... ani v 7 roku od začatia exekučného konania nie je definitívne
ukončené konečným rozhodnutím.“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre
sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie
podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti
s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä aj na
predmet konania (ide o exekúciu finančnej čiastky 2 465,13 € s prísl.), považuje
za primerané vo výške 1 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že vo vzťahu
k napadnutému konaniu už vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prikázal vo veci konať bez prieťahov,
sťažovateľovi uložil už satisfakciu, napriek tomu okresný súd nekoná vo veci s osobitnou
starostlivosťou.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
14. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti
z 25. januára 2016 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu z 28. júla
2017). Za dva úkony vykonané v roku 2016 patrí odmena v sume dvakrát po 143 € a režijný
paušál v sume dvakrát po 8,58 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2017 prislúcha odmena
v sume 147,33 € spolu s režijným paušálom v sume 8,84 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),
preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 459,33 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
15. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. marca 2018