Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 3/2018
PDF · 556.01 KB
No categories available
PL. ÚS 3/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. marca 2018 v pléne
zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,
Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Mojmíra
Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika
v konaní o sťažnosti Ing. Michala Vohara, , zastúpeného
advokátom JUDr. Martinom Vasiľom, konajúcim v mene Advokátskej kancelárie
VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice, vo veci namietanej
nezákonnosti volieb poslancov zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja konaných
4. novembra 2017 vo volebnom obvode č. 9 (Snina) za účasti ,
Kresťanskodemokratického hnutia, Šafárikovo námestie 77/4, Bratislava, politického hnutia
NOVA, Palárikova 3177/31, Bratislava, politického hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé
osobnosti (OĽANO), Študentská 2, Trnava, politickej strany Sloboda a Solidarita,
Priemyselná 8, Bratislava, politickej strany SMER – sociálna demokracia, Súmračná 25,
Bratislava, Slovenskej národnej strany, Šafárikovo námestie 3, Bratislava a politickej strany
ÚSVIT, Mierová 1909/68, Humenné, takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. Michala Vohara z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
14. novembra 2017 doručená sťažnosť Ing. Michala Vohara,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta nezákonnosť volieb poslancov zastupiteľstva
Prešovského samosprávneho kraja (ďalej aj „samosprávny kraj“) konaných 4. novembra
2017 vo volebnom obvode č. 9 (Snina) z dôvodu porušenia § 138 ods. 8 písm. c), § 151
a § 153 ods. 1 písm. e) zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ kandidoval za poslanca
zastupiteľstva samosprávneho kraja vo volebnom obvode č. 9 (Snina), za ktorý sa volili
3 poslanci. Z oficiálnych výsledkov volieb vyplýva, že sťažovateľ získal v uvedenom
volebnom obvode 2 090 hlasov (10,51 %) „a nebol zvolený za poslanca zastupiteľstva
PSK, s tým, že je v poradí prvým nezvoleným kandidátom... Kandidát ktorý sa v počte
získaných hlasov umiestnil bezprostredne pred sťažovateľom, teda pán , získal
2 159 hlasov a bol zvolený za poslanca zastupiteľstva PSK. Rozdiel v počte získaných hlasov
medzi sťažovateľom a pánom 69 hlasov.“.
3. Sťažovateľ uvádza, že „má informácie o tom, že pri sčítavaní hlasov odovzdaných
v prospech sťažovateľa sa nepostupovalo v súlade so zákonom č. 180/2014 Z. z...“, preto
„domáha sa zrušenia výsledkov volieb pre ich nezákonnosť... Nakoľko sťažovateľ by
pri správnom sčítaní mohol získať potrebný počet na zvolenie za poslanca zastupiteľstva
PSK, sťažovateľ podáva sťažnosť proti výsledku volieb do zastupiteľstva PSK v jeho
volebnom obvode...“.
4. Sťažovateľ zdôrazňuje, že „pre účely sťažnosti podľa ust. § 59 ods. 1 zákona
č. 38/1993 Z. z.... napáda zákonnosť volieb iba vo svojom volebnom obvode, t. j. volebný
obvod č. 9 pre Prešovský samosprávny kraj.“ a „pre účely sťažnosti podľa ust. § 59 ods. 2
zákona č. 38/1993 Z. z... napáda zvolenie iného kandidáta, pána ...“.
5. Podľa informácií sťažovateľa „v obci Stakčínska Roztoka mal získať 24 hlasov,
avšak v zápisnici z tohto volebného okrsku má sťažovateľ uvedené, že získal 0 hlasov.
Ďalej má sťažovateľ vedomosť, že v obci Ruská Volová mal získať 10 hlasov, avšak
v zápisnici z daného volebného okrsku má uvedené, že získal 0 hlasov.“. Tvrdené
skutočnosti sťažovateľ preukazuje čestnými vyhláseniami členov daných okrskových
volebných komisií, ako aj „skutočnosťami uvádzanými v článku periodika Nový Čas
zo dňa 06. 11. 2017...“.
6. Napokon sťažovateľ sumarizuje, že „má vedomosť o minimálne 34 hlasoch
v dvoch volebných okrskoch, ktoré sťažovateľ získal od voličov, avšak neboli mu započítané
a zohľadnené pri vyhodnocovaní výsledkov volieb. Teda rozdiel medzi sťažovateľom
a kandidátom nebol 69 hlasov, ale najviac možno 35 hlasov. Volebný
obvod v ktorom sťažovateľ kandidoval je pritom tvorený 47 volebnými okrskami. Pokiaľ len
v dvoch z nich bolo zistené, že sťažovateľovi nezapočítali 34 platných hlasov, tak je dôvodné
podozrenie, že k takémuto pochybeniu (či už vedomému alebo nevedomému) mohlo dôjsť
aj v ostatných 45 volebných okrskoch. Pokiaľ by však sťažovateľovi boli správne priznané
hlasy (ďalších 35 alebo viac hlasov), tak by to malo zásadný vplyv na výsledok volieb,
lebo by sťažovateľ získal rovnaký počet alebo aj viac hlasov ako kandidát .“.
7. Ústavnému súdu tak sťažovateľ navrhuje vyžiadať si volebnú dokumentáciu
zo všetkých volebných okrskov volebného obvodu č. 9 (Snina). Nadväzne upozorňuje, že
„má ústne informácie o tom, že hlasy mu mali byť odobraté (t. j. neprirátané) aj v iných
volebných okrskoch, a to vo volebných okrskoch: Strihovce 1, Šmigovec 1, Uličské Krivé 1,
Stakčín 1, Hostovice 1, Čukalovce 1, Dúbrava 1, Kolonica 1 a Runina 1. Od členov
volebných okrskových komisií v daných okrskoch sa však sťažovateľovi nepodarilo získať
čestné prehlásenia s presným počtom odobratých (neprirátaných) hlasov sťažovateľa.“.
8. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho volebnú sťažnosť na ďalšie
konanie a po vykonanom dokazovaní rozhodol nálezom takto:
„Výsledok volieb poslancov do zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja
vo volebnom obvode č. 9 konaných 04. novembra 2017, zrušuje.“
9. Pre prípad, že by výsledkom dokazovania bolo zistenie pochybenia „v spočítavaní
hlasov... iba vo vzťahu k sťažovateľovi a nie aj vo vzťahu k iným zvoleným zástupcom –
poslancom... navrhujeme, aby Ústavný súd... rozhodol nasledovne:
Výsledok volieb poslancov do zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja
vo volebnom obvode č. 9 konaných 04. novembra 2017 v časti týkajúcej sa počtu získaných
hlasov pre Ing. Michala Vohara, zrušuje.
Odporcovia v 1. až 8. rade sú povinní, spoločne a nerozdielne, nahradiť trovy
konania v sume 374,81 EUR do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet
právneho zástupcu sťažovateľa...“.
10. Ústavný súd si v rámci predbežného prerokovania sťažnosti 30. novembra 2017
vyžiadal volebné dokumenty z volebných okrskov obcí Stakčínska Roztoka a Ruská
Volová. Požadované podklady mu boli doručené 7. decembra 2017 a 11. decembra 2017,
pričom ich preskúmanie vykonal 11 decembra 2017.
11. Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 3/2018-20 z 31. januára 2018 prijal sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie
konanie.
12. Súčasne ústavný súd 31. januára 2018 vyžiadal volebné dokumenty zo všetkých
volebných okrskov volebného obvodu č. 9 (Snina), ktoré mu boli doručené 1., 2., 5.
a 6. februára 2018.
13. Ústavný súd 5. a 7. februára 2018 preskúmal volebné dokumenty z tých
volebných okrskov označených sťažovateľom, o ktorých podľa vlastného vyjadrenia (s. 6
sťažnosti) „má ústne informácie... že hlasy mu mali byť odobraté (t. j. neprirátané)... a to...:
Strihovce 1, Šmigovec 1, Uličské Krivé 1, Stakčín 1, Hostovice 1, Čukalovce 1, Dúbrava 1,
Kolonica 1 a Runina 1.“ (ďalej aj „9 označených okrskov“).
14. Ústavný súd 6. februára 2018 v priestoroch Obecného úradu obce Stakčínska
Roztoka vypočul v predmetnej veci svedkov: , ,
, , , , ,
, , a . Právo byť
prítomní využili sťažovateľ so svojím právnym zástupcom, odporca a zástupca politického
hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), p. .
II.
15. Skutkovú stránku prejednávanej veci ústavný súd objasňoval na prvom mieste
postupom podľa § 62 zákona ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd si vyžiada všetky
doklady a správy týkajúce sa volieb. Svoju pozornosť zameral na volebné dokumenty
okrskových volebných komisií Stakčínska Roztoka a Ruská Volová.
16. Obe zápisnice okrskových volebných komisií v uvedených volebných okrskoch
boli riadne podpísané všetkými členmi týchto komisií bez výhrad. Napriek tomu predseda
okrskovej volebnej komisie v Stakčínskej Roztoke ( ) a jej členka (
) podpísali čestné vyhlásenia, podľa ktorých „pri podpise samotnej zápisnice
a sčítaní hlasov došlo k chybe pri kandidátovi za poslanca do zastupiteľstva vyššieho
územného celku a to konkrétne pri kandidátovi č. 21, p. Michalovi Voharovi. V našej
okrskovej komisii získal tento kandidát pri sčítaní 24 hlasov, avšak v zápisnici je omylom
uvedená 0 hlasov pri jeho osobe. Z akého dôvodu k uvedenej skutočnosti došlo uviesť
neviem.“. Obdobne zapisovateľka okrskovej volebnej komisie v Ruskej Volovej (
) a jej podpredsedníčka ( ) zhodne čestne vyhlásili, že
„pri vypisovaní samotnej zápisnice došlo k chybe, pri kandidátovi za poslanca
do zastupiteľstva vyššieho územného celku, a to konkrétne pri kandidátovi č. 21,
p. Michalovi Voharovi. V našej okrskovej volebnej komisii získal tento kandidát pri sčítaní
10 hlasov, avšak v zápisnici je omylom uvedené 0 hlasov pri jeho osobe. Nedopatrením bolo
jeho 10 hlasov zapísaných kandidátke č. 20, p. , ktorá v obci mala 0 hlasov.“.
17. Preskúmaním volebných dokumentov z volebného okrsku Ruská Volová ústavný
súd zistil, že sťažovateľ ako kandidát na poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja získal
10 platných hlasov, hoci v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania v tomto volebnom
okrsku je uvedené, že sťažovateľ nezískal žiaden platný hlas. Z obsahu zápisnice o priebehu
a výsledku hlasovania ústavný súd tiež zistil, že v jej formulári bol (vychádzajúc z poradia
kandidátov na hlasovacích lístkoch) výsledok sťažovateľa zapisovaný k poradovému
číslu 21, kým poradové číslo 20 mala kandidátka . Sťažovateľ podľa zápisnice
získal 0 hlasov, kým kandidátka 10 hlasov, hoci prepočítaním hlasovacích
lístkov ústavný súd zistil, že táto kandidátka nezískala žiaden platný hlas.
18. Preverením obsahu volebných dokumentov ústavný súd zistil, že v obci
Stakčínska Roztoka sťažovateľ ako kandidát na poslanca zastupiteľstva samosprávneho
kraja získal 24 platných hlasov, hoci v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania v tomto
volebnom okrsku nie je uvedené, že sťažovateľ získal platný(é) hlas(y). Súčasťou volebnej
dokumentácie, ktorá bola ústavnému súdu doručená v stave vykazujúcom porušenie
pôvodného zapečatenia, bol aj rukou písaný papierový hárok, na ktorom sú zoradené čísla
zodpovedajúce poradiu kandidátov na hlasovacích lístkoch, pričom sú k nim po vykonaných
súčtoch uvedené číselné údaje, ktoré sa v prevažnej miere (nie však úplne) zhodujú
s počtami hlasov, ktoré boli v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania zapísané
v prospech jednotlivých kandidátov. Súčet k poradovému číslu 21 (sťažovateľ) na tomto
papierovom hárku predstavuje 24.
19. Ústavný súd vyhodnotil výsledky prvotne preskúmaných volebných dokumentov
tak, že obsah zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku Ruská
Volová preukazuje tvrdenie sťažovateľa obsiahnuté v sťažnosti, podľa ktorého „v obci
Ruská Volová mal získať 10 hlasov, avšak v zápisnici z daného volebného okrsku má
uvedené, že získal 0 hlasov“. Ústavný súd je súčasne toho názoru, že v tomto volebnom
okrsku došlo k zrejmému omylu pri zavádzaní volebnou komisiou zistených výsledkov
do zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania, keďže počet sťažovateľom získaných hlasov
bol zjavne zapísaný v prospech kandidátky , ktorej poradové číslo (20)
vo formulárovej podobe zápisnice bezprostredne predchádzalo poradovému číslu
sťažovateľa (21). Tomuto záveru zodpovedá aj obsah čestných vyhlásení podpredsedníčky
a zapisovateľky okrskovej volebnej komisie v obci Ruská Volová („Nedopatrením bolo
jeho 10 hlasov zapísaných kandidátke č. 20, p. , ktorá v obci mala 0 hlasov.“).
20. Pokiaľ ide o volebný okrsok Stakčínska Roztoka, prepočítaním počtov platných
hlasov ústavný súd zistil, že sťažovateľ získal 24 hlasov. Preto sťažovateľ preukázal
tvrdenie, podľa ktorého „v obci Stakčínska Roztoka mal získať 24 hlasov, avšak v zápisnici
z tohto volebného okrsku má sťažovateľ uvedené, že získal 0 hlasov...“. Zároveň rukou
písaný (zrejme pomocný, pozn.) papierový hárok naznačoval vnútorný rozpor medzi
výsledkom, ktorý podľa obsahu tohto hárku bolo možné predpokladať v prospech
sťažovateľa, a výsledkom, ktorý bol zachytený v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania
v tomto volebnom okrsku. Samotný obsah volebných dokumentov v tomto prípade
nesvedčal pre záver o evidentnom omyle (tak ako tomu bolo v Ruskej Volovej), pretože
predpokladané počty hlasov uvedené na rukou písanom papierovom hárku vykazovali
rozpor so zápisnične podchytenými údajmi o počte získaných hlasov aj u iných kandidátov,
nielen u sťažovateľa. V tejto súvislosti ústavný súd nevyhodnotil skutkové zistenie o stave
doručenej volebnej dokumentácie (bod 18) ako dôkazne relevantné. Aj na základe počtu
hlasov, o ktoré bol sťažovateľ v tomto volebnom okrsku ukrátený, vyhodnotil
rekapitulované zistenia tak, že je potrebné vypočuť členov predmetnej okrskovej volebnej
komisie i jej zapisovateľku na účel bližšieho objasnenia zistených nedostatkov.
21. Sudca spravodajca vypočul 6. februára 2015 podľa § 31 ods. 1 zákona
o ústavnom súde mimo ústneho pojednávania členov okrskovej volebnej komisie volebného
okrsku Stakčínska Roztoka i zapisovateľku tejto okrskovej volebnej komisie.
22. Svedkyňa , členka okrskovej volebnej komisie, počas spočítavania
hlasov vedela, že sťažovateľ získal 24 hlasov a nevie vysvetliť, prečo sa tento údaj
neuviedol aj v zápisnici. Pri podpisovaní zápisnice nekontrolovala údaje uvedené
v zápisnici.
23. Svedkyňa uviedla, že bola členkou okrskovej volebnej komisie.
Po spočítaní hlasov hlásila počet hlasov pre sťažovateľa a vedela, že získal 24 hlasov.
24. Svedkyňa bola členkou okrskovej volebnej komisie.
Zúčastnila sa volieb aj spočítavania hlasov a vie, že sťažovateľ získal 24 hlasov. To, že sa
údaje o sťažovateľom získaných hlasoch nedostali do zápisnice, ju mrzí. Ďalej uviedla,
že sťažovateľ získal 24 hlasov, keďže tento údaj videla zapísaný aj u ďalšej členky
okrskovej volebnej komisie.
25. Svedok bol členom okrskovej volebnej komisie, pričom uviedol,
že spočítavanie hlasov prebehlo bez problémov a členovia si rozdelili hlasovacie lístky.
Každý si poznačil hlasy na volebných lístkoch, ktoré mal pridelené. Potom, keď mal každý
svoj diel spočítaný, oznámil výsledok jednej členke okrskovej volebnej komisie, ktorá
to zapisovala. Pamätá si, že sťažovateľ získal hlasy, avšak presné číslo uviesť nevie.
Pri podpisovaní zápisnice členovia volebnej komisie približne vedeli, čo podpisujú,
ale presný počet hlasov nekontrolovali.
26. Svedkyňa na otázku sudcu spravodajcu o priebehu
spočítavania hlasov uviedla: „Spočítavanie hlasov prebiehalo tak, že všetci členovia sme
najprv spočítavali jednotlivo rozdelené hlasovacie lístky, resp. obálky. Žiadny problém
nebol, na konci sme čiastkové výsledky nadiktovali predsedovi a podpredsedníčke volebnej
komisie a tí to následne dali zapisovateľke zapísať.“ Nevie s určitosťou povedať,
či sťažovateľ získal hlasy, značila si však hlasy jednotlivých kandidátov, a teda vie,
že pri poradovom čísle 21 bolo 24 hlasov. Pred podpisom zápisnice sa zamerala na tie údaje
o hlasoch, ktoré osobne spočítavala.
27. Svedok , člen okrskovej volebnej komisie, uviedol, že po uzavretí
volebnej miestnosti došlo k rozdeleniu obálok s hlasovacími lístkami medzi členov
(každý člen dostal 10 obálok) a každý individuálne spočítaval pridelené hlasovacie lístky.
Výsledky oznámili predsedovi, podpredsedníčke a zapisovateľke, ktorí si celkové hlasy
následne spočítali. Pamätá si, že sťažovateľ mal uňho 6 hlasov. Celkový počet hlasov
jednotlivých kandidátov získaných vo volebnom okrsku pri spočítavaní nesledoval.
V zápisnici boli uvedené iba čísla kandidátov a počet hlasov, preto dôveroval obsahu
zápisnice a nekontroloval hlasy jednotlivých kandidátov podľa mena. Na otázku zástupcu
politického hnutia OĽANO svedok odpovedal, že v žiadnom prípade nepodpisovali
zápisnicu vopred.
28. Svedkyňa , členka okrskovej volebnej komisie, na otázku sudcu
spravodajcu o priebehu spočítavania hlasov uviedla: „Hlasy sa spočítavali obvyklým
spôsobom, to znamená, rozdelili sa medzi členov volebnej komisie s hlasovacími lístkami,
každý si spočítal a zaznamenal hlasy pre jednotlivých kandidátov, neskôr tento výsledok
nahlásil zapisovateľke, predsedovi a podpredsedníčke volebnej komisie. Pamätám si,
že sťažovateľ p. Vohar získal nejaké hlasy. Obsah zápisnice pred jej podpísaním som
nevidela, ale videla som, ako sa zapisujú výsledky.“
29. Svedkyňa , členka okrskovej volebnej komisie, na otázku
sudcu spravodajcu o priebehu spočítavania hlasov uviedla: „Hlasy sa spočítavali obvyklým
spôsobom, obálky sa rozdelili medzi členov volebnej komisie, každý spočítal hlasy, ktoré
obdržal, potom sa výsledky nahlasovali zapisovateľke, predsedovi a podpredsedníčke.
Pamätám si, že aj u mňa mal p. Vohar nejaké hlasy. Počty hlasov pre jednotlivých
kandidátov oznamovali členovia komisie predsedovi komisie podľa poradového čísla
na kandidátnej listine, nie podľa mena. Následne tieto informácie diktoval predseda
volebnej komisie zapisovateľke tiež podľa poradového čísla kandidátov na kandidátnej
listine. Pred podpísaním zápisnice som nekontrolovala obsah, lebo som dôverovala tým,
ktorí obsah zaznamenali.“
30. Svedkyňa , členka okrskovej volebnej komisie, na otázku sudcu
spravodajcu o priebehu spočítavania hlasov uviedla: „Spočítavanie hlasov prebiehalo tak,
že každý člen dostal určitý počet obálok, jednotlivo sa spočítavali hlasy na hlasovacích
lístkoch, výsledok sa oznámil predsedovi a ten ho nadiktoval zapisovateľke.“ Na otázku
sudcu spravodajcu a po predložení listiny „čestné prehlásenie“ svedkyňa odpovedala,
že čestné vyhlásenie vlastnoručne podpísala, pričom „k podpísaniu čestného vyhlásenia
ma viedlo to, že som na druhý deň po vyhlásení výsledkov zistila, že p. Vohar nezískal
žiaden hlas, pritom som určite vedela, že hlasy získal, pretože aj ja som ho volila. Potom
som sa radila s dcérou, ktorá sa pozná so sťažovateľom, neviem, kto vyhotovil text čestného
vyhlásenia, ale dcéra mi to dala podpísať. Pri podpisovaní zápisnice som nekontrolovala
jej obsah, lebo som dôverovala tým, ktorí výsledky zapisovali. Po zistení, že sťažovateľ
nezískal žiaden hlas, som o tom hovorila so starostom obce.“.
31. Svedok , predseda okrskovej volebnej komisie, na otázku sudcu
spravodajcu o priebehu spočítavania hlasov uviedol: „Pri diktovaní čiastkových výsledkov
zapisovateľke sa diktovali čísla kandidátov a počet hlasov.“ K okolnostiam podpísania
čestného vyhlásenia uviedol: „Ja som sa o skutočnosti, že p. Voharovi chýbajú hlasy,
dozvedel v nedeľu 5. novembra 2017. Neskôr, po tom, čo u nás natáčala TV JOJ, mi asi
v stredu 8. 11. 2017 zavolal sťažovateľ, p. Vohar, či som ochotný podpísať čestné vyhlásenie
k chýbajúcim hlasom, nemal som s tým problém, následne som čestné vyhlásenie podpísal.“
Na otázku sudcu spravodajcu o okolnostiach pri podpisovaní zápisnice odpovedal,
že jej obsah pred podpisom neskontroloval.
32. Svedkyňa , zapisovateľka okrskovej volebnej komisie,
na otázku sudcu spravodajcu o priebehu spočítavania hlasov uviedla: „Na začiatku
sa rozdelili obálky s hlasovacími lístkami medzi členov, ja som predsedovi volebnej komisie
povedala, že to nie je dobrý spôsob, že treba zachovať hlasovacie lístky pohromade, lebo ich
nie je veľa kvôli lepšiemu spočítavaniu. Predseda zotrval na rozdelení medzi všetkých
členov. Po čiastkovom spočítaní hlasov mi striedavo predseda a podpredsedníčka
nahlasovali výsledky.“ Na otázku zástupcu politického hnutia OĽANO ,
či si pri nahlasovaní výsledkov zaznamenávala počet hlasov na pomocný papier, uviedla,
že si presne si nepamätá. Mala pomocný papier len pre voľbu predsedu samosprávneho
kraja. Doslovne uviedla: „Výsledky som zapisovala na základe nahlasovaných údajov
priamo do zápisnice, až neskôr mi niekto odovzdal rukou písaný záznam o spočítavaných
hlasoch všetkých kandidátov.“
33. Sťažovateľ na otázku sudcu spravodajcu, či okrem obcí, ktoré uviedol v sťažnosti
s podozrením, že aj u nich došlo k ukráteniu jeho hlasov, vie o ďalších obciach, v ktorých
k takémuto ukráteniu došlo, alebo má takéto podozrenie, uviedol, že podozrenie má, pretože
mu volali z viacerých obcí. Na otázku sudcu spravodajcu, či môže upresniť alebo doplniť
svoju sťažnosť o ďalšie dôvodné podozrenia, že aj v iných volebných okrskoch došlo
k ukráteniu jeho volebných hlasov, sťažovateľ doplnil, že telefonáty sa odohrali deň alebo
dva dni po voľbách. Na 9 označených okrskoch, ktoré uviedol v sťažnosti, trvá, pričom
ostatné obce pripisuje svojmu subjektívnemu pocitu, ale dôkazy k nim nemá.
34. K výpovediam svedkov i sťažovateľa nevzniesli žiadne podstatné pripomienky
účastníci konania prítomní na výsluchu ( , politické hnutie OĽANO). Ústavný
súd výpovede vyhodnotil tak, že vo volebnom okrsku Stakčínska Roztoka si členovia
okrskovej volebnej komisie všetky obálky s hlasovacími lístkami najprv rozdelili a následne
spočítavali platné hlasy pre kandidátov. Potom nahlasovali jednotlivo ustálené počty
platných hlasov vedeniu okrskovej volebnej komisie, ktoré ich spočítalo a v spolupráci
so zapisovateľkou zamýšľalo riadne zaviesť do zápisnice o priebehu a výsledkoch volieb.
Keďže došlo k rozporu medzi zapisovateľkou a predsedom okrskovej volebnej komisie
o organizácii spočítavania hlasov, zapisovateľka na prejav nesúhlasu pri zapisovaní počtov
hlasov do zápisnice nevenovala potrebnú pozornosť kontrole výsledkov, ktoré jej na účel
zapisovania nahlasovali, a výsledkov, ktoré boli zapísané na pomocnom, rukou písanom
hárku. V dôsledku toho potom došlo k chybám pri zapisovaní skutočne zistených počtov
platných hlasov pre jednotlivých kandidátov. Členovia okrskovej volebnej komisie sa
pri podpisovaní zápisnice o priebehu a výsledkoch volieb spoľahli na správnosť zapísaných
počtov platných hlasov, dôsledne ich nepreverili, čomu napomohla aj formulárová podoba
zápisnice, v ktorej sa počty platných hlasov nepriraďujú k menám a priezviskám
kandidátov, ale len k číslam vyjadrujúcim ich poradie na kandidátnej listine.
35. Ústavný súd pri tvorbe skutkového obrazu prejednávanej veci pristúpil
aj k prepočítaniu platných hlasov, ktoré sťažovateľ získal v ním označených 9 označených
okrskoch, a k ich konfrontácii s obsahom súvisiacich zápisníc o priebehu a výsledku
hlasovania. V 6 z 9 označených volebných okrskov (Čukalovce, Dúbrava, Kolonica,
Strihovce, Šmigovec, Uličské Krivé) ústavný súd nezistil rozdiel medzi počtami platných
hlasov odovzdanými v prospech sťažovateľa i a obsahom zápisníc o priebehu
a výsledku hlasovania.
36. Vo volebnom okrsku Hostovice získal sťažovateľ podľa obsahu zápisnice
o priebehu a výsledku hlasovania 17 hlasov a 32 hlasov. Prepočítaním hlasov
ústavný súd zistil, že sťažovateľ v tomto volebnom okrsku získal v skutočnosti 16 hlasov
a 31 hlasov.
37. Vo volebnom okrsku Runina získal sťažovateľ podľa obsahu zápisnice
o priebehu a výsledku hlasovania 15 hlasov a 33 hlasov. Prepočítaním hlasov
ústavný súd zistil, že sťažovateľ v tomto volebnom okrsku získal v skutočnosti 14 hlasov
a 33 hlasov.
38. Vo volebnom okrsku Stakčín získal sťažovateľ podľa obsahu zápisnice
o priebehu a výsledku hlasovania 117 hlasov a 132 hlasov. Prepočítaním hlasov
ústavný súd zistil, že sťažovateľ v tomto volebnom okrsku získal v skutočnosti 116 hlasov
a 132 hlasov.
III.
39. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti
volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky,
volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
40. Podstatou zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy je
uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa
týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99, PL. ÚS 18/07,
PL. ÚS 82/07). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť
v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku
porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94,
41. Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne
zvolený,
d) sťažnosť zamietnuť.
42. Z doterajšej stabilizovanej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že jeho
právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona
o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom
ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie
tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne
opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94,
PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07). Inými slovami,
nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby
kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel
a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi.
43. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné
porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene
vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov
(PL. ÚS 38/07). Platí totiž vyvrátiteľná domnienka, že volebný výsledok zodpovedá vôli
voličov. Predložiť dôkazy na jej vyvrátenie je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie
namieta (PL. ÚS 74/2011).
44. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a dôkazných návrhov v nej obsiahnutých
a zdôvodnených preskúmal ústavný súd volebné dokumenty z dvoch volebných okrskov
(Stakčínska Roztoka a Ruská Volová), pri ktorých sťažovateľ čestnými vyhláseniami
preukazoval, že došlo k jeho ukráteniu na počte platných hlasov získaných vo voľbách
4. novembra 2017.
45. Z vyžiadaných volebných dokumentov z predmetných volebných okrskov
ústavný súd pojal za preukázané tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého „v obci Stakčínska
Roztoka mal získať 24 hlasov, avšak v zápisnici z tohto volebného okrsku má sťažovateľ
uvedené, že získal 0 hlasov... v obci Ruská Volová mal získať 10 hlasov, avšak v zápisnici
z daného volebného okrsku má uvedené, že získal 0 hlasov“. Citovaný záver nijako
nespochybnili ani výsluchy zapisovateľky a členov okrskovej volebnej komisie
v Stakčínskej Roztoke, keďže všetci vypočúvaní členovia okrskovej volebnej komisie
potvrdili, že sťažovateľ v ich volebnom okrsku platné hlasy získal, niektorí si dokonca
presne pamätali, že platných hlasov v prospech sťažovateľa bolo určite 24. Sťažovateľ preto
uniesol dôkazné bremeno, čo sa týka tvrdenia o jeho ukrátení o 34 hlasov.
46. Sťažovateľ sa ďalej pri 9 označených volebných okrskoch (Strihovce, Šmigovec,
Uličské Krivé, Stakčín, Hostovice, Čukalovce, Dúbrava, Kolonica a Runina) bez bližšieho
spresnenia odvolával na „ústne informácie... že hlasy mu mali byť odobraté
(t. j. neprirátané)“. Citované odôvodnenie navrhovaného prieskumu volebných
dokumentov je vzhľadom na jeho nekonkrétnosť podľa názoru ústavného súdu
čo do schopnosti iniciovať dôkazný prieskum hraničné. Napriek tomu ústavný súd volebné
dokumenty v týchto volebných okrskoch preskúmal, vychádzajúc pri tom zo skutočnosti,
že sťažovateľ v sťažnosti uviedol, o ktoré volebné okrsky ide, ale aj zo záujmu o dôslednú
ochranu rovnosti sťažovateľa v podmienkach prístupu k volenej funkcii (čl. 30 ods. 4
ústavy).
47. Preskúmaním volebných dokumentov v 9 označených volebných okrskoch však
nebolo zistené žiadne ukrátenie sťažovateľa o platné hlasy vo voľbách poslancov
zastupiteľstva samosprávneho kraja. Jeho tvrdenie, podľa ktorého v týchto volebných
okrskoch „hlasy mu mali byť odobraté (t. j. neprirátané)“, sa nepreukázalo. Dokonca
vo volebných okrskoch Hostovice, Runina a Stakčín boli sťažovateľovi zapísané spolu
tri platné hlasy navyše oproti skutočnosti zistenej ústavným súdom, kým kandidátovi
bol neoprávnene „pridaný“ iba jeden hlas, a to vo volebnom okrsku Hostovice.
Tým sa skutočný rozdiel medzi počtom platných hlasov odovzdaných pre sťažovateľa
a zväčšil o dva platné hlasy.
48. Argumentácia sťažovateľa týkajúca sa zvyšných 36 volebných okrskov
volebného obvodu č. 9 už stavia ústavný súd do pozície vyšetrovacieho orgánu
nad činnosťou okrskových volebných komisií. Jej podstata totiž vychádza zo sťažovateľovej
požiadavky, že ak existuje dôvodné podozrenie o porušení zákonnosti v dvoch volebných
okrskoch, mal by potom ústavný súd „pre istotu“ preskúmať aj správnosť výsledkov volieb
v ostatných volebných okrskoch, hoci sťažovateľ žiadne priame ani nepriame dôkazy
týkajúce sa týchto zvyšných volebných okrskov nepredložil ani nenavrhol. Takéto
postavenie však ústavný súd v konaní o volebnej sťažnosti kandidáta proti výsledku volieb
nemá. Ide totiž o konanie o sťažnosti individualizovaného sťažovateľa, ktorej konečným
účelom je ochrana jeho subjektívnych práv, hoci ústavný súd nepopiera, že je verejným
záujmom, aby voľby vždy prebehli ústavným a zákonným spôsobom.
49. Sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 ústavy nemá charakter procesného prostriedku
podnecujúceho oficiózne šetrenie ústavného súdu bez akéhokoľvek zreteľa na procesne
prejavenú vôľu sťažovateľa. Zachováva si povahu návrhu na začatie súdneho konania,
v dôsledku ktorého vznikajú medzi sťažovateľom a ústavným súdom procesné vzťahy
naplnené nielen právami a očakávaním sťažovateľa, ale aj jeho povinnosťami, ktoré mu
zákon o ústavnom súde ukladá, vytvárajúc tak náležitý procesný koridor smerujúci
k ochrane jeho subjektívnych práv. Samotný sťažovateľ však nesie zodpovednosť za kvalitu
procesných úkonov, ktorými tento ústavodarcom a zákonodarcom poskytnutý koridor
na začiatku konanie, no i v jeho priebehu využije. Jedným z procesných prostriedkov
slúžiacich uvedenému účelu je aj povinnosť sťažovateľa uviesť v návrhu na začatie konania
dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov [(§ 60 ods. 1 písm. b) zákona
o ústavnom súde]. Zákon o ústavnom súde tu, pravdaže, nemá na mysli dôvody hocijaké
(či akademické), ale také, ktoré sú s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu spôsobilé
viesť ústavný súd v záujme poskytnutia účinnej ústavno-súdnej ochrany k navrhovaným
procesným úkonom.
50. Tomu zodpovedá i stabilne judikovaný názor ústavného súdu, podľa ktorého
volebná sťažnosť nie je všeobecným opravným prostriedkom na preskúmanie výsledkov
volieb. Predovšetkým sťažovateľ v konaní o zákonnosti volieb znáša pri objasňovaní
skutkového stavu prejednávanej veci dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí
nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj preukázať navrhovanými dôkazmi
(m. m. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 94/07, PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 29/2011).
51. V konaní o volebných veciach sa neuplatňuje vyhľadávacia zásada, ktorá
je jednou z vedúcich zásad trestného konania (PL. ÚS 52/2011). Rovnako ústavný súd
už judikoval, že v konaní vo volebných veciach nie je „vyšetrovacím orgánom“, ktorý
zisťuje (môže zisťovať) skutkový stav metódami a spôsobmi charakteristickými pre prácu
orgánov činných v trestnom konaní. Jeho úlohou je predovšetkým zvážiť hodnovernosť
a preukázateľnosť tvrdení sťažovateľa v kontexte s ďalšími konkrétnymi okolnosťami
posudzovanej veci a na tom základe rozhodnúť, či vykoná vo veci ďalšie dokazovanie,
alebo vyvodí v predmetnej veci právne závery len na základe tvrdení predložených
účastníkmi konania (PL. ÚS 66/2011).
52. Preukázané tvrdenie o nezákonnosti pri sčítavaní hlasov v dvoch volebných
okrskoch nemôže byť samo osebe dostatočným dôkazom na podporu tvrdenia
o pochybeniach pri sčítavaní hlasov v ostatných volebných okrskoch toho istého volebného
obvodu. Táto sťažovateľom naznačovaná súvislosť nemá v izolovanej podobe žiaden
potrebný skutkový ani právny základ, čím sa dostáva do polohy hypotetickej a špekulatívnej
úvahy. Uvedený záver podporuje aj fakt, že prepočítanie hlasov v 9 označených okrskoch,
ktorých návrh na prieskum sa opieral iba o „ústne informácie“, sťažovateľove dohady vôbec
nepotvrdilo.
53. Sťažovateľ v sťažnosti návrh na prepočítanie hlasov vo zvyšných 36 volebných
okrskoch nepodporil žiadnym relevantným tvrdením, či dôkazom, iba odvolaním
sa na pochybenia v Stakčínskej Roztoke a Ruskej Volovej. V rámci jeho vypočutia
6. februára 2018 žiaden z týchto zvyšných volebných okrskov nekonkretizoval. Dokonca
k tomu výslovne uviedol, že síce o ukrátení o hlasy aj v iných volebných okrskoch
má podozrenia, tie však „pripisuje svojmu subjektívnemu pocitu“ a „dôkazy k nim nemá“.
54. Podľa judikatúry ústavného súdu len domnienka nesprávnosti výsledku volieb
nie je dôvodom na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by zrušil výsledok volieb
(PL. ÚS 39/95, PL. ÚS 32/03). Základným predpokladom na zrušenie výsledku volieb
je preukázanie takých porušení volebného zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku
volieb (PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 32/03).
55. Funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb
nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala
nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov,
a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude
ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces (PL. ÚS 3/2010). Okrsková
volebná komisia vo voľbách do orgánov územnej samosprávy totiž s ohľadom na spôsob
svojho kreovania plní nielen úlohu garanta zákonnosti samostatného volebného aktu, ale aj
prvotného sčítania hlasov (m. m. PL. ÚS 36/03).
56. Z uvedených dôvodov ústavný súd po tom, čo preskúmal volebnú dokumentáciu
spolu v 11 volebných okrskoch volebného obvodu č. 9 (Snina) a vykonal výsluch členov
okrskovej volebnej komisie Stakčínska Roztoka, už nepovažoval za potrebné vykonávať
ďalší iniciatívny prieskum.
57. Z príloh sťažnosti ústavný súd zistil, že zápisničný rozdiel v počte platných
hlasov pre sťažovateľa ako prvého nezvoleného kandidáta na poslanca zastupiteľstva
samosprávneho kraja a pre ako posledného zvoleného kandidáta na poslanca
zastupiteľstva samosprávneho kraja predstavoval 69 hlasov. Po prieskume volebných
dokumentov z volebných okrskov, v ktorých ústavný súd na základe sťažovateľovej
argumentácie a príloh jeho sťažnosti vykonal prepočítanie hlasov, sa rozdiel v počte
platných hlasov odovzdaných pre sťažovateľa a v prospech ustálil
na 37 hlasoch (69 zápisničných hlasov – 1 hlas neoprávnene pripočítaný pre
v Hostoviciach – 34 hlasov v Stakčínskej Roztoke a Ruskej Volovej + 3 hlasy neoprávnene
pripočítané sťažovateľovi v Hostoviciach, Runine a v Stakčíne = 37).
58. Dôležitým komponentom volebného súdnictva je zisťovanie intenzity volebných
nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb
(PL. ÚS 8/2011). V rámci konania o volebných sťažnostiach sa neuplatňuje teória
tzv. absolútnych vád volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by
mali za následok automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania).
Vzhľadom na túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného
procesu za relatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu
na výsledok volieb do zastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho
kandidáta. Overovanie volieb je založené na predpoklade objektívnej súvislosti medzi
volebnou vadou a obsadením volenej funkcie alebo minimálne takej možnej príčinnej
súvislosti [princíp potenciálnej kauzality (m. m. PL. ÚS 7/2010)]. Túto možnú príčinnú
súvislosť však treba vykladať nie iba ako abstraktnú možnosť, ale treba ju v konaní riadne
preukázať (PL. ÚS 16/2011).
59. Sťažovateľovi sa v konaní pred ústavným súdom podarilo preukázať, že rozdiel
v počte platných hlasov odovzdaných vo volebnom obvode č. 9 v jeho prospech
a v prospech nepredstavoval 69 hlasov (ako to vyplýva z príslušných
zápisníc), ale iba 37 hlasov. Zistená nezákonnosť, ku ktorej došlo pri spisovaní zápisníc
dotknutých okrskových volebných komisií, však nemá vplyv na výsledok, ktorý sťažovateľ
ako kandidát na poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja vo volebnom obvode č. 9
dosiahol, pretože konštatovaný nedostatok nie je spôsobilý ovplyvniť poradie kandidátov
podľa počtu získaných platných hlasov.
60. Z uvedeného dôvodu ústavný súd nedostatok, ktorý zistil preskúmaním
vyžiadanej volebnej dokumentácie, hodnotí ako nezákonnosť nemajúcu vplyv na výsledok
volieb poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja vo volebnom obvode č. 9. Podstatou
tohto výsledku vo vzťahu k sťažovateľovi je totiž jeho nezvolenie do funkcie, o ktorú sa
uchádzal. Preto na podklade uvedenej vady ani neprichádza do úvahy zrušenie výsledku
volieb, ktorého sa sťažovateľ petitom svojej sťažnosti domáhal.
61. So zreteľom na uvedené ústavný súd uzavrel, že sa sťažovateľovi nepodarilo
preukázať skutočnosti, ktoré by mohli mať priamy vplyv na vyhlásený výsledok volieb
poslancov zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja konaných 4. novembra 2017
vo volebnom obvode č. 9 (Snina). Sťažovateľ tak neuniesol dôkazné bremeno a dôvody
namietanej neústavnosti a nezákonnosti napadnutých volieb založil v podstatnej časti
na hypotetických tvrdeniach. Len samotná a zároveň jediná preukázaná skutočnosť
ukrátenia sťažovateľa o 32 hlasov v jedenástich preskúmaných volebných okrskoch
(čo predstavuje v konečnom dôsledku rozdiel v počte 37 hlasov medzi sťažovateľom
a ) bez relevantného preukázania ďalšieho porušenia volebného zákona
nemôže spochybniť výsledok napádaných volieb (body 45, 47 a 57).
62. Volebné súdnictvo je založené na predpoklade objektívnej príčinnej súvislosti
medzi volebnou vadou a výsledkom zastupiteľského zboru alebo aspoň na možnej príčinnej
súvislosti (potenciálnej kauzalite). Túto možnú príčinnú súvislosť však treba vykladať nie
iba ako abstraktnú možnosť, ale treba ju v konaní riadne preukázať (PL. ÚS 16/2011).
63. Uvedené závery boli podkladom na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým
sťažnosť sťažovateľa po jej meritórnom prerokovaní zamietol podľa § 63 ods. 1 písm. d)
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. marca 2018