Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 3/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-98

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. marca 2018 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,

Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Mojmíra

Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti Ing. Michala Vohara, , zastúpeného

advokátom JUDr. Martinom Vasiľom, konajúcim v mene Advokátskej kancelárie

VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice, vo veci namietanej

nezákonnosti volieb poslancov zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja konaných

4. novembra 2017 vo volebnom obvode č. 9 (Snina) za účasti ,

Kresťanskodemokratického hnutia, Šafárikovo námestie 77/4, Bratislava, politického hnutia

NOVA, Palárikova 3177/31, Bratislava, politického hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé

osobnosti (OĽANO), Študentská 2, Trnava, politickej strany Sloboda a Solidarita,

Priemyselná 8, Bratislava, politickej strany SMER – sociálna demokracia, Súmračná 25,

Bratislava, Slovenskej národnej strany, Šafárikovo námestie 3, Bratislava a politickej strany

ÚSVIT, Mierová 1909/68, Humenné, takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Michala Vohara z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. novembra 2017 doručená sťažnosť Ing. Michala Vohara,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta nezákonnosť volieb poslancov zastupiteľstva

Prešovského samosprávneho kraja (ďalej aj „samosprávny kraj“) konaných 4. novembra

2017 vo volebnom obvode č. 9 (Snina) z dôvodu porušenia § 138 ods. 8 písm. c), § 151

a o podmienkach výkonu volebného práva

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ kandidoval za poslanca

zastupiteľstva samosprávneho kraja vo volebnom obvode č. 9 (Snina), za ktorý sa volili

3 poslanci. Z oficiálnych výsledkov volieb vyplýva, že sťažovateľ získal v uvedenom

volebnom obvode 2 090 hlasov (10,51 %) „a nebol zvolený za poslanca zastupiteľstva

PSK, s tým, že je v poradí prvým nezvoleným kandidátom... Kandidát ktorý sa v počte

získaných hlasov umiestnil bezprostredne pred sťažovateľom, teda pán , získal

2 159 hlasov a bol zvolený za poslanca zastupiteľstva PSK. Rozdiel v počte získaných hlasov

medzi sťažovateľom a pánom 69 hlasov.“.

3. Sťažovateľ uvádza, že „má informácie o tom, že pri sčítavaní hlasov odovzdaných

v prospech sťažovateľa sa nepostupovalo v súlade so ..“, preto

„domáha sa zrušenia výsledkov volieb pre ich nezákonnosť... Nakoľko sťažovateľ by

pri správnom sčítaní mohol získať potrebný počet na zvolenie za poslanca zastupiteľstva

PSK, sťažovateľ podáva sťažnosť proti výsledku volieb do zastupiteľstva PSK v jeho

volebnom obvode...“.

4. Sťažovateľ zdôrazňuje, že „pre účely sťažnosti podľa ust. § 59 ods. 1 zákona

č. ... napáda zákonnosť volieb iba vo svojom volebnom obvode, t. j. volebný

obvod č. 9 pre Prešovský samosprávny kraj.“ a „pre účely sťažnosti podľa ust. § 59 ods. 2

.. napáda zvolenie iného kandidáta, pána ...“.

5. Podľa informácií sťažovateľa „v obci Stakčínska Roztoka mal získať 24 hlasov,

avšak v zápisnici z tohto volebného okrsku má sťažovateľ uvedené, že získal 0 hlasov.

Ďalej má sťažovateľ vedomosť, že v obci Ruská Volová mal získať 10 hlasov, avšak

v zápisnici z daného volebného okrsku má uvedené, že získal 0 hlasov.“. Tvrdené

skutočnosti sťažovateľ preukazuje čestnými vyhláseniami členov daných okrskových

volebných komisií, ako aj „skutočnosťami uvádzanými v článku periodika Nový Čas

zo dňa 06. 11. 2017...“.

6. Napokon sťažovateľ sumarizuje, že „má vedomosť o minimálne 34 hlasoch

v dvoch volebných okrskoch, ktoré sťažovateľ získal od voličov, avšak neboli mu započítané

a zohľadnené pri vyhodnocovaní výsledkov volieb. Teda rozdiel medzi sťažovateľom

a kandidátom nebol 69 hlasov, ale najviac možno 35 hlasov. Volebný

obvod v ktorom sťažovateľ kandidoval je pritom tvorený 47 volebnými okrskami. Pokiaľ len

v dvoch z nich bolo zistené, že sťažovateľovi nezapočítali 34 platných hlasov, tak je dôvodné

podozrenie, že k takémuto pochybeniu (či už vedomému alebo nevedomému) mohlo dôjsť

aj v ostatných 45 volebných okrskoch. Pokiaľ by však sťažovateľovi boli správne priznané

hlasy (ďalších 35 alebo viac hlasov), tak by to malo zásadný vplyv na výsledok volieb,

lebo by sťažovateľ získal rovnaký počet alebo aj viac hlasov ako kandidát .“.

7. Ústavnému súdu tak sťažovateľ navrhuje vyžiadať si volebnú dokumentáciu

zo všetkých volebných okrskov volebného obvodu č. 9 (Snina). Nadväzne upozorňuje, že

„má ústne informácie o tom, že hlasy mu mali byť odobraté (t. j. neprirátané) aj v iných

volebných okrskoch, a to vo volebných okrskoch: Strihovce 1, Šmigovec 1, Uličské Krivé 1,

Stakčín 1, Hostovice 1, Čukalovce 1, Dúbrava 1, Kolonica 1 a Runina 1. Od členov

volebných okrskových komisií v daných okrskoch sa však sťažovateľovi nepodarilo získať

čestné prehlásenia s presným počtom odobratých (neprirátaných) hlasov sťažovateľa.“.

8. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho volebnú sťažnosť na ďalšie

konanie a po vykonanom dokazovaní rozhodol nálezom takto:

„Výsledok volieb poslancov do zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja

vo volebnom obvode č. 9 konaných 04. novembra 2017, zrušuje.“

9. Pre prípad, že by výsledkom dokazovania bolo zistenie pochybenia „v spočítavaní

hlasov... iba vo vzťahu k sťažovateľovi a nie aj vo vzťahu k iným zvoleným zástupcom –

poslancom... navrhujeme, aby Ústavný súd... rozhodol nasledovne:

Výsledok volieb poslancov do zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja

vo volebnom obvode č. 9 konaných 04. novembra 2017 v časti týkajúcej sa počtu získaných

hlasov pre Ing. Michala Vohara, zrušuje.

Odporcovia v 1. až 8. rade sú povinní, spoločne a nerozdielne, nahradiť trovy

konania v sume 374,81 EUR do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet

právneho zástupcu sťažovateľa...“.

10. Ústavný súd si v rámci predbežného prerokovania sťažnosti 30. novembra 2017

vyžiadal volebné dokumenty z volebných okrskov obcí Stakčínska Roztoka a Ruská

Volová. Požadované podklady mu boli doručené 7. decembra 2017 a 11. decembra 2017,

pričom ich preskúmanie vykonal 11 decembra 2017.

11. Ústavný súd uznesením č. k. -20 z 31. januára 2018 prijal sťažnosť

sťažovateľa podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie

konanie.

12. Súčasne ústavný súd 31. januára 2018 vyžiadal volebné dokumenty zo všetkých

volebných okrskov volebného obvodu č. 9 (Snina), ktoré mu boli doručené 1., 2., 5.

a 6. februára 2018.

13. Ústavný súd 5. a 7. februára 2018 preskúmal volebné dokumenty z tých

volebných okrskov označených sťažovateľom, o ktorých podľa vlastného vyjadrenia (s. 6

sťažnosti) „má ústne informácie... že hlasy mu mali byť odobraté (t. j. neprirátané)... a to...:

Strihovce 1, Šmigovec 1, Uličské Krivé 1, Stakčín 1, Hostovice 1, Čukalovce 1, Dúbrava 1,

Kolonica 1 a Runina 1.“ (ďalej aj „9 označených okrskov“).

14. Ústavný súd 6. februára 2018 v priestoroch Obecného úradu obce Stakčínska

Roztoka vypočul v predmetnej veci svedkov: , ,

, , , , ,

, , a . Právo byť

prítomní využili sťažovateľ so svojím právnym zástupcom, odporca a zástupca politického

hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), p. .

II.

15. Skutkovú stránku prejednávanej veci ústavný súd objasňoval na prvom mieste

postupom podľa § 62 zákona ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd si vyžiada všetky

doklady a správy týkajúce sa volieb. Svoju pozornosť zameral na volebné dokumenty

okrskových volebných komisií Stakčínska Roztoka a Ruská Volová.

16. Obe zápisnice okrskových volebných komisií v uvedených volebných okrskoch

boli riadne podpísané všetkými členmi týchto komisií bez výhrad. Napriek tomu predseda

okrskovej volebnej komisie v Stakčínskej Roztoke ( ) a jej členka (

) podpísali čestné vyhlásenia, podľa ktorých „pri podpise samotnej zápisnice

a sčítaní hlasov došlo k chybe pri kandidátovi za poslanca do zastupiteľstva vyššieho

územného celku a to konkrétne pri kandidátovi č. 21, p. Michalovi Voharovi. V našej

okrskovej komisii získal tento kandidát pri sčítaní 24 hlasov, avšak v zápisnici je omylom

uvedená 0 hlasov pri jeho osobe. Z akého dôvodu k uvedenej skutočnosti došlo uviesť

neviem.“. Obdobne zapisovateľka okrskovej volebnej komisie v Ruskej Volovej (

) a jej podpredsedníčka ( ) zhodne čestne vyhlásili, že

„pri vypisovaní samotnej zápisnice došlo k chybe, pri kandidátovi za poslanca

do zastupiteľstva vyššieho územného celku, a to konkrétne pri kandidátovi č. 21,

p. Michalovi Voharovi. V našej okrskovej volebnej komisii získal tento kandidát pri sčítaní

10 hlasov, avšak v zápisnici je omylom uvedené 0 hlasov pri jeho osobe. Nedopatrením bolo

jeho 10 hlasov zapísaných kandidátke č. 20, p. , ktorá v obci mala 0 hlasov.“.

17. Preskúmaním volebných dokumentov z volebného okrsku Ruská Volová ústavný

súd zistil, že sťažovateľ ako kandidát na poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja získal

10 platných hlasov, hoci v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania v tomto volebnom

okrsku je uvedené, že sťažovateľ nezískal žiaden platný hlas. Z obsahu zápisnice o priebehu

a výsledku hlasovania ústavný súd tiež zistil, že v jej formulári bol (vychádzajúc z poradia

kandidátov na hlasovacích lístkoch) výsledok sťažovateľa zapisovaný k poradovému

číslu 21, kým poradové číslo 20 mala kandidátka . Sťažovateľ podľa zápisnice

získal 0 hlasov, kým kandidátka 10 hlasov, hoci prepočítaním hlasovacích

lístkov ústavný súd zistil, že táto kandidátka nezískala žiaden platný hlas.

18. Preverením obsahu volebných dokumentov ústavný súd zistil, že v obci

Stakčínska Roztoka sťažovateľ ako kandidát na poslanca zastupiteľstva samosprávneho

kraja získal 24 platných hlasov, hoci v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania v tomto

volebnom okrsku nie je uvedené, že sťažovateľ získal platný(é) hlas(y). Súčasťou volebnej

dokumentácie, ktorá bola ústavnému súdu doručená v stave vykazujúcom porušenie

pôvodného zapečatenia, bol aj rukou písaný papierový hárok, na ktorom sú zoradené čísla

zodpovedajúce poradiu kandidátov na hlasovacích lístkoch, pričom sú k nim po vykonaných

súčtoch uvedené číselné údaje, ktoré sa v prevažnej miere (nie však úplne) zhodujú

s počtami hlasov, ktoré boli v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania zapísané

v prospech jednotlivých kandidátov. Súčet k poradovému číslu 21 (sťažovateľ) na tomto

papierovom hárku predstavuje 24.

19. Ústavný súd vyhodnotil výsledky prvotne preskúmaných volebných dokumentov

tak, že obsah zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku Ruská

Volová preukazuje tvrdenie sťažovateľa obsiahnuté v sťažnosti, podľa ktorého „v obci

Ruská Volová mal získať 10 hlasov, avšak v zápisnici z daného volebného okrsku má

uvedené, že získal 0 hlasov“. Ústavný súd je súčasne toho názoru, že v tomto volebnom

okrsku došlo k zrejmému omylu pri zavádzaní volebnou komisiou zistených výsledkov

do zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania, keďže počet sťažovateľom získaných hlasov

bol zjavne zapísaný v prospech kandidátky , ktorej poradové číslo (20)

vo formulárovej podobe zápisnice bezprostredne predchádzalo poradovému číslu

sťažovateľa (21). Tomuto záveru zodpovedá aj obsah čestných vyhlásení podpredsedníčky

a zapisovateľky okrskovej volebnej komisie v obci Ruská Volová („Nedopatrením bolo

jeho 10 hlasov zapísaných kandidátke č. 20, p. , ktorá v obci mala 0 hlasov.“).

20. Pokiaľ ide o volebný okrsok Stakčínska Roztoka, prepočítaním počtov platných

hlasov ústavný súd zistil, že sťažovateľ získal 24 hlasov. Preto sťažovateľ preukázal

tvrdenie, podľa ktorého „v obci Stakčínska Roztoka mal získať 24 hlasov, avšak v zápisnici

z tohto volebného okrsku má sťažovateľ uvedené, že získal 0 hlasov...“. Zároveň rukou

písaný (zrejme pomocný, pozn.) papierový hárok naznačoval vnútorný rozpor medzi

výsledkom, ktorý podľa obsahu tohto hárku bolo možné predpokladať v prospech

sťažovateľa, a výsledkom, ktorý bol zachytený v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania

v tomto volebnom okrsku. Samotný obsah volebných dokumentov v tomto prípade

nesvedčal pre záver o evidentnom omyle (tak ako tomu bolo v Ruskej Volovej), pretože

predpokladané počty hlasov uvedené na rukou písanom papierovom hárku vykazovali

rozpor so zápisnične podchytenými údajmi o počte získaných hlasov aj u iných kandidátov,

nielen u sťažovateľa. V tejto súvislosti ústavný súd nevyhodnotil skutkové zistenie o stave

doručenej volebnej dokumentácie (bod 18) ako dôkazne relevantné. Aj na základe počtu

hlasov, o ktoré bol sťažovateľ v tomto volebnom okrsku ukrátený, vyhodnotil

rekapitulované zistenia tak, že je potrebné vypočuť členov predmetnej okrskovej volebnej

komisie i jej zapisovateľku na účel bližšieho objasnenia zistených nedostatkov.

21. Sudca spravodajca vypočul 6. februára 2015 podľa § 31 ods. 1 zákona

o ústavnom súde mimo ústneho pojednávania členov okrskovej volebnej komisie volebného

okrsku Stakčínska Roztoka i zapisovateľku tejto okrskovej volebnej komisie.

22. Svedkyňa , členka okrskovej volebnej komisie, počas spočítavania

hlasov vedela, že sťažovateľ získal 24 hlasov a nevie vysvetliť, prečo sa tento údaj

neuviedol aj v zápisnici. Pri podpisovaní zápisnice nekontrolovala údaje uvedené

v zápisnici.

23. Svedkyňa uviedla, že bola členkou okrskovej volebnej komisie.

Po spočítaní hlasov hlásila počet hlasov pre sťažovateľa a vedela, že získal 24 hlasov.

24. Svedkyňa bola členkou okrskovej volebnej komisie.

Zúčastnila sa volieb aj spočítavania hlasov a vie, že sťažovateľ získal 24 hlasov. To, že sa

údaje o sťažovateľom získaných hlasoch nedostali do zápisnice, ju mrzí. Ďalej uviedla,

že sťažovateľ získal 24 hlasov, keďže tento údaj videla zapísaný aj u ďalšej členky

okrskovej volebnej komisie.

25. Svedok bol členom okrskovej volebnej komisie, pričom uviedol,

že spočítavanie hlasov prebehlo bez problémov a členovia si rozdelili hlasovacie lístky.

Každý si poznačil hlasy na volebných lístkoch, ktoré mal pridelené. Potom, keď mal každý

svoj diel spočítaný, oznámil výsledok jednej členke okrskovej volebnej komisie, ktorá

to zapisovala. Pamätá si, že sťažovateľ získal hlasy, avšak presné číslo uviesť nevie.

Pri podpisovaní zápisnice členovia volebnej komisie približne vedeli, čo podpisujú,

ale presný počet hlasov nekontrolovali.

26. Svedkyňa na otázku sudcu spravodajcu o priebehu

spočítavania hlasov uviedla: „Spočítavanie hlasov prebiehalo tak, že všetci členovia sme

najprv spočítavali jednotlivo rozdelené hlasovacie lístky, resp. obálky. Žiadny problém

nebol, na konci sme čiastkové výsledky nadiktovali predsedovi a podpredsedníčke volebnej

komisie a tí to následne dali zapisovateľke zapísať.“ Nevie s určitosťou povedať,

či sťažovateľ získal hlasy, značila si však hlasy jednotlivých kandidátov, a teda vie,

že pri poradovom čísle 21 bolo 24 hlasov. Pred podpisom zápisnice sa zamerala na tie údaje

o hlasoch, ktoré osobne spočítavala.

27. Svedok , člen okrskovej volebnej komisie, uviedol, že po uzavretí

volebnej miestnosti došlo k rozdeleniu obálok s hlasovacími lístkami medzi členov

(každý člen dostal 10 obálok) a každý individuálne spočítaval pridelené hlasovacie lístky.

Výsledky oznámili predsedovi, podpredsedníčke a zapisovateľke, ktorí si celkové hlasy

následne spočítali. Pamätá si, že sťažovateľ mal uňho 6 hlasov. Celkový počet hlasov

jednotlivých kandidátov získaných vo volebnom okrsku pri spočítavaní nesledoval.

V zápisnici boli uvedené iba čísla kandidátov a počet hlasov, preto dôveroval obsahu

zápisnice a nekontroloval hlasy jednotlivých kandidátov podľa mena. Na otázku zástupcu

politického hnutia OĽANO svedok odpovedal, že v žiadnom prípade nepodpisovali

zápisnicu vopred.

28. Svedkyňa , členka okrskovej volebnej komisie, na otázku sudcu

spravodajcu o priebehu spočítavania hlasov uviedla: „Hlasy sa spočítavali obvyklým

spôsobom, to znamená, rozdelili sa medzi členov volebnej komisie s hlasovacími lístkami,

každý si spočítal a zaznamenal hlasy pre jednotlivých kandidátov, neskôr tento výsledok

nahlásil zapisovateľke, predsedovi a podpredsedníčke volebnej komisie. Pamätám si,

že sťažovateľ p. Vohar získal nejaké hlasy. Obsah zápisnice pred jej podpísaním som

nevidela, ale videla som, ako sa zapisujú výsledky.“

29. Svedkyňa , členka okrskovej volebnej komisie, na otázku

sudcu spravodajcu o priebehu spočítavania hlasov uviedla: „Hlasy sa spočítavali obvyklým

spôsobom, obálky sa rozdelili medzi členov volebnej komisie, každý spočítal hlasy, ktoré

obdržal, potom sa výsledky nahlasovali zapisovateľke, predsedovi a podpredsedníčke.

Pamätám si, že aj u mňa mal p. Vohar nejaké hlasy. Počty hlasov pre jednotlivých

kandidátov oznamovali členovia komisie predsedovi komisie podľa poradového čísla

na kandidátnej listine, nie podľa mena. Následne tieto informácie diktoval predseda

volebnej komisie zapisovateľke tiež podľa poradového čísla kandidátov na kandidátnej

listine. Pred podpísaním zápisnice som nekontrolovala obsah, lebo som dôverovala tým,

ktorí obsah zaznamenali.“

30. Svedkyňa , členka okrskovej volebnej komisie, na otázku sudcu

spravodajcu o priebehu spočítavania hlasov uviedla: „Spočítavanie hlasov prebiehalo tak,

že každý člen dostal určitý počet obálok, jednotlivo sa spočítavali hlasy na hlasovacích

lístkoch, výsledok sa oznámil predsedovi a ten ho nadiktoval zapisovateľke.“ Na otázku

sudcu spravodajcu a po predložení listiny „čestné prehlásenie“ svedkyňa odpovedala,

že čestné vyhlásenie vlastnoručne podpísala, pričom „k podpísaniu čestného vyhlásenia

ma viedlo to, že som na druhý deň po vyhlásení výsledkov zistila, že p. Vohar nezískal

žiaden hlas, pritom som určite vedela, že hlasy získal, pretože aj ja som ho volila. Potom

som sa radila s dcérou, ktorá sa pozná so sťažovateľom, neviem, kto vyhotovil text čestného

vyhlásenia, ale dcéra mi to dala podpísať. Pri podpisovaní zápisnice som nekontrolovala

jej obsah, lebo som dôverovala tým, ktorí výsledky zapisovali. Po zistení, že sťažovateľ

nezískal žiaden hlas, som o tom hovorila so starostom obce.“.

31. Svedok , predseda okrskovej volebnej komisie, na otázku sudcu

spravodajcu o priebehu spočítavania hlasov uviedol: „Pri diktovaní čiastkových výsledkov

zapisovateľke sa diktovali čísla kandidátov a počet hlasov.“ K okolnostiam podpísania

čestného vyhlásenia uviedol: „Ja som sa o skutočnosti, že p. Voharovi chýbajú hlasy,

dozvedel v nedeľu 5. novembra 2017. Neskôr, po tom, čo u nás natáčala TV JOJ, mi asi

v stredu 8. 11. 2017 zavolal sťažovateľ, p. Vohar, či som ochotný podpísať čestné vyhlásenie

k chýbajúcim hlasom, nemal som s tým problém, následne som čestné vyhlásenie podpísal.“

Na otázku sudcu spravodajcu o okolnostiach pri podpisovaní zápisnice odpovedal,

že jej obsah pred podpisom neskontroloval.

32. Svedkyňa , zapisovateľka okrskovej volebnej komisie,

na otázku sudcu spravodajcu o priebehu spočítavania hlasov uviedla: „Na začiatku

sa rozdelili obálky s hlasovacími lístkami medzi členov, ja som predsedovi volebnej komisie

povedala, že to nie je dobrý spôsob, že treba zachovať hlasovacie lístky pohromade, lebo ich

nie je veľa kvôli lepšiemu spočítavaniu. Predseda zotrval na rozdelení medzi všetkých

členov. Po čiastkovom spočítaní hlasov mi striedavo predseda a podpredsedníčka

nahlasovali výsledky.“ Na otázku zástupcu politického hnutia OĽANO ,

či si pri nahlasovaní výsledkov zaznamenávala počet hlasov na pomocný papier, uviedla,

že si presne si nepamätá. Mala pomocný papier len pre voľbu predsedu samosprávneho

kraja. Doslovne uviedla: „Výsledky som zapisovala na základe nahlasovaných údajov

priamo do zápisnice, až neskôr mi niekto odovzdal rukou písaný záznam o spočítavaných

hlasoch všetkých kandidátov.“

33. Sťažovateľ na otázku sudcu spravodajcu, či okrem obcí, ktoré uviedol v sťažnosti

s podozrením, že aj u nich došlo k ukráteniu jeho hlasov, vie o ďalších obciach, v ktorých

k takémuto ukráteniu došlo, alebo má takéto podozrenie, uviedol, že podozrenie má, pretože

mu volali z viacerých obcí. Na otázku sudcu spravodajcu, či môže upresniť alebo doplniť

svoju sťažnosť o ďalšie dôvodné podozrenia, že aj v iných volebných okrskoch došlo

k ukráteniu jeho volebných hlasov, sťažovateľ doplnil, že telefonáty sa odohrali deň alebo

dva dni po voľbách. Na 9 označených okrskoch, ktoré uviedol v sťažnosti, trvá, pričom

ostatné obce pripisuje svojmu subjektívnemu pocitu, ale dôkazy k nim nemá.

34. K výpovediam svedkov i sťažovateľa nevzniesli žiadne podstatné pripomienky

účastníci konania prítomní na výsluchu ( , politické hnutie OĽANO). Ústavný

súd výpovede vyhodnotil tak, že vo volebnom okrsku Stakčínska Roztoka si členovia

okrskovej volebnej komisie všetky obálky s hlasovacími lístkami najprv rozdelili a následne

spočítavali platné hlasy pre kandidátov. Potom nahlasovali jednotlivo ustálené počty

platných hlasov vedeniu okrskovej volebnej komisie, ktoré ich spočítalo a v spolupráci

so zapisovateľkou zamýšľalo riadne zaviesť do zápisnice o priebehu a výsledkoch volieb.

Keďže došlo k rozporu medzi zapisovateľkou a predsedom okrskovej volebnej komisie

o organizácii spočítavania hlasov, zapisovateľka na prejav nesúhlasu pri zapisovaní počtov

hlasov do zápisnice nevenovala potrebnú pozornosť kontrole výsledkov, ktoré jej na účel

zapisovania nahlasovali, a výsledkov, ktoré boli zapísané na pomocnom, rukou písanom

hárku. V dôsledku toho potom došlo k chybám pri zapisovaní skutočne zistených počtov

platných hlasov pre jednotlivých kandidátov. Členovia okrskovej volebnej komisie sa

pri podpisovaní zápisnice o priebehu a výsledkoch volieb spoľahli na správnosť zapísaných

počtov platných hlasov, dôsledne ich nepreverili, čomu napomohla aj formulárová podoba

zápisnice, v ktorej sa počty platných hlasov nepriraďujú k menám a priezviskám

kandidátov, ale len k číslam vyjadrujúcim ich poradie na kandidátnej listine.

35. Ústavný súd pri tvorbe skutkového obrazu prejednávanej veci pristúpil

aj k prepočítaniu platných hlasov, ktoré sťažovateľ získal v ním označených 9 označených

okrskoch, a k ich konfrontácii s obsahom súvisiacich zápisníc o priebehu a výsledku

hlasovania. V 6 z 9 označených volebných okrskov (Čukalovce, Dúbrava, Kolonica,

Strihovce, Šmigovec, Uličské Krivé) ústavný súd nezistil rozdiel medzi počtami platných

hlasov odovzdanými v prospech sťažovateľa i a obsahom zápisníc o priebehu

a výsledku hlasovania.

36. Vo volebnom okrsku Hostovice získal sťažovateľ podľa obsahu zápisnice

o priebehu a výsledku hlasovania 17 hlasov a 32 hlasov. Prepočítaním hlasov

ústavný súd zistil, že sťažovateľ v tomto volebnom okrsku získal v skutočnosti 16 hlasov

a 31 hlasov.

37. Vo volebnom okrsku Runina získal sťažovateľ podľa obsahu zápisnice

o priebehu a výsledku hlasovania 15 hlasov a 33 hlasov. Prepočítaním hlasov

ústavný súd zistil, že sťažovateľ v tomto volebnom okrsku získal v skutočnosti 14 hlasov

a 33 hlasov.

38. Vo volebnom okrsku Stakčín získal sťažovateľ podľa obsahu zápisnice

o priebehu a výsledku hlasovania 117 hlasov a 132 hlasov. Prepočítaním hlasov

ústavný súd zistil, že sťažovateľ v tomto volebnom okrsku získal v skutočnosti 116 hlasov

a 132 hlasov.

III.

39. Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti

volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky,

volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

40. Podstatou zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy je

uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa

týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis , ,

). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť

v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku

porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis mutandis ,

, ).

41. Podľa ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne

zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

42. Z doterajšej stabilizovanej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že jeho

právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona

o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom

ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie

tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne

opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. ,

, , , , ). Inými slovami,

nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby

kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel

a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi.

43. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné

porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene

vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov

(). Platí totiž vyvrátiteľná domnienka, že volebný výsledok zodpovedá vôli

voličov. Predložiť dôkazy na jej vyvrátenie je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie

namieta ().

44. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a dôkazných návrhov v nej obsiahnutých

a zdôvodnených preskúmal ústavný súd volebné dokumenty z dvoch volebných okrskov

(Stakčínska Roztoka a Ruská Volová), pri ktorých sťažovateľ čestnými vyhláseniami

preukazoval, že došlo k jeho ukráteniu na počte platných hlasov získaných vo voľbách

4. novembra 2017.

45. Z vyžiadaných volebných dokumentov z predmetných volebných okrskov

ústavný súd pojal za preukázané tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého „v obci Stakčínska

Roztoka mal získať 24 hlasov, avšak v zápisnici z tohto volebného okrsku má sťažovateľ

uvedené, že získal 0 hlasov... v obci Ruská Volová mal získať 10 hlasov, avšak v zápisnici

z daného volebného okrsku má uvedené, že získal 0 hlasov“. Citovaný záver nijako

nespochybnili ani výsluchy zapisovateľky a členov okrskovej volebnej komisie

v Stakčínskej Roztoke, keďže všetci vypočúvaní členovia okrskovej volebnej komisie

potvrdili, že sťažovateľ v ich volebnom okrsku platné hlasy získal, niektorí si dokonca

presne pamätali, že platných hlasov v prospech sťažovateľa bolo určite 24. Sťažovateľ preto

uniesol dôkazné bremeno, čo sa týka tvrdenia o jeho ukrátení o 34 hlasov.

46. Sťažovateľ sa ďalej pri 9 označených volebných okrskoch (Strihovce, Šmigovec,

Uličské Krivé, Stakčín, Hostovice, Čukalovce, Dúbrava, Kolonica a Runina) bez bližšieho

spresnenia odvolával na „ústne informácie... že hlasy mu mali byť odobraté

(t. j. neprirátané)“. Citované odôvodnenie navrhovaného prieskumu volebných

dokumentov je vzhľadom na jeho nekonkrétnosť podľa názoru ústavného súdu

čo do schopnosti iniciovať dôkazný prieskum hraničné. Napriek tomu ústavný súd volebné

dokumenty v týchto volebných okrskoch preskúmal, vychádzajúc pri tom zo skutočnosti,

že sťažovateľ v sťažnosti uviedol, o ktoré volebné okrsky ide, ale aj zo záujmu o dôslednú

ochranu rovnosti sťažovateľa v podmienkach prístupu k volenej funkcii (čl. 30 ods. 4

).

47. Preskúmaním volebných dokumentov v 9 označených volebných okrskoch však

nebolo zistené žiadne ukrátenie sťažovateľa o platné hlasy vo voľbách poslancov

zastupiteľstva samosprávneho kraja. Jeho tvrdenie, podľa ktorého v týchto volebných

okrskoch „hlasy mu mali byť odobraté (t. j. neprirátané)“, sa nepreukázalo. Dokonca

vo volebných okrskoch Hostovice, Runina a Stakčín boli sťažovateľovi zapísané spolu

tri platné hlasy navyše oproti skutočnosti zistenej ústavným súdom, kým kandidátovi

bol neoprávnene „pridaný“ iba jeden hlas, a to vo volebnom okrsku Hostovice.

Tým sa skutočný rozdiel medzi počtom platných hlasov odovzdaných pre sťažovateľa

a zväčšil o dva platné hlasy.

48. Argumentácia sťažovateľa týkajúca sa zvyšných 36 volebných okrskov

volebného obvodu č. 9 už stavia ústavný súd do pozície vyšetrovacieho orgánu

nad činnosťou okrskových volebných komisií. Jej podstata totiž vychádza zo sťažovateľovej

požiadavky, že ak existuje dôvodné podozrenie o porušení zákonnosti v dvoch volebných

okrskoch, mal by potom ústavný súd „pre istotu“ preskúmať aj správnosť výsledkov volieb

v ostatných volebných okrskoch, hoci sťažovateľ žiadne priame ani nepriame dôkazy

týkajúce sa týchto zvyšných volebných okrskov nepredložil ani nenavrhol. Takéto

postavenie však ústavný súd v konaní o volebnej sťažnosti kandidáta proti výsledku volieb

nemá. Ide totiž o konanie o sťažnosti individualizovaného sťažovateľa, ktorej konečným

účelom je ochrana jeho subjektívnych práv, hoci ústavný súd nepopiera, že je verejným

záujmom, aby voľby vždy prebehli ústavným a zákonným spôsobom.

49. Sťažnosť podľa nemá charakter procesného prostriedku

podnecujúceho oficiózne šetrenie ústavného súdu bez akéhokoľvek zreteľa na procesne

prejavenú vôľu sťažovateľa. Zachováva si povahu návrhu na začatie súdneho konania,

v dôsledku ktorého vznikajú medzi sťažovateľom a ústavným súdom procesné vzťahy

naplnené nielen právami a očakávaním sťažovateľa, ale aj jeho povinnosťami, ktoré mu

ukladá, vytvárajúc tak náležitý procesný koridor smerujúci

k ochrane jeho subjektívnych práv. Samotný sťažovateľ však nesie zodpovednosť za kvalitu

procesných úkonov, ktorými tento ústavodarcom a zákonodarcom poskytnutý koridor

na začiatku konanie, no i v jeho priebehu využije. Jedným z procesných prostriedkov

slúžiacich uvedenému účelu je aj povinnosť sťažovateľa uviesť v návrhu na začatie konania

dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov [(§ 60 ods. 1 písm. b) zákona

o ústavnom súde]. tu, pravdaže, nemá na mysli dôvody hocijaké

(či akademické), ale také, ktoré sú s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu spôsobilé

viesť ústavný súd v záujme poskytnutia účinnej ústavno-súdnej ochrany k navrhovaným

procesným úkonom.

50. Tomu zodpovedá i stabilne judikovaný názor ústavného súdu, podľa ktorého

volebná sťažnosť nie je všeobecným opravným prostriedkom na preskúmanie výsledkov

volieb. Predovšetkým sťažovateľ v konaní o zákonnosti volieb znáša pri objasňovaní

skutkového stavu prejednávanej veci dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí

nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj preukázať navrhovanými dôkazmi

(m. m. , , , , ).

51. V konaní o volebných veciach sa neuplatňuje vyhľadávacia zásada, ktorá

je jednou z vedúcich zásad trestného konania (). Rovnako ústavný súd

už judikoval, že v konaní vo volebných veciach nie je „vyšetrovacím orgánom“, ktorý

zisťuje (môže zisťovať) skutkový stav metódami a spôsobmi charakteristickými pre prácu

orgánov činných v trestnom konaní. Jeho úlohou je predovšetkým zvážiť hodnovernosť

a preukázateľnosť tvrdení sťažovateľa v kontexte s ďalšími konkrétnymi okolnosťami

posudzovanej veci a na tom základe rozhodnúť, či vykoná vo veci ďalšie dokazovanie,

alebo vyvodí v predmetnej veci právne závery len na základe tvrdení predložených

účastníkmi konania ().

52. Preukázané tvrdenie o nezákonnosti pri sčítavaní hlasov v dvoch volebných

okrskoch nemôže byť samo osebe dostatočným dôkazom na podporu tvrdenia

o pochybeniach pri sčítavaní hlasov v ostatných volebných okrskoch toho istého volebného

obvodu. Táto sťažovateľom naznačovaná súvislosť nemá v izolovanej podobe žiaden

potrebný skutkový ani právny základ, čím sa dostáva do polohy hypotetickej a špekulatívnej

úvahy. Uvedený záver podporuje aj fakt, že prepočítanie hlasov v 9 označených okrskoch,

ktorých návrh na prieskum sa opieral iba o „ústne informácie“, sťažovateľove dohady vôbec

nepotvrdilo.

53. Sťažovateľ v sťažnosti návrh na prepočítanie hlasov vo zvyšných 36 volebných

okrskoch nepodporil žiadnym relevantným tvrdením, či dôkazom, iba odvolaním

sa na pochybenia v Stakčínskej Roztoke a Ruskej Volovej. V rámci jeho vypočutia

6. februára 2018 žiaden z týchto zvyšných volebných okrskov nekonkretizoval. Dokonca

k tomu výslovne uviedol, že síce o ukrátení o hlasy aj v iných volebných okrskoch

má podozrenia, tie však „pripisuje svojmu subjektívnemu pocitu“ a „dôkazy k nim nemá“.

54. Podľa judikatúry ústavného súdu len domnienka nesprávnosti výsledku volieb

nie je dôvodom na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by zrušil výsledok volieb

(, ). Základným predpokladom na zrušenie výsledku volieb

je preukázanie takých porušení volebného zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku

volieb (, ).

55. Funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb

nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala

nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov,

a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude

ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces (). Okrsková

volebná komisia vo voľbách do orgánov územnej samosprávy totiž s ohľadom na spôsob

svojho kreovania plní nielen úlohu garanta zákonnosti samostatného volebného aktu, ale aj

prvotného sčítania hlasov (m. m. ).

56. Z uvedených dôvodov ústavný súd po tom, čo preskúmal volebnú dokumentáciu

spolu v 11 volebných okrskoch volebného obvodu č. 9 (Snina) a vykonal výsluch členov

okrskovej volebnej komisie Stakčínska Roztoka, už nepovažoval za potrebné vykonávať

ďalší iniciatívny prieskum.

57. Z príloh sťažnosti ústavný súd zistil, že zápisničný rozdiel v počte platných

hlasov pre sťažovateľa ako prvého nezvoleného kandidáta na poslanca zastupiteľstva

samosprávneho kraja a pre ako posledného zvoleného kandidáta na poslanca

zastupiteľstva samosprávneho kraja predstavoval 69 hlasov. Po prieskume volebných

dokumentov z volebných okrskov, v ktorých ústavný súd na základe sťažovateľovej

argumentácie a príloh jeho sťažnosti vykonal prepočítanie hlasov, sa rozdiel v počte

platných hlasov odovzdaných pre sťažovateľa a v prospech ustálil

na 37 hlasoch (69 zápisničných hlasov – 1 hlas neoprávnene pripočítaný pre

v Hostoviciach – 34 hlasov v Stakčínskej Roztoke a Ruskej Volovej + 3 hlasy neoprávnene

pripočítané sťažovateľovi v Hostoviciach, Runine a v Stakčíne = 37).

58. Dôležitým komponentom volebného súdnictva je zisťovanie intenzity volebných

nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb

(). V rámci konania o volebných sťažnostiach sa neuplatňuje teória

tzv. absolútnych vád volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by

mali za následok automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania).

Vzhľadom na túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného

procesu za relatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu

na výsledok volieb do zastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho

kandidáta. Overovanie volieb je založené na predpoklade objektívnej súvislosti medzi

volebnou vadou a obsadením volenej funkcie alebo minimálne takej možnej príčinnej

súvislosti [princíp potenciálnej kauzality (m. m. )]. Túto možnú príčinnú

súvislosť však treba vykladať nie iba ako abstraktnú možnosť, ale treba ju v konaní riadne

preukázať ().

59. Sťažovateľovi sa v konaní pred ústavným súdom podarilo preukázať, že rozdiel

v počte platných hlasov odovzdaných vo volebnom obvode č. 9 v jeho prospech

a v prospech nepredstavoval 69 hlasov (ako to vyplýva z príslušných

zápisníc), ale iba 37 hlasov. Zistená nezákonnosť, ku ktorej došlo pri spisovaní zápisníc

dotknutých okrskových volebných komisií, však nemá vplyv na výsledok, ktorý sťažovateľ

ako kandidát na poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja vo volebnom obvode č. 9

dosiahol, pretože konštatovaný nedostatok nie je spôsobilý ovplyvniť poradie kandidátov

podľa počtu získaných platných hlasov.

60. Z uvedeného dôvodu ústavný súd nedostatok, ktorý zistil preskúmaním

vyžiadanej volebnej dokumentácie, hodnotí ako nezákonnosť nemajúcu vplyv na výsledok

volieb poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja vo volebnom obvode č. 9. Podstatou

tohto výsledku vo vzťahu k sťažovateľovi je totiž jeho nezvolenie do funkcie, o ktorú sa

uchádzal. Preto na podklade uvedenej vady ani neprichádza do úvahy zrušenie výsledku

volieb, ktorého sa sťažovateľ petitom svojej sťažnosti domáhal.

61. So zreteľom na uvedené ústavný súd uzavrel, že sa sťažovateľovi nepodarilo

preukázať skutočnosti, ktoré by mohli mať priamy vplyv na vyhlásený výsledok volieb

poslancov zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja konaných 4. novembra 2017

vo volebnom obvode č. 9 (Snina). Sťažovateľ tak neuniesol dôkazné bremeno a dôvody

namietanej neústavnosti a nezákonnosti napadnutých volieb založil v podstatnej časti

na hypotetických tvrdeniach. Len samotná a zároveň jediná preukázaná skutočnosť

ukrátenia sťažovateľa o 32 hlasov v jedenástich preskúmaných volebných okrskoch

(čo predstavuje v konečnom dôsledku rozdiel v počte 37 hlasov medzi sťažovateľom

a ) bez relevantného preukázania ďalšieho porušenia volebného zákona

nemôže spochybniť výsledok napádaných volieb (body 45, 47 a 57).

62. Volebné súdnictvo je založené na predpoklade objektívnej príčinnej súvislosti

medzi volebnou vadou a výsledkom zastupiteľského zboru alebo aspoň na možnej príčinnej

súvislosti (potenciálnej kauzalite). Túto možnú príčinnú súvislosť však treba vykladať nie

iba ako abstraktnú možnosť, ale treba ju v konaní riadne preukázať ().

63. Uvedené závery boli podkladom na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým

sťažnosť sťažovateľa po jej meritórnom prerokovaní zamietol podľa § 63 ods. 1 písm. d)

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. marca 2018