Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 166/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej

advokátskou kanceláriou LKC partners, s. r. o., Tomášikova 10/G, Bratislava, v mene

ktorej koná advokát JUDr. Daniel Lukáč, vo veci namietaného porušenia základných

práv podľa a a práva podľa

ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

č. k. VII/1 Gv 95/15/1000-70 z 20. decembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojich základných práv, a to práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva na obhajobu

podľa , a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry“)

č. k. VII/1 Gv 95/15/1000-70 z 20. decembra 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu sťažovateľkou podanej sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa

Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej

jednotky – expozitúry Západ (ďalej len „vyšetrovateľ národnej kriminálnej agentúry“)

ČVS: PPZ-360/NKA-PK-ZA-2013 z 22. mája 2017 jej bolo spoločne s ďalšími osobami

podľa v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) vznesené obvinenie za pokračovací zločin poškodzovania

finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

spáchaný v jednočinnom súbehu s pokračovacím obzvlášť závažným zločinom

subvenčného podvodu podľa , s poukazom na

a na .

Podľa vyjadrenia sťažovateľky jej bolo uznesenie vyšetrovateľa národnej kriminálnej

agentúry ČVS: PPZ-360/NKA-PK-ZA-2013 z 22. mája 2017 «... doručované poštou

do vlastných rúk na adresu jej trvalého bydliska, a to dňa 25.5.2017. Pretože sťažovateľka

nebola poštovým doručovateľom v mieste trvalého bydliska zastihnutá, zásielka bola

29.05.2017 uložená na pošte a poštový doručovateľ vhodil sťažovateľke do poštovej

schránky Oznámenie o uložení zásielky (tzv. „žltý lístok“) s poučením, že si zásielku môže

vyzdvihnúť na pošte v odbernej lehote 18 kalendárnych dní. Sťažovateľka si dňa

12.06.2017, t .j. v odbernej lehote ,zásielku na pošte vyzdvihla a 15.06.2017, teda v

trojdňovej lehote podľa , proti doručenému uzneseniu o

vznesení obvinenia podala sťažnosť.».

Uznesením prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gv 95/15/1000-41

z 10. júla 2017 bolo rozhodnuté o zamietnutí sťažovateľkou podanej

sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa národnej kriminálnej agentúry ČVS: PPZ-

360/NKA-PK-ZA-2013 z 22. mája 2017 ako nedôvodnej. V ďalšom sťažovateľka

využila mimoriadny opravný prostriedok podľa a nasl. ,

na podklade ktorého generálny prokurátor Slovenskej republiky svojím uznesením

č. k. XVI/2 Pz 76/17/1000-7 z 28. novembra 2017 zrušil uznesenie prokurátora úradu

špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gv 95/15/1000-41 z 10. júla 2017 a vec vrátil na nové

konanie a rozhodnutie.

Následne uznesením prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry

č. k. VII/1 Gv 95/15/1000-70 z 20. decembra 2017 bola sťažovateľkou podaná

sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa národnej kriminálnej agentúry ČVS: PPZ-360/NKA-

PK-ZA-2013 z 22. mája 2017 zamietnutá ako oneskorená. V ostatnom podala sťažovateľka

sťažnosť ústavnému súdu.

3. V podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľka poukázala predovšetkým na to, že

postupom prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry a na základe ním vydaného uznesenia

č. k. VII/1 Gv 95/15/1000-70 z 20. decembra 2017 boli porušené jej základné práva.

Svoj názor v súhrne odôvodnila takto: „Neoddeliteľnou súčasťou práva na obhajobu je

právo obvineného vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, ktorého

zhmotnením v štádiu vznesenia obvinenia je nepochybne najmä podanie sťažnosti proti

uzneseniu.

Aplikovaním fikcie doručenia prokurátor fakticky odňal sťažovateľke možnosť podať

účinný opravný prostriedok. Z tohto dôvodu a súčasne tým, že prokurátor posudzoval len

formálnu stránku sťažnosti a z dôvodu ním tvrdeného oneskoreného podania sa jej

obsahovou stránkou vôbec nezaoberal, zároveň porušil aj právo sťažovateľky na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a súčasne právo

sťažovateľky na obhajobu v zmysle čl. 6 odsek 3 Dohovoru.

Fikciu doručenia podľa totiž nie je možné uplatniť bez toho, aby

adresát zásielky po náležitom poučení o následkoch doručenia uviedol adresu

na doručovanie písomností, a bez toho, aby mu zásielka bola opakovane bezvýsledne

doručovaná napriek upovedomeniu o dni a hodine opakovaného doručenia. Ani jedna

z týchto podmienok pritom u sťažovateľky splnená nebola.“

4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

uznesením číslo konania VII/1 Gv 95/15/1000-70 z 20.12.2017 porušil základné právo

sťažovateľky Karin Tóthovej na obhajobu zaručené v Slovenskej

republiky a v čl. 6 odsek 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a základné právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v

Slovenskej republiky.

2. Uznesenie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky číslo konania VII/1 Gv 95/15/1000-70 z 20.12.2017 sa zrušuje a vec sa

mu vracia na ďalšie konanie.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd

odmietnuť návrh aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa môže sťažnosť podať fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným

zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv

a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený

podľa osobitných predpisov.

8. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd a právomoc všeobecných súdov

je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)

a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ústavný súd v systéme ochrany

základných práv a slobôd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa

uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa

na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu

subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde (, , ). Zásada subsidiarity

reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci

všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

().

9. Z konania o sťažnosti podľa teda vyplýva, že ústavnému súdu

prislúcha právomoc zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody za predpokladu,

že právna úprava takému právu neposkytuje účinnú ochranu (). Nevyužitie

niektorej z možností ochrany označeného práva nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou

ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba

nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv.

10. V okolnostiach predmetnej veci sťažovateľka nevyužila účinný a jej dostupný

prostriedok nápravy, ktorým sa mohla domáhať ochrany svojich označených práv,

keď v namietaných okolnostiach svojej trestnej veci nepodala mimoriadny opravný

prostriedok podľa a nasl. , ktorým sa mohla domáhať zrušenia

nielen napadnutého rozhodnutia prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry ako

právoplatného rozhodnutia vydaného v prípravnom konaní v spojení s uznesením

vyšetrovateľa národnej kriminálnej agentúry ČVS: PPZ-360/NKA-PK-ZA-2013 z 22. mája

2017, ale aj preskúmania hmotnoprávnych podmienok a predpokladov vedúcich

k vyvodeniu jej trestnoprávnej zodpovednosti za skutok kladený jej za vinu. Podľa § 363

ods. 1 generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora

alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený

zákon. Podľa generálny prokurátor môže zrušiť

rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia. Podľa návrh na postup podľa

ods. 1 môže podať obvinený vo svoj prospech, b) v prospech obvineného osoby, ktoré by

mohli podať v jeho prospech odvolanie (m. m. ).

11. Použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom. Z obsahu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa domáhala

ochrany svojich označených práv bez toho, aby využila možnosť nápravy danú jej Trestným

poriadkom, preto ústavný súd jej sťažnosť podľa

odmietol ako neprípustnú.

12. Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,

podľa ktorej trestné konanie je od svojho začiatku až po jeho koniec procesom, v ktorom sa

v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií na ochranu práv a slobôd

môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé

pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia

znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v , ktoré neboli

odstránené v jeho priebehu (, , , ,

), s výnimkou mimoriadnych situácií, napríklad ak je súčasne dotknutá osobná

sloboda jednotlivca.

13. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky v nej

obsiahnutých.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2018