Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 766/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti ATTICA a. s., Hrnčiarska 23, Košice,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou Nicol Hlaváčiková s. r. o., Bočná 10, Košice, v mene

ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Nicol Hlaváčiková, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -52 z 21. júna 2016 takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti ATTICA a. s. na súdnu ochranu podľa

a Listiny základných práv a slobôd

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -52

z 21. júna 2016 p o r u š e n é b o l i .

2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.

-52 z 21. júna 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Košiciach j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

ATTICA a. s. trovy právneho zastúpenia v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri

eur a osemdesiatjeden centov) na účet jej právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie Nicol

Hlaváčiková s. r. o., Bočná 10, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Uznesením č. k. -10 z 12. decembra 2017 Ústavný súd Slovenskej

republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti

ATTICA a. s., Hrnčiarska 23, Košice (ďalej len „sťažovateľka“) v časti namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. -52 z 21. júna 2016 a súčasne

odložil vykonateľnosť tohto uznesenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je ako žalobkyňa stranou

civilného sporového konania vedeného na Okresnom súde Košice I (ďalej len „okresný

súd“) pod sp. zn. , v ktorom sa domáha proti ako

žalovanému z titulu náhrady škody zaplatenia sumy 610 768,30 € s príslušenstvom. Okresný

súd uznesením č. k. -37 zo 17. februára 2016 sťažovateľke nepriznal

oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažovateľka, ktorá je

podnikateľom, nepreukázala, že je v nepriaznivej majetkovej situácii spôsobenej

nepredvídanými okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v podnikaní. Sťažovateľke bolo toto

rozhodnutie doručené 10. marca 2016. Sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -37 zo 17. februára 2016 odvolanie (elektronicky so zaručeným

elektronickým podpisom) 28. marca 2016 (podanie bolo prijaté okresným súdom 28. marca

2016 o 14.12 h).

3. Krajský súd uznesením č. k. -52 z 21. júna 2016 odvolanie

sťažovateľky odmietol ako oneskorene podané. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že

pätnásťdňová odvolacia lehota začala sťažovateľke plynúť 11. marca 2016 a uplynula

25. marca 2016 – „piatok pracovný deň“. Pokiaľ preto podala sťažovateľka odvolanie až

28. marca 2016, podala ho po uplynutí odvolacej lehoty.

4. Sťažovateľka sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa , listiny a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k.

52 z 21. júna 2016 odôvodnila tým, že krajský súd prehliadol, že piatok 25. marca 2016 bol

dňom pracovného pokoja (sviatok Veľký piatok). Krajský súd nepreveril, na aký deň Veľký

piatok ako deň pracovného pokoja pripadol. To, že Veľký piatok pripadol v roku 2016

na 25. marca bolo pritom skutočnosťou všeobecne známou, ktorá bola známa štatisticky

významnému počtu osôb na určitom území a musela byť známa aj rozhodujúcim sudcom.

Pretože pätnásty deň odvolacej lehoty (25. marec 2016) pripadol na sviatok, ktorý je dňom

pracovného pokoja, pokiaľ sťažovateľka odvolanie podala 28. marca 2016, podala ho včas.

Ak krajský súd jej odvolanie odmietol, odňal jej možnosť konať pred súdom, odmietol jej

prístup k súdu druhej inštancie, a tým porušil sťažovateľkou označené základné práva.

5. Sťažovateľka preto navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jej

základného práva podľa , listiny a práva podľa

dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu, toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil

krajskému súdu na ďalšie konanie.

6. Predseda krajského súdu sa k sťažnosti vyjadril podaním sp. zn.

z 11. januára 2018, v ktorom uviedol: „Súhlasíme s vecnou stránkou prijatej ústavnej

sťažnosti obchodnej spoločnosti ATTICA a.s., Hrnčiarska 23, 040 01 Košice v otázke

posúdenia posledného dňa lehoty na podanie odvolania.

Posledným dňom lehoty 15 dní na podanie odvolania v predmetnej veci bol deň

25. 03. 2016 - Veľký piatok - sviatok, čo nebolo zohľadnené pri počítaní lehoty odvolacím

súdom. Preto podľa , účinného v čase podania

odvolania, posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol najbližší nasledujúci pracovný

deň - utorok, dňa 29. 03. 2016. Preto, ak sťažovateľka podala odvolanie dňa 28. 03. 2016,

podala ho v zákonnej odvolacej lehote. Jej ústavnú sťažnosť preto považujeme za dôvodnú.

Súhlasíme s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.

Súhlasíme s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

7. Právna zástupkyňa sťažovateľky sa k stanovisku krajského súdu nevyjadrila.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) od ústneho pojednávania v danej veci,

pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

14. Ústavný súd považuje za potrebné najprv uviesť, že samotná otázka, či odvolanie

sťažovateľky smerujúce proti uzneseniu súdu prvého stupňa bolo podané včas, a teda

v súlade s procesnoprávnymi predpismi, je skutková otázka, ktorej preskúmavanie

ústavným súdom je vo všeobecnosti limitované jeho ústavným postavením

().

15. Ústavný súd konštatoval, že skutkové závery všeobecného súdu môžu byť

predmetom jeho preskúmavania iba vtedy, ak by z nich vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ) a tiež by

mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov

16. Ako z odôvodenia uznesenia krajského súdu č. k. -52 z 21. júna

2016 vyplýva, krajský súd odvolanie sťažovateľky odmietol ako oneskorene podané po tom,

čo konštatoval, že pätnásťdňová odvolacia lehota začala sťažovateľke plynúť 11. marca

2016 a uplynula 25. marca 2016 a tento deň označil krajský súd ako „piatok pracovný deň“.

Ako ďalej z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, sťažovateľka odvolanie

podala 28. marca 2016.

17. Podľa

o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších

predpisov ďalšími dňami pracovného pokoja okrem nedieľ sú tieto sviatky:... b) Veľký

piatok, c) Veľkonočný pondelok...

Podľa poslednej vety (ďalej len „OSP“)

ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty

najbližší nasledujúci pracovný deň.

18. Skutočnosť, že Veľký piatok pripadol v roku 2016 na 25. marec, je skutočnosťou

všeobecne známou a nie je potrebné ju dokazovať.

19. Pretože krajský súd v rozpore s touto všeobecne známou skutočnosťou

nezohľadnil, že 25. marec 2016 bol dňom pracovného pokoja, v dôsledku čoho v zmysle

poslednej vety bol posledným dňom odvolacej lehoty pre sťažovateľku

utorok 29. marec 2016 a sťažovateľka odvolanie podala ešte 28. marca 2016, záver

krajského súdu o oneskorenosti podaného odvolania a tým aj jeho rozhodnutie o odmietnutí

odvolania z tohto dôvodu neobstoja.

20. Ústavný súd akcentuje, že v prvom rade chráni právo

na prístup k súdu, ktoré je aj v danej veci v stávke. Článok 46 ods. 1 (obdobne

i čl. 36 ods. 1 listiny) je práve týmto spôsobom primárnou ústavnou bázou pre zákonom

upravené konanie súdov. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu

základného práva na súdnu ochranu podľa patrí aj ochrana, ktorá sa

účastníkovi poskytuje v konaní o opravných prostriedkoch. Ak účastník konania splní

predpoklady vyžadované zákonom na poskytnutie ochrany v opravnom konaní, všeobecný

súd mu túto ochranu musí poskytnúť (napr. , ). Aj judikatúra

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považuje nezákonné odmietnutie odvolania

za odňatie možnosti konať pred súdom (R 23/1994, bod 14). Zákonná

a ústavná ochrana prístupu k súdu sa tu plne prekrývajú. Judikatúra ústavného súdu

vychádza z konceptu zákonnej konkretizácie práva na súdnu ochranu a z požiadavky

zabezpečiť reálnosť prístupu (, , ) k jednotlivým

zákonom upraveným štádiám a inštanciám konania. Z toho vyplýva, že ak už zákon pozná

určitý inštitút, opravný prostriedok, tak sa na jeho uplatňovanie vzťahujú záruky

vyplývajúce z , aj keď, prirodzene, nie každé porušenie zákona

je porušením ().

21. Ústavný súd preto konštatuje, že záver krajského súdu o potrebe odmietnuť

odvolanie sťažovateľky ako oneskorené je z ústavného hľadiska neospravedlniteľný

a neudržateľný a rozhodnutím krajského súdu došlo zároveň k porušeniu základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu a porušeniu princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v ďalšom inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

22. S ohľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že uznesením krajského

súdu č. k. -52 z 21. júna 2016 došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa a listiny

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

23. Ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, rozhodnutie, ktorým bolo porušené základné

právo, zruší v rozsahu, v ktorom toto rozhodnutie porušilo základné právo (§ 56 ods. 2

), a v tomto rozsahu vec vráti na ďalšie konanie [

písm. b) ]. V danom prípade na ochranu základného práva

sťažovateľky bolo potrebné napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

24. V ďalšom konaní je krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu

vysloveným v tomto náleze ( ). Krajský súd je tiež

viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením

( ; bod 2 výroku nálezu).

25. Krajský súd vychádzajúc z toho, že odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -37 zo 17. februára 2016 bolo podané včas, bude sa

musieť vysporiadať s otázkou jeho dôvodnosti, rešpektujúc v ďalšom konaní základné práva

strán sporu na súdnu ochranu ( a listiny), ako aj ich právo

na spravodlivý súdny proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru).

26. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu za 2 úkony právnej služby [prevzatie

a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti v roku 2017 podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13

ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov]. Základná sadzba za úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2017 je 147,33 € a hodnota režijného paušálu 8,84 €. Celkovo tak trovy

právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 312,34 €. Pretože právna zástupkyňa

sťažovateľky je platcom dane z pridanej hodnoty, tak celková suma je 374,81 €.

27. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný vyplatiť

na účet právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu ( ; bod 3 výroku nálezu).

28. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2018