Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 84/97

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

konanom 20. novembra 1997 predbežne prerokoval podnet ,

bytom zastúpenej JUDr. Pavlom Malichom, advokátom,

Bratislava, Šafárikovo nám. 4, na začatie konania vo veci porušenia základných práv

upravených v a v postupom a

rozhodnutiami Okresného úradu Nové Zámky č. j. 206/91/T zo 7. marca 1997 a

Krajského úradu Nitra č. 97/03798-Ga z 27. mája 1997 a takto

r o z h o d o l :

Podnet o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 22.

septembra 1997 doručený podnet , bytom

zastúpenej JUDr. Pavlom Malichom, advokátom, Bratislava, Šafárikovo

nám. 4 (ďalej len „navrhovateľka“), na začatie konania o prijatí podnetu.

Navrhovateľka navrhla, aby po konaní vo veci samej ústavný súd vydal uznesenie

tohto znenia: „Nevyhovenie návrhu na obnovu konania Okresným úradom Nové

Zámky, odborom pozemkovým, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva podľa §

62 a nasl. o správnom konaní je porušením ústavného práva

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na orgáne Slovenskej

republiky upravenom v a na spravodlivý proces

obsiahnutom v “.

Navrhovateľka podnet odôvodnila tým, že Okresný úrad Nové Zámky

rozhodnutím zo 7. marca 1997 č. j. 206/91/T nepovolil obnovu konania č. j. 206/91 z

15. októbra 1993, ktorým bývalý Pozemkový úrad Nové Zámky rozhodol, že nespĺňa

podmienky oprávnenej osoby uvedené v o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde, a preto jej nepriznáva vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam vedeným v bývalej pozemkovej knihe pre katastrálne územie

Mojzesovo vl. č. 440. Rozhodnutie pozemkového úradu nadobudlo právoplatnosť

22. júna 1994, kedy bol doručený rozsudok Mestského súdu v Bratislave 18 S 164/93-

9 z 2. marca 1994, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie pozemkového úradu, proti

ktorému navrhovateľka podala opravný prostriedok.

Nepovolenie obnovy konania Okresný úrad Nové Zámky odôvodnil tým, že

proti rozhodnutiu súdu vydanému podľa a nasl. nie sú prípustné podľa

ustanovenia § 250s opravné prostriedky. Z rovnakých dôvodov zamietol Krajský

úrad v Nitre rozhodnutím z 27. mája 1997 č. 97/03798-Ga odvolanie navrhovateľky

proti rozhodnutiu o nepovolení obnovy konania.

Navrhovateľka namietala, že žiadosťou o obnovu konania sa domáhala

mimoriadneho opravného prostriedku v zmysle zákona o správnom konaní proti

rozhodnutiu pozemkového úradu, ktorého použitie nie je ustanovením

vylúčené. Podľa jej názoru na obnovu konania je právny nárok, ktorý jej nepovolením

bol porušený, pretože splnila zákonné podmienky obnovy konania. Pri „čistom“

súdnom konaní (dvojinštančnom) je nárok na mimoriadne opravné prostriedky daný,

rovnako tak aj pri „čistom“ správnom konaní. Podľa nej je nelogické, že pri

kombinovanom konaní sa právo na mimoriadne opravné prostriedky vylučuje.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený

konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie

svojich práv. Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd skúma jeho

zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. , ako aj prípadné dôvody na jeho

odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Jednou z podmienok, ktoré

ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní podnetu je, či tento nie je zjavne

neopodstatnený. Ako ústavný súd už viackrát rozhodol v prípadoch podnetov

fyzických alebo právnických osôb (odlišných od ústavných činiteľov): „Jedným z

dôvodov odmietnutia podnetu je jeho zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť

v prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky nezistí priamu príčinnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal pisateľ podnetu“ (, , , I.

ÚS 20/97).

Ústavný súd preto v prvej časti preskúmal opodstatnenosť predloženého

podnetu v naznačenom smere, t .j. existenciu príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom a rozhodnutiami orgánov štátnej správy: Okresného úradu Nové Zámky a

Krajského úradu Nitra a základnými právami, porušenie ktorých navrhovateľka

namietala. Táto totiž v podnete uviedla, že nevyhovením jej návrhu na povolenie

obnovy konania podľa a nasl. o správnom konaní došlo

zo strany oboch orgánov štátnej správy k porušeniu základného práva upraveného v

. Ústavný súd preto skúmal a zisťoval, či v

danom prípade možno jednoznačne preukázať príčinnú súvislosť medzi ich postupom

a najmä nimi vydanými rozhodnutiami o nepovolení obnovy konania a základným

právom upraveným v , t. j. že každý sa

môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva nielen na nezávislom

a nestrannom súde, ale v prípadoch ustanovených zákonom aj na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z písomných podkladov, ktoré ústavný súd zaobstaral vo veci, ktorá bola

predmetom konania a rozhodovania pred označenými orgánmi štátnej správy, zistil

nasledujúce skutočnosti.

Pozemkový úrad Nové Zámky rozhodnutím č. j. 206/91/T z 15. októbra 1993

rozhodol, že navrhovateľka nespĺňa podmienky o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení

neskorších predpisov, a preto jej nepriznal vlastníctvo ku konkrétnym

nehnuteľnostiam. Proti tomuto rozhodnutiu podala opravný prostriedok, o ktorom

rozhodol Mestský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -9 z 2. marca 1994

podľa bez nariadenia pojednávania a podľa

potvrdil vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia vydaného Pozemkovým

úradom Nové Zámky.

Navrhovateľka svojím podaním na Najvyšší súd Slovenskej republiky

označenom ako odvolanie žiadala preskúmať citovaný rozsudok Mestského súdu v

Bratislave, ktorým nebolo vyhovené jej odvolaniu proti rozhodnutiu Pozemkového

úradu Nové Zámky. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.

konanie zastavil, nakoľko zo spisu zistil, že Mestský súd v Bratislave o odvolaní

navrhovateľky proti rozhodnutiu pozemkového úradu konal a rozhodol podľa piatej

časti tretej hlavy (250l a nasl.). Proti rozhodnutiam súdov vydaných podľa

týchto ustanovení (s výnimkou vecí dôchodkového zabezpečenia) nie sú

prípustné podľa opravné prostriedky.

Z dôvodu pretrvávajúcej nespokojnosti navrhovateľky s rozhodnutím o

nepriznaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vydanie ktorých uplatnila podľa

, požiadala Okresný úrad Nové Zámky o obnovu konania č. j.

206/91/T z 15. októbra 1993. Tento orgán rozhodnutím č. j. 206/91/T zo 7. marca

1997 obnovu konania nepovolil. Rovnako rozhodol i Krajský úrad v Nitre, keď

odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu Nové Zámky o

nepovolení obnovy konania 27. mája 1997 zamietol a potvrdil napadnuté

rozhodnutie.

Uvedený postup orgánov štátnej správy znamená podľa navrhovateľky

porušenie základného práva upraveného v .

Podľa o správnom konaní (správny

poriadok) obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny

orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni, pričom podľa odseku 2 tohto

ustanovenia, v návrhu na obnovu konania je potrebné uviesť dôvody obnovy konania

a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. Z citovaného ustanovenia

teda vyplýva, že v návrhu na obnovu konania nestačí len všeobecne poukázať na

niektorý z dôvodov uvedených v jeho odseku 1, ale musí sa uviesť konkrétna

skutočnosť, o ktorú účastník konania opiera svoj návrh. Ďalej je potrebné uviesť,

kedy sa účastník dozvedel o skutočnostiach, ktoré uplatňuje ako dôvod obnovy

konania a prečo ich nemohol uplatniť ešte v priebehu pôvodného konania. V prípade,

ak tieto náležitosti návrh neobsahuje, správny orgán postupuje podľa § 19 ods. 3

Podstatou základného práva na právnu ochranu (napr. orgánom štátnej správy)

je umožniť každému reálny prístup k takémuto orgánu a tomu zodpovedajúca jeho

povinnosť o veci konať tak, aby nedošlo k porušeniu ústavnoprocesných princípov

upravených v druhej hlave siedmom oddieli . Obsahom základného práva na

inú právnu ochranu na inom orgáne Slovenskej republiky podľa ,

ktorého sa v spojení s možno domáhať len „v medziach zákonov, ktoré

toto ustanovenie vykonávajú“, nie je však povinnosť takéhoto orgánu vyhovieť

návrhu účastníka konania na povolenie obnovy konania.

Vychádzajúc z obsahu podnetu, podľa právneho názoru ústavného súdu,

navrhovateľke v tomto zmysle právo na inú právnu ochranu na inom orgáne

Slovenskej republiky pri domáhaní sa svojho práva nebolo odopreté. Ako vyplýva zo

spisu, navrhovateľka sa domáhala ustanoveným spôsobom svojho práva na

príslušných orgánoch štátnej správy, ako aj pred všeobecným súdom. Žiaden z týchto

štátnych orgánov, ktoré vo veci konali, jej neupreli možnosť domáhať sa svojho

práva zákonom ustanoveným spôsobom a postupom. Naopak, každý z nich vo veci

konal a včas rozhodol, čo možno bez akýchkoľvek pochybností považovať za prejav

rešpektovania základného práva na inú právnu ochranu na inom orgáne Slovenskej

republiky podľa .

Z obsahu citovaného ustanovenia nemožno podľa názoru ústavného súdu

vyvodiť záver (o vyslovenie ktorého navrhovateľka žiadala ústavný súd), že iné

orgány Slovenskej republiky (napr. v danom prípade orgány štátnej správy) poskytujú

inú právnu ochranu aj právam domnelým, resp. iba tvrdeným bez ich

akceptovateľného opodstatnenia.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd nezistil existenciu príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom orgánov štátnej správy (okresný úrad a krajský úrad) a

základným právom upraveným v ,

porušenie ktorého navrhovateľka pred ústavným súdom namietala. Z tohto dôvodu

ústavný súd podnet odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o

konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. , ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon, ako zjavne

neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 1997

Za správnosť opísaného JUDr. Richard R a p a n t

textu: predseda senátu