Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 53 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (58)I. ÚS 84/97
PDF · 124.93 KB
No categories available
I. ÚS 84/97
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
konanom 20. novembra 1997 predbežne prerokoval podnet ,
bytom zastúpenej JUDr. Pavlom Malichom, advokátom,
Bratislava, Šafárikovo nám. 4, na začatie konania vo veci porušenia základných práv
upravených v čl. 46 ods. 1 a v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom a
rozhodnutiami Okresného úradu Nové Zámky č. j. 206/91/T zo 7. marca 1997 a
Krajského úradu Nitra č. 97/03798-Ga z 27. mája 1997 a takto
r o z h o d o l :
Podnet o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 22.
septembra 1997 doručený podnet , bytom
zastúpenej JUDr. Pavlom Malichom, advokátom, Bratislava, Šafárikovo
nám. 4 (ďalej len „navrhovateľka“), na začatie konania o prijatí podnetu.
Navrhovateľka navrhla, aby po konaní vo veci samej ústavný súd vydal uznesenie
tohto znenia: „Nevyhovenie návrhu na obnovu konania Okresným úradom Nové
Zámky, odborom pozemkovým, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva podľa §
62 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní je porušením ústavného práva
domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na orgáne Slovenskej
republiky upravenom v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a na spravodlivý proces
obsiahnutom v čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky“.
Navrhovateľka podnet odôvodnila tým, že Okresný úrad Nové Zámky
rozhodnutím zo 7. marca 1997 č. j. 206/91/T nepovolil obnovu konania č. j. 206/91 z
15. októbra 1993, ktorým bývalý Pozemkový úrad Nové Zámky rozhodol, že nespĺňa
podmienky oprávnenej osoby uvedené v § 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde, a preto jej nepriznáva vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam vedeným v bývalej pozemkovej knihe pre katastrálne územie
Mojzesovo vl. č. 440. Rozhodnutie pozemkového úradu nadobudlo právoplatnosť
22. júna 1994, kedy bol doručený rozsudok Mestského súdu v Bratislave 18 S 164/93-
9 z 2. marca 1994, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie pozemkového úradu, proti
ktorému navrhovateľka podala opravný prostriedok.
Nepovolenie obnovy konania Okresný úrad Nové Zámky odôvodnil tým, že
proti rozhodnutiu súdu vydanému podľa § 247 a nasl. OSP nie sú prípustné podľa
ustanovenia § 250s opravné prostriedky. Z rovnakých dôvodov zamietol Krajský
úrad v Nitre rozhodnutím z 27. mája 1997 č. 97/03798-Ga odvolanie navrhovateľky
proti rozhodnutiu o nepovolení obnovy konania.
Navrhovateľka namietala, že žiadosťou o obnovu konania sa domáhala
mimoriadneho opravného prostriedku v zmysle zákona o správnom konaní proti
rozhodnutiu pozemkového úradu, ktorého použitie nie je ustanovením § 250s OSP
vylúčené. Podľa jej názoru na obnovu konania je právny nárok, ktorý jej nepovolením
bol porušený, pretože splnila zákonné podmienky obnovy konania. Pri „čistom“
súdnom konaní (dvojinštančnom) je nárok na mimoriadne opravné prostriedky daný,
rovnako tak aj pri „čistom“ správnom konaní. Podľa nej je nelogické, že pri
kombinovanom konaní sa právo na mimoriadne opravné prostriedky vylučuje.
II.
Ústavný súd je podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky oprávnený
konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie
svojich práv. Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd skúma jeho
zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., ako aj prípadné dôvody na jeho
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Jednou z podmienok, ktoré
ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní podnetu je, či tento nie je zjavne
neopodstatnený. Ako ústavný súd už viackrát rozhodol v prípadoch podnetov
fyzických alebo právnických osôb (odlišných od ústavných činiteľov): „Jedným z
dôvodov odmietnutia podnetu je jeho zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť
v prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky nezistí priamu príčinnú súvislosť
medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal pisateľ podnetu“ (I. ÚS 53/96, I. ÚS 62/96, I. ÚS 75/96, I.
ÚS 20/97).
Ústavný súd preto v prvej časti preskúmal opodstatnenosť predloženého
podnetu v naznačenom smere, t .j. existenciu príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom a rozhodnutiami orgánov štátnej správy: Okresného úradu Nové Zámky a
Krajského úradu Nitra a základnými právami, porušenie ktorých navrhovateľka
namietala. Táto totiž v podnete uviedla, že nevyhovením jej návrhu na povolenie
obnovy konania podľa § 62 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní došlo
zo strany oboch orgánov štátnej správy k porušeniu základného práva upraveného v
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd preto skúmal a zisťoval, či v
danom prípade možno jednoznačne preukázať príčinnú súvislosť medzi ich postupom
a najmä nimi vydanými rozhodnutiami o nepovolení obnovy konania a základným
právom upraveným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. že každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva nielen na nezávislom
a nestrannom súde, ale v prípadoch ustanovených zákonom aj na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Z písomných podkladov, ktoré ústavný súd zaobstaral vo veci, ktorá bola
predmetom konania a rozhodovania pred označenými orgánmi štátnej správy, zistil
nasledujúce skutočnosti.
Pozemkový úrad Nové Zámky rozhodnutím č. j. 206/91/T z 15. októbra 1993
rozhodol, že navrhovateľka nespĺňa podmienky § 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení
neskorších predpisov, a preto jej nepriznal vlastníctvo ku konkrétnym
nehnuteľnostiam. Proti tomuto rozhodnutiu podala opravný prostriedok, o ktorom
rozhodol Mestský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 18 S 164/93-9 z 2. marca 1994
podľa § 250f O.s.p. bez nariadenia pojednávania a podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
potvrdil vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia vydaného Pozemkovým
úradom Nové Zámky.
Navrhovateľka svojím podaním na Najvyšší súd Slovenskej republiky
označenom ako odvolanie žiadala preskúmať citovaný rozsudok Mestského súdu v
Bratislave, ktorým nebolo vyhovené jej odvolaniu proti rozhodnutiu Pozemkového
úradu Nové Zámky. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. 4 Sž 74/94
konanie zastavil, nakoľko zo spisu zistil, že Mestský súd v Bratislave o odvolaní
navrhovateľky proti rozhodnutiu pozemkového úradu konal a rozhodol podľa piatej
časti tretej hlavy O.s.p. (250l a nasl.). Proti rozhodnutiam súdov vydaných podľa
týchto ustanovení O.s.p. (s výnimkou vecí dôchodkového zabezpečenia) nie sú
prípustné podľa § 250s ods. 2 O.s.p. opravné prostriedky.
Z dôvodu pretrvávajúcej nespokojnosti navrhovateľky s rozhodnutím o
nepriznaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vydanie ktorých uplatnila podľa
zákona č. 229/1991 Zb., požiadala Okresný úrad Nové Zámky o obnovu konania č. j.
206/91/T z 15. októbra 1993. Tento orgán rozhodnutím č. j. 206/91/T zo 7. marca
1997 obnovu konania nepovolil. Rovnako rozhodol i Krajský úrad v Nitre, keď
odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu Nové Zámky o
nepovolení obnovy konania 27. mája 1997 zamietol a potvrdil napadnuté
rozhodnutie.
Uvedený postup orgánov štátnej správy znamená podľa navrhovateľky
porušenie základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny
orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni, pričom podľa odseku 2 tohto
ustanovenia, v návrhu na obnovu konania je potrebné uviesť dôvody obnovy konania
a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. Z citovaného ustanovenia
teda vyplýva, že v návrhu na obnovu konania nestačí len všeobecne poukázať na
niektorý z dôvodov uvedených v jeho odseku 1, ale musí sa uviesť konkrétna
skutočnosť, o ktorú účastník konania opiera svoj návrh. Ďalej je potrebné uviesť,
kedy sa účastník dozvedel o skutočnostiach, ktoré uplatňuje ako dôvod obnovy
konania a prečo ich nemohol uplatniť ešte v priebehu pôvodného konania. V prípade,
ak tieto náležitosti návrh neobsahuje, správny orgán postupuje podľa § 19 ods. 3
Podstatou základného práva na právnu ochranu (napr. orgánom štátnej správy)
je umožniť každému reálny prístup k takémuto orgánu a tomu zodpovedajúca jeho
povinnosť o veci konať tak, aby nedošlo k porušeniu ústavnoprocesných princípov
upravených v druhej hlave siedmom oddieli ústavy. Obsahom základného práva na
inú právnu ochranu na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,
ktorého sa v spojení s čl. 51 ústavy možno domáhať len „v medziach zákonov, ktoré
toto ustanovenie vykonávajú“, nie je však povinnosť takéhoto orgánu vyhovieť
návrhu účastníka konania na povolenie obnovy konania.
Vychádzajúc z obsahu podnetu, podľa právneho názoru ústavného súdu,
navrhovateľke v tomto zmysle právo na inú právnu ochranu na inom orgáne
Slovenskej republiky pri domáhaní sa svojho práva nebolo odopreté. Ako vyplýva zo
spisu, navrhovateľka sa domáhala ustanoveným spôsobom svojho práva na
príslušných orgánoch štátnej správy, ako aj pred všeobecným súdom. Žiaden z týchto
štátnych orgánov, ktoré vo veci konali, jej neupreli možnosť domáhať sa svojho
práva zákonom ustanoveným spôsobom a postupom. Naopak, každý z nich vo veci
konal a včas rozhodol, čo možno bez akýchkoľvek pochybností považovať za prejav
rešpektovania základného práva na inú právnu ochranu na inom orgáne Slovenskej
republiky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Z obsahu citovaného ustanovenia nemožno podľa názoru ústavného súdu
vyvodiť záver (o vyslovenie ktorého navrhovateľka žiadala ústavný súd), že iné
orgány Slovenskej republiky (napr. v danom prípade orgány štátnej správy) poskytujú
inú právnu ochranu aj právam domnelým, resp. iba tvrdeným bez ich
akceptovateľného opodstatnenia.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd nezistil existenciu príčinnej súvislosti
medzi napadnutým postupom orgánov štátnej správy (okresný úrad a krajský úrad) a
základným právom upraveným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
porušenie ktorého navrhovateľka pred ústavným súdom namietala. Z tohto dôvodu
ústavný súd podnet odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o
konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 293/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon, ako zjavne
neopodstatnený.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný
prostriedok.
V Košiciach 20. novembra 1997
Za správnosť opísaného JUDr. Richard R a p a n t
textu: predseda senátu