Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 144/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , vo veci

namietaného porušenia a ,

a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového

protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresnej prokuratúry Banská Bystrica a jej uznesením č. k. -4

z 10. októbra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. decembra 2017 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Banská Bystrica (ďalej

len „okresná prokuratúra“) a jej uznesením č. k. -4 z 10. októbra 2017.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta „porušenie svojich

základných práv v trestnom konaní, vedenom na Okresnej prokuratúre Banská Bystrica

zo dňa 10.10..2017 sp. zn. -4“.

3. Sťažovateľ napadnuté uznesenie považuje za „nezákonné, zjavne neodôvodnené,

neprimerane prísne, nevyvážené a nezohľadňujúce jej argumenty, ani okolnosti

v predmetnej veci. Uvedené ustanovenie nespĺňa kvalitatívne ústavne požiadavky na súdnu

ochranu. Uvedené uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci

nebol úplne zistený stav veci nakoľko prokurátor sa nedostatočne vysporiadal s námietkami.

Napádané uznesenie je príliš formalistické.“.

4. Za závažnú vadu konania považuje sťažovateľ „nedostatočné zistenie skutkového

stavu a následne vyvodený právny záver, ktorý je extrémne inkonzistentný. V predmetnom

trestnom konaní som poukazoval aj na skutočnosť, že znalec vypracoval nepravdivý

znalecký posudok, pretože podhodnotil cenu nehnuteľnosti. Aj keď sa predmetné byty

predávajú za približne 26-30 000€, znalec byt podhodnotil na 16 100€, pričom v konaní

som navrhoval aj vypočutie znalca. Prokurátor v rozhodnutí uviedol, že vo veci nie je

podozrenie zo spáchania navrhovateľom označeného trestného činu (§ 347 Trestného

zákona). Napriek tomu, že znalec nikdy v mojom byte nebol a mám znalosti, že na

spomínaného znalca boli podané viaceré trestné oznámenia, ktoré boli zamietnuté. Vypočuť

znalca som navrhol vykonať ako dôkaz.“.

5. Sťažovateľ navrhol vo veci rozhodnúť týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46

ods. 1 , právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo vlastniť majetok podľa

, právo na ochranu majetku podľa

Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Banská Bystrica a jej uznesením,

sp. zn. -4 z 10.októbra 2017 porušené boli.

2. Ústavný súd zrušuje uznesenie Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, sp. zn. 4 Pn

331/17/6601-4 z 10. Októbra 2017 a vec vracia Okresnej prokuratúre Banská Bystrica

na ďalšie konanie.“

6. Sťažovateľ k svojej sťažnosti pripojil ako prílohu znalecký posudok znalca

č. 39/2016.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

8. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

10. Podľa návrh (sťažnosť) okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie:

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

11. Podľa sa k návrhu pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

12. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sťažovateľ musí označiť základné

práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných

článkov , ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. ,

), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto

súvislosti dôkazy. Podľa ústavného súdu má nepredloženie dôkazov o tom, že k zásahu

do práv sťažovateľa došlo, významné procesné dôsledky, keďže sťažnosť tak vytvára

priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení námietky o porušení základných práv

v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje (m. m. ,

, ).

13. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a k nej priložených príloh, ústavný súd

konštatuje, že sťažnosť nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania

pred ústavným súdom. Sťažovateľ k sťažnosti v rozpore s § 50 ods. 2 zákona o ústavnom

súde nepripojil kópiu rozhodnutia, ktorého prieskumu sa domáha. V sťažnosti tiež absentuje

jednoznačné vymedzenie dôvodov, pre ktoré považuje sťažnosťou napadnuté uznesenie

a postup okresnej prokuratúry za porušujúce jeho práva.

14. Sťažovateľ tiež v rozpore s k sťažnosti

nepripojil splnomocnenie na zastupovanie advokátom a ani ústavný súd nepožiadal o jeho

ustanovenie. Vo svojej sťažnosti k otázke povinného právneho zastúpenia uviedol, že

z dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý žiadnym spôsobom nekonkretizoval, žiada, aby

„ústavný súd ustúpil v tejto prejednávanej veci a nepožadoval kvalifikované právne

zastúpenie“. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že od povinného zastúpenia

advokátom, ktoré vyžaduje , nie je možné upustiť

(porovnaj napr. ).

15. S ohľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2

odmietol už pri predbežnom prerokovaní pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

16. Ústavný súd sťažovateľa na odstránenie už uvedených nedostatkov sťažnosti

nevyzýval, keďže aj v prípade, ak by sťažnosť neobsahovala vytknuté nedostatky

v zákonom predpísaných náležitostiach, bolo by ju potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

17. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať tú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (porov. medzi mnohými napr. , ,

, , ).

18. Z obsahu sťažnosť bolo možné ustáliť, že sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému

uzneseniu a postupu okresnej prokuratúry namieta skutočnosť, že na základe ním podaného

trestného oznámenia nedošlo k vzneseniu obvinenia znalcovi ,

ktorý vypracoval znalecký posudok č. 39/2016 na účel stanovenia všeobecnej hodnoty bytu

sťažovateľa pre potreby dobrovoľnej dražby.

19. Ústavný súd tu považuje za potrebné poukázať na svoju ustálenú judikatúru,

podľa ktorej právo fyzickej osoby na začatie trestného konania proti označenej osobe

na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa

druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo

slobôd (porov. , , , ). Ústavný súd

tiež vyslovil, že súčasťou práva na súdnu ochranu podľa nie je ani právo

jednotlivca, aby na základe jeho trestného oznámenia bol orgán prokuratúry povinný podať

obžalobu proti označeným osobám. Takéto základné právo nie je upravené ani v ústave, ani

v (porov. , , , ).

Inak povedané, právo na spravodlivý proces podľa nie je možné

vykladať tak, že by garantovalo úspech v konaní či zaručovalo právo na rozhodnutie, ktoré

zodpovedá predstavám sťažovateľa. Právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej

osoby alebo na podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom nemožno považovať

za súčasť základného práva sťažovateľa podľa , preto k porušeniu týchto

práv napadnutým uznesením okresnej prokuratúry ani nemohlo dôjsť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2018