Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 98/2018
PDF · 134.4 KB
No categories available
I. ÚS 98/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. marca 2018
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti MALUPE, s. r. o., Matuškova 48, Vlkanová,
zastúpenej advokátskou kanceláriou SVITOK a spol., s. r. o., Tomášikova 23/C, Bratislava,
v menej ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Peter Svitok, vo veci namietaného porušenia jej
základného práva podľa 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4 Er 2129/2014 z 20. decembra 2017
a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti MALUPE, s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca
2018 doručená sťažnosť spoločnosti MALUPE, s. r. o., Matuškova 48, Vlkanová (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 20 ods. 1,
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
4 Er 2129/2014 z 20. decembra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na okresnom súde je pod sp. zn.
4 Er 2129/2014 vedené exekučné konanie, v ktorom vystupuje sťažovateľka v procesnom
postavení povinného. Pri dražbe nehnuteľnosti (sťažovateľka v sťažnosti vydražovanú
nehnuteľnosť presne špecifikovala) uskutočnenej 28. marca 2017 súdny exekútor
udelil príklep vydražiteľom ( s manželkou)
do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Proti udeleniu príklepu podala sťažovateľka
námietky, o ktorých rozhodol okresný súd uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom
č. k. 4 Er 2129/2014-86 z 29. júla 2017, pričom okresný súd námietkam sťažovateľky
nevyhovel. Proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom podala sťažovateľka
sťažnosť v zmysle § 239 a nasl. Civilného sporového poriadku, o ktorej rozhodol okresný
súd 20. decembra 2017 napadnutým uznesením, pričom sťažnosť sťažovateľky zamietol
a schválil príklep udelený súdnym exekútorom.
3. Poukazujúc na judikatúru ústavného súdu tykajúcu sa arbitrárnosti v rozhodovacej
činnosti všeobecných súdov sťažovateľka konštatuje, že „súd porušil rovnosť účastníkov
konania, keď nevykonal navrhované dôkazy ohľadom zamedzenia prístupu povinného na
dražbu v exekútorskom úrade...“.
4. Sťažovateľka taktiež zhodnotila, že aplikáciu § 147 ods. 3 Exekučného poriadku
okresným súdom považuje za svojvoľnú, keďže v napadnutom uznesení okresný súd dal na
jednej strane sťažovateľke za pravdu, keď konštatoval, že súdny exekútor nesprávne
vypočítal termín dražby, keďže tento určil na 28. deň od uplynutia lehoty na zverejnenie
dražobnej vyhlášky v Obchodnom vestníku. Na druhej strane však okresný súd
v napadnutom uznesení poukázal na skutočnosť, že dražobná vyhláška bola zverejnená
v Obchodnom vestníku č. 39/2017 dňa 24. februára 2017 a do termínu jej konania zostala
zachovaná 30-dňová lehota. Z uvedeného dôvodu okresný súd toto pochybenie súdneho
exekútora nepovažoval za také, ktoré by bolo schopné privodiť ujmu na právach
sťažovateľky alebo iných osôb oprávnených na podanie námietok proti udeleniu príklepu.
5. Sťažovateľka taktiež spochybnila samotné dokazovanie okresného súdu týkajúce
sa prítomnosti sťažovateľky na dražbe nehnuteľnosti, ako aj skutočnosť, že okresný súd
nevykonal dokazovanie týkajúce sa správnosti stanovenia ceny draženej nehnuteľnosti.
6. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:
„Základné práva Sťažovateľa podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Er/2129/2014-132 zo dňa
20. 12. 2017 porušené boli.
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Er/2129/2014-132 zo dňa
20. 12. 2017 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.
Okresný súd Banská Bystrica je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho
zastúpenia, ktoré budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, a to dvoch mesiacov od
právoplatnosti nálezu.“
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
10. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným
právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že
sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
11. Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované
právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných
náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom
súde). Zároveň zdôrazňuje, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe
v rozsahu presne vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom
dáva tretím osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje (m. m.
I. ÚS 607/2017, I. ÚS 257/2017, I. ÚS 490/2017).
12. S poukazom na už citované ústavný súd konštatuje, že sťažnosť napriek tomu, že
sťažovateľka má advokáta, ktorý ju koncipoval a ústavnému súdu elektronicky doručil,
nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom
ustanovené v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. K predloženej sťažnosti totiž nebolo
pripojené splnomocnenie sťažovateľky na jej zastupovanie uvedeným právnym zástupcom
(a to ani do dňa predbežného prerokovania tejto veci senátom ústavného súdu). Predloženie
splnomocnenia je však zákonnou povinnosťou vyplývajúcou z už citovaného § 20 ods. 2
zákona o ústavnom súde (m. m. I. ÚS 150/2016, I. ÚS 262/2015, I. ÚS 297/2016).
13. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, I. ÚS 162/2010,
IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).
V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005
uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,
a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada
„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby
práva znalé (napr. advokáta).
14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol sťažnosť sťažovateľky pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
15. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého
uznesenia a o priznaní náhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práv alebo
slobôd sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto častiach
sťažnosti už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. marca 2018