Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 84/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. marca 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

,

, zastúpeného advokátom ,

, vo veci namietaného porušenia práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2

a a uznesením Okresného

súdu Trnava sp. zn. z 15. augusta 2017, ako aj uznesením Krajského súdu

v Trnave sp. zn. z 12. septembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou v petite

sťažnosti namietal porušenie svojich práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“ a podľa a uznesením Okresného súdu Trnava

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 15. augusta 2017 (ďalej len „napadnuté

uznesenie okresného súdu“), ako aj uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 12. septembra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie

„krajského súdu“) a tiež bližšie nešpecifikovaným konaním na Najvyššom súde Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené trestné konanie pre prečin

falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného

znaku a úradnej značky podľa v jednočinnom súbehu

s pokračovacím zločinom úverového podvodu sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu

podľa a a , obzvlášť závažný zločin

vydieračského únosu v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 a § 186 ods. 1 a 2 písm. c)

s poukazom na a .

3. Dňa 4. augusta 2017 sťažovateľ doručil okresnému súdu žiadosť o prepustenie

z väzby, o ktorej rozhodol okresný súd napadnutým uznesením tak, že ju zamietol. Následne

krajský súd napadnutým uznesením jeho sťažnosť z 1. septembra 2017 proti napadnutému

uzneseniu okresného súdu, ktorou namietal nezákonnosť postupu orgánov činných

v trestnom konaní pri jeho väzobnom stíhaní, zamietol.

4. Sťažovateľ je toho názoru, že „okresný súd ani krajský súd nepostupujú v zmysle

, keď iba odkazujú na svoje predchádzajúce rozhodnutia...“,

preto podal 9. októbra 2017 aj „námietku zaujatosti“. Okresný súd jeho námietku

vyhodnotil iba ako podanie, ktoré smerovalo proti procesnému postupu súdov, preto o nej

nekonal. Súčasne v tejto námietke žiadal, aby vec bola v zmysle § 23 ods. 1 Trestného

poriadku odňatá a prikázaná inému súdu (vec bola predložená na rozhodnutie najvyššiemu

súdu – konanie sa viedlo pod sp. zn. , pozn.) a spis bol vrátený okresnému

súdu bez rozhodnutia s tým, že o neodňatí veci predtým najvyšší súd už rozhodol uznesením

sp. zn. zo 17. marca 2017.

5. Sťažovateľ odvíja dodržanie lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu práve od

oznámenia skutočností uvedených v bode 4 na hlavnom pojednávaní konanom

21. decembra 2017.

6. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

1/ Okresný súd Trnava dňa v uznesení o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby

sp. zn. zo dňa 15.8.2017 svojou argumentáciou prejudikoval vinu sťažovateľa

a porušil právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1, ods. 2.

Dohovoru, Čl. 46 ods. 1, Čl. 50 ods. 2 a , .

2/ Krajský súd Trnava dňa 12.9.2017, sp. zn.: -2516, svojim konaním

nezaoberaním sa dôvodmi podanej námietky zaujatosti a odňatím a prikázaním veci porušil

právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1, ods. 2. Dohovoru,

Čl. 46 ods. 1, Čl. 50 ods. 2 a , .

3/ Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto, že nerozhodol o odňatí veci z dôvodu

podanej námietky zaujatosti a porušil právo sťažovateľa na právo na spravodlivé súdne

konanie podľa , ods. 2. Dohovoru, Čl. 46 ods. 1, Čl. 50 ods. 2 a

, .

4/ Sťažovateľ finančnú náhradu nežiada.

5/ Okresný súd Trnava, Krajský súd Trnava a Najvyšší súd SR trovy právneho

zastúpenia v nižšie uvedenej sume zašle na účet právneho zástupcu sťažovateľa v lehote do

30 dní od právoplatného nálezu.“

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na

prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

9. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa konštatoval, že

jeho sťažnosť je značne obsiahla a neprehľadná o to viac, že ju mal napísať advokát,

a neobsahuje ani všetky náležitosti predpísané , keďže v nej

absentuje najmä správne pomenovanie konkrétnych základných práv a slobôd sťažovateľa

podľa , ktoré mali byť napadnutými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu

porušené, a zároveň sťažnosť neobsahuje ani kvalifikovaný návrh na rozhodnutie (petit), na

základe ktorého by ústavný súd mohol vo veci rozhodnúť.

II.A K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutými uzneseniami

okresného súdu a krajského súdu

10. Ústavný súd poznamenáva, že zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na

ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v .

Podľa sťažnosť podľa možno

podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť, pričom zákon

o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ). Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je

zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25

ods. 2 ). Ústavný súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní otázky

dodržania lehoty na podanie sťažnosti musí vychádzať z doslovného znenia zákona

o ústavnom súde a , ktorý upravuje právoplatnosť rozhodnutí v trestnom

konaní, resp. postupy trestných súdov vo väzobnej agende.

11. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti konštatuje, že z podania sťažovateľa

doručeného ústavnému súdu 21. februára 2018 (odovzdaného na poštovú prepravu

20. februára 2018) možno jednoznačne vyvodiť, že čo sa týka napadnutých uznesení

okresného súdu a krajského súdu, sťažovateľ podal sťažnosť zjavne po lehote ustanovenej

zákonom ( ), teda ju podal oneskorene. Zo zistení

ústavného súdu vyplýva, že proti napadnutému uznesenia okresného súdu z 15. augusta

2017 podal sťažnosť sťažovateľ 24. augusta 2017 a jeho právny zástupca 1. septembra

2017, o ktorej rozhodol krajský súd napadnutým uznesením 12. septembra 2017 tak, že ju

zamietol. Podľa zistenia ústavného súdu napadnuté uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 15. augusta 2017 bolo doručené sťažovateľovi na hlavnom pojednávaní

24. augusta 2017 a napadnuté uznesenie krajského súdu č. k. -2516

z 12. septembra 2017 bolo sťažovateľovi doručené 4. októbra 2017.

12. Z uvedených skutočností teda nepochybne vyplýva, že sťažovateľ napadol

uznesenia okresného súdu a krajského súdu na ústavnom súde zjavne po uplynutí zákonnej

dvojmesačnej lehoty vyplývajúcej z . Preto sa už

ústavný súd nezaoberal prípadnými nedostatkami jeho sťažnosti v tejto časti (pozri bod 9).

II.B K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom najvyššieho súdu

13. Predmetom časti sťažnosti je aj tvrdenie sťažovateľa, že postupom najvyššieho

súdu v bližšie nešpecifikovanom konaní (v petite nie je uvedená spisová značka konania

pred najvyšším súdom) došlo k porušeniu jeho práv podľa označených článkov dohovoru

a a ustanovení (pozri bod 6) z dôvodu, že „nerozhodol o odňatí

veci z dôvodu podanej námietky zaujatosti“.

14. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu

na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo

vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. ,

, , ).

15. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek

tomu, že sťažovateľ je kvalifikovane zastúpený advokátom, nespĺňa (ani) v tejto časti

náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené

v a . Návrh rozhodnutia vo veci

samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľ od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 4 zákona

o ústavnom súde), nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takým spôsobom, aby

mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v tejto časti. Formulácia návrhu na

rozhodnutie vo veci samej v bode 6 a 13 neobsahuje konkrétnu požiadavku (okrem

vyslovenia porušenia jeho navyše nesprávne pomenovaných práv v bode 1) na prijatie

opatrení zo strany ústavného súdu vo vzťahu k najvyššiemu súdu, a teda v tejto situácii

nemôže byť dostatočným podkladom na rozhodnutie ústavného súdu. Sťažovateľ zastúpený

advokátom bližšie v petite totiž neuvádza (nešpecifikuje) konanie, resp. postup najvyššieho

súdu (v skutočnosti ide o sp. zn. , pozn.).

16. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, a pod.).

17. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

18. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa

a uvedené nedostatky sťažnosti (pozri body 13 a 15) odmietol sťažnosť v tejto časti už pri

jej predbežnom prerokovaní pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25

ods. 2 (obdobne napr. , ,

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. marca 2018