Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 233/2015
PDF · 373.3 KB
No categories available
I. ÚS 233/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného JUDr. Evou
Príbelskou, Janka Matušku 2178, Topoľčany, vo veci namietaného porušenia základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu
v Nitre č. k. 9 Co 1082/2014 605 z 26. januára 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla
2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva vlastniť majetok
podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského
súdu v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) č. k. 9 Co 1082/2014 605 z 26. januára 2015 (ďalej
aj„napadnuté uznesenie“).
2. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ, v právnom postavení
odporcu v pôvodnom konaní, bol účastníkom konania o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti. Okresný súd Nitra (ďalej len „okresný súd“) uznesením
č. k. 10 C 105/2007 589 z 2. októbra 2014 zrušil doplňujúci rozsudok okresného súdu
č. k. 10 C 105/2004 105 z 26. júla 2006, ktorým okresný súd rozhodol o trovách štátu
a zaviazal odporcu zaplatiť trovy štátu v sume 13,27 eur na účet okresného súdu, ako
i náhradu trov konania navrhovateľov v 1. 6. rade vo výške 13 940,76 eur k rukám právnej
zástupkyne navrhovateľov. Proti uzneseniu okresného súdu č. k. 10 C 105/2007 589
z 2. októbra 2014 podal sťažovateľ v zákonnej lehote v časti trov konania odvolanie a na
základe podaného odvolania krajský súd napadnutým uznesením sp. zn. 9 Co 1082/2014
z 26. januára 2015 predmetné uznesenie okresného súdu v napadnutej časti týkajúcej sa trov
konania potvrdil a odporcu zároveň zaviazal zaplatiť navrhovateľom v 1. 6. rade spoločne
a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania vo výške 556,38 eur k rukám právnej
zástupkyne navrhovateľov.
3. Ako ďalej sťažovateľ uvádza, „... u žalovaného sa jednalo o bránenie svojich práv,
zaručených Ústavou Slovenskej republiky a v súlade s platnou judikatúrou, pričom pri
rozhodovaní o trovách konania súd dostatočne neprihliadol na okolnosti prípadu.
V predmetnej veci som ako žalovaný namietal vyčíslenie trov konania čo do počtu
úkonov, ako aj vyčíslenie hodnoty sporu a v spojitosti s uvedeným aj vyčíslenie trov
právneho zastupovania právnou zástupkyňou navrhovateľov, v dôsledku čoho bola
2
navýšená a nesprávne vyčíslená odmena za jeden úkon právnej pomoci v zmysle tarifnej
odmeny.
Odvolací súd sa s námietkami žalovaného zákonným spôsobom dostatočne
nevysporiadal, priznal trovy vyčíslené právnou zástupkyňou navrhovateľov tak, ako je
uvedené v napadnutom uznesení odvolacieho súdu.
Týmto nesprávnym postupom súdu došlo neoprávnene k navýšeniu trov právneho
zastupovania.“.
4. Sťažovateľ následne s poukazom na skutkové okolnosti prípadu, ako
i rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a svoju nepriaznivú sociálnu
situáciu poznamenáva, že „... sa jedná o právnu vec, kedy súd nebol viazaný rozhodnúť
o trovách konania podľa výsledku sporu, ale s prihliadnutím na hodnotu sporu, výšku trov
konania, priebeh konaní, osobu žalovaného a jeho majetkové pomery, rozhodnutie o
trovách konania vedie na strane odporcu k neprimeraným finančným tvrdostiam. Odporca
vzhľadom na svoj vek a zárobok nie je schopný trovy konania znášať a napriek tomu, že si
finančné prostriedky na zaplatenie trov zapožičal v snahe predísť prípadnej exekúcii
a ďalším nákladom spojeným s vymáhaním pohľadávky v exekučnom konaní.
V zmysle zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli
k uplatneniu nároku na súde. ...
Súd pri rozhodovaní o trovách konania nevzal do úvahy všetky okolnosti, ktoré bol
zo zákona povinný zohľadniť pri posudzovaní možnosti jeho aplikácie § 150 OSP
a nesprávne vyhodnotil okolnosti významné z hľadiska rozhodovania podľa tohto zákonného
ustanovenia. Poukazujem na to, že § 150 OSP je vyjadrením jednej z výnimiek zo zásady
náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v § 142 OSP.“.
5. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil tento
nález:
„Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9 Co 1082/2014 605 z 26.1.2015 zrušuje
a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.
Sťažovateľ netrvá na ústnom pojednávaní pred Ústavným súdom.
Uplatňujem si trovy právneho zastupovania v tomto konaní v sume 277,10 eur podľa
pripojeného vyčíslenia.“
II.
6. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
8. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,
ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa
nemusí odôvodniť.
9. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek
tomu, že sťažovateľ je zastúpený advokátkou, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu
4
na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 zákona
o ústavnom súde.
10. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť
ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti
petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy),
v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.
1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom
z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže
ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej
sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv
(m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
11. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa
ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,
prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
12. V zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem
všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie:
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili
základné práva alebo slobody,
c) proti komu smeruje.
13. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,
je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom
súde).
14. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľom predložená sťažnosť
neobsahuje návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľ
od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určito
a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom na rozhodnutie
ústavného súdu v uvedenej veci. Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je
neúplná a v kontexte obsahu sťažnosti nezrozumiteľná. Sťažovateľ sa v petite sťažnosti
domáha zrušenia označeného rozhodnutia Krajského súdu v Nitre bez toho, (i) aby v petite
požadoval vyslovenie porušenia ním označených práv, resp. (ii) aby v petite aspoň uviedol,
aké základné práva, resp. slobody boli v jeho prípade porušené.
Ústavnou podmienkou postupu ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa
§ 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde však je, aby ústavný súd najprv vyhovel sťažnosti
podanej podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a svojím rozhodnutím vyslovil, že právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva alebo slobody
uvedené v druhej hlave ústavy alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce
z príslušnej medzinárodnej zmluvy, avšak takáto požiadavka nie je, ako už bolo uvedené,
v petite sťažnosti sťažovateľa obsiahnutá (bod 5). Podobne je sťažovateľ povinný v petite
rozhodnutia uviesť, aké základné práva, resp. slobody boli v jeho prípade porušené.
15. Z toho vyplýva, že ústavný súd z obsahu podania nemôže posúdiť ani otázku
svojej právomoci, do ktorej nepatrí ochrana pred nezákonnosťou, ale len pred neústavným
postupom a rozhodnutím orgánov verejnej moci.
Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že návrh na rozhodnutie vo veci samej
v predloženej sťažnosti nezodpovedá právomociam ústavného súdu vo vzťahu ku konaniam
o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb.
16. Takýto návrh znemožňuje zároveň ústavnému súdu preskúmať aj predpoklady
prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde a napokon aj otázku jej
6
prípadnej zjavnej neopodstatnenosti. Súčasne taký návrh neumožňuje ústavnému súdu
vymedziť rozsah, v ktorom by bolo možné sťažnosť prijať na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3
zákona o ústavnom súde). Tieto procesné predpoklady sa skúmajú jednotlivo a konkrétne
vo vzťahu ku každému napádanému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu a návrh
na rozhodnutie vo veci samej vymedzený v sťažnosti sťažovateľa z 15. apríla 2015 to
v celom rozsahu nerešpektuje.
17. Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných
náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
18. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa
konštatuje, že sťažnosť vykazuje také nedostatky náležitostí predpísaných ústavou
a zákonom o ústavnom súde, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných
podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri
jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
19. V závere ústavný súd poznamenáva, že rovnako i podaniu sťažovateľa z 1. júla
2013 vedenému na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 16884/2013 chýbali základné
elementárne náležitosti návrhu, o ktorom by ústavný súd mohol a mal meritórne konať
a rozhodovať podľa čl. 127 ústavy a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde, a preto bolo
predmetné podanie sťažovateľa, toho času rovnako právne zastúpeného JUDr. Príbelskou,
bez ďalšieho procesného postupu odložené v zmysle dikcie ustanovenia § 23a zákona
o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. mája 2015
8