Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 233/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného JUDr. Evou

Príbelskou, Janka Matušku 2178, Topoľčany, vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu podľa , práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, základného práva vlastniť majetok podľa a 4

Slovenskej republiky a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Nitre č. k. z 26. januára 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva vlastniť majetok

podľa a 4 a práva na ochranu majetku podľa Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského

súdu v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) č. k. z 26. januára 2015 (ďalej

aj„napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ, v právnom postavení

odporcu v pôvodnom konaní, bol účastníkom konania o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti. Okresný súd Nitra (ďalej len „okresný súd“) uznesením

č. k. z 2. októbra 2014 zrušil doplňujúci rozsudok okresného súdu

č. k. z 26. júla 2006, ktorým okresný súd rozhodol o trovách štátu

a zaviazal odporcu zaplatiť trovy štátu v sume 13,27 eur na účet okresného súdu, ako

i náhradu trov konania navrhovateľov v 1. 6. rade vo výške 13 940,76 eur k rukám právnej

zástupkyne navrhovateľov. Proti uzneseniu okresného súdu č. k.

z 2. októbra 2014 podal sťažovateľ v zákonnej lehote v časti trov konania odvolanie a na

základe podaného odvolania krajský súd napadnutým uznesením sp. zn.

z 26. januára 2015 predmetné uznesenie okresného súdu v napadnutej časti týkajúcej sa trov

konania potvrdil a odporcu zároveň zaviazal zaplatiť navrhovateľom v 1. 6. rade spoločne

a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania vo výške 556,38 eur k rukám právnej

zástupkyne navrhovateľov.

3. Ako ďalej sťažovateľ uvádza, „... u žalovaného sa jednalo o bránenie svojich práv,

zaručených a v súlade s platnou judikatúrou, pričom pri

rozhodovaní o trovách konania súd dostatočne neprihliadol na okolnosti prípadu.

V predmetnej veci som ako žalovaný namietal vyčíslenie trov konania čo do počtu

úkonov, ako aj vyčíslenie hodnoty sporu a v spojitosti s uvedeným aj vyčíslenie trov

právneho zastupovania právnou zástupkyňou navrhovateľov, v dôsledku čoho bola

2

navýšená a nesprávne vyčíslená odmena za jeden úkon právnej pomoci v zmysle tarifnej

odmeny.

Odvolací súd sa s námietkami žalovaného zákonným spôsobom dostatočne

nevysporiadal, priznal trovy vyčíslené právnou zástupkyňou navrhovateľov tak, ako je

uvedené v napadnutom uznesení odvolacieho súdu.

Týmto nesprávnym postupom súdu došlo neoprávnene k navýšeniu trov právneho

zastupovania.“.

4. Sťažovateľ následne s poukazom na skutkové okolnosti prípadu, ako

i rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a svoju nepriaznivú sociálnu

situáciu poznamenáva, že „... sa jedná o právnu vec, kedy súd nebol viazaný rozhodnúť

o trovách konania podľa výsledku sporu, ale s prihliadnutím na hodnotu sporu, výšku trov

konania, priebeh konaní, osobu žalovaného a jeho majetkové pomery, rozhodnutie o

trovách konania vedie na strane odporcu k neprimeraným finančným tvrdostiam. Odporca

vzhľadom na svoj vek a zárobok nie je schopný trovy konania znášať a napriek tomu, že si

finančné prostriedky na zaplatenie trov zapožičal v snahe predísť prípadnej exekúcii

a ďalším nákladom spojeným s vymáhaním pohľadávky v exekučnom konaní.

V zmysle zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli

k uplatneniu nároku na súde. ...

Súd pri rozhodovaní o trovách konania nevzal do úvahy všetky okolnosti, ktoré bol

zo zákona povinný zohľadniť pri posudzovaní možnosti jeho aplikácie

a nesprávne vyhodnotil okolnosti významné z hľadiska rozhodovania podľa tohto zákonného

ustanovenia. Poukazujem na to, že je vyjadrením jednej z výnimiek zo zásady

náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v .“.

5. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil tento

nález:

„Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 26.1.2015 zrušuje

a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

Sťažovateľ netrvá na ústnom pojednávaní pred Ústavným súdom.

Uplatňujem si trovy právneho zastupovania v tomto konaní v sume 277,10 eur podľa

pripojeného vyčíslenia.“

II.

6. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

9. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek

tomu, že sťažovateľ je zastúpený advokátkou, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu

4

na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

10. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ),

v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.

1 ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , , ).

11. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

12. V zmysle ustanovenia sťažnosť okrem

všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie:

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu smeruje.

13. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,

je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde).

14. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľom predložená sťažnosť

neobsahuje návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľ

od ústavného súdu domáha ( ), vymedzený presne, určito

a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom na rozhodnutie

ústavného súdu v uvedenej veci. Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je

neúplná a v kontexte obsahu sťažnosti nezrozumiteľná. Sťažovateľ sa v petite sťažnosti

domáha zrušenia označeného rozhodnutia Krajského súdu v Nitre bez toho, (i) aby v petite

požadoval vyslovenie porušenia ním označených práv, resp. (ii) aby v petite aspoň uviedol,

aké základné práva, resp. slobody boli v jeho prípade porušené.

Ústavnou podmienkou postupu ústavného súdu podľa a podľa

však je, aby ústavný súd najprv vyhovel sťažnosti

podanej podľa a svojím rozhodnutím vyslovil, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva alebo slobody

uvedené v druhej hlave alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce

z príslušnej medzinárodnej zmluvy, avšak takáto požiadavka nie je, ako už bolo uvedené,

v petite sťažnosti sťažovateľa obsiahnutá (bod 5). Podobne je sťažovateľ povinný v petite

rozhodnutia uviesť, aké základné práva, resp. slobody boli v jeho prípade porušené.

15. Z toho vyplýva, že ústavný súd z obsahu podania nemôže posúdiť ani otázku

svojej právomoci, do ktorej nepatrí ochrana pred nezákonnosťou, ale len pred neústavným

postupom a rozhodnutím orgánov verejnej moci.

Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že návrh na rozhodnutie vo veci samej

v predloženej sťažnosti nezodpovedá právomociam ústavného súdu vo vzťahu ku konaniam

o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb.

16. Takýto návrh znemožňuje zároveň ústavnému súdu preskúmať aj predpoklady

prípustnosti sťažnosti podľa a napokon aj otázku jej

6

prípadnej zjavnej neopodstatnenosti. Súčasne taký návrh neumožňuje ústavnému súdu

vymedziť rozsah, v ktorom by bolo možné sťažnosť prijať na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3

). Tieto procesné predpoklady sa skúmajú jednotlivo a konkrétne

vo vzťahu ku každému napádanému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu a návrh

na rozhodnutie vo veci samej vymedzený v sťažnosti sťažovateľa z 15. apríla 2015 to

v celom rozsahu nerešpektuje.

17. Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

().

18. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa

konštatuje, že sťažnosť vykazuje také nedostatky náležitostí predpísaných

a , že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných

podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri

jej predbežnom prerokovaní ( ).

19. V závere ústavný súd poznamenáva, že rovnako i podaniu sťažovateľa z 1. júla

2013 vedenému na ústavnom súde pod sp. zn. chýbali základné

elementárne náležitosti návrhu, o ktorom by ústavný súd mohol a mal meritórne konať

a rozhodovať podľa a a nasl. , a preto bolo

predmetné podanie sťažovateľa, toho času rovnako právne zastúpeného JUDr. Príbelskou,

bez ďalšieho procesného postupu odložené v zmysle dikcie ustanovenia § 23a zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2015

8