Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 116/2016
PDF · 115.3 KB
No categories available
I. ÚS 116/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátom
JUDr. Ladislavom Černákom, Legionárska 277/3, Maňa, vo veci namietaného porušenia
bližšie neurčených práv uzneseniami Okresného súdu Levice sp. zn. 8 Er 28/2004 zo 4. júla
2014 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9 CoE 112/2005 z 29. októbra 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. januára
2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie svojich bližšie neurčených práv uzneseniami Okresného súdu Levice (ďalej len
„okresný súd“) sp. zn. 8 Er 28/2004 zo 4. júla 2014 a Krajského súdu v Nitre (ďalej len
„krajský súd“) sp. zn. 9 CoE 112/2005 z 29. októbra 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenia“).
2. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľke ako povinnej
v 2. rade sa vedie exekučné konanie o vymoženie sumy 14 153,35 € s prísl., ktoré bolo
začaté na základe návrhu oprávneného. Okresný súd napadnutým uznesením nepovolil
odklad exekúcie a súčasne zamietol jej návrh na zastavenie exekúcie. Proti tomuto
uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd tak, že uznesenie
okresného súdu v napadnutých častiach potvrdil.
3. Sťažovateľka v sťažnosti nesúhlasí s právnymi závermi všeobecných súdov v jej
veci a v petite navrhuje, aby ústavný súd „namietané rozhodnutia - Uznesenie Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 9 CoE/112/2005-122 a Uznesenie Okresného súdu v Leviciach zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie“.
II.
4. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky
upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
7. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek
tomu, že sťažovateľka je kvalifikovane zastúpená advokátom, nespĺňa náležitosti
kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1,
a § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde.
8. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť
ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti
petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127
ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha
(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania
pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom
na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite
svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv
(m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
9. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem
všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie: a) ktoré základné
práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili..
10. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,
je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom
súde).
11. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľkou predložená sťažnosť
neobsahuje návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa od ústavného súdu
domáha (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne,
teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom na rozhodnutie ústavného súdu
v uvedenej veci. Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a v kontexte
obsahu sťažnosti aj neurčitá a nezrozumiteľná. Sťažovateľka sa v petite sťažnosti domáha
zrušenia napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu (pozri bod 3), ale na druhej
strane neuviedla, akému súdu má ústavný súd vec vrátiť na ďalšie konanie, a tiež
predovšetkým vôbec nepomenovala a neoznačila základné práva a slobody, ktoré mali byť
v jej veci porušené. Napokon ani z úvodu a odôvodnenia sťažnosti z 21. januára 2016, ktorú
koncipoval a podpísal jej právny zástupca, nevyplýva, aké konkrétne práva podľa ústavy,
prípadne medzinárodných zmlúv namieta.
12. Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných
náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, zastúpenej kvalifikovaným právnym
zástupcom, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút
povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra,
z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04).
13. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie
sťažovateľky a uvedené nedostatky sťažnosti (pozri body 11 a 12) odmietol sťažnosť
sťažovateľky už pri jej predbežnom prerokovaní pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne napr. I. ÚS 233/2015
a I. ÚS 240/2015).
14. V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky už v inej
veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 15/2010 navrhol tiež nevykonateľný petit podľa § 20 zákona
o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. februára 2016