Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 15/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. E. V., N., zastúpeného advokátom JUDr. L. Č., M.,

vo veci namietaného porušenia v konaniach

vedených Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. a Krajským súdom

v Nitre pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. E. V. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra

2009 osobne do podateľne doručená sťažnosť JUDr. E. V., N. (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia (ďalej len

„ústava“) v konaniach vedených Okresným súdom Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. a Krajským súdom v Nitre (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.

.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom okresného

súdu č. k. -146 z 13. marca 2007 (v poradí tretím) bol sťažovateľ (ktorý je

súdnym exekútorom) ako žalovaný zaviazaný zaplatiť O. B. ako žalobkyni (ďalej len

„žalobkyňa“) z titulu vydania bezdôvodného obohatenia sumu 395 000 Sk s 13 % úrokom

z omeškania ročne počítaným od 17. januára 2003, ako aj náhradu trov konania v sume

39 500 Sk. Rozsudkom krajského súdu č. k. -180 z 5. marca 2008 bol

rozsudok okresného súdu potvrdený vo veci samej a zmenený vo výroku o náhrade trov

prvostupňového konania tak, že sťažovateľ je povinný zaplatiť žalobkyni z tohto titulu

sumu 111 004 Sk a z titulu náhrady trov odvolacieho konania sumu 13 728 Sk.

V predchádzajúcich fázach konania vydal okresný súd najprv rozsudok č. k.

-52 zo 4. februára 2004 (ktorým rozhodol v merite veci totožne ako

v právoplatnom rozsudku) a potom rozsudok č. k. -98 z 18. januára 2005

(ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol). Oba tieto skoršie rozsudky boli uzneseniami

krajského súdu č. k. -65 z 31. mája 2004, ako aj č. k. -124

z 23. novembra 2005 zrušené a vec bola zakaždým vrátená na ďalšie konanie.

Podľa názoru sťažovateľa všeobecné súdy vydali tri prvostupňové a tri

druhostupňové rozhodnutia, ktoré sa diametrálne odlišovali. Dve rozhodnutia boli

v prospech sťažovateľa a štyri v prospech žalobkyne. Pritom sa za celý čas skutkovo vo veci

nič nezmenilo. Právoplatný rozsudok nepovažuje sťažovateľ za správny z viacerých

dôvodov, ktoré konkrétne uvádza.

Sťažovateľ je presvedčený, že v konaní došlo minimálne k hrubému porušeniu čl. 48

ods. 2 , a preto sa rozhodol túto sťažnosť podať.

Podľa zistenia ústavného súdu rozsudok krajského súdu č. k. -180

z 5. marca 2008 nadobudol právoplatnosť 12. mája 2008.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd považuje za potrebné predovšetkým konštatovať, že hoci sťažovateľ má

ako súdny exekútor úplné právnické vzdelanie a navyše je zastúpený advokátom ako

kvalifikovaným právnym zástupcom, napriek tomu podaná sťažnosť neobsahuje

požadované znenie rozhodnutia, vydanie ktorého chce sťažovateľ dosiahnuť (petit). Z textu

sťažnosti možno vyvodiť, že sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia čl. 48 ods. 2

. Podľa tohto ustanovenia každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Znamená to, že označené ustanovenie môže byť porušené jednak

v súvislosti s právom na verejné prerokovanie veci, ďalej na jej prerokovanie bez

zbytočných prieťahov, potom v súvislosti s právom na prítomnosť účastníka konania

a napokon v súvislosti s právom účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným

dôkazom. Sťažovateľ napriek tomu bližšie neoznačil, ktoré z uvedených viacerých práv

vyplývajúcich z konkrétne namieta.

Napriek uvedeným nedostatkom je z podania zrejmé, že sťažovateľ má na mysli

právo na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov, a to tak v konaní vedenom

okresným súdom, ako aj v odvolacom konaní vedenom krajským súdom. Keďže sťažovateľ

neuvádza žiadne konkrétne údaje o zbytočných prieťahoch v konaní, má podľa všetkého na

mysli celkovú dĺžku konania a zrejme práve túto považuje za neprimeranú.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Konanie vedené okresným súdom sa ukončilo ešte v roku 2007 vydaním posledného

rozsudku okresného súdu č. k. -146 z 13. marca 2007, jeho doručením

a napokon predložením spisu krajskému súdu pre účely odvolacieho konania. Hoci

ústavnému súdu nie je presne známe, kedy bol spis predložený krajskému súdu, muselo sa

tak stať v roku 2007, keďže na krajskom súde mala vec naposledy spisovú značku

. Akékoľvek prípadné zbytočné prieťahy na úrovni okresného súdu sa

momentom predloženia spisu krajskému súdu skončili. Zákonná dvojmesačná lehota

v súvislosti s namietanými zbytočnými prieťahmi v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. sa skončila dva mesiace po predložení spisu krajskému súdu. Preto

sťažnosť doručená do podateľne ústavného súdu 9. decembra 2009 bola podaná oneskorene.

Obdobná je situácia aj vo vzťahu ku konaniu vedenému krajským súdom pod sp. zn.

. Ani v tomto prípade nebola sťažnosť podaná v dvojmesačnej lehote

počítanej od ukončenia odvolacieho konania, keďže rozsudok krajského súdu nadobudol

právoplatnosť 12. mája 2008.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010