Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 26/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana

Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť

,

zastúpeného advokátkou ,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

3. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov), ktoré j e Krajský súd v Banskej

Bystrici p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky

, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 24. januára 2018 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ sa návrhom podaným

9. marca 2016 Okresnému súdu Bratislava I domáhal nariadenia návratu maloletej dcéry

, nar. (ďalej len „maloletá“), do krajiny obvyklého pobytu,

ktorou je Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, podľa ustanovení

Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len

„Haagsky dohovor“) a podľa ustanovenia a nasl. .

Návrh sťažovateľa bol 21. marca 2016 postúpený Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorý

uznesením sp. zn. z 3. júna 2016 návrh zamietol. Na základe odvolania

sťažovateľa bola vec predložená 12. júla 2016 krajskému súdu, ktorý do dňa podania

ústavnej sťažnosti o odvolaní nerozhodol. Na základe návrhu sťažovateľa krajský súd

uznesením sp. zn. z 5. septembra 2017 rozhodol len o nariadení

neodkladného opatrenia.

3. Sťažovateľ je toho názoru, že nečinnosťou a neefektívnym konaním krajského

súdu dochádza v namietanom konaní k porušeniu jeho označených práv, a v odôvodnení

sťažnosti bližšie argumentuje:

„Predmetný Haagsky dohovor z roku 1980 sa vzťahuje na celé konanie a je ním

viazaný aj Krajský súd v Banskej Bystrici, pričom analogicky, za použitia článku 1, 2 a 11

Dohovoru, by mal vec vyriešiť do 6 týždňov od doručenia veci. Krajský súd v Banskej

Bystrici však v zmysle Dohovoru nepostupoval a dodnes nepostupuje.

... Nakoľko ani po 8 mesiacoch od predloženia veci Krajskému súdu v Banskej

Bystrici tento vo veci nerozhodol v druhom stupni, pričom v dôsledku neplnenia si

povinností uložených britským súdom matke maloletej, bol sťažovateľ nútený žiadať súd

aspoň o dočasnú úpravu ohľadne styku s maloletou.

Sťažovateľ ako otec podal v konaní o vydanie maloletej do krajiny jej obvyklého

pobytu v čase odvolacieho konania Návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý

upravil podaním zo dňa 06.03.2017.

... Od doručenia návrhu na Okresný súd Banská Bystrica prešlo viac ako 19

mesiacov, z toho 15 mesiacov je vec na krajskom súde v Banskej Bystrici, a to aj napriek

skutočnosti, že Haagsky dohovor v článku 11, ako aj , ukladá súdu povinnosť

rozhodnúť konanie o návrat v lehote 6 týždňov odo dňa podania návrhu.

Máme za to, že nie sú dôvody, aby Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci plynule

nekonal a vo veci nerozhodol. Podľa názoru sťažovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici

vo veci nekonal bez zbytočných prieťahov a svojím nekonaním tak neúmyselne, avšak

skutočne napomáha v protiprávnom stave spôsobenom matkou maloletej a koná

(resp. nekoná) v priamom rozpore s najlepším záujmom maloletej...

Máme za to, že existenciu zbytočných prieťahov v konaní nemôže sám o sebe vylúčiť

ani fakt, že v predmetnej veci krajský súd určité úkony vykonal a vydal aj neodkladné

opatrenie...

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci sťažovateľ má za to, že ide

o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov, takže ju súd má skončiť čo

najskôr, najmä keď prosté plynutie času v trvaní 19 mesiacov môže viesť k nenapraviteľným

dôsledkom vo vzťahu medzi otcom a maloletou.

... Sťažovateľ ako navrhovateľ voči súdu nespôsobil predĺženie konania. Sťažovateľ

ako účastník konania mal a má aktívny prístup k uplatňovaniu svojich práv a plneniu

povinností.

Ďalej je sťažovateľ toho názoru, že samotné podania matky nebránili a nebránia

Krajskému súdu vo veci konať a meritórne rozhodnúť. Matka v konaní uviedla, že bola

podaná žaloba o zrušenie rozhodnutia anglického súdu, ktorým boli navrhovateľovi

priznané rodičovské práva. Dňa 21.06.2017 bola predsedovi senátu pánovi

doručená správa od právneho zástupcu matky, že anglický súd napriek splneniu

všetkých podmienok neustále žalobu vracia späť bez akéhokoľvek vysvetlenia...

Sťažovateľ uviedol v samotnom konaní pred súdom, že on a ani jeho právny zástupca

vo Veľkej Británii, nemajú žiadnu vedomosť o tom, že by vo Veľkej Británii prebiehalo...

konanie o zrušenie rozhodnutia anglického súdu o priznaní rodičovských práv a povinností

k maloletému dieťaťu. Túto vedomosť má otec len z tvrdení matky. Otcovi a ani jeho

právnemu zástupcovi vo Veľkej Británii nie sú v údajne prebiehajúcom konaní vo Veľkej

Británii ani doručované žiadne písomnosti, súd otca ani jeho právneho zástupcu v danej

veci nikdy nekontaktoval, otec a ani jeho právny zástupca vo Veľkej Británii nedisponujú

žiadnymi informáciami, že by predmetné konanie o zrušenie rozhodnutia bolo vôbec začaté.

... Na základe uvedeného má sťažovateľ za to, že neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by

mali procesný význam pre konanie o nariadenie návratu maloletej do krajiny jej obvyklého

pobytu a pre ktoré by súd nemohol plynulo konať a vo veci čo najskôr rozhodnúť.“

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

rozhodol o porušení jeho v záhlaví označených práv postupom krajského súdu

v namietanom konaní, aby prikázal krajskému súdu v namietanom konaní konať bez

zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

a náhradu trov konania v sume 312,34 €.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja

účastníci konania: krajský súd, zastúpený jeho podpredsedom listom sp. zn. Spr 186/18

z 22. februára 2018, a právna zástupkyňa sťažovateľa k vhodnosti ústneho pojednávania

listom zo 16. februára 2018.

5.1 Podpredseda krajského súdu vo svojom stanovisku k sťažnosti okrem

chronológie úkonov vykonaných krajským súdom v namietanom konaní k veci uviedol:

„Z chronológie procesných úkonov vyplýva, že sudca spravodajca veci

priebežne vo veci konal, pričom samotná dĺžka konania bola ovplyvnená aj

procesnými úkonmi jednotlivých účastníkov konania, ako aj nečinnosťou právnej

zástupkyne matky maloletého dieťaťa preukázať tvrdené skutočnosti a doložiť doklady na

výzvy súdu ohľadne konania prebiehajúceho vo Veľkej Británii.

... Dňa 31. mája 2017 bola Krajskému súdu v Banskej Bystrici do rúk predsedu súdu

doručená sťažnosť na prieťahy v konaní podľa v platnom

znení. Po prešetrení sťažnosti v odpovedi zo dňa 28. júna 2018 bolo konštatované, že

s prihliadnutím na nápad veci dňa 12. júla 2016 došlo k porušenie práva účastníka

na prerokovanie konania bez zbytočných prieťahov a sťažnosť bola považovaná za

dôvodnú. K prieťahom v konaní došlo však z objektívnych dôvodov, nie nečinnosťou súdu.

Subjektívne prieťahy v konaní spočívajúce na strane sudcu zistené neboli. Konaniu sp. zn.

bola zo strany orgánov riadenia a správy súdu venovaná zvýšená

pozornosť, aby súd následne vo veci rozhodol v primeranom čase a nevznikali ďalšie

zbytočné prieťahy v konaní. Za tým účelom boli pravidelne žiadané správy o stave konania.

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -435

z 21. novembra 2017 v nadväznosti na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica

č. k. -251 zo dňa 3. júna 2016 nadobudlo právoplatnosť dňa 8. januára 2018.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa článku 127 ods. 1

je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa...

Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 8. januára 2018 nadobudlo právoplatnosť konečné

rozhodnutie v súdnom konaní, v ktorom sú namietané prieťahy v konaní, aktuálne už

nemôže dochádzať k zásahu krajského súdu do základných práv sťažovateľa.“

Zároveň oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným

súdom.

5.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku doručenom ústavnému

súdu 20. februára 2018 uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom

a súhlasí s jeho upustením.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

10. Ústavný súd si pri výklade základného „práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo

na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , ).

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel

možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis ,

, ).

12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala

predtým z niektorých ustanovení (ďalej len „OSP“), a to

, , a , ktorý platil do 30. júna 2016,

a v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“, a v zmysle § 157

ods. 1 „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.

Rovnaké povinnosti súdu a sudcu vyplývajú aj z ustanovení čl. 12 a § 30 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len

„CMP“).

13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj

v danom prípade.

14. Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že povaha prerokúvanej veci, ktorou je rozhodnutie

o pobyte maloletého dieťaťa, je osobitne citlivou statusovou záležitosťou a ako taká si

vyžaduje osobitný dôraz na rýchly a efektívny postup okresného súdu (,

m. m. ).

15. Posúdením namietaného konania podľa prvého kritéria ústavný súd dospel

k záveru, že preskúmavané odvolacie konanie nemožno hodnotiť v okolnostiach prípadu

sťažovateľa ako skutkovo či právne zložité. Právna úprava, ktorú je v predmetnom konaní

potrebné aplikovať, predstavuje ustanovenia Haagskeho dohovoru a ustanovenia

tzv. komunitárneho práva (nariadenie rady ES č. 2201/2003, tzv. Brusel II), ktoré sa

nevyznačujú mimoriadnou komplikovanosťou, a teda právnu zložitosť veci ústavný súd

nezistil. Ústavný súd nezistil ani faktickú zložitosť veci, pričom v tejto súvislosti poukazuje

na skutočnosť, že krajský súd rozhodol bez nariadenia pojednávania potvrdzujúcim

rozhodnutím, keď na základe skutkového stavu zisteného okresným súdom dospel

k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v prípade návrhu sťažovateľa

neboli splnené podmienky pre nariadenie návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu.

Napokon na zložitosť veci nepoukázal ani podpredseda krajského súdu vo svojom vyjadrení

k sťažnosti.

16. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v namietanom konaní,

ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu

pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným

prieťahom.

17. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu, pričom pri hodnotení

jeho postupu bol ústavnému súdu podkladom prehľad procesných úkonov v danej veci

spracovaný a predložený krajským súdom. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že krajský súd

v namietanom konaní rozhodoval od 12. júla 2016, keď mu bola vec predložená,

do 21. novembra 2017, keď o odvolaní sťažovateľa meritórne rozhodol. Z meritórneho

rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že krajský súd svoj právny záver založil na rovnakom

skutkovom zistení ako súd prvej inštancie, že v čase premiestnenia maloletej disponovala

opatrovníckym právom len matka maloletej (odporkyňa, pozn.), ktorá z tohto dôvodu mala

právo určiť miesto pobytu dieťaťa, a preto „otázku rodičovskej zodpovednosti v danom

konaní nebolo potrebné bližšie riešiť, pretože po rozhodnutí v danej veci, bude táto otázka

predmetom... ďalších konaní“. Vzhľadom na uvedené preto ústavný súd hodnotí postup

krajského súdu, ktorý svoj procesný postup v namietanom konaní zameral najmä

na preukázanie skutočnosti o začatí súdneho konania vo Veľkej Británii o zrušenie rozsudku

o priznaní rodičovskej zodpovednosti sťažovateľa k maloletej, pričom krajský súd napokon

vec posúdil aj bez preukázania tejto skutočnosti, ako neefektívny. Ústavný súd zistil

v postupe krajského súdu aj nečinnosť v trvaní 3 a pol mesiaca v období od 8. augusta 2016

do 24. novembra 2016.

18. Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu

nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, pre ktoré sa sťažovateľ

obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. , ,

).

19. Ústavný súd konštatuje, že uvedený neefektívny postup krajského súdu v spojení

so zisteným obdobím nečinnosti vyústil do zbytočných prieťahov v namietanom konaní. Aj

napriek tomu, že krajský súd rozhodujúci v odvolacom konaní nie je viazaný lehotou tak,

ako to je v prípade rozhodovania súdu prvej inštancie ( ), vzhľadom

na povahu prerokúvanej veci vyžadujúcej rýchly a efektívny postup nemožno považovať

dobu 16 mesiacov za primeranú a ani za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému

právu sťažovateľa zaručenému , resp. dohovoru.

20. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

krajského súdu v namietanom konaní, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

rozhodnutia.

21. Vzhľadom na to, že uznesením krajského súdu z 21. novembra 2017 bola

predmetná vec na krajskom súde právoplatne rozhodnutá, neprichádzalo do úvahy

v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa .

22. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ

žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € poukazujúc „najmä

na dlhotrvajúcu právnu neistotu, kedy konanie, ktoré malo podľa medzinárodnej zmluvy

platnej a záväznej pre Slovenskú republiku byť skončené do 6 týždňov, trvá už 19 mesiacov

a do dnešného dňa nebolo právoplatne skončené“.

23. Ústavný súd pri rozhodovaní otázky priznania primeraného finančného

zadosťučinenia aplikoval zásadu spravodlivosti, zohľadnil konkrétne okolnosti prípadu

sťažovateľa a zároveň sa riadil úvahou, že cieľom priznania primeraného finančného

zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo

slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou. V uvedenom smere

ako relevantnú zohľadnil ústavný súd predovšetkým skutočnosť, že ešte pred rozhodnutím

ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa bola jeho vec krajským súdom meritórne

rozhodnutá a toho času je právoplatne skončená, v dôsledku čoho došlo k nastoleniu právnej

istoty sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené preto ústavný súd považoval výrok o porušení

základného práva sťažovateľa podľa a jeho práva podľa

dohovoru za dostatočnú ochranu jeho práv a finančné zadosťučinenie mu nepriznal (bod 2

výroku tohto rozhodnutia).

24. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou

, a s poukazom na výsledok konania podľa § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde uložil krajskému súdu povinnosť uhradiť sťažovateľovi trovy konania

v ním uplatnenej sume 312,34 € za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017

(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a

ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Trovy konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s Civilného

sporového poriadku) podľa bodu 3 výroku tohto rozhodnutia.

25. Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť

dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. marca 2018