Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 196/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. augusta 2012

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

o prijatej sťažnosti maloletého R. D. S., N., zastúpeného zákonnou zástupkyňou V. S., N.,

právne zastúpeného advokátom JUDr. A. S., Advokátska kancelária, D., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod

sp. zn. (pôvodne vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod

sp. zn. ) takto

rozhodol:

1. Základné právo maloletého R. D. S. na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. )

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. R. D. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť R. D. S. trovy konania v sume

323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) na účet jeho právneho zástupcu,

advokáta JUDr. A. S., Advokátska kancelária, D., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -8 z 2. mája 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť maloletého R. D. S., N. (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného zákonnou zástupkyňou V. S., N., vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ sa návrhom podaným prostredníctvom

svojho kolízneho opatrovníka 28. mája 2002 Okresnému súdu Dolný Kubín domáhal

určenia otcovstva voči odporcovi, štátnemu občanovi Spojených štátov amerických (ďalej

len „USA“). Právna vec sťažovateľa bola na Okresnom súde Dolný Kubín vedená

pod sp. zn. .

Podľa vyjadrenia sťažovateľa sa Okresný súd Dolný Kubín pokúsil doručiť

odporcovi predmetný návrh a príslušným justičným orgánom USA žiadosť o vykonanie

dôkazu – výsluchu odporcu, a to prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo“). Pokusy o doručenie súdnych zásielok odporcovi však

boli neúspešné.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol, že k 1. januáru 2008 došlo k zmene miestnej

príslušnosti okresných súdov a jeho vec bola z uvedeného dôvodu pridelená okresnému

súdu.

Podľa názoru sťažovateľa doterajší postup konajúcich súdov vo veci, v ktorej

od podania samotného návrhu uplynulo už takmer 10 rokov, vykazuje zbytočné prieťahy

v konaní, a teda porušenie jeho základného práva zaručeného a jeho

práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd

rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , prikázal okresnému súdu konať vo veci bez

zbytočných prieťahov a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €,

ako aj trovy právneho zastúpenia.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd

prostredníctvom svojej predsedníčky. List okresného súdu zo 4. júna 2012 obsahoval

podrobný chronologický prehľad vykonaných procesných úkonov a okresný súd v ňom

uviedol, že nejde o spor skutkovo či právne zložitý za predpokladu aktívnej spolupráce

justičného orgánu štátu, ktorého je odporca občanom. Podľa vyjadrenia zákonnej sudkyne

problematickou v posudzovanej veci je okolnosť, že návrh smeruje voči odporcovi, ktorý je

štátnym občanom USA, a nemožno mu preto ustanoviť pre účely konania opatrovníka.

Okresný súd ďalej poukázal na skutočnosť prechodu výkonu súdnictva vo veci sťažovateľa

z Okresného súdu Dolný Kubín na okresný súd na základe ,

ktorým sa mení a dopĺňa o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej

republiky a o zmene v znení neskorších

predpisov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), pričom k etape konania tohto

súdu sa nevyjadril a vo vzťahu k etape konania vykonávaného pred okresným súdom

argumentoval, že meritórne rozhodnutie veci sťažovateľa je priamo závislé od vybavenia

žiadosti o právnu pomoc adresovanej justičným orgánom USA, na stav vybavenia ktorej sa

okresný súd v primeraných časových intervaloch informuje a uvedená okolnosť je jediným

dôvodom majúcim podstatný vplyv na dĺžku posudzovaného konania.

V závere listu predsedníčka okresného súdu oznámila, že netrvá na tom, aby sa

o prijatej sťažnosti konalo ústne pojednávanie.

Právny zástupca sťažovateľa sa vyjadril k stanovisku okresného súdu v liste

doručenom ústavnému súdu 20. júna 2012, v ktorom odvolávajúc sa aj na judikatúru

štrasburských orgánov ochrany práva uviedol, že zákonnú zmenu príslušnosti súdov

vo svojej veci (prechod výkonu súdnictva z Okresného súdu Dolný Kubín na okresný súd)

nemohol sťažovateľ nijakým spôsobom ovplyvniť, a preto je toho názoru, že predmetom

konania pred ústavným súdom by mali byť aj prípadné zbytočné prieťahy spôsobené

Okresným súdom Dolný Kubín.

V závere listu právny zástupca oznámil, že sťažovateľ súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania v danej veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Z obsahu súdneho spisu ústavný súd zistil tieto relevantné skutočnosti týkajúce sa

priebehu a stavu posudzovaného konania:

Okresný súd Dolný Kubín predvolal a vypočul 7. mája 2002 zákonnú zástupkyňu

sťažovateľa, ktorá označila ako otca sťažovateľa občana USA a zároveň oznámila

konajúcemu súdu identifikačné údaje odporcu, ktoré jej boli známe, a zároveň sa vyjadrila,

že sa domnieva, že odporca nebude chcieť uznať svoje otcovstvo k maloletému dieťaťu.

Kolízny opatrovník sťažovateľa podal 28. mája 2002 na Okresnom súde Dolný

Kubín návrh na určenie otcovstva. Zákonná zástupkyňa sťažovateľa 14. septembra 2005

žiadala o určenie termínu pojednávania, žiadosť zopakoval aj kolízny opatrovník

20. septembra 2005.

Okresný súd Dolný Kubín uzneseniami z 24. a 25. januára a 2006 vyzval odporcu

na vyjadrenie sa k podanému návrhu, predvolal ho na pojednávanie určené na 12. júl 2006

a ustanovil vo veci tlmočníka a prekladateľa z jazyka anglického do jazyka slovenského

a opačne.

Okresný súd Dolný Kubín 3. apríla 2006 požiadal Veľvyslanectvo Slovenskej

republiky v USA (ďalej len „veľvyslanectvo“) o doručenie písomností odporcovi, pretože

ich predchádzajúce doručenie nebolo úspešné.

Okresný súd Dolný Kubín 9. mája 2006 zaslal prostredníctvom ministerstva

Ministerstvu spravodlivosti Českej republiky žiadosť o spoluprácu, v ktorej ho žiadal

o zistenie, či odporca označený zákonnou zástupkyňou sťažovateľa za otca má aj české

štátne občianstvo; ak áno, aká je jeho posledná známa adresa v Českej republike, pretože

podľa tvrdenia zákonnej zástupkyne sťažovateľa je odporca pôvodom Čech (Ministerstvo

spravodlivosti Českej republiky odpovedalo na žiadosť 3. júla 2006 a oznámilo, že odporca

nie je evidovaný v ústrednej štátnoobčianskej evidencii Českej republiky).

Veľvyslanectvo 12. mája 2006 konajúcemu súdu oznámilo, že jeho podanie bolo

odstúpené na priame vybavenie Generálnemu konzulátu Slovenskej republiky v Los

Angeles (ďalej len „generálny konzulát“). Generálny konzulát oznámil konajúcemu súdu

10. júla 2006, že odporcovi sa nepodarilo zásielku doručiť, pretože odporca si ju na pošte

nevyzdvihol. Konajúci súd žiadal 20. júla 2006 generálny konzulát o zistenie skutočnosti, či

sa odporca na adrese, na ktorú mu bola písomnosť doručovaná, reálne zdržiava.

Konajúci súd výzvou z 2. augusta 2006 žiadal zákonnú zástupkyňu sťažovateľa, aby

oznámila, či je jej známa aktuálna adresa odporcu. Táto reagovala na výzvu 9. augusta 2006

zápornou odpoveďou.

Generálny konzulát 5. augusta 2006 konajúcemu súdu oznámil, že opätovne

doručovanú zásielku odporca odmietol prevziať.

Okresný súd Dolný Kubín 8. januára 2007 spracoval „Žiadosť o vykonanie dôkazu

podľa Dohovoru o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach

podpísaného v Haagu 18. marca 1970“ adresovanú príslušným justičným orgánom USA

(ďalej len „žiadosť o vykonanie dôkazu“) a 26. marca 2007 ju zaslal prostredníctvom

ministerstva príslušným justičným orgánom USA.

Urgencie vo veci predmetnej žiadosti o vykonanie dôkazu vypracoval okresný súd

10. marca 2008 a 26. augusta 2008. Odpoveď na urgencie bola okresnému súdu

ministerstvom doručená 9. októbra 2008; ministerstvo mu oznámilo, že urgencie boli

príslušným justičným orgánom USA zaslané 26. marca 2008 a odpoveď nebola ministerstvu

zatiaľ doručená. Ministerstvo tiež oznámilo, že novembri 2008 požiada o súčinnosť

veľvyslanectvo; pre tieto účely požiadalo 20. novembra 2008 okresný súd o zaslanie kópie

žiadosti o vykonanie dôkazu, ktorý ju ministerstvu zaslal 14. januára 2009.

Vybavenie žiadosti o vykonanie dôkazu urgoval okresný súd prostredníctvom

ministerstva 2. marca 2009. Ministerstvo zaslalo 17. marca 2009 okresnému súdu

oznámenie veľvyslanectva z 26. februára 2009 o tom, že Ministerstvu spravodlivosti USA

bola 26. februára 2009 zaslaná žiadosť o oznámenie stavu vybavenia žiadosti o vykonanie

dôkazu.

Okresný súd prostredníctvom ministerstva urgoval vybavenie žiadosti o vykonanie

dôkazu priebežne, a síce 30. júla 2009, keď následne mu bola doručená negatívna odpoveď

o stave jej vybavenia 19. augusta 2009, 28. októbra 2009 a 28. apríla 2010; potom

3. mája 2010, keď následne opäť dostal negatívnu odpoveď 26. mája 2010 a 21. júla 2010;

ďalej 29. októbra 2010, keď následne mu bola doručená negatívna odpoveď

19. novembra 2010; takisto 16. marca 2011, keď následne dostal negatívnu odpoveď

5. mája 2011 a 30. júna 2011, a napokon 29. decembra 2011, keď mu opäť bola doručená

negatívna odpoveď 11. januára 2012 a 6. marca 2012.

Okresný súd 3. januára 2012 predvolal zákonnú zástupkyňu sťažovateľa pre účely

vykonania výsluchu na 13. január 2012; zákonná zástupkyňa sťažovateľa sa vopred

ospravedlnila a uviedla, že sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky, pričom

požiadala o určenie iného termínu. Okresný súd určil nový termín výsluchu

na 20. apríl 2012, zákonná zástupkyňa sťažovateľa vopred ospravedlnila neprítomnosť

pobytom mimo územia Slovenskej republiky a oznámila, že sa vráti v máji 2012, čo vopred

konajúcemu súdu oznámi. Okresný súd vykonal 23. mája 2012 výsluch zákonnej

zástupkyne sťažovateľa, ktorá uviedla, že nemá vedomosť o pobyte odporcu.

Konanie vo veci sťažovateľa nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu meritórne

skončené.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia jeho základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , , ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

k porušeniu základného práva podľa (ako aj práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadnil tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria

ústavný súd považoval aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom posudzovaného konania je určenie otcovstva k maloletému dieťaťu.

Základnými kritériami hodnotenia zložitosti veci je aj v tomto prípade skutkový stav

a relevantná právna úprava vzťahujúca sa na danú vec. Ústavný súd konštatuje, že

zo skutkového hľadiska nemožno hovoriť o veci osobitne zložitej, pretože spomínaný návrh

smeroval proti jednému mužovi, ktorého miesto pobytu bolo zistené už v počiatočnej fáze

konania. Keďže za otca dieťaťa bol označený americký štátny občan žijúci mimo územia

Slovenskej republiky, právna úprava relevantná na rozhodovanie je v porovnaní s prípadmi

určovania otcovstva muža, ktorý je občanom Slovenskej republiky, o niečo

komplikovanejšia, rozhodne však nie mimoriadne zložitá. Ustanovenia zákona

č. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších

predpisov vzhľadom na konkrétne okolnosti prerokovávanej veci jednoznačne v tomto

prípade odkazujú na použitie slovenského právneho poriadku (§ 23, § 24 a § 24a

citovaného zákona). Relevantná právna úprava je teda obsiahnutá v

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (resp.

predchádzajúca právna úprava o rodine v znení neskorších

predpisov). Cudzí, resp. medzinárodný prvok v konaní (odporca, ktorý je cudzím štátnym

príslušníkom) môže mať (a v prípade sťažovateľa aj má) za následok zdĺhavosť konania,

pretože vykonávanie všetkých úkonov si vyžaduje súčinnosť s orgánmi cudzieho štátu,

preklady písomností do cudzieho jazyka a určovanie termínov pojednávaní s dostatočným

predstihom. Doručovanie súdnych písomnosti a dožiadaní na vykonanie dôkazov

sa v súdnych konaniach s medzinárodným prvkom realizuje na základe medzinárodných

zmlúv, ku ktorým pristúpila aj Slovenská republika.

Právna úprava, ktorú v predmetnom konaní bolo potrebné aplikovať, predstavovala

teda ustanovenia vnútroštátneho práva aj medzinárodných zmlúv. Uplatnenie tejto právnej

úpravy však nie je natoľko zložité, aby ním bolo možné ospravedlniť dlhé obdobie

nečinnosti Okresného súdu Dolný Kubín v počiatočnej fáze konania (v období od r. 2002 až

do r. 2006).

Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že povaha prerokúvanej veci, ktorou je určenie

otcovstva k maloletému dieťaťu, a úprava práv a povinnosti rodičov k tomuto dieťaťu, je

osobitne citlivou statusovou záležitosťou spojenou s osobou maloletého dieťaťa (otázka

určenia otcovstva a následná otázka výživného pre maloleté dieťa) a ako taká si vyžaduje

osobitný dôraz na rýchly a efektívny postup okresného súdu.

2. V správaní sťažovateľa, resp. jeho zákonnej zástupkyne neboli zistené momenty,

ktoré by mali negatívny vplyv na rýchlosť a plynulosť konania, zákonná zástupkyňa

sťažovateľa rešpektovala predvolania konajúcich súdov a dostavila sa na oba vykonané

výsluchy, kde poskytla konajúcim súdom všetky jej známe relevantné informácie.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa, bol postup konajúcich súdov.

Ústavný súd v postupe Okresného Dolný Kubín zistil rozsiahle obdobie nečinnosti,

keď tento nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka. Išlo o etapu konania

od 28. mája 2002, keď kolízny opatrovník sťažovateľa podal návrh na určenie otcovstva

do 24. januára 2006, keď vydal Okresný súd Dolný Kubín uznesenie obsahujúce výzvu

k vyjadreniu adresovanú odporcovi, v rámci ktorej sa nečinnosť súdu premietla

do zbytočných prieťahov v celkovom rozsahu približne 3 rokov a 6 mesiacov.

Ústavný súd ďalej zistil, že v nasledujúcej fáze konania oba súdy v súčinnosti

so zainteresovanými orgánmi Slovenskej republiky konali plynulo postupujúc v súlade

s relevantnou právnou úpravou, avšak bez poskytnutia súčinnosti príslušných justičných

orgánov USA, ktoré na jeho žiadosť o vykonanie dôkazu nereagovali. Z tohto dôvodu

nemohli úkony konajúcich súdov priniesť požadovaný efekt.

Ústavný súd konštatuje, že neprimeraná (doterajšia) dĺžka posudzovaného konania

vedeného pred konajúcimi súdmi nebola závislá od skutkovej či právnej zložitosti veci a ani

nebola vyvolaná správaním zákonnej zástupkyne sťažovateľa. Rozhodujúcimi faktormi,

ktoré mali vplyv na túto neprimeranú dobu konania, boli v prvotnej etape konania zbytočné

prieťahy v konaní Okresného súdu Dolný Kubín, ktorých sa dopustil v dôsledku zisteného

obdobia nečinnosti, a v druhej etape konania (od r. 2007) nedostatočná súčinnosť

príslušných justičných orgánov USA, ktorú však nemožno pripísať na vrub konajúcim

súdom.

Na základe týchto zistených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že

v napadnutom konaní v právnej veci sťažovateľa došlo postupom konajúcich súdov jednak

ku zbytočným prieťahom ( ), ale predovšetkým z objektívneho hľadiska,

ktoré akcentuje čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemožno v žiadnom prípade dobu doterajšieho

trvania konania pred všeobecnými súdmi na jednom stupni (10 rokov) považovať

za primeranú. Ústavný súd preto rozhodol, že označené práva sťažovateľa porušené boli

(bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd pripomína, že pri posudzovaní postupu konajúcich súdov vychádzal

z toho, že k 1. januáru 2008 prešiel na základe výkon súdnictva

vo veci sťažovateľa z Okresného súdu Dolný Kubín na okresný súd. Z uvedeného dôvodu

v zmysle ustanovení v spojení s a v súlade

s doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavného súdu nesie okresný súd zodpovednosť

za porušenie označených práv sťažovateľa aj za obdobie, v ktorom vo veci konal Okresný

súd Dolný Kubín.

III.

Pretože ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a konanie

nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu pred okresným súdom meritórne skončené,

prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav

právnej neistoty, v ktorom sa sťažovateľ domáhajúc sa rozhodnutia súdu vo svojej veci

nachádza (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal vzhľadom na osobitný charakter konania a jeho

neprimeranú dĺžku o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 20 000 €.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu

3 000 €. Táto suma zohľadňuje doterajšiu dĺžku konania, rozsah zbytočných prieťahov

v konaní a s tým spojenú ujmu sťažovateľa, ako aj osobitný charakter posudzovanej veci,

vrátane faktorov spojených s medzinárodným prvkom uplatňovaným v konaní, ktoré

nemohli konajúce súdy ovplyvniť.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov

konania pred ústavným súdom, ktorých výšku špecifikoval sumou 323,50 €.

Pri určení výšky náhrady trov právneho zastúpenia vychádzal ústavný súd z vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta

(základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6

z výpočtového základu.

Základom na výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2011,

ktorej výška prestavovala sumu 763 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2

) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané

v roku 2012 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 127,16 €. Ďalej

má právny zástupca sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,63 € za dva úkony

vykonané v roku 2012. Advokát je zároveň platcom DPH, preto sa (podľa § 18 ods. 3

vyhlášky) odmena a náhrady zvyšujú o DPH. Takto vypočítaná náhrada trov konania

predstavuje sumu 269,58 € zvýšenú o DPH, čiže spolu 323,50 €.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia neodporuje platným

právnym predpisom, a preto priznal náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu

uplatnenom právnym zástupcom sťažovateľa v sume 323,50 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2012