Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)I. ÚS 114/2018
PDF · 140.91 KB
No categories available
I. ÚS 114/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
, zastúpeného advokátom , Advokátska
kancelária JUDr. Peter Peružek, s. r. o., Podzámska 41/A, Hlohovec, vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 25 C 318/2009 z 3. decembra 2014, rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 Co 204/2015 z 24. mája 2017 a uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 174/2017 z 12. decembra 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
8. marca 2018 doručená sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 25 C 318/2009
z 3. decembra 2014, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 6 Co 204/2015 z 24. mája 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 174/2017 z 12. decembra 2017 (spolu ďalej len
„napadnuté rozhodnutia“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že okresný súd rozsudkom sp. zn. 25 C 318/2009
z 3. decembra 2014 návrh sťažovateľa zamietol. Proti označenému rozsudku podal
sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 6 Co 204/2015
z 24. mája 2017 tak, že potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Proti potvrdzujúcemu
rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd
uznesením sp. zn. 3 Cdo 174/2017 z 12. decembra 2017.
3. Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva
na spravodlivé súdne konanie napadnutými rozhodnutiami a v odôvodnení sťažnosti bližšie
uvádza:
«Predmetom konania pred ústavným súdom je namietané porušenie základného
práva sťažovateľa zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1
dohovoru, ku ktorému malo dôjsť tým, že rozhodoval nezákonný sudca. Ústavný súd už
vo viacerých svojich rozhodnutiach (III. ÚS 24/05) zdôvodnil, že čl. 46 ods. 1 ústavy
zaručuje predovšetkým prístup k súdu a rovnaké právne postavenie účastníkov v konaní
pred ním; len v rakom prípade sa vytvárajú podmienky na ochranu základných práv
a slobôd v konaní pred súdom. Súd musí mať ústavou výslovne určenú kvalitu, najmä musí
byť nezávislý a nestranný, tiež musí byť zriadený zákonom a mať plnú jurisdikciu
rozhodovať vo veciach.
... Aj nestrannosť sudcu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa definuje ako absencia
predsudku alebo zaujatosti a posudzuje sa na základe dvoch prístupov, ktoré skúmajú...
subjektívnu a objektívnu nestrannosť. V danom prípade však chýba predpoklad o
objektívnej nestrannosti, nakoľko samotný Krajský súd Bratislava je žalovaným v tomto
konaní a predmetom konanie je vydanie veci zo žltého kovu, čo má nepochybne aj
majetkový efekt. Najmä pri takom závažnom rozhodnutí, ako je objektívna stránka
sudcovskej nezávislosti, musí súd vychádzať zo všetkých dostupných spisov a tieto náležite
vyhodnotiť. Sťažovateľ má za to, že takýmto spôsobom nepostupoval Najvyšší súd slovenskej
republiky, ale ani Krajský súd Bratislava.
K porušeniu práva na spravodlivý proces spočíva aj v tom, že jednak účastníkovi
konania - žalobcovi napriek jeho písomnej žiadosti neumožnili účasť na pojednávaniach,
hoci výslovne žiadal o prítomnosť na pojednávaniach a súčasne porušením práva
na spravodlivý proces bolo aj nevyhovenie žalobcovi vykonať dôkaz a to fyzickou
obhliadkou vecí uložených v depozite... Vzhľadom na nevykonanie tohto dôkazu nielenže
súd nevykonal navrhnutý dôkaz, ale najmä bolo porušené právo na rovnosť „zbraní“,
nakoľko žalovaný disponoval s uvedenými predmetmi zo žltého kovu a samotnému žalobcovi
sa znemožnilo preukázanie svojich tvrdení o vlastníckom práve...
Konajúce súdy neakceptovali tvrdenia sťažovateľa o nadobudnutí týchto šperkov ich
kúpou, pritom sa nepreukázalo, že by pochádzali z trestnej činnosti a teda ... ich zhabanie
ani prepadnutie neprichádza do úvahy... Súdy nevykonali všetky dostupné dôkazy potrebné
pre riadne poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre spravodlivé rozhodnutie,
nakoľko keby súd vykonal všetky nami navrhované dôkazy a tieto správne a logicky
vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich súhrne podľa pravidiel pre hodnotenie dôkazov a súčasne
by umožnil žalobcovi zúčastniť sa pojednávaní , dospel by k tomu, že šperky sú
vo vlastníctve žalobcu.
... V predmetnej veci došlo k nepreskúmateľnému a neodôvodnenému rozhodnutiu,
z ktorého nie je zrejmé, ktoré argumenty najvyšší súd, odvolací súd ako aj súd prvej
inštancie považoval za dostatočné na vydanie rozhodnutia a v podstate len odvolací, ako aj
najvyšší súd nekriticky prevzali odôvodnenie súdu prvej inštancie.»
4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o porušení
jeho v záhlaví rozhodnutia označených práv napadnutými rozhodnutiami okresného súdu,
krajského súdu a najvyššieho súdu, aby napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 325,42 €.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či
nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované
právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných
náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom
súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný
návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd zdôrazňuje,
že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch,
v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené
advokátom.
8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili
základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
9. Ústavný súd vychádzajúc zo sťažnosti a z jej príloh konštatuje, že sťažovateľ
prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu, ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť
podanú ústavnému súdu, s blanketným návrhom nedoručil aj kópie napadnutých
právoplatných rozhodnutí, ktorými malo dôjsť k porušeniu jeho označených práv; ich
predloženie je pritom povinnosťou vyplývajúcou z už citovaného ustanovenia § 50 ods. 2
10. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej
činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok
zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,
I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,
III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd
v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol:
„Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd
nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony
boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky
zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“
Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.
bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
11. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký
nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len
procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu
odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
12. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. apríla 2018