Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 114/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátom , Advokátska

kancelária JUDr. Peter Peružek, s. r. o., Podzámska 41/A, Hlohovec, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 3. decembra 2014, rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 24. mája 2017 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 12. decembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

8. marca 2018 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 3. decembra 2014, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 24. mája 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 12. decembra 2017 (spolu ďalej len

„napadnuté rozhodnutia“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 3. decembra 2014 návrh sťažovateľa zamietol. Proti označenému rozsudku podal

sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 24. mája 2017 tak, že potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Proti potvrdzujúcemu

rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd

uznesením sp. zn. z 12. decembra 2017.

3. Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva

na spravodlivé súdne konanie napadnutými rozhodnutiami a v odôvodnení sťažnosti bližšie

uvádza:

«Predmetom konania pred ústavným súdom je namietané porušenie základného

práva sťažovateľa zaručeného a práva zaručeného

dohovoru, ku ktorému malo dôjsť tým, že rozhodoval nezákonný sudca. Ústavný súd už

vo viacerých svojich rozhodnutiach () zdôvodnil, že

zaručuje predovšetkým prístup k súdu a rovnaké právne postavenie účastníkov v konaní

pred ním; len v rakom prípade sa vytvárajú podmienky na ochranu základných práv

a slobôd v konaní pred súdom. Súd musí mať výslovne určenú kvalitu, najmä musí

byť nezávislý a nestranný, tiež musí byť zriadený zákonom a mať plnú jurisdikciu

rozhodovať vo veciach.

... Aj nestrannosť sudcu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa definuje ako absencia

predsudku alebo zaujatosti a posudzuje sa na základe dvoch prístupov, ktoré skúmajú...

subjektívnu a objektívnu nestrannosť. V danom prípade však chýba predpoklad o

objektívnej nestrannosti, nakoľko samotný Krajský súd Bratislava je žalovaným v tomto

konaní a predmetom konanie je vydanie veci zo žltého kovu, čo má nepochybne aj

majetkový efekt. Najmä pri takom závažnom rozhodnutí, ako je objektívna stránka

sudcovskej nezávislosti, musí súd vychádzať zo všetkých dostupných spisov a tieto náležite

vyhodnotiť. Sťažovateľ má za to, že takýmto spôsobom nepostupoval Najvyšší súd slovenskej

republiky, ale ani Krajský súd Bratislava.

K porušeniu práva na spravodlivý proces spočíva aj v tom, že jednak účastníkovi

konania - žalobcovi napriek jeho písomnej žiadosti neumožnili účasť na pojednávaniach,

hoci výslovne žiadal o prítomnosť na pojednávaniach a súčasne porušením práva

na spravodlivý proces bolo aj nevyhovenie žalobcovi vykonať dôkaz a to fyzickou

obhliadkou vecí uložených v depozite... Vzhľadom na nevykonanie tohto dôkazu nielenže

súd nevykonal navrhnutý dôkaz, ale najmä bolo porušené právo na rovnosť „zbraní“,

nakoľko žalovaný disponoval s uvedenými predmetmi zo žltého kovu a samotnému žalobcovi

sa znemožnilo preukázanie svojich tvrdení o vlastníckom práve...

Konajúce súdy neakceptovali tvrdenia sťažovateľa o nadobudnutí týchto šperkov ich

kúpou, pritom sa nepreukázalo, že by pochádzali z trestnej činnosti a teda ... ich zhabanie

ani prepadnutie neprichádza do úvahy... Súdy nevykonali všetky dostupné dôkazy potrebné

pre riadne poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre spravodlivé rozhodnutie,

nakoľko keby súd vykonal všetky nami navrhované dôkazy a tieto správne a logicky

vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich súhrne podľa pravidiel pre hodnotenie dôkazov a súčasne

by umožnil žalobcovi zúčastniť sa pojednávaní , dospel by k tomu, že šperky sú

vo vlastníctve žalobcu.

... V predmetnej veci došlo k nepreskúmateľnému a neodôvodnenému rozhodnutiu,

z ktorého nie je zrejmé, ktoré argumenty najvyšší súd, odvolací súd ako aj súd prvej

inštancie považoval za dostatočné na vydanie rozhodnutia a v podstate len odvolací, ako aj

najvyšší súd nekriticky prevzali odôvodnenie súdu prvej inštancie.»

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o porušení

jeho v záhlaví rozhodnutia označených práv napadnutými rozhodnutiami okresného súdu,

krajského súdu a najvyššieho súdu, aby napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 325,42 €.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či

nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Ústavný súd má v ústave a v presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný

návrhom na začatie konania ( ). Ústavný súd zdôrazňuje,

že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch,

v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené

advokátom.

8. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

9. Ústavný súd vychádzajúc zo sťažnosti a z jej príloh konštatuje, že sťažovateľ

prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu, ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť

podanú ústavnému súdu, s blanketným návrhom nedoručil aj kópie napadnutých

právoplatných rozhodnutí, ktorými malo dôjsť k porušeniu jeho označených práv; ich

predloženie je pritom povinnosťou vyplývajúcou z už citovaného ustanovenia § 50 ods. 2

.

10. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ). Ústavný súd

v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol:

„Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.

bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

11. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký

nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

12. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2018