Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 257/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. apríla 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu

Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátkou JUDr. Monikou Marjanovič,

Urbánkova 6, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 23. februára 2016 okresnému

súdu žalobu proti obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „žalovaná“), o zaplatenie 19 049,58 € s príslušenstvom.

Okresný súd vydal v napadnutom konaní 17. júna 2016 platobný rozkaz,

voči ktorému podala žalovaná odpor. K podanému odporu sa vyjadril sťažovateľ podaním

doručeným okresnému súdu 21. októbra 2016.

Sťažovateľ prípisom z 30. marca 2017 požiadal okresný súd o nariadenie

pojednávania v napadnutom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd na uvedenú

žiadosť nereagoval, podal sťažovateľ 1. decembra 2017 opätovnú žiadosť o nariadenie

pojednávania v napadnutom konaní. Okresný súd pojednávanie ani po tejto žiadosti

nenariadil.

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ obrátil 6. marca 2018 v súlade s § 62 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len ,,zákon o súdoch“) na predsedu okresného súdu so žiadosťou

o odstránenie nedostatkov postupu okresného súdu spočívajúcich v porušovaní práva

na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ pritom poukázal

na aktuálny stav napadnutého konania, z ktorého je zrejmé, že ani po dvoch rokoch od

podania žaloby nebolo vo veci nariadené pojednávanie ani rozhodnuté.

Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 2020/2018 z 8. marca 2018 uviedol:

„Na základe Vášho listu zo dňa 06. 03. 2018 som prešetril stav konania vo veci č. k.

a zistil som nasledovné:

Vo veci je určený termín pojednávania na deň 20. 06. 2018, predvolanie Vám bude

doručené. Ospravedlňujem sa Vám za to, že vo veci nebolo konané plynule.“

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

„V zmysle rozhodovacej praxe Ústavného súdu a v súlade s ustanovením § 56 ods. 3

písm. a) ani vedomosť o nariadení termínu pojednávania nebráni

tomu aby, Ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov.

Ústavný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o Ústavnom

súde a prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov, aj keď mal vedomosť

o tom, že na 17. marec 2015 je nariadený ďalší termín pojednávania. (Nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 4. februára 2015).

Sťažovateľ je presvedčený, že za týchto okolnosti je okrem vyslovenia porušenia

označených práv v náleze Ústavného súdu a príkazu Ústavného súdu adresovaného

okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov potrebné priznať

mu aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €...

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia jeho základného

práva podľa SR. podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého má každý právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Podľa názoru

sťažovateľa postupom okresného súdu v predmetnom konaní došlo k porušeniu jeho

ústavných práv.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. ).

V zmysle Základných princípov z. č. – ,

súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Podľa ust. z. č. – , súd postupuje

v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

Nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu

môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Ani právne či skutkovo náročný spor nesmie trvať neprimerane dlhú dobu. Časový

horizont toho, kedy sa účastníkovi konania dostáva konečného rozhodnutia vo veci

je neoddeliteľnou súčasťou meradiel celkovej spravodlivosti podľa

Slovenskej republiky. Čím je tento časový horizont dlhší, tým viac sa rozostrujú kontúry

spravodlivosti ako v očiach dotknutých účastníkov konania, tak aj vo všeobecnom

vnímaní verejnosti a verejnej mienky (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 4. februára 2015).

Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu (, ,

) tento zohľadňuje pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa ,

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o prvé kritérium – právna a faktická zložitosť, sťažovateľ uvádza, že ide

o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a ktorá absolútne nie je zložitá,

takže ju súd mal skončiť do niekoľkých mesiacov. Predmetom konania sú nároky

sťažovateľa na úhradu trov právneho zastúpenia na základe vystavenej faktúry za podania

na súdy v mene klienta do vypovedania plnej moci klientom.

K druhému kritériu – správanie sa účastníkov konania sťažovateľ, poukazuje

na okolností posudzovaného konania, z ktorých je jednoznačné, že samotný sťažovateľ bol

vo veci aktívny a opätovne vyzýval okresný súd k uskutočneniu procesných úkonov a teda

neprispel svojim správaním k vzniku prieťahov.

Napokon k tretiemu kritériu, ktorým je postup okresného súdu v predmetnej veci,

sťažovateľ uvádza, poukazujúc na už vyššie uvedené fakty, že okresný súd vo veci

opakovane nereagoval na žiadosti sťažovateľa na vytýčenie termínu pojednávania a vo veci

konal len na základe sťažnosti adresovanej predsedovi súdu.

Uvedený fakt potvrdil predseda okresného súdu podaním zo dňa 08. 03. 2018, ktorým

ako už bolo vyššie uvedené vyjadril ospravedlnenie, za to, že vo veci nebolo súdom konané

plynule.

Z uvedeného je teda zrejmé, že v predmetnom konaní pred súdom došlo nečinnosťou

súdu k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.“

Vzhľadom na tieto skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo , advokáta, so sídlom

, vedeného v zozname Slovenskej advokátskej komory pod

číslom na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1

a a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava V., v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava V. v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. , advokátovi, so sídlom ,

, vedeného v zozname Slovenskej advokátskej komory pod číslom

priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré je Okresný súd Bratislava V.

povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

4. Okresný súd Bratislava V. je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia

sťažovateľa v sume 325,42 € bez DPH na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Moniky

Marjanovič, advokátky so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice vedený v ,

pobočka , číslo účtu do 2 mesiacov

od doručenia nálezu.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje

predovšetkým tým, že nekonanie okresného súdu „oslabuje vieru sťažovateľa v spravodlivé

súdne konanie a negatívne sa prejavuje v jeho psychike a jeho profesnom a súkromnom

živote“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré sťažovateľ subsumuje aj pod základné právo

na spravodlivé súdne konanie zaručené v , ktorého jedným z atribútov

je aj prerokovanie veci v primeranej lehote bez prieťahov.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. ), čo umožňuje preskúmať ich

namietané porušenie spoločne.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto

k rešpektovaniu, resp. naplneniu základného práva podľa nestačí,

aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

(napr. , ).

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

Zo zistení ústavného súdu pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti vyplýva,

že okresný súd v napadnutom konaní nariadil 9. marca 2018 pojednávanie, ktoré sa bude

konať 20. júna 2018.

Z priebehu napadnutého konania možno konštatovať, že obdobie

od 21. októbra 2016, keď sťažovateľ podal okresnému súdu svoje vyjadrenie k odporu,

do 9. marca 2018, keď súd vo veci nariadil pojednávanie, je poznačené nečinnosťou súdu.

Z uvedených skutočností však vyplýva, že po podaní sťažnosti podľa § 62 zákona

o súdoch okresný súd prijal opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany základného práva

sťažovateľa a vo veci nariadil pojednávanie.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoj právny názor vyplývajúci z jeho

doterajšej judikatúry, podľa ktorého ak sa náprava vo veci sťažovateľa zabezpečí v rámci

všeobecného súdnictva, tak ústavný súd v zásade nemôže vysloviť porušenie sťažovateľom

označeného základného práva (m. m. , ), pričom v okolnostiach

posudzovaného prípadu táto skutočnosť zakladá aj dôvod na odmietnutie sťažnosti už

pri jej predbežnom prerokovaní.

Námietka sťažovateľa je založená na argumente, že v napadnutom konaní zatiaľ

nebolo nariadené pojednávanie, resp. okresný súd v napadnutom konaní dosiaľ nerozhodol.

V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že tieto skutočnosti ešte samy osebe

nemôžu viesť k záveru, že okresný súd bol vo veci dosiaľ úplne nečinný. Za podstatnú

pre posúdenie veci však ústavný súd považuje skutočnosť, že od podania žaloby

(23. februára 2016) do dňa predbežného prerokovania sťažnosti uplynulo len 26 mesiacov.

Ústavný súd preskúmal obdobie od podania žaloby okresnému súdu do okamihu

predbežného prerokovania sťažnosti a dospel k záveru, že z ústavnoprávneho hľadiska toto

obdobie ako celok vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci – spor o zaplatenie

dlžnej sumy – a povahu (neprivilegovaný typ konania) nemožno posúdiť ako také, ktoré

by mohlo reálne založiť kvalifikovaný záver o porušení základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , resp. práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru po prípadnom prijatí tejto

sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje aj na rozhodovaciu prax

a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej

v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky

v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

K nálezu ústavného súdu sp. zn. zo 4. februára 2015, ktorým

sťažovateľ argumentuje v podanej sťažnosti vo svoj prospech, ústavný súd uvádza,

že v danom prípade bolo predmetom súdneho konania určenie práv a povinností

k maloletým deťom. V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu a Európskeho súdu pre

ľudské práva sa konanie všeobecného súdu vo veci starostlivosti o maloletých považuje za

privilegovaný typ konania, ktorý vyžaduje zo strany všeobecného súdu starostlivý prístup

a mimoriadnu pozornosť v kontexte rýchlosti a rozhodovania, pričom v danom prípade

konanie v čase rozhodovania ústavného súdu trvalo na okresnom súde sedem rokov.

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že závery obsiahnuté v tomto náleze nebolo možné

analogicky aplikovať v napadnutom konaní.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2018