Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 201/2018
PDF · 318.68 KB
No categories available
II. ÚS 201/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2018
predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného advokátskou kanceláriou
AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná
JUDr. Róbert Ružbašán, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19
ods. 2, čl. 41 ods. 4 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Em 1/2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
21. decembra 2017 doručená sťažnosť
(ďalej aj „sťažovateľ“ alebo „otec“), ktorou
namietal porušenie základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa čl. 41
ods. 4 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
3 Em1/2016 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ (v procesnom postavení
oprávneného, pozn.) sa návrhom na nariadenie výkonu rozhodnutia, doručeným okresnému
súdu 18. novembra 2016, domáhal proti (ďalej aj
„povinná“ alebo „matka“), nariadenia výkonu rozsudku súdu (prvého stupňa) v
Španielske kráľovstvo, zo 17. marca 2014 (ďalej len
„rozsudok súdu Španielskeho kráľovstva“) v časti výroku o úprave styku sťažovateľa s jeho
tohto času deväťročným synom (ďalej len „maloleté dieťa“).
Na základe návrhu sťažovateľa z 18. novembra 2016 na nariadenie výkonu rozsudku súdu
Španielskeho kráľovstva v časti výroku o úprave styku (ďalej len „cudzí exekučný titul“)
prebieha dosiaľ napadnuté konanie.
3. Sťažovateľ v sťažnosti medzi inými uviedol:
«... rozsudkom zo dňa 17.3.2014 bol upravený aj styk otca, t. j. oprávneného,
s maloletým, a to nasledujúco:
- „každý druhý víkend od piatku 16:00 do nedele 21:00. Uvedené víkendy v rámci
jedného štvrťroka možno nahromadiť a v tomto štvrťroku spojiť do nepretržitého obdobia,
ktoré otec musí osobne stráviť so svojim synom tak, aby nenarušil jeho školskú
dochádzku, resp. vzdelávanie. Matka bude informovaná o akejkoľvek návšteve dva týždne
vopred. V prípade, ak je piatok pred uvedeným víkendom, resp. pondelok po takomto
víkende sviatkom v mieste, kde žije maloleté dieťa, návšteva, ktorá sa má v tento víkend
konať, sa predĺži od štvrtka ak je sviatok v piatok, resp. do pondelka, ak sviatok pripadne
na pondelok. Čas začiatku a konca návštevy v takom prípade je rovnaký, ako bolo uvedené
predtým. V každom prípade je však čas ustanovený pre víkendové návštevy pohyblivý
v závislosti od možnosti leteckej dopravy otca. Ak otec nemôže uvedený čas dodržať, musí
za týmto účelom uviesť matke dôvod, prečo môže byť potrebný iný čas na vyzdvihnutie
a vrátenie maloletého dieťaťa.
- Vianoce sa delia na dve obdobia: prvé začína 21. decembra o 10:00 a končí
31. decembra o 20:00 a druhé začína 31. decembra o 20:00 a konči 7. januára o 20:00.
Matka bude mať syna vždy počas druhého vianočného obdobia, kým otec ho bude mať cez
Vianoce počas... obdobia prvého. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené
do starostlivosti, je oprávnený vziať svojho syna do svojej materskej krajiny alebo návštevu
vykonať v krajine, v ktorej maloleté dieťa žije.
- Otcovi sa udeľuje právo mať svojho syna počas mesiaca august plus počas
ďalšieho pätnásťdňového obdobia od 15. júla, 10:00 až do konca prázdninového obdobia
31. augusta do 8:00. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, je
oprávnený vziať svojho syna do svojej materskej krajiny alebo vykonať návštevu v krajine, v
ktorej maloleté dieťa žije.
- Veľká noc: Kontakt so svojím synom je v celom tomto prázdninovom období
vyhradený otcovi vzhľadom na to, že otec je rodičom, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do starostlivosti, a že má menej možnosti na styk s maloletým. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, je oprávnený vziať svojho syna do svojej
materskej krajiny alebo vykonať návštevu v krajine, v ktorej maloleté dieťa žije “ ...
Aj napriek existencii súdneho rozhodnutia o úprave styku sťažovateľa s maloletým
a úprave pobytu maloletého v Španielsko, matka maloletého súdne
rozhodnutie nerešpektuje. Matka maloletého v rozpore so súdnym rozhodnutím zobrala
maloletého na územie Slovenskej republiky, a to bez súhlasu sťažovateľa ako otca
maloletého, čím zmarila resp. podstatne sťažila výkon rozhodnutia.
Uvádzame, že napriek súdnemu rozhodnutiu, ktoré detailne upravuje styk
sťažovateľa s maloletým, matka toto rozhodnutie, aj navzdory niekoľkým výzvam otca a jeho
snahe o stretnutie sa s maloletým synom aj na rôznych miestach, či pokutám udeleným zo
strany španielskych orgánov, nerešpektuje...
Po podaní návrhu na súdny výkon rozsudku súdu v , Španielsko
zo dňa 17.3.2014 sme sa opakovane snažili telefonicky zistiť stav konania. Následne sme
opakovane písomne kontaktovali aj súd, avšak bez akejkoľvek odozvy...
Ako vyplýva z vyššie popísaného skutkového stavu v tejto sťažnosti, v postupe
Okresného súdu Bardejov sú obdobia, kedy nevykonáva žiadnu činnosť, ktorá by smerovala
k skončeniu konania alebo nevykonáva dostatočne potrebnú aktivitu a úkony realizáciu
práv sťažovateľa a uskutočnenie výkonu.
Podľa nášho názoru sú prieťahy v konaní spôsobené jednak nečinnosťou súdu ako aj
jeho nesprávnym postupom.
... sťažovateľ využil prostriedky na nápravu a sťažnosťou adresovanou predsedovi
Okresného súdu Bardejov sa domáhal odstránenia prieťahov v konaní. Predseda
Okresného súdu Bardejov listom zo dňa 09.11.2017, doručený právnemu zástupcovi
sťažovateľa dňa 15.11.2017, oznámil výsledok prešetrenia sťažnosti vo veci sp. zn.
3Em/1/2016, t. j. sťažovateľ sa týmto listom dozvedel o porušení svojho práva.
Z odpovede predsedu Okresného súdu Bardejov „S ľútosťou konštatujem, že vo veci
vedenej na Okresnom súde... pod spisovou značkou 3Em/1/2016 došlo k určitým prieťahom,
avšak nešlo zo strany zákonného sudcu ani jemu prideleného vyššieho súdneho úradníka
k subjektívne zavineným prieťahom; zdržanie vyplynulo z enormného množstva vecí,
predovšetkým exekučných veci (niekoľko tisíc) v senáte vybavujúceho sudcu, jeho vysokého
pracovného zaťaženia aj v iných jemu pridelených agendách a tak nebolo objektívne možné
o návrhu oprávneného na súdny výkon rozhodnutia vo veci úpravy styku s maloletým...
Týmto považujem Vašu dôvodnú sťažnosť zo dňa 17.10 2017 za vybavenú. “
... vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletého, t. j. sťažovateľ, žije v Nemecku
a maloletý na Slovenku, potreba zabezpečenia styku a jeho pravidelná, intenzívna a dlhšia
časová realizácia je nevyhnutná, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že môže dôjsť
k odcudzeniu maloletého a sťažovateľa aj z dôvodu zabúdania nemeckého jazyka a vzniku
jazykových bariér.
... konanie súdu nesmeruje k rýchlemu ukončeniu veci, resp. k rýchlemu výkonu,
naopak je bez opory v zákone. Okresný súd Bardejov... umožňuje a spôsobuje nedôvodné
prieťahy v konaní a zároveň výrazne negatívne zasahuje do súkromného a rodinného života
sťažovateľa a do práva na starostlivosť a výchovu rodiča o dieťa ...»
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„I. Základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, základné právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, základné právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života podľa čl. 19 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo
na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa čl. 41 odsek 4 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vo veci starostlivosti o maloletú
pod sp. zn. 3Em/1/2016 bolo porušené.
II. Okresnému súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp.zn. 3Em/1/2016 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov a aby použil všetky účinné prostriedky na realizáciu práv
sťažovateľa.
III. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 8.000,00 €,
ktoré je Okresný súd Bardejov povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu
vyplatiť sťažovateľovi na účet právneho zástupcu sťažovateľa.
IV. Okresný súd Bardejov je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške
374,80 € do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu IBAN: ...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením
alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,
9. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného
práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života
podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva na starostlivosť o deti a ich výchovu
podľa čl. 41 ods. 4 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní z dôvodu,
že okresný súd je nečinný, pretože dosiaľ nezabezpečil, aby sa sťažovateľ mohol stýkať
so svojim maloletým dieťaťom podľa cudzieho exekučného titulu.
10. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.
11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
12. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť
a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu
na základe zákona.
13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
III.
K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
14. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
15. Ústavný súd z obsahu na napadnuté konanie vzťahujúceho sa spisu okresného
súdu, ktorý si vyžiadal, zistil, že napadnuté konanie bolo začaté 18. novembra 2016, keď bol
okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na nariadenie výkonu cudzieho exekučného
titulu. Okresný súd výzvou z 23. októbra 2017 vyzval v zmysle § 379 ods. 1 a 2 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“ alebo „Civilný
mimosporový poriadok“) povinnú (matku) na dobrovoľné splnenie povinností, resp. aby sa
cudziemu exekučnému titulu o úprave styku sťažovateľa s maloletým dieťaťom dobrovoľne
podrobila, a to pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty až do výšky 1 000 € aj opakovane
za každý povinnou (matkou) zmarený styk sťažovateľa s maloletým dieťaťom a tiež
pozastavenia výplaty rodičovského príspevku povinnej, prípadne prídavku na dieťa
a príplatku k prídavku na dieťa povinnej [táto výzva bola súčasne zaslaná na vedomie aj
sťažovateľovi a Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bardejov (ďalej len „úrad práce“),
pozn.]. Okresný súd zároveň 23. októbra 2017 požiadal úrad práce o poskytnutie súčinnosti,
t. j. aby v lehote do 7 dní prešetril pomery v rodine maloletého dieťaťa so zameraním
na zistenie dôvodov, pre ktoré bol už viackrát zmarený styk sťažovateľa s ním. Povinná sa
k výzve z 23. októbra 2017 vyjadrila písomným podaním, doručeným okresnému súdu
16. novembra 2017, v ktorom medzi inými uviedla, že „... otcovi nebránim v styku
s maloletým dieťaťom... aby sa s ním stretol, stretával na území SR tak, ako mu to ukladá
neodkladné opatrenie tunajšieho súdu...“ (pozri neskôr uvedené uznesenie okresného súdu
sp. zn. 4 P 219/2016 z 22. septembra 2016 o neodkladnom opatrení). Okresnému súdu bola
22. novembra 2017 doručená správa úradu práce o výsledku prešetrenia pomerov v rodine
maloletého dieťaťa. Následne okresný súd výzvou z 24. novembra 2017 vyzval sťažovateľa,
resp. jeho právnu zástupkyňu na oznámenie, či si povinná (matka) už plní svoje povinnosti
vyplývajúce z cudzieho exekučného titulu o úprave styku sťažovateľa s maloletým
dieťaťom dobrovoľne. Pretože oprávnený na výzvu z 24. novembra 2017 nijako nereagoval,
okresný súd 29. januára 2018 výzvou s identickým obsahom vyzval oprávneného
opakovane. Na základe žiadosti okresného súdu z 8. februára 2018 bola 26. februára 2018
okresnému súdu opäť doručená správa úradu práce o výsledku prešetrenia pomerov, v ktorej
sa medzi inými uvádza, že „Matka nebráni v styku otca so synom, avšak otec ani raz
nevyužil svoje právo a nevyzdvihol si maloleté dieťa v bydlisku matky v čase určenom
pre styk, ako to nariaďuje Uznesenie o neodkladnom opatrení vydané Okresným súdom
Bardejov pod sp. zn. č. k. 4 P 219/2016 zo dňa 22.09.2016“. Sťažovateľ na výzvu
okresného sudu z 24. novembra 2017 a následne z 29. januára 2018 až do predloženia
na napadnuté konanie vzťahujúceho sa súdneho spisu ústavnému súdu, t. j. do 15. marca
2018, nijako nereagoval.
16. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu vyjadrenia predsedníčky okresného súdu
sp. zn. 1 SprO 314/2018 k sťažnosti, doručeného ústavnému súdu 15. marca 2018,
a preskúmajúc aj obsah súvisiacich spisov týkajúcich sa styku sťažovateľa s jeho maloletým
dieťaťom, predložených okresným súdom spolu so spisom vzťahujúcim sa na napadnuté
konanie, v záujme úplnosti veci a presvedčivosti svojej rozhodovacej činnosti považoval
za potrebné tiež uviesť aj svoje ďalšie zistenia.
17. Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 11 P 175/2015 z 25. januára 2016 návrh
sťažovateľa na nariadenie návratu maloletého do miesta jeho obvyklého pobytu na území
Španielskeho kráľovstva [na adrese:
pozn.] zamietol. Toto uznesenie (po tom, čo bolo ako vecne správne uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 Cop 81/2016 z 2. mája 2016 potvrdené, pozn.)
nadobudlo právoplatnosť 25. mája 2016.
18. Následne na základe návrhu sťažovateľa (otca) na nariadenie neodkladného
opatrenia z 23. augusta 2016 okresný súd uznesením sp. zn. 4 P 219/2016 z 22. septembra
2016 (ďalej aj „uznesenie o neodkladnom opatrení“ alebo „tuzemský exekučný titul“)
upravil styk sťažovateľa s maloletým dieťaťom tak, že „Otec je oprávnený stýkať sa
s maloletým každý párny rok od 22.12. od 10.00 hod. do 2.1. bezprostredne
nasledujúceho kalendárneho roka do 16.00 hod, každý nepárny kalendárny rok počas
jarných prázdnin od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod., každý párny rok
počas Veľkonočných sviatkov od Veľkonočného štvrtka od 16.00 hod. do Veľkonočného
pondelka do 16.00 hod., každý kalendárny rok počas letných prázdnin od 1.8. od 10.00 hod.
do 15.8. do 16.00 hod.“, pričom „Otec si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska
maloletého (u matky, pozn.) v čase určenom pre začiatok styku s ním, kde ho po uplynutí
doby určenej pre styk vráti. Matka je povinná maloletého s otcom na styk riadne
pripraviť.“, t. j. inak ako v cudzom exekučnom titule.
19. Okresný súd v rámci odôvodnenia uznesenia o neodkladnom opatrení
s poukazom na § 330 ods. 2 a § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (v spojení s § 2 ods. 1 CMP, pozn.) medzi inými tiež
uviedol, že „Súd osobitne poučuje všetkých účastníkov tohto konania, že môžu podať návrh
na začatie konania vo veci samej, ktorého... predmetom... by bola úprava styku otca
s maloletým. V prípade, ak tak neučinia, bude toto neodkladné opatrenie trvať aj
po nadobudnutí jeho právoplatnosti dovtedy, kým ho súd nezruší.“.
20. Uznesenie o neodkladnom opatrení sa stalo vykonateľným 5. októbra 2016
a [po tom, čo bolo ako vecne správne uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len
„krajský súd“) sp. zn. 6 Cop 27/2016 z 22. novembra 2016 potvrdené, pozn.] nadobudlo
právoplatnosť 7. decembra 2016.
21. Sťažovateľ sa ďalším návrhom doručeným okresnému súdu 14. júla 2017
domáhal proti povinnej (matke) nariadenia výkonu uznesenia o neodkladnom opatrení –
tuzemského exekučného titulu. Avšak okresný súd uznesením sp. zn. 6 Em 1/2017
z 12. októbra 2017 tento návrh sťažovateľa zo 14. júla 2017 zamietol, keďže ako to okresný
súd v rámci jeho odôvodnenia uviedol „... Súd nemal za preukázané... že by sa oprávnený
dostavil do miesta bydliska maloletého v čase určenom pre začiatok styku s ním, teda že by
realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce mu z uznesenia o nariadenom neodkladnom
opatrení... Nebolo preukázané, že matka... si rodičovské povinnosti neplní, a že riadne
nepripravila maloletého na styk s otcom, preto nemožno voči nej uplatniť sankčné
prostriedky...“. Uznesenie o neodkladnom opatrení bolo na základe riadne a včas
podaného odvolania – riadneho opravného prostriedku otca uznesením krajského súdu
sp. zn. 1 CoE 32/2017 z 1. februára 2018 ako vecne správne potvrdené.
22. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sa ústavný súd sústredil na posúdenie,
či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu
o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu
nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to
buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov (I. ÚS 66/98). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej
neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna
intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní
príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami
prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).
23. Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu v napadnutom konaní vyplýva, že
okresný súd bol neodôvodnene nečinný v zásade až dovtedy, kým sťažovateľ nepodal
predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní podľa § 62 a nasl.
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorú predsedníčka okresného súdu
v liste sp. zn. Spr. 90/2017 z 9. novembra 2017 vyhodnotila ako dôvodnú. I keď dodala,
že prieťahy v napadnutom konaní nijako neboli spôsobené subjektívnym zavinením
zákonného sudcu, či jemu prideleného vyššieho súdneho úradníka.
24. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej
mnohokrát zdôraznil, že v prípade, ak aj orgán štátnej správy súdov uzná sťažnosť
na prieťahy v konaní za dôvodnú, nemusí to viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti
na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy (§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde) na ďalšie
konanie, pretože ústavný súd považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový
priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu
zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08,
25. Pre posúdenie opodstatnenosti sťažnosti tak bolo podstatné vyhodnotiť ďalší
postup okresného súdu, potom ako jeho predsedníčka v prípise sp. zn. Spr. 90/2017
z 9. novembra 2017 kvalifikovala sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v napadnutom konaní
ako dôvodnú. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na opatrenie predsedníčky okresného
súdu z toho istého dňa, ktorým uložila vo veci konajúcemu zákonnému sudcovi konať
bez zbytočných prieťahov a dozornej úradníčke okresného súdu, aby na napadnuté konanie
vzťahujúci sa súdny spis predložila 30. novembra 2017 na kontrolu stavu konania a potom
vždy k poslednému dňu nasledujúceho mesiaca až do jeho právoplatného skončenia.
Rešpektujúc tento príkaz, vyšší súdny úradník (po vykonaní predchádzajúcich procesných
úkonov, pozn.) výzvou z 24. novembra 2017 a následne výzvou z 29. januára 2018 vyzval
sťažovateľa na oznámenie, či si povinná už plní svoje povinnosti vyplývajúce z cudzieho
exekučného titulu o úprave styku sťažovateľa s maloletým dieťaťom dobrovoľne.
Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch
sa v napadnutom konaní prejavila ako účinný prostriedok nápravy, resp. ochrany
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Sumarizujúc svoje zistenia, ústavný súd
konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní sa v období od 18. novembra
2016, keď bol okresnému súdu doručený návrh na nariadenie výkonu cudzieho exekučného
titulu, do 23. októbra 2017, keď okresný súd vyzval povinnú (matku) na dobrovoľné
splnenie povinností, resp. aby sa cudziemu exekučnému titulu o úprave styku sťažovateľa
s maloletým dieťaťom dobrovoľne podrobila, vyznačoval rozsiahlymi zbytočnými
prieťahmi, keď okresný súd za obdobie v trvaní viac ako 11 mesiacov nevykonal žiadny
relevantný procesný úkon. K zásadnej náprave došlo až na základe sťažnosti na prieťahy
v konaní podľa zákona o súdoch, po podaní ktorej už okresný súd konal bez zbytočných
prieťahov a jednotlivé procesné úkony uskutočňoval v primeraných lehotách (pozri
argumentáciu v bode 33 tohto uznesenia).
26. V nadväznosti na tieto zistenia ústavný súd poukazuje na svoj ustálený právny
názor, podľa ktorého v prípade, ak sa náprava vo veci sťažovateľa vykoná (zabezpečí)
v rámci všeobecného súdnictva, ústavný súd v zásade nemôže vysloviť porušenie
označeného základného práva sťažovateľa (m. m. I. ÚS 191/06, IV. ÚS 263/08). Aplikujúc
citovaný právny názor na vec sťažovateľa, ústavný súd uvádza, že v doterajšom postupe
okresného súdu v napadnutom konaní síce došlo k zbytočným prieťahom, ale keďže
po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch už okresný súd
konal, resp. koná bez akýchkoľvek prieťahov a v primeranej lehote, pričom práve
sťažovateľ je ten, ktorý na výzvu okresného súdu z 24. novembra 2017 a následne na výzvu
z 29. januára 2018 až do predloženia na napadnuté konanie vzťahujúceho sa súdneho spisu
ústavnému súdu, t. j. do 15. marca 2018 nijako nereagoval, tieto zbytočné prieťahy
v napadnutom konaní, ku ktorým došlo ešte v období pred podaním sťažnosti na prieťahy
v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, t. j. pred 19. októbrom 2017, v kontexte aj
s ostatnými zisteniami nemožno považovať za také, pre ktoré by bolo možné dospieť
k záveru o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa dohovoru.
27. V ďalšom ústavný súd poukazuje na existujúcu judikatúru ESĽP, ktorý
v obdobnej veci uviedol, že pokiaľ je preukázaná existencia rodinného vzťahu v zmysle
čl. 8 dohovoru, mal by štát v zásade konať tak, aby umožnil rozvoj tohto vzťahu, a mal by
pritom prijať vhodné opatrenia k nadviazaniu styku medzi dotyčným rodičom a dieťaťom
(Kutzner proti Nemecku, č. 46544/99, bod 61, ESĽP 2002-I). Povinnosť štátnych orgánov
prijať opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktorí nežijú v spoločnej
domácnosti, nie je absolútna. Porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb vždy
predstavuje dôležitý faktor. Štátne orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci
napomohli, ale ich povinnosť využívať donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená.
Musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a hlavne na najvyšší záujem
dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva čl. 8 dohovoru (Volský proti Českej republike, bod
118). Článok 8 dohovoru v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča na to, aby vyžadoval
prijatie opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa [Elsholz proti Nemecku
(Veľký senát), č. 25735/94, body 49 50, ESĽP 2000-VIII]. Rozhodujúce je zistiť, či štátne
orgány prijali na účely uľahčenia styku všetky nevyhnutné opatrenia, ktoré od nich bolo
možné v danom prípade rozumne očakávať (Nuutinen proti Fínsku, č. 32842/96, bod 128,
ESĽP 2000-VIII). Vnútroštátne súdy zabezpečujúce výkon rozhodnutia sú povinné zaistiť
vhodnú rovnováhu medzi záujmom dieťaťa žiť v pokojnom prostredí a záujmami otca,
ktorými bol vedený pri podnikaní svojich krokov. Pokiaľ súdom prijaté opatrenia, ktoré je
možné od neho očakávať s cieľom zabezpečiť výkon práva na styk s dieťaťom, neviedli
k uspokojivému výsledku, pozitívne povinnosti štátu vyplývajúce z dohovoru
nespočívajú v povinnosti dosiahnuť určitý výsledok, ale iba v povinnosti vynaložiť na to
prostriedky; súdy totiž nie sú všemocné, najmä ak sa v záležitostiach v oblasti rodinného
života dostávajú do stretu s rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť
a nehľadia pritom na záujmy vlastného dieťaťa (Pedovič proti Českej republike, č. 27145/03
z 18. 7. 2006, body 109 a 115).
28. Výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí je tak spojený s viacerými
špecifickými skutočnosťami, ktoré je každý súd povinný rešpektovať pri tomto type
konania.
29. Pri hodnotení toho, či okresný súd v napadnutom konaní o výkon cudzieho
exekučného titulu o úprave styku s maloletým dieťaťom v období nasledujúcom po podaní
sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, t. j. po 19. októbri 2017,
konal bez zbytočných prieťahov a či konal sústredene a efektívne, je potrebné zohľadniť
uvedené špecifiká. Nemožno preto automaticky vychádzať z dĺžky konania, početnosti
procesných úkonov súdu alebo z efektivity, akú jeho postup (činnosť) dosiahol.
30. V prvom rade je potrebné v každej fáze konania o výkon rozhodnutia o výchove
maloletých dôsledne prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa (porovnaj napríklad odlišné
stanovisko sudcov Zupančič, Pantru a Tűrmen k rozsudku ESĽP vo veci Nuutinen proti
Fínsku z 27. 6. 2000). Vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa a na skutočnosť, že tento
záujem sa môže v priebehu času meniť, je súd vykonávajúci rozhodnutie o výchove
maloletých povinný v závislosti od okolností prípadu zisťovať dôvody, prečo sa povinný
nepodrobil vykonateľnému rozhodnutiu súdu (porovnaj § 380 CMP) a vykonať šetrenie
o pomeroch maloletého, pričom môže na tento účel nariadiť pojednávanie (§ 379 ods. 1
CMP), vyzvať príslušné orgány na poskytnutie súčinnosti (§ 380 CMP) a podobne. Súd
nemôže len mechanicky vychádzať z úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
vo vykonateľnom rozhodnutí, je povinný neustále vyhodnocovať, či nútený výkon
rozhodnutia je v záujme maloletého.
31. Mimoriadny význam v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletých má
plynutie času, čo kladie osobitnú požiadavku na rýchlosť a plynulosť konania súdu
(porovnaj rozsudok ESĽP vo veciach Nuutinen proti Fínsku z 27. 6. 2000, bod 110;
Hokkanen proti Fínsku z 23. 9. 1994, bod 72; Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004;
bod 106; Kříž proti Českej republike z 9. 1. 2007, bod 74; Hub proti Nemecku z 9. 4. 2009,
bod 48).
32. Ďalším špecifikom je samotný predmet konania o výchove maloletých.
Vzhľadom na povahu vymáhanej povinnosti, resp. na povahu práva, ktorého realizácia sa
nútene vykonáva, zákon neustanovuje konkrétne a výlučné spôsoby výkonu rozhodnutia
o výchove maloletých detí (porovnaj § 378 CMP). Zákon ustanovuje len niektoré právne
nástroje, ktoré majú viesť k dobrovoľnému plneniu rozhodnutia, prípadne k podrobeniu sa
rozhodnutiu, napr. písomná výzva na plnenie, upozornenie a nariadenie pojednávania
(§ 379 CMP), ukladanie pokuty (§ 382 CMP), výzva na zastavenie výplaty príslušných
dávok (§ 383 CMP) a upravuje odňatie dieťaťa (§ 386 CMP) ako priamy spôsob
uskutočnenia výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí. Zákon teda neupravuje
vyčerpávajúco všetky spôsoby výkonu rozhodnutia a tiež všetky nástroje, prípadne iné
formy pôsobenia súdu vedúce ku skutočnému výkonu rozhodnutia o výchove maloletých
detí.
V súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu (IV. ÚS 452/2013) konkrétny
postup súdu v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí bude v zásade vždy
odlišný a bude závisieť od konkrétnych okolností veci. Zároveň je nevyhnutné zohľadniť
skutočnosť, že realizácia rozhodnutia o výchove maloletých detí bude od určitého veku
dieťaťa takmer vždy závislá nielen od vôle rodičov, ale aj od maloletého dieťaťa. V týchto
prípadoch tak príslušný súd len vytvára, prípadne zabezpečuje vhodné predpoklady
na realizáciu rozhodnutia, nemá však vo svojej moci dosiahnuť to, aby jeho pôsobenie vždy
viedlo k výkonu rozhodnutia. Ústavný súd zároveň poznamenáva, že s účinnosťou od 1. júla
2016 podrobnosti výkonu rozhodnutia bližšie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu
rozhodnutia vo veciach maloletých, ktorá dáva príslušnému súdu ďalšie zákonné možnosti
(skúmanie existencie ospravedlniteľných dôvodov, uloženie povinnosti podrobiť sa
sociálnemu poradenstvu, psychologickému poradenstvu alebo inému odbornému
poradenstvu neodkladným opatrením, možnosť uložiť účastníkom zúčastniť sa mediácie),
ktoré majú uľahčiť dosiahnutie cieľa, a to zabezpečiť riadnu výchovu maloletých
pri zachovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.
33. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v období po podaní sťažnosti na prieťahy
v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, t. j. po 19. októbri 2017, až do 8. februára
2018, keď okresný súd vykonal posledný procesný úkon (žiadosť adresovaná úradu práce
o prešetrenie pomerov v rodine maloletého), konal o návrhu sťažovateľa na nariadenie
výkonu cudzieho exekučného titulu plynulo a bez zbytočných prieťahov. Jednotlivé
procesné úkony okresný súd vykonával priebežne, pritom využíval prostriedky upravené
v Civilnom mimosporovom poriadku pre tento druh konania. Ústavný súd nemôže hodnotiť
výber jednotlivých právnych prostriedkov okresným súdom ani ich vzájomné poradie.
Ako to však zo zistenia ústavného súdu vyplynulo, obdobie nečinnosti od 8. februára 2018
až dosiaľ je treba už pričítať práve na ťarchu sťažovateľa, ktorý na výzvy okresného sudu
z 24. novembra 2017 a následne z 29. januára 2018 nijako nereagoval. Za štádium
napadnutého konania, počnúc od 19. októbra 2017 až do 8. februára 2018, v trvaní necelých
4 mesiacov preto nemožno posúdiť, či postup okresného súdu bol sústredený a efektívny.
Možno dospieť iba k záveru, že sťažnosť podľa zákona o súdoch splnila svoj účel
a po podaní sťažnosti okresný súd začal vykonávať jednotlivé procesné úkony priebežne.
Skutočnosť, že sa od podania návrhu nerealizoval styk sťažovateľa s maloletým ani
v jednom prípade nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu, obzvlášť ak aj návrh
sťažovateľa na nariadenie výkonu uznesenia o neodkladnom opatrení – tuzemského
exekučného titulu bol právoplatne zamietnutý (pozri bod 21 tohto uznesenia).
34. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu
v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako
porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
35. Napokon, ústavný súd, plne rešpektujúc, že „pánmi zákonov“ aj pokiaľ ide
o postup a v rámci uplatňovania (využívania) zákonných prostriedkov smerujúcich
k nútenému uskutočneniu výkonu vykonateľných rozhodnutí o úprave styku s maloletým
v zmysle § 370 a nasl. CMP sú všeobecné súdy, z hľadiska ďalšieho postupu v napadnutom
konaní nad rámec vlastnej argumentácie dáva okresnému súdu do pozornosti, že už v čase
začatia napadnutého konania o nariadenie výkonu (pôvodného) cudzieho exekučného titulu
o úprave styku sťažovateľa so svojím maloletým dieťaťom, t. j. 18. novembra 2016, bol
(počnúc od 5. októbra 2016) vykonateľný tuzemský exekučný titul (uznesenie
o neodkladnom opatrení), ktorý nadobudol právoplatnosť 7. decembra 2016, pričom
v zmysle § 390 CMP súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví
medzi inými vtedy, ak exekučný titul bol po nariadení výkonu rozhodnutia zrušený alebo ak
okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti.
36. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti pri predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
K namietanému porušeniu základného práva na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy
a základného práva na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa čl. 41 ods. 4 ústavy
37. Keďže sťažovateľ namietané porušenie základného práva na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy,
ako aj základného práva na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa čl. 41 ods. 4 ústavy
odôvodňoval porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ústavný súd
uvádza, že keďže namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nezistil, je sťažnosť sťažovateľa aj v tejto
zostávajúcej časti zjavne neopodstatnená.
38. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť aj v časti namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 4 ústavy po predbežnom prerokovaní
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
39. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími návrhmi
sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. apríla 2018