Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 201/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátskou kanceláriou

AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná

JUDr. Róbert Ružbašán, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19

ods. 2, a , ako aj práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. decembra 2017 doručená sťažnosť

(ďalej aj „sťažovateľ“ alebo „otec“), ktorou

namietal porušenie základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života podľa (ďalej

len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, základného práva na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa

ods. 4 , ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ (v procesnom postavení

oprávneného, pozn.) sa návrhom na nariadenie výkonu rozhodnutia, doručeným okresnému

súdu 18. novembra 2016, domáhal proti (ďalej aj

„povinná“ alebo „matka“), nariadenia výkonu rozsudku súdu (prvého stupňa) v

Španielske kráľovstvo, zo 17. marca 2014 (ďalej len

„rozsudok súdu Španielskeho kráľovstva“) v časti výroku o úprave styku sťažovateľa s jeho

tohto času deväťročným synom (ďalej len „maloleté dieťa“).

Na základe návrhu sťažovateľa z 18. novembra 2016 na nariadenie výkonu rozsudku súdu

Španielskeho kráľovstva v časti výroku o úprave styku (ďalej len „cudzí exekučný titul“)

prebieha dosiaľ napadnuté konanie.

3. Sťažovateľ v sťažnosti medzi inými uviedol:

«... rozsudkom zo dňa 17.3.2014 bol upravený aj styk otca, t. j. oprávneného,

s maloletým, a to nasledujúco:

- „každý druhý víkend od piatku 16:00 do nedele 21:00. Uvedené víkendy v rámci

jedného štvrťroka možno nahromadiť a v tomto štvrťroku spojiť do nepretržitého obdobia,

ktoré otec musí osobne stráviť so svojim synom tak, aby nenarušil jeho školskú

dochádzku, resp. vzdelávanie. Matka bude informovaná o akejkoľvek návšteve dva týždne

vopred. V prípade, ak je piatok pred uvedeným víkendom, resp. pondelok po takomto

víkende sviatkom v mieste, kde žije maloleté dieťa, návšteva, ktorá sa má v tento víkend

konať, sa predĺži od štvrtka ak je sviatok v piatok, resp. do pondelka, ak sviatok pripadne

na pondelok. Čas začiatku a konca návštevy v takom prípade je rovnaký, ako bolo uvedené

predtým. V každom prípade je však čas ustanovený pre víkendové návštevy pohyblivý

v závislosti od možnosti leteckej dopravy otca. Ak otec nemôže uvedený čas dodržať, musí

za týmto účelom uviesť matke dôvod, prečo môže byť potrebný iný čas na vyzdvihnutie

a vrátenie maloletého dieťaťa.

- Vianoce sa delia na dve obdobia: prvé začína 21. decembra o 10:00 a končí

31. decembra o 20:00 a druhé začína 31. decembra o 20:00 a konči 7. januára o 20:00.

Matka bude mať syna vždy počas druhého vianočného obdobia, kým otec ho bude mať cez

Vianoce počas... obdobia prvého. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené

do starostlivosti, je oprávnený vziať svojho syna do svojej materskej krajiny alebo návštevu

vykonať v krajine, v ktorej maloleté dieťa žije.

- Otcovi sa udeľuje právo mať svojho syna počas mesiaca august plus počas

ďalšieho pätnásťdňového obdobia od 15. júla, 10:00 až do konca prázdninového obdobia

31. augusta do 8:00. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, je

oprávnený vziať svojho syna do svojej materskej krajiny alebo vykonať návštevu v krajine, v

ktorej maloleté dieťa žije.

- Veľká noc: Kontakt so svojím synom je v celom tomto prázdninovom období

vyhradený otcovi vzhľadom na to, že otec je rodičom, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do starostlivosti, a že má menej možnosti na styk s maloletým. Rodič, ktorému

nebolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, je oprávnený vziať svojho syna do svojej

materskej krajiny alebo vykonať návštevu v krajine, v ktorej maloleté dieťa žije “ ...

Aj napriek existencii súdneho rozhodnutia o úprave styku sťažovateľa s maloletým

a úprave pobytu maloletého v Španielsko, matka maloletého súdne

rozhodnutie nerešpektuje. Matka maloletého v rozpore so súdnym rozhodnutím zobrala

maloletého na územie Slovenskej republiky, a to bez súhlasu sťažovateľa ako otca

maloletého, čím zmarila resp. podstatne sťažila výkon rozhodnutia.

Uvádzame, že napriek súdnemu rozhodnutiu, ktoré detailne upravuje styk

sťažovateľa s maloletým, matka toto rozhodnutie, aj navzdory niekoľkým výzvam otca a jeho

snahe o stretnutie sa s maloletým synom aj na rôznych miestach, či pokutám udeleným zo

strany španielskych orgánov, nerešpektuje...

Po podaní návrhu na súdny výkon rozsudku súdu v , Španielsko

zo dňa 17.3.2014 sme sa opakovane snažili telefonicky zistiť stav konania. Následne sme

opakovane písomne kontaktovali aj súd, avšak bez akejkoľvek odozvy...

Ako vyplýva z vyššie popísaného skutkového stavu v tejto sťažnosti, v postupe

Okresného súdu Bardejov sú obdobia, kedy nevykonáva žiadnu činnosť, ktorá by smerovala

k skončeniu konania alebo nevykonáva dostatočne potrebnú aktivitu a úkony realizáciu

práv sťažovateľa a uskutočnenie výkonu.

Podľa nášho názoru sú prieťahy v konaní spôsobené jednak nečinnosťou súdu ako aj

jeho nesprávnym postupom.

... sťažovateľ využil prostriedky na nápravu a sťažnosťou adresovanou predsedovi

Okresného súdu Bardejov sa domáhal odstránenia prieťahov v konaní. Predseda

Okresného súdu Bardejov listom zo dňa 09.11.2017, doručený právnemu zástupcovi

sťažovateľa dňa 15.11.2017, oznámil výsledok prešetrenia sťažnosti vo veci sp. zn.

, t. j. sťažovateľ sa týmto listom dozvedel o porušení svojho práva.

Z odpovede predsedu Okresného súdu Bardejov „S ľútosťou konštatujem, že vo veci

vedenej na Okresnom súde... pod spisovou značkou došlo k určitým prieťahom,

avšak nešlo zo strany zákonného sudcu ani jemu prideleného vyššieho súdneho úradníka

k subjektívne zavineným prieťahom; zdržanie vyplynulo z enormného množstva vecí,

predovšetkým exekučných veci (niekoľko tisíc) v senáte vybavujúceho sudcu, jeho vysokého

pracovného zaťaženia aj v iných jemu pridelených agendách a tak nebolo objektívne možné

o návrhu oprávneného na súdny výkon rozhodnutia vo veci úpravy styku s maloletým...

Týmto považujem Vašu dôvodnú sťažnosť zo dňa 17.10 2017 za vybavenú. “

... vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletého, t. j. sťažovateľ, žije v Nemecku

a maloletý na Slovenku, potreba zabezpečenia styku a jeho pravidelná, intenzívna a dlhšia

časová realizácia je nevyhnutná, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že môže dôjsť

k odcudzeniu maloletého a sťažovateľa aj z dôvodu zabúdania nemeckého jazyka a vzniku

jazykových bariér.

... konanie súdu nesmeruje k rýchlemu ukončeniu veci, resp. k rýchlemu výkonu,

naopak je bez opory v zákone. Okresný súd Bardejov... umožňuje a spôsobuje nedôvodné

prieťahy v konaní a zároveň výrazne negatívne zasahuje do súkromného a rodinného života

sťažovateľa a do práva na starostlivosť a výchovu rodiča o dieťa ...»

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 SR, základné právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, základné právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného života podľa a základné právo

na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vo veci starostlivosti o maloletú

pod sp. zn. bolo porušené.

II. Okresnému súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp.zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov a aby použil všetky účinné prostriedky na realizáciu práv

sťažovateľa.

III. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 8.000,00 €,

ktoré je Okresný súd Bardejov povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

vyplatiť sťažovateľovi na účet právneho zástupcu sťažovateľa.

IV. Okresný súd Bardejov je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške

374,80 € do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu IBAN: ...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

9. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného

práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života

podľa , základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , základného práva na starostlivosť o deti a ich výchovu

podľa , ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní z dôvodu,

že okresný súd je nečinný, pretože dosiaľ nezabezpečil, aby sa sťažovateľ mohol stýkať

so svojim maloletým dieťaťom podľa cudzieho exekučného titulu.

10. Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

12. Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;

deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť

a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu

na základe zákona.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

14. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

15. Ústavný súd z obsahu na napadnuté konanie vzťahujúceho sa spisu okresného

súdu, ktorý si vyžiadal, zistil, že napadnuté konanie bolo začaté 18. novembra 2016, keď bol

okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na nariadenie výkonu cudzieho exekučného

titulu. Okresný súd výzvou z 23. októbra 2017 vyzval v zmysle § 379 ods. 1 a 2 zákona

č. (ďalej aj „CMP“ alebo „Civilný

mimosporový poriadok“) povinnú (matku) na dobrovoľné splnenie povinností, resp. aby sa

cudziemu exekučnému titulu o úprave styku sťažovateľa s maloletým dieťaťom dobrovoľne

podrobila, a to pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty až do výšky 1 000 € aj opakovane

za každý povinnou (matkou) zmarený styk sťažovateľa s maloletým dieťaťom a tiež

pozastavenia výplaty rodičovského príspevku povinnej, prípadne prídavku na dieťa

a príplatku k prídavku na dieťa povinnej [táto výzva bola súčasne zaslaná na vedomie aj

sťažovateľovi a Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bardejov (ďalej len „úrad práce“),

pozn.]. Okresný súd zároveň 23. októbra 2017 požiadal úrad práce o poskytnutie súčinnosti,

t. j. aby v lehote do 7 dní prešetril pomery v rodine maloletého dieťaťa so zameraním

na zistenie dôvodov, pre ktoré bol už viackrát zmarený styk sťažovateľa s ním. Povinná sa

k výzve z 23. októbra 2017 vyjadrila písomným podaním, doručeným okresnému súdu

16. novembra 2017, v ktorom medzi inými uviedla, že „... otcovi nebránim v styku

s maloletým dieťaťom... aby sa s ním stretol, stretával na území SR tak, ako mu to ukladá

neodkladné opatrenie tunajšieho súdu...“ (pozri neskôr uvedené uznesenie okresného súdu

sp. zn. z 22. septembra 2016 o neodkladnom opatrení). Okresnému súdu bola

22. novembra 2017 doručená správa úradu práce o výsledku prešetrenia pomerov v rodine

maloletého dieťaťa. Následne okresný súd výzvou z 24. novembra 2017 vyzval sťažovateľa,

resp. jeho právnu zástupkyňu na oznámenie, či si povinná (matka) už plní svoje povinnosti

vyplývajúce z cudzieho exekučného titulu o úprave styku sťažovateľa s maloletým

dieťaťom dobrovoľne. Pretože oprávnený na výzvu z 24. novembra 2017 nijako nereagoval,

okresný súd 29. januára 2018 výzvou s identickým obsahom vyzval oprávneného

opakovane. Na základe žiadosti okresného súdu z 8. februára 2018 bola 26. februára 2018

okresnému súdu opäť doručená správa úradu práce o výsledku prešetrenia pomerov, v ktorej

sa medzi inými uvádza, že „Matka nebráni v styku otca so synom, avšak otec ani raz

nevyužil svoje právo a nevyzdvihol si maloleté dieťa v bydlisku matky v čase určenom

pre styk, ako to nariaďuje Uznesenie o neodkladnom opatrení vydané Okresným súdom

Bardejov pod sp. zn. č. k. zo dňa 22.09.2016“. Sťažovateľ na výzvu

okresného sudu z 24. novembra 2017 a následne z 29. januára 2018 až do predloženia

na napadnuté konanie vzťahujúceho sa súdneho spisu ústavnému súdu, t. j. do 15. marca

2018, nijako nereagoval.

16. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu vyjadrenia predsedníčky okresného súdu

sp. zn. k sťažnosti, doručeného ústavnému súdu 15. marca 2018,

a preskúmajúc aj obsah súvisiacich spisov týkajúcich sa styku sťažovateľa s jeho maloletým

dieťaťom, predložených okresným súdom spolu so spisom vzťahujúcim sa na napadnuté

konanie, v záujme úplnosti veci a presvedčivosti svojej rozhodovacej činnosti považoval

za potrebné tiež uviesť aj svoje ďalšie zistenia.

17. Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. z 25. januára 2016 návrh

sťažovateľa na nariadenie návratu maloletého do miesta jeho obvyklého pobytu na území

Španielskeho kráľovstva [na adrese:

pozn.] zamietol. Toto uznesenie (po tom, čo bolo ako vecne správne uznesením

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 2. mája 2016 potvrdené, pozn.)

nadobudlo právoplatnosť 25. mája 2016.

18. Následne na základe návrhu sťažovateľa (otca) na nariadenie neodkladného

opatrenia z 23. augusta 2016 okresný súd uznesením sp. zn. z 22. septembra

2016 (ďalej aj „uznesenie o neodkladnom opatrení“ alebo „tuzemský exekučný titul“)

upravil styk sťažovateľa s maloletým dieťaťom tak, že „Otec je oprávnený stýkať sa

s maloletým každý párny rok od 22.12. od 10.00 hod. do 2.1. bezprostredne

nasledujúceho kalendárneho roka do 16.00 hod, každý nepárny kalendárny rok počas

jarných prázdnin od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod., každý párny rok

počas Veľkonočných sviatkov od Veľkonočného štvrtka od 16.00 hod. do Veľkonočného

pondelka do 16.00 hod., každý kalendárny rok počas letných prázdnin od 1.8. od 10.00 hod.

do 15.8. do 16.00 hod.“, pričom „Otec si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska

maloletého (u matky, pozn.) v čase určenom pre začiatok styku s ním, kde ho po uplynutí

doby určenej pre styk vráti. Matka je povinná maloletého s otcom na styk riadne

pripraviť.“, t. j. inak ako v cudzom exekučnom titule.

19. Okresný súd v rámci odôvodnenia uznesenia o neodkladnom opatrení

s poukazom na a Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (v spojení s , pozn.) medzi inými tiež

uviedol, že „Súd osobitne poučuje všetkých účastníkov tohto konania, že môžu podať návrh

na začatie konania vo veci samej, ktorého... predmetom... by bola úprava styku otca

s maloletým. V prípade, ak tak neučinia, bude toto neodkladné opatrenie trvať aj

po nadobudnutí jeho právoplatnosti dovtedy, kým ho súd nezruší.“.

20. Uznesenie o neodkladnom opatrení sa stalo vykonateľným 5. októbra 2016

a [po tom, čo bolo ako vecne správne uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 22. novembra 2016 potvrdené, pozn.] nadobudlo

právoplatnosť 7. decembra 2016.

21. Sťažovateľ sa ďalším návrhom doručeným okresnému súdu 14. júla 2017

domáhal proti povinnej (matke) nariadenia výkonu uznesenia o neodkladnom opatrení –

tuzemského exekučného titulu. Avšak okresný súd uznesením sp. zn.

z 12. októbra 2017 tento návrh sťažovateľa zo 14. júla 2017 zamietol, keďže ako to okresný

súd v rámci jeho odôvodnenia uviedol „... Súd nemal za preukázané... že by sa oprávnený

dostavil do miesta bydliska maloletého v čase určenom pre začiatok styku s ním, teda že by

realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce mu z uznesenia o nariadenom neodkladnom

opatrení... Nebolo preukázané, že matka... si rodičovské povinnosti neplní, a že riadne

nepripravila maloletého na styk s otcom, preto nemožno voči nej uplatniť sankčné

prostriedky...“. Uznesenie o neodkladnom opatrení bolo na základe riadne a včas

podaného odvolania – riadneho opravného prostriedku otca uznesením krajského súdu

sp. zn. z 1. februára 2018 ako vecne správne potvrdené.

22. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sa ústavný súd sústredil na posúdenie,

či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu

o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to

buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov (). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna

intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami

prípadu (, m. m. ).

23. Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu v napadnutom konaní vyplýva, že

okresný súd bol neodôvodnene nečinný v zásade až dovtedy, kým sťažovateľ nepodal

predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní podľa § 62 a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorú predsedníčka okresného súdu

v liste sp. zn. Spr. 90/2017 z 9. novembra 2017 vyhodnotila ako dôvodnú. I keď dodala,

že prieťahy v napadnutom konaní nijako neboli spôsobené subjektívnym zavinením

zákonného sudcu, či jemu prideleného vyššieho súdneho úradníka.

24. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej

mnohokrát zdôraznil, že v prípade, ak aj orgán štátnej správy súdov uzná sťažnosť

na prieťahy v konaní za dôvodnú, nemusí to viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti

na to podanej sťažnosti podľa ( ) na ďalšie

konanie, pretože ústavný súd považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový

priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu

zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, ,

).

25. Pre posúdenie opodstatnenosti sťažnosti tak bolo podstatné vyhodnotiť ďalší

postup okresného súdu, potom ako jeho predsedníčka v prípise sp. zn. Spr. 90/2017

z 9. novembra 2017 kvalifikovala sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v napadnutom konaní

ako dôvodnú. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na opatrenie predsedníčky okresného

súdu z toho istého dňa, ktorým uložila vo veci konajúcemu zákonnému sudcovi konať

bez zbytočných prieťahov a dozornej úradníčke okresného súdu, aby na napadnuté konanie

vzťahujúci sa súdny spis predložila 30. novembra 2017 na kontrolu stavu konania a potom

vždy k poslednému dňu nasledujúceho mesiaca až do jeho právoplatného skončenia.

Rešpektujúc tento príkaz, vyšší súdny úradník (po vykonaní predchádzajúcich procesných

úkonov, pozn.) výzvou z 24. novembra 2017 a následne výzvou z 29. januára 2018 vyzval

sťažovateľa na oznámenie, či si povinná už plní svoje povinnosti vyplývajúce z cudzieho

exekučného titulu o úprave styku sťažovateľa s maloletým dieťaťom dobrovoľne.

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch

sa v napadnutom konaní prejavila ako účinný prostriedok nápravy, resp. ochrany

základného práva podľa . Sumarizujúc svoje zistenia, ústavný súd

konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní sa v období od 18. novembra

2016, keď bol okresnému súdu doručený návrh na nariadenie výkonu cudzieho exekučného

titulu, do 23. októbra 2017, keď okresný súd vyzval povinnú (matku) na dobrovoľné

splnenie povinností, resp. aby sa cudziemu exekučnému titulu o úprave styku sťažovateľa

s maloletým dieťaťom dobrovoľne podrobila, vyznačoval rozsiahlymi zbytočnými

prieťahmi, keď okresný súd za obdobie v trvaní viac ako 11 mesiacov nevykonal žiadny

relevantný procesný úkon. K zásadnej náprave došlo až na základe sťažnosti na prieťahy

v konaní podľa zákona o súdoch, po podaní ktorej už okresný súd konal bez zbytočných

prieťahov a jednotlivé procesné úkony uskutočňoval v primeraných lehotách (pozri

argumentáciu v bode 33 tohto uznesenia).

26. V nadväznosti na tieto zistenia ústavný súd poukazuje na svoj ustálený právny

názor, podľa ktorého v prípade, ak sa náprava vo veci sťažovateľa vykoná (zabezpečí)

v rámci všeobecného súdnictva, ústavný súd v zásade nemôže vysloviť porušenie

označeného základného práva sťažovateľa (m. m. , ). Aplikujúc

citovaný právny názor na vec sťažovateľa, ústavný súd uvádza, že v doterajšom postupe

okresného súdu v napadnutom konaní síce došlo k zbytočným prieťahom, ale keďže

po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch už okresný súd

konal, resp. koná bez akýchkoľvek prieťahov a v primeranej lehote, pričom práve

sťažovateľ je ten, ktorý na výzvu okresného súdu z 24. novembra 2017 a následne na výzvu

z 29. januára 2018 až do predloženia na napadnuté konanie vzťahujúceho sa súdneho spisu

ústavnému súdu, t. j. do 15. marca 2018 nijako nereagoval, tieto zbytočné prieťahy

v napadnutom konaní, ku ktorým došlo ešte v období pred podaním sťažnosti na prieťahy

v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, t. j. pred 19. októbrom 2017, v kontexte aj

s ostatnými zisteniami nemožno považovať za také, pre ktoré by bolo možné dospieť

k záveru o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa dohovoru.

27. V ďalšom ústavný súd poukazuje na existujúcu judikatúru ESĽP, ktorý

v obdobnej veci uviedol, že pokiaľ je preukázaná existencia rodinného vzťahu v zmysle

čl. 8 dohovoru, mal by štát v zásade konať tak, aby umožnil rozvoj tohto vzťahu, a mal by

pritom prijať vhodné opatrenia k nadviazaniu styku medzi dotyčným rodičom a dieťaťom

(Kutzner proti Nemecku, č. 46544/99, bod 61, ESĽP 2002-I). Povinnosť štátnych orgánov

prijať opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktorí nežijú v spoločnej

domácnosti, nie je absolútna. Porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb vždy

predstavuje dôležitý faktor. Štátne orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci

napomohli, ale ich povinnosť využívať donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená.

Musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a hlavne na najvyšší záujem

dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva čl. 8 dohovoru (Volský proti Českej republike, bod

118). Článok 8 dohovoru v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča na to, aby vyžadoval

prijatie opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa [Elsholz proti Nemecku

(Veľký senát), č. 25735/94, body 49  50, ESĽP 2000-VIII]. Rozhodujúce je zistiť, či štátne

orgány prijali na účely uľahčenia styku všetky nevyhnutné opatrenia, ktoré od nich bolo

možné v danom prípade rozumne očakávať (Nuutinen proti Fínsku, č. 32842/96, bod 128,

ESĽP 2000-VIII). Vnútroštátne súdy zabezpečujúce výkon rozhodnutia sú povinné zaistiť

vhodnú rovnováhu medzi záujmom dieťaťa žiť v pokojnom prostredí a záujmami otca,

ktorými bol vedený pri podnikaní svojich krokov. Pokiaľ súdom prijaté opatrenia, ktoré je

možné od neho očakávať s cieľom zabezpečiť výkon práva na styk s dieťaťom, neviedli

k uspokojivému výsledku, pozitívne povinnosti štátu vyplývajúce z dohovoru

nespočívajú v povinnosti dosiahnuť určitý výsledok, ale iba v povinnosti vynaložiť na to

prostriedky; súdy totiž nie sú všemocné, najmä ak sa v záležitostiach v oblasti rodinného

života dostávajú do stretu s rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť

a nehľadia pritom na záujmy vlastného dieťaťa (Pedovič proti Českej republike, č. 27145/03

z 18. 7. 2006, body 109 a 115).

28. Výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí je tak spojený s viacerými

špecifickými skutočnosťami, ktoré je každý súd povinný rešpektovať pri tomto type

konania.

29. Pri hodnotení toho, či okresný súd v napadnutom konaní o výkon cudzieho

exekučného titulu o úprave styku s maloletým dieťaťom v období nasledujúcom po podaní

sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, t. j. po 19. októbri 2017,

konal bez zbytočných prieťahov a či konal sústredene a efektívne, je potrebné zohľadniť

uvedené špecifiká. Nemožno preto automaticky vychádzať z dĺžky konania, početnosti

procesných úkonov súdu alebo z efektivity, akú jeho postup (činnosť) dosiahol.

30. V prvom rade je potrebné v každej fáze konania o výkon rozhodnutia o výchove

maloletých dôsledne prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa (porovnaj napríklad odlišné

stanovisko sudcov Zupančič, Pantru a Tűrmen k rozsudku ESĽP vo veci Nuutinen proti

Fínsku z 27. 6. 2000). Vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa a na skutočnosť, že tento

záujem sa môže v priebehu času meniť, je súd vykonávajúci rozhodnutie o výchove

maloletých povinný v závislosti od okolností prípadu zisťovať dôvody, prečo sa povinný

nepodrobil vykonateľnému rozhodnutiu súdu (porovnaj ) a vykonať šetrenie

o pomeroch maloletého, pričom môže na tento účel nariadiť pojednávanie (§ 379 ods. 1

), vyzvať príslušné orgány na poskytnutie súčinnosti ( ) a podobne. Súd

nemôže len mechanicky vychádzať z úpravy výkonu rodičovských práv a povinností

vo vykonateľnom rozhodnutí, je povinný neustále vyhodnocovať, či nútený výkon

rozhodnutia je v záujme maloletého.

31. Mimoriadny význam v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletých má

plynutie času, čo kladie osobitnú požiadavku na rýchlosť a plynulosť konania súdu

(porovnaj rozsudok ESĽP vo veciach Nuutinen proti Fínsku z 27. 6. 2000, bod 110;

Hokkanen proti Fínsku z 23. 9. 1994, bod 72; Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004;

bod 106; Kříž proti Českej republike z 9. 1. 2007, bod 74; Hub proti Nemecku z 9. 4. 2009,

bod 48).

32. Ďalším špecifikom je samotný predmet konania o výchove maloletých.

Vzhľadom na povahu vymáhanej povinnosti, resp. na povahu práva, ktorého realizácia sa

nútene vykonáva, zákon neustanovuje konkrétne a výlučné spôsoby výkonu rozhodnutia

o výchove maloletých detí (porovnaj ). Zákon ustanovuje len niektoré právne

nástroje, ktoré majú viesť k dobrovoľnému plneniu rozhodnutia, prípadne k podrobeniu sa

rozhodnutiu, napr. písomná výzva na plnenie, upozornenie a nariadenie pojednávania

( ), ukladanie pokuty ( ), výzva na zastavenie výplaty príslušných

dávok ( ) a upravuje odňatie dieťaťa ( ) ako priamy spôsob

uskutočnenia výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí. Zákon teda neupravuje

vyčerpávajúco všetky spôsoby výkonu rozhodnutia a tiež všetky nástroje, prípadne iné

formy pôsobenia súdu vedúce ku skutočnému výkonu rozhodnutia o výchove maloletých

detí.

V súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu () konkrétny

postup súdu v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí bude v zásade vždy

odlišný a bude závisieť od konkrétnych okolností veci. Zároveň je nevyhnutné zohľadniť

skutočnosť, že realizácia rozhodnutia o výchove maloletých detí bude od určitého veku

dieťaťa takmer vždy závislá nielen od vôle rodičov, ale aj od maloletého dieťaťa. V týchto

prípadoch tak príslušný súd len vytvára, prípadne zabezpečuje vhodné predpoklady

na realizáciu rozhodnutia, nemá však vo svojej moci dosiahnuť to, aby jeho pôsobenie vždy

viedlo k výkonu rozhodnutia. Ústavný súd zároveň poznamenáva, že s účinnosťou od 1. júla

2016 podrobnosti výkonu rozhodnutia bližšie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu

rozhodnutia vo veciach maloletých, ktorá dáva príslušnému súdu ďalšie zákonné možnosti

(skúmanie existencie ospravedlniteľných dôvodov, uloženie povinnosti podrobiť sa

sociálnemu poradenstvu, psychologickému poradenstvu alebo inému odbornému

poradenstvu neodkladným opatrením, možnosť uložiť účastníkom zúčastniť sa mediácie),

ktoré majú uľahčiť dosiahnutie cieľa, a to zabezpečiť riadnu výchovu maloletých

pri zachovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.

33. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v období po podaní sťažnosti na prieťahy

v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, t. j. po 19. októbri 2017, až do 8. februára

2018, keď okresný súd vykonal posledný procesný úkon (žiadosť adresovaná úradu práce

o prešetrenie pomerov v rodine maloletého), konal o návrhu sťažovateľa na nariadenie

výkonu cudzieho exekučného titulu plynulo a bez zbytočných prieťahov. Jednotlivé

procesné úkony okresný súd vykonával priebežne, pritom využíval prostriedky upravené

v pre tento druh konania. Ústavný súd nemôže hodnotiť

výber jednotlivých právnych prostriedkov okresným súdom ani ich vzájomné poradie.

Ako to však zo zistenia ústavného súdu vyplynulo, obdobie nečinnosti od 8. februára 2018

až dosiaľ je treba už pričítať práve na ťarchu sťažovateľa, ktorý na výzvy okresného sudu

z 24. novembra 2017 a následne z 29. januára 2018 nijako nereagoval. Za štádium

napadnutého konania, počnúc od 19. októbra 2017 až do 8. februára 2018, v trvaní necelých

4 mesiacov preto nemožno posúdiť, či postup okresného súdu bol sústredený a efektívny.

Možno dospieť iba k záveru, že sťažnosť podľa zákona o súdoch splnila svoj účel

a po podaní sťažnosti okresný súd začal vykonávať jednotlivé procesné úkony priebežne.

Skutočnosť, že sa od podania návrhu nerealizoval styk sťažovateľa s maloletým ani

v jednom prípade nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu, obzvlášť ak aj návrh

sťažovateľa na nariadenie výkonu uznesenia o neodkladnom opatrení – tuzemského

exekučného titulu bol právoplatne zamietnutý (pozri bod 21 tohto uznesenia).

34. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako

porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v , ako aj práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

35. Napokon, ústavný súd, plne rešpektujúc, že „pánmi zákonov“ aj pokiaľ ide

o postup a v rámci uplatňovania (využívania) zákonných prostriedkov smerujúcich

k nútenému uskutočneniu výkonu vykonateľných rozhodnutí o úprave styku s maloletým

v zmysle a nasl. sú všeobecné súdy, z hľadiska ďalšieho postupu v napadnutom

konaní nad rámec vlastnej argumentácie dáva okresnému súdu do pozornosti, že už v čase

začatia napadnutého konania o nariadenie výkonu (pôvodného) cudzieho exekučného titulu

o úprave styku sťažovateľa so svojím maloletým dieťaťom, t. j. 18. novembra 2016, bol

(počnúc od 5. októbra 2016) vykonateľný tuzemský exekučný titul (uznesenie

o neodkladnom opatrení), ktorý nadobudol právoplatnosť 7. decembra 2016, pričom

v zmysle súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví

medzi inými vtedy, ak exekučný titul bol po nariadení výkonu rozhodnutia zrušený alebo ak

okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti.

36. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu základného práva na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa

a základného práva na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa

37. Keďže sťažovateľ namietané porušenie základného práva na ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa ,

ako aj základného práva na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa

odôvodňoval porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ústavný súd

uvádza, že keďže namietané porušenie základného práva podľa ,

resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nezistil, je sťažnosť sťažovateľa aj v tejto

zostávajúcej časti zjavne neopodstatnená.

38. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť aj v časti namietaného porušenia

základných práv podľa a po predbežnom prerokovaní

podľa odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

39. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2018