Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 172/2018

Legal thesis Official

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Tatra banka, a. s., Hodžovo námestie 3,

Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o., konajúcou

prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Michala Mandzáka, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práv podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej

únie postupom Okresného súdu Nitra v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti Tatra banka, a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla

2018 doručená sťažnosť spoločnosti Tatra banka, a. s., Hodžovo námestie 3, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“), práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práv podľa čl. 47 Charty základných práv

Európskej únie postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v trestnom

konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka v navrhovanom petite sťažnosti konkretizovala postup okresného

súdu v namietanom trestnom konaní, v ktorom vidí porušenie ňou označených práv, keď

navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa Tatra banka, a. s. podľa SR,

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty

základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Nitra na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 15.02.2018 v trestnej veci vedenej proti obžalovanému

a , spis. č. , ktorým Okresný súd Nitra prestal konať

so sťažovateľom ako poškodeným v tomto trestnom konaní (predseda senátu ani

nezaregistroval účasť splnomocneného zástupcu Tatra banky, a. s. na tomto hlavnom

pojednávaní bez akéhokoľvek odôvodnenia,), a konaním, ktoré mu predchádzalo, porušené

bolo.

2. Zakazuje sa Okresnému súdu Nitra vykonávať akékoľvek úkony, ktorými sa

znemožní výkon práv sťažovateľa ako poškodeného v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému a , spis. č. .

3. Prikazuje sa Okresnému súdu Nitra konať so sťažovateľom ako s poškodeným

v trestnej veci vedenej proti obžalovanému a ,

spis. č. .

4. Okresný súd Nitra je povinný uhradiť sťažovateľovi Tatra banka, a. s. do 15 dní od

doručenia tohto nálezu trovy konania na účet jeho právneho zástupcu Advokátska

kancelária Mandzák a spol., s.r.o.“

3. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že trestné konanie vedené okresným

súdom pod sp. zn. , v ktorom sťažovateľka namieta porušenie svojich práv, je

vedené proti obžalovanému pre zločin neoprávneného podnikania podľa

a pre skutok podľa bodu 1 obžaloby a pre obzvlášť

závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a) a ods. 4

písm. a) pre skutok podľa bodu 2 obžaloby a proti obžalovanej

pre účasť na obzvlášť závažnom zločine legalizácie príjmu z trestnej

činnosti podľa a vo forme pomoci

podľa pre skutok podľa bodu 3 obžaloby.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

z 2. februára 2011 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu z 2. februára 2011“)

rozhodol o nepripustení účasti poškodených v namietanom trestnom konaní podľa § 47

ods. 3 .

5. Sťažovateľka uviedla, že napriek uzneseniu najvyššieho súdu s ňou okresný súd

konal ako s poškodenou a umožnil jej realizáciu všetkých práv poškodenej (vrátane

uplatnenia nároku na náhradu škody po prednesení obžaloby bez toho, že by okresný súd

vydal uznesenie podľa o nepripustení sťažovateľky ako

poškodenej v trestnom konaní) až do pojednávania uskutočneného 15. februára 2018, keď

okresný súd prestal konať so sťažovateľkou ako poškodenou a predseda senátu ani

nezaregistroval účasť splnomocneného zástupcu sťažovateľky na tomto hlavnom

pojednávaní.

6. Takýto postup okresného súdu na hlavnom pojednávaní konanom 15. februára

2018 sťažovateľka považuje za zjavne nezákonný a porušujúci ňou označené práva.

7. Sťažovateľka vo svojej sťažnostnej argumentácii na podporu svojho postavenia

ako poškodenej v namietanom trestnom konaní cituje ustanovenia § 10 ods. 1 Trestného

poriadku (definujúceho subjekt a stranu trestného konania), § 46 ods. 1 a 3 Trestného

poriadku (definujúceho poškodeného a jeho práva v trestnom konaní) a zdôrazňuje, že

v zmysle citovaných ustanovení a judikatúry stabilizovaného širšieho ponímania postavenia

poškodeného má postavenie poškodenej. Sťažovateľka zdôrazňuje, že postavenie

poškodeného v trestnom konaní nezakladá len možnosťou priznania náhrady škody

v trestnom konaní, resp. vznik škody v majetkovej sfére, ale aj vznik škody v nemajetkovej

sfére, pričom poškodenej v namietanom trestnom konaní vzniká škoda tak v majetkovej

sfére a ujmou na jej iných právach aj škoda v nemajetkovej sfére, čo zakladá jej postavenie

ako poškodenej. Vzhľadom na charakter trestnej činnosti najmä vo vzťahu k obžalovanej

sťažovateľka dôvodí, že má postavenie poškodenej v namietanom

trestnom konaní, „keďže podľa skutku tvoriaceho predmet trestného stíhania vo vzťahu

k tejto obžalovanej, sa práve táto obžalovaná mala dopustiť tejto trestnej činnosti tak, že

konala ako zamestnankyňa Tatra banky, a. s. a zneužila svoje postavenie, čo nepochybne

zasiahlo do subjektívnych práv Tatra banky, a. s. V tomto smere však ani orgány činné

v trestnom konaní a ani súd nemal žiadne pochybnosti o postavení Tatra banky, a. s. ako

poškodeného v tomto trestnom konaní...“.

8. Podľa sťažovateľky je v danej veci podstatnou právnou otázkou zodpovedanie tzv.

„ťažiskového právneho problému“, a to účinkov uznesenia najvyššieho súdu z 2. februára

2011 o nepripustení účasti poškodených v trestnom konaní podľa § 47 ods. 3 Trestného

poriadku na jej procesné postavenie v konaní ako poškodenej s dôrazom na rozsah jej

procesných práv.

9. Pre zodpovedanie tzv. „ťažiskového právneho problému“ danej veci sú podľa

sťažovateľky relevantné závery formulované v rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) vo veci Krumpel a Krumpelová proti Slovensku (sťažnosť č. 56195/00

z 5. 7. 2005) a náleze ústavného súdu sp. zn. z 12. novembra 2009, v zmysle

ktorých je namieste extenzívny výklad vo vzťahu k právam poškodeného v trestnom konaní,

pokiaľ ide o otázku, či toto konanie je „jeho vecou“ vo vzťahu k základnému právu na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. právu na prerokovanie veci v primeranej

lehote ( a dohovoru).

10. Ďalej za relevantné považuje sťažovateľka aj závery vyslovené v náleze

ústavného súdu sp. zn. z 18. júna 2014, podľa ktorých v súlade s ústavne

konformným výkladom právo poškodených klásť otázky

vypočúvaným osobám „v rozsahu uplatnených práv“ umožňuje poškodeným klásť otázky

vzťahujúce sa na protiprávnosť konania osoby, voči ktorej smeruje právo na náhradu škody,

t. j. k zisteniu, či došlo k protiprávnemu konaniu a kto toto protiprávne konanie spáchal.

11. Sťažovateľka ďalej uviedla: «Ustanovenie je

potrebné vnímať ako ustanovenie, ktoré malo „ambíciu“ zefektívniť trestný proces

„potlačením práv poškodených“...

Takýto výklad však nebol Ústavným súdom SR vzhliadnutý ako ústavne konformný.

Z pohľadu takejto „optiky“ je potrebné nazerať i na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, spis. zn. zo dňa 02.02.2011, ktorým bolo rozhodnuté, že v trestnej

veci vedenej voči obžalovanému a sa podľa § 47

ods. 3 nepripúšťa účasť poškodených...

Účelom tohto procesného inštitútu je taktiež zeefektívnenie trestného procesu (keďže

konanie s mnohými poškodenými by neúmerne predlžovalo trestný proces). Uvedené

uznesenie však nemožno vykladať tak, že by poškodení mali byť úplne pozbavení všetkých

svojich procesných práv a hlavne svojho postavenie poškodeného. Na tomto mieste len

pripomíname, že zo samotného uznesenia Najvyššieho súdu SR o nepripustení poškodených

vyplýva, že dôsledkom tohto uznesenia poškodený nestráca postavenie poškodeného.

Uvedené uznesenie je preto potrebné interpretovať tak, že súd nemôže rozhodovať o nároku

poškodených na náhradu škody s tým, že poškodení nie sú pozbavení všetkých svojich práv

a nestrácajú procesné postavenie poškodeného...»

12. Sťažovateľka odôvodňuje zachovanie jej všetkých procesných práv (okrem práva

na rozhodnutie o náhrade škody) vyplývajúcich z jej postavenia ako poškodenej

v namietanom trestnom konaní nezávisle od existencie uznesenia najvyššieho súdu

o nepripustení poškodených v tomto trestnom konaní aj svojím „špecifickým postavením“,

ktoré je podľa nej dané tým, že na rozdiel od ostatných poškodených jej postavenie

poškodenej nie je dané len škodou v majetkovej sfére ( ), ale

aj inou ujmou na právach ( ), pričom podľa sťažovateľky „sa

jej právo na náhradu inej škody ( ) môže úspešne realizovať

len právoplatným uznaním viny obžalovanej v trestnom konaní. Pre

Tatra banku, a.s. predstavuje práve právoplatné rozhodnutie o uznaní viny určitú

satisfakciu spôsobilú odstrániť (resp. zmierniť) zásah do jej práv ako poškodeného… Tatra

banka, a.s. ako poškodený v časti jej inej ujmy ( ) sa môže

účinne domôcť náhrady svojej ujmy len v trestnom konaní, pretože len v trestnom konaní

môže súd rozhodnúť o uznaní viny a iná forma kompenzácie tu neprichádza do úvahy.“.

13. Sťažovateľka taktiež uviedla: „Právo na rozhodnutie o nároku na náhradu škody

je základným právom poškodeného a štát musí zabezpečiť, aby o tomto nároku bolo

rozhodnuté, a to primáme v trestnom konaní alebo v samostatnom inom súdnom konaní.

Keďže vnútroštátna právna úprava neustanovuje iný typ súdneho konania, v ktorom by sa

Tatra banka, a.s. mohla domôcť tzv. inej škody ( ), tak toto

právo si môže uplatňovať len v trestnom konaní. Máme preto za to, že účasť Tatra banky,

a.s. nebola rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vylúčená, a to s ohľadom na jej špecifický

charakter zásahu do jej subjektívnych práv…

Máme preto za to, že Okresný súd Nitra porušil označené práva a slobody.

V právnom štáte nie je možné tolerovať také postupy súdov, ktoré konajú so sťažovateľom

ako so sporovou stranou a po vykonaní niekoľkých úkonov bez odôvodnenia mu takéto

právo odníme. Takýto postup súdu je v rozpore s legitímnymi očakávaniami účastníka

súdneho konania...“

14. Na podporu svojej argumentácie sťažovateľka poukazuje na ,,smernicu

európskeho parlamentu a rady č. 2016/343 (recitál 16 a 17), č. 2012/13 (čl. 4 ods. 1),

č. 2012/29“, na „aktuálne stanoviská právnej vedy (podporené judikatúrou ESĽP), a to

konkrétne článok uverejnený v časopise: Trestnoprávní revue č. autora doc.

JUDr. Filipa Ščerbu, PhD. s názvom:... Právo na účinné vyšetŕování ve svétle judikatúry

Ústavního soudu...”.

15. Na odôvodnenie aplikovateľnosti práva Európskej únie vo vzťahu k namietanému

porušeniu základného práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie

sťažovateľka poukazuje na rámcové rozhodnutie Rady č. 2001/500/SVV z 26. júna 2001

o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii

prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti a právne úvahy prednesené generálnou

advokátkou J. Kokott vo veci C 73/2016 z 30. 3. 2017.

16. Sťažovateľke dôvodí prípustnosť sťažnosti smerujúcej proti označenému postupu

okresného súdu v trestnom konaní tým, že iný prostriedok nápravy pri porušení jej práv ako

poškodenej v trestnom konaní nemá k dispozícii, a zdôrazňuje, že obdobný záver

o neexistencii iného prostriedku nápravy učinil aj ústavný súd vo svojom náleze sp. zn.

z 18. júna 2014.

17. Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd podaním sp. zn.

Spr. 542/2018 z 27. apríla 2018, v ktorom sťažnosť hodnotil ako nedôvodnú.

II.

18. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

19. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

20. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

21. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú

dané dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na

ďalšie konanie.

22. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka sa

domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru a práv podľa

čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom okresného súdu v trestnom konaní

vedenom pod sp. zn. spočívajúcom v tom, že okresný súd na hlavnom

pojednávaní konanom 15. februára 2018 prestal konať so sťažovateľkou ako poškodenou

v tomto trestnom konaní.

23. V súvislosti s namietaným porušením označených práv sťažovateľky postupom

okresného súdu v trestnom konaní ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že nie je

súčasťou sústavy orgánov činných v trestnom konaní, ale podľa je

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý okrem iného rozhoduje

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základných práv alebo slobôd fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

24. Cieľom uplatňovania tejto právomoci ústavného súdu nie je primárne

preskúmavanie a posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci rozhodujúcich

o právnych prostriedkoch nápravy a ochrane práv a slobôd (vrátane základných práv

a slobôd) fyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti

s rozhodovaním vo veci samej. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika

ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Skutkové a právne závery

orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv

a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu byť predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody sťažovateľa zaručeného v ústave

alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách (m. m.

, ).

25. Ústavný súd poznamenáva, že z právneho poriadku Slovenskej republiky, ako aj

z právnych poriadkov mnohých členských krajín Európskej únie možno vyvodiť, že jedným

z charakteristických znakov moderného právneho štátu je aj skutočnosť, že vymedzenie

trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi štátom

a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa

pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom

tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana

celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych práv

oznamovateľa trestného činu, resp. poškodeného (m. m. ). Pre účely ochrany

individuálnych subjektívnych práv ustanovuje právny poriadok Slovenskej republiky

osobitné právne inštitúty „netrestnej povahy“, ktorých uplatnenie má súkromnoprávny

charakter a je plne v dispozícii osoby, ktorá tvrdí, že konaním inej osoby došlo k zásahu do

konkrétnych subjektívnych práv (m. m. , ).

26. Ústavný súd konštatuje, že rozsiahlu argumentáciu sťažovateľky na podporu

zachovania všetkých jej práv ako poškodenej v namietanom trestnom konaní napriek

rozhodnutiu najvyššieho súdu o nepripustení účasti poškodených v tomto trestnom konaní,

nevyhodnotil ako spôsobilú vyvolať možnosť porušenia sťažovateľkou označených práv

namietaným postupom okresného súdu, a tým založiť dôvod na zásah ústavného súdu

v súlade s jeho právomocami ustanovenými v .

27. Ústavný súd zdôrazňuje, že nezávisle od skutočnosti, či postavenie poškodeného

je založené ujmou v majetkovej sfére alebo ujmou na iných právach, možnosť uplatňovania

všetkých ich procesných práv (vrátane práva zúčastňovať sa hlavného pojednávania

v zmysle ) je vylúčená nepripustením účasti poškodených

v trestnom konaní rozhodnutím najvyššieho súdu podľa , ako

bolo rozhodnuté aj v namietanom trestnom konaní. Uvedené plne korešponduje aj

so závermi najvyššieho súdu v jeho uznesení z 2. februára 2011 o nepripustení účasti

poškodených v namietanom trestnom konaní podľa , keď

najvyšší súd uviedol: „Toto rozhodnutie síce nemení nič na procesnom postavení

poškodených v zmysle , ale na druhej strane z neho vyplýva, že

poškodení už nemôžu v priebehu ďalšieho trestného konania vykonávať práva uvedené

v a “

28. Ústavný súd pripúšťa, že postup okresného súdu bol zmätočný, pokiaľ sa až do

hlavného pojednávania konaného 15. februára 2018 dôsledne neriadil právnymi účinkami

uznesenia najvyššieho súdu z 2. februára 2011 vylučujúcimi uplatňovanie procesných práv

poškodenými, vrátane sťažovateľky a do toho času sťažovateľke realizáciu procesných práv

ako poškodenej umožnil. Táto okolnosť však sama osebe nie je spôsobilá odôvodniť právo

sťažovateľky na realizáciu procesných práv ako poškodenej aj v ďalšom priebehu trestného

konania, resp. založiť porušenie označených základných a iných práv sťažovateľky

neumožnením výkonu procesných práv na hlavnom pojednávaní 15. februára 2018.

29. Pokiaľ sťažovateľke bol okresným súdom umožnený výkon práva na uplatnenie

náhrady škody, hoci v zmysle účinkov uznesenia najvyššieho súdu z 2. februára 2011 už jej

realizácia tohto práva neprináležala, a následne okresný súd podľa tvrdenia sťažovateľky

nevydal uznesenie podľa o nepripustení sťažovateľky ako

poškodenej v trestnom konaní, opomenutie takéhoto uznesenia sa nejaví ako postup, ktorým

by mohli byť porušené práva sťažovateľky ako poškodenej v trestnom konaní, resp. ňou

označené základné a iné práva postupom okresného súdu.

30. Ústavný súd konštatuje, že v minulosti už viackrát vyslovil, že práva obsiahnuté

v dohovore vykladá v intenciách judikatúry ESĽP, z ktorej okrem iného vyplýva, že čl. 6

dohovoru je v zásade aplikovateľný, pokiaľ sa poškodený k trestnému konaniu pripojí

s cieľom získať náhradu škody, ktorá mu bola trestným činom spôsobená. Namietať

porušenie práv vyplývajúcich z čl. 6 dohovoru nebude môcť ten poškodený, ktorý sa

trestného konania zúčastňuje len s cieľom prispieť k odsúdeniu obvineného (Corbu proti

Rumunsku, rozhodnutie z 31. 3. 2009, č. 27396/04, body 30 – 33).

31. Keďže v danom prípade sťažovateľka dôvodí zachovanie jej práv poškodenej

v trestnom konaní napriek nepripusteniu účasti poškodených v tomto konaní tým, že jej

postavenie poškodenej je dané ujmou na iných právach, a teda jej účasť ako poškodenej je

odôvodnená cieľom prispieť k odsúdeniu obžalovaných, v zmysle citovanej judikatúry

ESĽP už len v príčinnej súvislosti s touto argumentáciu je vylúčená možnosť porušenia jej

práv podľa čl. 6 dohovoru.

32. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2

odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

33. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2018