Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 123/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2018

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Mojmíra Mamojku o sťažnosti , ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s. r. o., Skuteckého 17, Banská

Bystrica, v mene ktorej koná advokát JUDr. Rastislav Urbáni, PhD., LL.M., vo veci

namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 1, 2

a 5 a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v

a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 8. februára 2018 takto

rozhodol:

1. Základné právo na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 1, 2 a 5

a právo na slobodu a bezpečnosť zaručené v a 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s porušením zásady

kontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 8. februára 2018

p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 8. februára

2018 v časti týkajúcej sa z r u š u j e .

3. Krajský súd v Banskej Bystrici j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov)

na účet advokátskej kancelárie URBÁNI & Partners s. r. o., Skuteckého 17, Banská

Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 z 20. marca 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,

, (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na osobnú slobodu

zaručeného v , 2 a 5 (ďalej len „“) a práva

na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 8. februára 2018, a to v súvislosti s porušením zásady kontradiktórnosti a princípu rovnosti

zbraní v konaní o osobnej slobode.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre zločin

vydierania podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) formou spolupáchateľstva podľa Trestného

zákona.

3. V tejto trestnej veci bol sťažovateľ uznesením Okresného súdu Banská Bystrica

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 3. decembra 2017 v spojení s uznesením

krajského súdu sp. zn. z 18. decembra 2017 vzatý do väzby z dôvodov

uvedených v a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“).

4. Podaním doručeným Okresnej prokuratúre Banská Bystrica (ďalej len „okresná

prokuratúra“) 24. januára 2018 sťažovateľ požiadal o jeho prepustenie z väzby na slobodu.

Vzhľadom na nevyhovenie tejto žiadosti okresnou prokuratúrou rozhodoval o nej okresný

súd, ktorý na jej základe uznesením sp. zn. z 31. januára 2018 podľa

ods. 3 sťažovateľa prepustil z väzby na slobodu.

5. Proti tomuto rozhodnutiu okresná prokuratúra podala sťažnosť, o ktorej krajský

súd uznesením sp. zn. z 8. februára 2018 rozhodol tak, že podľa § 194 ods. 1

písm. a) uznesenie okresného súdu sp. zn. z 31. januára

2018 zrušil, podľa žiadosť sťažovateľa o prepustenie

z väzby na slobodu zamietol a podľa nenahradil

jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.

6. Sťažovateľ je presvedčený, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a následným vydaním uznesenia 8. februára 2018 došlo k porušeniu

jeho základného práva na osobnú slobodu a práva na slobodu a bezpečnosť, čo odôvodnil

tým, že okresná prokuratúra proti uzneseniu okresného súdu z 31. januára 2018 podala hneď

do zápisnice o výsluchu obvinených (teda aj sťažovateľa) sťažnosť, ktorú písomne

odôvodnila až následne podaním doručeným okresnému súdu 6. februára 2018. Písomné

odôvodnenie však sťažovateľovi ani jeho obhajcovi doručené nebolo, čím sťažovateľovi

nebola „daná možnosť k podanej sťažnosti a k v nej uvedeným dôvodom sa vyjadriť a zaujať

stanovisko pred rozhodnutím krajského súdu“. Podľa slov sťažovateľa mu bola „upretá

možnosť domáhať sa zákonným spôsobom ochrany svojich práv a základných slobôd, čo

v konečnom dôsledku robí v súčasnej dobe... väzobné stíhanie nezákonným“. Tvrdí, že

„nedoručením písomných dôvodov sťažnosti prokurátorky, resp. jej odôvodnenia“ jemu

a jeho obhajcovi mu „bolo znemožnené vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam trvania... väzby

a došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní, zásady kontradiktórnosti konania, ako aj práva

na spravodlivý súdny proces a to o to výraznejšie, že pred krajským súdom došlo k zmene

uznesenia okresného súdu“.

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie jeho základných práv zaručených mu v , 2 a 5 a práv

zaručených v čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 8. februára 2018 a zároveň požadoval

napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť, aby znova o nej konal

a rozhodol. Napokon požadoval priznať mu úhradu trov právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom.

8. Na základe výzvy ústavného súdu sa po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie k jej

vecnej stránke vyjadril krajský súd (jeho podpredseda) prípisom sp. zn. Spr 357/18

z 25. apríla 2018, ku ktorému bolo pripojené stanovisko predsedu vo veci konajúceho

senátu krajského súdu z 24. apríla 2018.

9. Podľa názoru predsedu konajúceho senátu krajského súdu nedoručenie písomných

dôvodov sťažnosti okresnej prokuratúry sťažovateľovi a jeho obhajcovi predstavovalo len

„pochybenie formálne, nie také, ktoré by zásadným spôsobom malo za následok porušenie

tých práv, na ktoré poukazuje sťažovateľ“. Ako uvádza, „písomné zdôvodnenie sťažnosti

okresného prokurátora je identické s jeho stanoviskom, ktoré predniesol v rámci výsluchu

obvineného pred sudcom pre prípravné konanie, ktorý rozhodoval o jeho žiadosti

o prepustenie z väzby na slobodu, ako aj s písomným stanoviskom k žiadosti, ktoré bolo

doručené okresnému súdu. Komparatívnou metódou možno zistiť, že okresný prokurátor

v sťažnosti nielenže použil rovnaké výrazové prostriedky, ako pri vyjadrení k žiadosti

obvineného, ale neuviedol v sťažnosti ani žiadne iné dôvody, ktoré by po obsahovej stránke

menili, resp. rozširovali podstatu jeho argumentácie. Vzhľadom k tomu, že obvinený, ako aj

jeho obhajca boli so stanoviskom okresného prokurátora pri výsluchu oboznámení a mali

možnosť k nemu zaujať aj stanovisko a písomné zdôvodnenie sťažnosti okresného

prokurátora je identické, v nijakom prípade nemohlo dôjsť k takému závažnému porušeniu

práv obvineného, ktoré by malo za následok konštatovanie o nezákonnosti jeho väzobného

stíhania...

... je potrebné tiež zdôrazniť, že o väzbe toho ktorého obvineného podľa platných

právnych predpisov... je potrebné rozhodnúť bez meškania a neodkladne. Táto požiadavka

vychádza z toho, aby právna neistota toho ktorého obvineného bola zredukovaná na

minimum, na čo odvolací súd taktiež prihliadal...“.

10. Podpredseda krajského súdu (zastupujúci predsedu krajského súdu) názor

predsedu vo veci konajúceho senátu krajského súdu neakceptoval a vo svojom vyjadrení

uviedol:

«Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti ... považujem túto za oprávnenú.

Nestotožňujem sa zo stanoviskom predsedu senátu, ktorý rozhodoval o sťažnosti

prokurátora, ktorý uviedol, že ide o obsahovo totožné vyjadrenie, ktoré prokurátor

prezentoval v rámci výsluchu obvineného pred sudcom pre prípravné konanie, ktorý

rozhodoval o jeho žiadosti o prepustenie z väzby. Som toho názoru, že ani zákonom

preferovaná rýchlosť konania nemôže byť na úkor práva na spravodlivý proces. Toto právo

medzi iným vyžaduje, aby bol sťažovateľ oboznámený s obsahom sťažnosti, ktorú podal

prokurátor proti uzneseniu okresného súdu a mal možnosť sa k nej vyjadriť.

K právu oboznámiť sa s obsahom podania „protistrany“ aj rovnakého obsahu ako

boli predchádzajúce sa vyjadroval aj ESĽP napr. vo veci Trančíková proti Slovenskej

republike na základe sťažnosti č. 17127/12.»

11. Krajský súd zároveň oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

v tejto veci.

12. K vyjadreniu krajského súdu zaujal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

(advokátskej kancelárie) stanovisko sťažovateľ listom z 9. mája 2018, v ktorom uviedol, že

sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením podpredsedu krajského súdu a v ňom

uvedenými skutočnosťami a, naopak, nesúhlasí s predloženým stanoviskom predsedu

vo veci konajúceho senátu krajského súdu, ktorého tvrdenia nepovažuje „za právne

konformné, čo de facto jasne uviedol aj samotný predseda tohto súdu“. Uviedol tiež, že

netrvá na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie.

13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s obsahom sťažnosti a jej príloh, ako aj vyjadreniami k jej opodstatnenosti dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

16. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon....

17. Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas

ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

18. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred

sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má

právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže

podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

19. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo

iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

20. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na osobnú

slobodu a práva na slobodu a bezpečnosť postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 8. februára 2018, ku ktorému malo dôjsť tým,

že sťažovateľovi ani jeho obhajcovi neboli doručené písomné dôvody sťažnosti okresnej

prokuratúry proti rozhodnutiu okresného súdu sp. zn. z 31. januára 2018,

ktorým bol na základe žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z väzby prepustený.

Sťažovateľ v tom vidí porušenie zásady kontradiktórnosti, princípu rovnosti zbraní a „práva

na spravodlivý súdny proces“.

21. Z judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) vyplýva, že súdne konanie v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti väzby

musí poskytovať určité garancie procesnej povahy vyjadrené v čl. 6 ods. 1 dohovoru

(zakotvujúcom právo na spravodlivé súdne konanie). So zreteľom na to, že čl. 6 ods. 1

dohovoru sa nevzťahuje na konanie a rozhodovanie o väzbe, procesné záruky tu uvedené

nemožno bez ďalšieho uplatniť aj v prípade v čl. 5 ods. 4 dohovoru, no určité základné

procesné záruky sa musia poskytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, i keď

nemusia byť nutne rovnaké, ako tie, ktoré vyplývajú z čl. 6 ods. 1 dohovoru pri rozhodovaní

vo veci samej. V každom prípade však musí mať osoba vo väzbe možnosť predložiť

argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe. Vždy musí byť zaručená

kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní (de Wilde c. Belgicko, Trzaska c. Poľsko

a ďalšie).

22. Osobe vo väzbe teda musí byť daná možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam prokurátora

o odôvodnenosti trvania väzby a vyvracať ich. Pre tento účel jej nemôže byť odopreté právo

oboznámiť sa s dôkazmi a skutočnosťami, o ktoré by sa malo opierať rozhodnutie súdu

o väzbe (kontradiktórnosť konania). Procesný postup súdu musí zabezpečiť, aby

obvinenému bola v tomto smere poskytnutá rozumná príležitosť obhajovať svoje záujmy

za podmienok, ktoré ho nepostavia do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní

s druhou stranou (princíp rovnosti zbraní). Zabezpečenie kontradiktórnej povahy konania

a rešpektovanie princípu rovnosti zbraní predstavujú základné procesné garancie

uplatniteľné vo veciach týkajúcich sa pozbavenia osobnej slobody väzbou (,

).

23. Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných

účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Pritom nie je podstatné,

či podľa názoru prokuratúry alebo všeobecného súdu ide o podanie skutkovo a právne

významné alebo bezvýznamné, pretože túto skutočnosť posudzuje výlučne druhý účastník

konania. Ten rozhodne o tom, aké stanovisko zaujme (, ,

). Porušenie tohto práva treba považovať za porušenie práva na spravodlivý

súdny proces, ktoré musí byť dodržiavané nielen v konaní vo veci samej, ale aj v rámci

preskúmavania dôvodnosti väzby ().

24. Z prehľadu o priebehu konania vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn.

z 31. januára 2018 prepustil sťažovateľa z väzby na slobodu. Proti tomuto

rozhodnutiu podala okresná prokuratúra sťažnosť ihneď do zápisnice o výsluchu

obvinených, ktorú písomne odôvodnila podaním doručeným okresnému súdu 6. februára

2018. O sťažnosti rozhodol krajský súd na neverejnom zasadnutí senátu konanom

8. februára 2018 uznesením pod sp. zn. , ktorým rozhodnutie okresného

súdu zrušil a žiadosť sťažovateľa (ako aj žiadosť ďalšieho obvineného) o prepustenie

z väzby na slobodu zamietol. Rozhodol tak o pokračovaní väzby sťažovateľa.

25. Z hľadiska poskytnutia požadovanej ústavnoprávnej ochrany je dôležité

konštatovať, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že písomné dôvody sťažnosti

okresnej prokuratúry doručené okresnému súdu 6. februára 2018 neboli sťažovateľovi

a jeho obhajcovi doručené, preto sa sťažovateľ nemohol s nimi oboznámiť a prípadne sa

k nim vyjadriť.

26. Ústavný súd, poukazujúc na citovanú judikatúru (svoju, ako aj Európskeho súdu

pre ľudské práva), poznamenáva, že bolo povinnosťou krajského súdu postupovať

v druhostupňovom konaní tak, aby základným právam a slobodám sťažovateľa bolo učinené

zadosť, a teda tak, že pred rozhodovaním a rozhodnutím o opravnom prostriedku okresnej

prokuratúry mal zaslať písomné dôvody sťažnosti sťažovateľovi a jeho obhajcovi (keďže

tak neurobil okresný súd), aby sa s nimi mohli oboznámiť a prípadne sa k nim vyjadriť.

27. V žiadnom prípade ústavný súd nemohol akceptovať názor predsedu vo veci

konajúceho senátu krajského súdu spočívajúci v jeho presvedčení, že išlo iba o formálne

pochybenie bez dopadu na základné práva sťažovateľa. Ústavnú nekonformnosť tohto

záveru v konečnom dôsledku konštatoval vo svojom vyjadrení k prijatej sťažnosti aj

podpredseda krajského súdu.

28. Je zrejmé, že krajský súd pri rozhodovaní o sťažnosti okresnej prokuratúry

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o prepustení sťažovateľa z väzby na slobodu tak

vychádzal z obsahu (dôvodov) sťažnosti okresnej prokuratúry bez možnosti sťažovateľa

oboznámiť sa s jej obsahom a prípadne k nej zaujať i stanovisko na obhajobu svojich práv.

Pritom, vychádzajúc z konkrétnych okolností predmetnej veci, mal relatívne dostatočný

časový priestor na to, aby postupoval v konaní, rešpektujúc predovšetkým judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva. Aj podľa príslušnej zákonnej úpravy (§ 72 ods. 2 ôsma

veta ) sa návrhy a žiadosti prokurátora majú bez meškania doručiť

obvinenému, čo v súlade s judikatúrou ústavného súdu možno považovať za súčasť záruk

vyplývajúcich z čl. 5 ods. 4 dohovoru (, , , ).

29. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že pokiaľ

krajský súd uznesením sp. zn. z 8. februára 2018 rozhodol o sťažnosti

okresnej prokuratúry bez toho, aby jej písomné dôvody doručil sťažovateľovi a jeho

obhajcovi, a teda bez toho, aby mu bola mu daná možnosť vyjadriť sa k argumentácii

okresnej prokuratúry, pričom krajský súd pred svojím rozhodnutím sťažovateľa ani osobne

nevypočul, bola sťažovateľovi odňatá možnosť predložiť v konaní argumenty a dôvody

proti svojmu ponechaniu vo väzbe.

30. Ústavný súd preto dospel k záveru, že postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 8. februára 2018 došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu podľa , 2 a 5 , ako aj

jeho práva na slobodu podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru (bod 1 výroku nálezu) v dôsledku

nerešpektovania zásady kontradiktórnosti konania a princípu rovnosti zbraní (spôsobom

primeraným pre konanie, čo sa týka preskúmania zákonnosti pozbavenia osobnej slobody

väzbou).

III.

31. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie. Podobne podľa § 56 ods. 1

ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné

právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie , ústavného zákona alebo medzinárodnej

zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa

základné právo alebo sloboda porušili a podľa ak sa

základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také

rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

32. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

33. Na základe konštatovania porušenia ústavnosti v danej veci v dôsledku

vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa zaručeného v , 2 a 5

a práva zaručeného v čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru ústavný súd uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 2. februára 2018 zrušil v časti týkajúcej osoby sťažovateľa, keďže aktuálna

sťažnosť podaná ústavnému súdu sa netýka ďalšieho v tejto trestnej veci obvineného,

o ktorom takisto napadnuté rozhodnutie krajského súdu pojednávalo (bod 2 výroku nálezu).

34. Požiadavke sťažovateľa, ktorou sa domáhal vrátenia veci krajskému súdu

na ďalšie konanie, nebolo možné vyhovieť (bod 4 výroku nálezu). Tento postup ústavného

súdu neprichádzal do úvahy z dôvodu, že sťažovateľ bol medzičasom uznesením krajského

súdu sp. zn. z 19. marca 2018 prepustený z väzby na slobodu, resp. jeho

väzba bola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia

príslušných obmedzení a povinností, a teda v súčasnosti sa už nenachádza vo väzbe,

pritom dôvodnosť väzby nie je možné posudzovať spätne za dobu minulú. O väzbe sa totiž

rozhoduje vždy pro futuro (obdobne , , ,

).

35. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

36. Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli

v dôsledku jeho právneho zastúpenia advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s. r. o.,

Skuteckého 17, Banská Bystrica, a ktorá ich vyčíslila na sumu 390,50 €.

37. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných

ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018 je

153,50 € a hodnota režijného paušálu je 9,21 €.

38. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov

za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia

5. marca 2018 a podanie písomného vyhotovenia sťažnosti zo 6. marca 2018 ústavnému

súdu) v sume 390,50 € vrátane režijného paušálu a DPH, ktorú ústavný súd sťažovateľovi

priznal (bod 3 výroku nálezu).

39. Iné (ďalšie) požiadavky sťažovateľ vo svojej sťažnosti podanej ústavnému súdu

nepredniesol.

40. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2018