Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 109/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Sergeja

Kohuta (sudca spravodajca) v konaní o prijatej sťažnosti ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Veselým,

advokátska kancelária, Mierová 715/1, Veľký Krtíš, pre namietané porušenie čl. 48 ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a jeho právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov)

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jozefa Veselého, Mierová 715/1, Veľký Krtíš,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-18 z 8. februára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)

pre namietané porušenie (ďalej len „“)

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti predovšetkým vyplynulo: „Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I

zo dňa 30.06.2014, sp. zn. , bol obžalovaný uznaný

vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. sčasti

dokonaného a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák...

Na základe odvolania všetkých strán v trestnom konaní vo veci samej rozhodoval

Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením zo dňa 13.10.2015. sp. zn. rozhodol

tak, že podľa , , zrušuje sa napadnutý

rozsudok v celom rozsahu a podľa vec sa vracia súdu prvého stupňa,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol...

Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že dňa 05.05.2009 bola

na obžalovaného podaná obžaloba Okresnou prokuratúrou

Bratislava V č. k. -44 pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.

sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., na skutkovom základe

v nej uvedenom, pričom trestná vec bola prijatá na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.

.

Uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.05.2009, sp. zn. , bola

uvedená vec podľa postúpená na prejednanie a rozhodnutie

Okresnému súdu Bratislava I.

Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.11.2009 sp. zn. ,

podľa s poukazom na Okresný súd Bratislava I

neuznal svoju príslušnosť a predložil spis nadriadenému súdu na rozhodnutie sporu

o príslušnosť.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 05.01.2010, sp. zn. ,

rozhodol, že podľa je príslušným na konanie a rozhodnutie Okresný súd

Bratislava V.

Na základe toho Okresný súd Bratislava V prejednal vec na hlavnom pojednávaní

a po vykonanom dokazovaní uznesením zo dňa 13.09.2010 č. k. -686, podľa

postúpil vec na prejednanie Okresnému súdu Bratislava I s tým, že

skutok sa právne kvalifikuje ako pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 ods. 1

Tr. zák. k § 145 ods. 1 Tr. zák.

Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 11.01.2011 č. k. -705, podľa

vyslovil svoju nepríslušnosť na prejednanie veci a postúpil vec

Okresnému súdu Bratislava V ako vecne a miestne príslušnému súdu. Následne bol spis

predložený nadriadenému súdu na rozhodnutie sporu a príslušnosť.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 19.04.2012, sp. zn. rozhodol,

že podľa , je príslušným na konanie a rozhodnutie Okresný súd

Bratislava I.

Následne Okresný súd Bratislava I pod sp. zn. , prejednal vec na hlavnom

pojednávaní. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní konanom

v dňoch 17.06.2013, 06.11.2013, 29.01.2014, 16.04.2014, 19.05.2014 a 25.06.2014, pričom

na hlavnom pojednávaní dňa 30.06.2014 bol vyhlásený rozsudok v znení uvedenom

na začiatku tohto podania...“

Podľa sťažovateľa „je nepochybné, že v zmysle vyššie uvedených ustanovení

a z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave jednoznačne

vyplýva, že došlo k takému nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Bratislava I.,

ktorý má za následok porušenia práva poškodeného na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov .

Skutok tak, ako je uvedené v obžalobe sa stal dňa 20.10.2006, kde uplynula doba

vyše 11 rokov od toho, ako poškodený sa márnou snahou snaží domôcť spravodlivosti.“.

2.1 Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa: ... na súdnu ochranu - na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada

nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 10.000.- €, ktorú je Okresný súd

Bratislava I povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

374,81 € na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Jozefa Veselého do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

3. Na výzvu ústavného súdu sa okresný súd vyjadril k sťažnosti prípisom sp. zn.

, doručeným ústavnému súdu 15. marca 2018, v ktorom uviedol najmä:

„Podstatou ústavnej sťažnosti je podľa názoru sťažovateľa nesprávny úradný postup

Okresného súdu Bratislava I spočívajúci v tom, že napriek tomu, že zápisnica o hlavnom

pojednávaní konanom dňa 17.06.2013 nebola riadne vyhotovená záznamovým zariadením,

v dôsledku čoho nebolo možné zistiť skutočný priebeh hlavného pojednávania (teda čo

vypočuté osoby presne uviedli), súd po odročení pokračoval na hlavnom pojednávaní

vo vykonávaní ďalších dôkazov. V dôsledku tejto podstatnej chyby v konaní bol rozsudok

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.06.2014. uznesením Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 13.10.2015, sp. zn. zrušený, a vec bola vrátená súdu prvého stupňa,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Po preštudovaní ústavnej sťažnosti

uvádzam, že skutočnosť, že priebeh hlavného pojednávania nebol zaznamenaný zákonom

predpísaným spôsobom, bolo spôsobené nezávisle od vôle zákonného sudcu, ktorý dal

pokyn na nahrávanie priebehu hlavného pojednávania zariadením na zaznamenávanie

zvuku, a preto bola zápisnica o hlavnom pojednávaní v súlade s

vyhotovená zvukovým záznamom. Dovolím si tiež poukázať na skutočnosť, že aj Krajský súd

vo vyššie uvedenom uznesení konštatuje, že prepis nahratého záznamu, ktorý bol vyhotovený

z predmetného hlavného pojednávania, zodpovedá zvukovému záznamu, pričom niektoré

časti ani nemohli byt' prepísané do obyčajného písma keďže sú nezrozumiteľné v dôsledku

(pravdepodobne) rezonujúceho mikrofónu.

Záver o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane základných práv a

ľudských slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1T

78/2010, ponechávam na úvahe Ústavnému súdu Slovenskej republiky.

V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo, žiadam aby

vzhľadom na vyššie uvedené dôvody zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného

zadosťučinenia a nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v plnej uplatnenej výške.

Na účely posudzovania dôvodnosti výšky požadovaného zadosťučinenia prosím

Ústavný súd Slovenskej republiky, aby prihliadol aj na skutočnosť, že po zrušení

napadnutého rozsudku a jeho vrátení súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie

a rozhodnutie. Okresný súd Bratislava I konal s náležitou pozornosťou, pričom v priebehu

necelého 2,5 roka (t.j. od 25.11.2015 doposiaľ) určil v prejednávanej veci 15 termínov

hlavného pojednávania, a teda možno konštatovať, že sa vecou zaoberal priebežne

a v prípade odročenia hlavného pojednávania pre nesplnenie procesných podmienok bol

nový termín určený spravila v intervale 3 mesiacov. Zároveň podľa vyjadrenia zákonného

sudcu, možno meritórne rozhodnutie vo veci očakávať v priebehu najbližšieho obdobia,

eventuálne na nadchádzajúcom hlavnom pojednávaní, ktorého termín je určený

na 13.03.2018.“

4. Sťažovateľ k vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 29. marca 2018, pričom v podstate zotrval na svojich tvrdeniach uvedených

v sťažnosti. Ústavnému súdu oznámil, že trvá na všetkých svojich dôvodoch ústavnej

sťažnosti, pretože stav právnej neistoty pre neskončené konanie u neho trvá.

5. Ústavný súd po vyslovení súhlasu účastníkov konania upustil podľa § 30 ods. 2

od ústneho pojednávania, pretože od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

II.

6. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 14. októbra 2010 bola trestná vec zaevidovaná na okresnom súde ako vecne

a miestne príslušnom po jej postúpení z Okresného súdu Bratislava V z dôvodu zmeny

právnej kvalifikácie na obzvlášť závažný zločin pokusu vraždy podľa § 14 k § 145 ods. 1

. Okresný súd Bratislava I zaevidoval uvedené konanie pod sp. zn.

.

Dňa 11. januára 2011 sa na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

uskutočnilo pojednávanie. Uznesením bola vec postúpená Okresnému súdu Bratislava V

ako vecne a miestne príslušnému. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. januára 2011.

Dňa 16. marca 2011 bol spis doručený Okresnému súdu Bratislava V.

Dňa 6. apríla 2011 bol spis vrátený Okresnému súdu Bratislava I.

Dňa 18. apríla 2011 bol spis doručený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o príslušnosti.

Dňa 19. apríla 2011 bol spis vrátený Okresnému súdu Bratislava I ako predčasne

predložený.

Dňa 8. augusta 2011 Okresný súd Bratislava I opakovane doručil spis krajskému

súdu (sp. zn. ).

Dňa 9. septembra 2011 krajský súd znovu vrátil spis Okresnému súdu Bratislava I

ako predčasne predložený.

Dňa 19. januára 2012 bol spis opätovne doručený krajskému súdu (sp. zn.

).

Dňa 19. apríla 2012 krajský súd uznesením sp. zn. rozhodol, že

príslušným na konanie v trestnej veci , je Okresný súd

Bratislava I.

Dňa 1. júna 2012 bol spis doručený Okresnému súdu Bratislava I. Konanie bolo

ďalej vedené pod sp. zn. .

Dňa 9. júla 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ nebol prítomný (ani jeho

splnomocnený zástupca JUDr. Abelovský). Pojednávanie bolo odročené na 11. september

2012.

Dňa 11. septembra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ nebol prítomný.

Za neho bol prítomný JUDr. Abelovský. Pojednávanie bolo odročené na 30. október 2012.

Dňa 30. októbra 2012 bolo pojednávanie odročené na 7. január 2013 (neuskutočnilo

sa, pretože sa ospravedlnil prokurátor aj právny zástupca obžalovaného).

Dňa 17. apríla 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 17. jún

2013.

Dňa 17. júna 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 14. október

2013 s tým, že budú predvolaní svedkovia a znalci.

Dňa 16. septembra 2013 Okresný súd Bratislava I oznámil nový termín hlavného

pojednávania – 6. november 2013.

Dňa 30. septembra 2013 znalec oznámil, že sa nemôže zúčastniť

pojednávania nariadeného na 6. november 2013.

Dňa 6. novembra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 29. január 2014.

Dňa 29. januára 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ nebol prítomný.

Prítomný nebol ani jeho splnomocnený zástupca JUDr. Abelovský. Pojednávanie bolo

odročené na 16. apríl 2014.

Dňa 15. apríla 2014 splnomocnený zástupca JUDr. Abelovský doručil vypovedanie

plnej moci sťažovateľovi.

Dňa 16. apríla 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Bol vypočutý znalec i svedok. Bolo

odročené na 19. máj 2014.

Dňa 16. apríla 2014 znalec ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom

na 16. apríl 2014.

Dňa 16. apríla 2014 ospravedlnila neúčasť na pojednávaní nariadenom na 16. apríl

2014 spoločnosť ako poškodená.

Dňa 19. mája 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Bol vypočutý znalec a svedkovia.

Bolo odročené na 25. jún 2014.

Dňa 25. júna 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Bol vypočutý svedok i znalec. Bolo

odročené na 30. jún 2014 pre účely vyhlásenia rozsudku.

Dňa 30. júna 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný. Bol

vyhlásený rozsudok.

Dňa 2. júla 2014 doručil odvolanie proti rozsudku prokurátor.

Dňa 8. júla 2014 doručil odvolanie proti rozsudku jeden z poškodených ( ).

Dňa 8. júla 2014 doručil odvolanie proti rozsudku sťažovateľ.

Dňa 14. júla 2014 doručil odvolanie proti rozsudku obžalovaný.

Dňa 7. augusta 2014 konajúci sudca požiadal predsedníčku okresného súdu

o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozsudku. Predsedníčka okresného súdu lehotu predĺžila

do 16. septembra 2014.

Dňa 12. septembra 2014 konajúci sudca doručil opätovnú žiadosť o predĺženie lehoty

na vyhotovenie rozsudku predsedníčke okresného súdu.

Dňa 25. februára 2015 Krajská prokuratúra v Bratislave doručila odôvodnenie

odvolania.

Dňa 16. marca 2015 disciplinárny senát požiadal predsedníčku okresného súdu

o zaslanie spisu.

Dňa 26. marca 2015 disciplinárny senát určil na 21. apríl 2015 termín ústneho

pojednávania v disciplinárnej veci sudcu JUDr. Rolanda Keményho.

Dňa 28. apríla 2015 okresný súd požiadal obžalovaného o zaslanie odôvodnenia

odvolania.

Dňa 29. apríla 2015 bol spis zaslaný disciplinárnemu senátu.

Dňa 4. mája 2015 obžalovaný doručil odôvodnenie odvolania.

Dňa 22. júna 2015 bol spis doručený krajskému súdu (sp. zn. ).

Dňa 16. septembra 2015 sudca krajského súdu vyzval okresný súd o zaslanie CD

z hlavných pojednávaní.

Dňa 10. septembra 2015 predseda krajského súdu požiadal predsedníčku senátu

krajského súdu o zapožičanie spisu sp. zn. z dôvodu jeho pripojenia

k disciplinárnemu konaniu proti sudcovi okresného súdu JUDr. Keménymu.

Dňa 25. septembra 2015 bol spis zaslaný Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

k disciplinárnemu konaniu.

Dňa 29. septembra 2015 bol spis vrátený krajskému súdu.

Dňa 2. októbra 2015 okresný súd doposlal krajskému súdu nájdené doručenky

z pojednávania 9. júla 2015.

Dňa 13. októbra 2015 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde. Krajský súd

uznesením zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie

a rozhodnutie.

Dňa 25. novembra 2015 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 3. februára 2016 predseda disciplinárneho senátu opätovne požiadal

o zapožičanie spisu.

Dňa 17. februára 2016 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde. Právny

zástupca obžalovaného požiadal o odročenie pre kolíziu termínov. Pojednávanie bolo

odročené na 14. apríl 2016.

Dňa 22. februára 2016 právny zástupca obžalovaného požiadal o odročenie

pojednávania nariadeného na 27. apríl 2016 pre kolíziu termínov.

Dňa 2. mája 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vykonané

dokazovanie a ktoré bolo odročené na 29. jún 2016.

Dňa 29. júna 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vykonané

dokazovanie výsluchom svedkov a znalca. Bolo odročené na 19. október 2016.

Dňa 8. septembra 2016 sťažovateľ požiadal podaním adresovaným krajskému súdu

o výmenu sudcu JUDr. Keményho pre zaujatosť.

Dňa 19. októbra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vykonané

dokazovanie a ktoré bolo odročené na 11. január 2017.

Dňa 12. decembra 2016 právny zástupca obžalovaného požiadal okresný súd

o predvolanie svedka.

Dňa 11. januára 2017 sa uskutočnilo pojednávanie. Nedostavili sa svedkovia

a pojednávanie bolo odročené na 15. marec 2017.

Dňa 7. marca 2017 doručil ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nariadenom

na 15. marec 2017 znalec .

Dňa 15. marca 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vykonané

dokazovanie. Pojednávanie bolo odročené na 17. máj 2017.

Dňa 17. mája 2017 sa uskutočnilo pojednávanie. Znalec nebol prítomný,

doručil doklad o práceneschopnosti. Bolo vykonané dokazovanie. Pojednávanie bolo

odročené na 12. jún 2017.

Dňa 12. júna 2017 sa uskutočnilo pojednávanie. Obžalovaný ani obhajca neboli

prítomní. Pojednávanie bolo odročené na 12. september 2017.

Dňa 12. septembra 2017 sa uskutočnilo pojednávanie. Predseda senátu oznámil, že

došlo k zmene v zložení senátu z dôvodu úmrtia prísediaceho. Obžalovaný súhlasil, aby sa

pokračovalo v zmenenom zložení senátu. Pojednávanie bolo odročené na 13. október 2017.

Dňa 13. októbra 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vykonané

dokazovanie. Pojednávanie bolo odročené na 9. november 2017. Obhajca mal zabezpečiť

účasť svedkyne .

Dňa 9. novembra 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 7. december 2017.

Dňa 7. decembra 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 22. január 2018.

Dňa 22. januára 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 13. marec

2018.

Dňa 13. marca 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 10. máj

2018.

Dňa 10. mája 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.

Obžalovaný , bol uznaný vinným. Bol zaviazaný na náhradu škody

poškodeným (sťažovateľovi vo výške 60 732 €).

III.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu základného

práva sťažovateľa ako poškodeného na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl.

6 ods. 1 dohovoru.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

10. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

11.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v napadnutom trestnom konaní bolo po skutkovej stránke zložité, pretože zisťovanie

skutkového stavu si vyžadovalo rozsiahle dokazovanie, pričom na zabezpečenie účasti

niektorých svedkov bola potrebná aj asistencia polície. Taktiež vzhľadom na nutnosť

znaleckého dokazovania možno posudzovanú záležitosť považovať po vecnej stránke

za zložitejšiu. Napriek tomu, že zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže

pripísať iba na vrub zložitosti veci, na túto okolnosť nemohol neprihliadať pri určení

primeraného zadosťučinenia.

Po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa

nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

11.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd okrem toho, že niektoré pojednávania museli byť

odročené pre neúčasť sťažovateľa, nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

11.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na celkovú dĺžku

konania a všetky okolnosti daného prípadu. Predovšetkým poukazuje na to, že nemohol

prehliadnuť, že napadnuté konanie sa pôvodne začalo 14. októbra 2010 a ku dňu podania

sťažnosti ústavnému súdu trvalo viac ako sedem rokov. V namietanom konaní sa ústavný

súd sústredil najmä na obdobie po rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. ,

pričom v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj

nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť

porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.

, ). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že priebeh postupu

okresného súdu bol poznačený rozhodnutím krajského súdu sp. zn.

z 13. októbra 2015, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu z 30. júna 2014 a vec vrátil

okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol, pričom

okresnému súdu vytkol jeho nesprávny postup, skutkové i právne závery. V odôvodnení

citovaného uznesenia krajský súd okrem iného uviedol: „Keďže tieto dôkazy neboli

prvostupňovým súdom riadne vykonané v tom význame, že neboli zákonom predpokladaným

príslušným spôsobom zaznamenané, resp. z nabratého záznamu z hlavného pojednávania

ani z jeho prepisu nie je možné zistiť, aký bol v skutočnosti priebeh hlavného pojednávania

(čo vypočuté osoby presne uviedli), pričom uvedené sa týka obžalovaného a dvoch

poškodených ako priamych aktérov žalovaného skutku, odvolací súd nemohol pristúpiť

k svojej prieskumnej zákonnej povinnosti vzťahujúcej sa k napadnutému rozsudku z pohľadu

posúdenia prvostupňovým súdom zisteného a v rozsudku prezentovaného skutkového

stavu.“ Aj keď po rozhodnutí ústavného súdu zo 4. novembra 2015 okresný súd v rýchlom

slede nariaďoval pojednávania a konal pomerne plynulo, v kontexte citovaného uznesenia

krajského súdu a celkovej dĺžky konania nemožno postup okresného súdu hodnotiť ako

efektívny, preto ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie namietanej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva zaručeného v dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

12. Pretože vo veci bol 10. mája 2018 vyhlásený rozsudok, ústavný súd nevyhovel

návrhu sťažovateľa podľa a rozhodol v ňom

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.

13. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, najmä preto,

že „uplynula doba vyše 11 rokov od toho, ako poškodený sa márnou snahou snaží domôcť

spravodlivosti.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci (postavenie sťažovateľa v konaní, zložitosť

konania i samotný postup konajúceho súdu) ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru nie je pre neho dostatočným

zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa,

ako aj vzhľadom na povahu veci považuje za primerané vo výške 2 000 € (bod 2 výroku

tohto rozhodnutia).

Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu za právne zastúpenie, a to za dva úkony

právnej služby vykonané v roku 2017 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti)

v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to

za každý úkon v sume po 147,33 €, spolu s režijným paušálom v sume dvakrát po 8,84 €

(§ 16 ods. 3 vyhlášky), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove

sumu 312,34 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 62,46 €, t. j. trovy

právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 374,81 €. Odmenu za tretí úkon

ústavný súd sťažovateľovi nepriznal, pretože v replike na vyjadrenie predsedu okresného

súdu, doručené ústavnému súdu 15. marca 2018, jeho právny zástupca neuviedol v podstate

žiadne relevantné skutočnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

14. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2018