Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 109/2018
PDF · 254.85 KB
No categories available
II. ÚS 109/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2018 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Sergeja
Kohuta (sudca spravodajca) v konaní o prijatej sťažnosti ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Veselým,
advokátska kancelária, Mierová 715/1, Veľký Krtíš, pre namietané porušenie čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 78/2010
takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 78/2010
p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov)
na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jozefa Veselého, Mierová 715/1, Veľký Krtíš,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 109/2018-18 z 8. februára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)
pre namietané porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 1 T 78/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti predovšetkým vyplynulo: „Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I
zo dňa 30.06.2014, sp. zn. 1T/78/2010, bol obžalovaný uznaný
vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. sčasti
dokonaného a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák...
Na základe odvolania všetkých strán v trestnom konaní vo veci samej rozhodoval
Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením zo dňa 13.10.2015. sp. zn. 3To/70/2015 rozhodol
tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. por. zrušuje sa napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa vracia súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol...
Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že dňa 05.05.2009 bola
na obžalovaného podaná obžaloba Okresnou prokuratúrou
Bratislava V č. k. 1Pv 807/06-44 pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.
sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., na skutkovom základe
v nej uvedenom, pričom trestná vec bola prijatá na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.
Uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.05.2009, sp. zn. 1T 74/2009, bola
uvedená vec podľa § 244 ods. 1 písm. a) Tr. por. postúpená na prejednanie a rozhodnutie
Okresnému súdu Bratislava I.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.11.2009 sp. zn. 4T 118/2009,
podľa § 241 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 22 ods. 1 Tr. por. Okresný súd Bratislava I
neuznal svoju príslušnosť a predložil spis nadriadenému súdu na rozhodnutie sporu
o príslušnosť.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 05.01.2010, sp. zn. 2Nto 7/2009,
rozhodol, že podľa § 22 ods. 1 Tr. por. je príslušným na konanie a rozhodnutie Okresný súd
Bratislava V.
Na základe toho Okresný súd Bratislava V prejednal vec na hlavnom pojednávaní
a po vykonanom dokazovaní uznesením zo dňa 13.09.2010 č. k. 1T 13/2010-686, podľa
§ 280 ods. 1 Tr. por. postúpil vec na prejednanie Okresnému súdu Bratislava I s tým, že
skutok sa právne kvalifikuje ako pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 ods. 1
Tr. zák. k § 145 ods. 1 Tr. zák.
Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 11.01.2011 č. k. 1T 78/2010-705, podľa
§ 244 ods. 1 písm. a) Tr. por. vyslovil svoju nepríslušnosť na prejednanie veci a postúpil vec
Okresnému súdu Bratislava V ako vecne a miestne príslušnému súdu. Následne bol spis
predložený nadriadenému súdu na rozhodnutie sporu a príslušnosť.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 19.04.2012, sp. zn. 4Nto 2/2012 rozhodol,
že podľa § 23 ods. 1 Tr. por., je príslušným na konanie a rozhodnutie Okresný súd
Bratislava I.
Následne Okresný súd Bratislava I pod sp. zn. 1T 78/2010, prejednal vec na hlavnom
pojednávaní. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní konanom
v dňoch 17.06.2013, 06.11.2013, 29.01.2014, 16.04.2014, 19.05.2014 a 25.06.2014, pričom
na hlavnom pojednávaní dňa 30.06.2014 bol vyhlásený rozsudok v znení uvedenom
na začiatku tohto podania...“
Podľa sťažovateľa „je nepochybné, že v zmysle vyššie uvedených ustanovení
Trestného poriadku a z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave jednoznačne
vyplýva, že došlo k takému nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Bratislava I.,
ktorý má za následok porušenia práva poškodeného na prejednanie veci bez zbytočných
prieťahov .
Skutok tak, ako je uvedené v obžalobe sa stal dňa 20.10.2006, kde uplynula doba
vyše 11 rokov od toho, ako poškodený sa márnou snahou snaží domôcť spravodlivosti.“.
2.1 Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa: ... na súdnu ochranu - na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
1T/78/2010 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada
nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 10.000.- €, ktorú je Okresný súd
Bratislava I povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume
374,81 € na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Jozefa Veselého do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
3. Na výzvu ústavného súdu sa okresný súd vyjadril k sťažnosti prípisom sp. zn.
1 SprV 245/2017, doručeným ústavnému súdu 15. marca 2018, v ktorom uviedol najmä:
„Podstatou ústavnej sťažnosti je podľa názoru sťažovateľa nesprávny úradný postup
Okresného súdu Bratislava I spočívajúci v tom, že napriek tomu, že zápisnica o hlavnom
pojednávaní konanom dňa 17.06.2013 nebola riadne vyhotovená záznamovým zariadením,
v dôsledku čoho nebolo možné zistiť skutočný priebeh hlavného pojednávania (teda čo
vypočuté osoby presne uviedli), súd po odročení pokračoval na hlavnom pojednávaní
vo vykonávaní ďalších dôkazov. V dôsledku tejto podstatnej chyby v konaní bol rozsudok
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.06.2014. uznesením Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 13.10.2015, sp. zn. 3To/70/2015 zrušený, a vec bola vrátená súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Po preštudovaní ústavnej sťažnosti
uvádzam, že skutočnosť, že priebeh hlavného pojednávania nebol zaznamenaný zákonom
predpísaným spôsobom, bolo spôsobené nezávisle od vôle zákonného sudcu, ktorý dal
pokyn na nahrávanie priebehu hlavného pojednávania zariadením na zaznamenávanie
zvuku, a preto bola zápisnica o hlavnom pojednávaní v súlade s § 58 ods. 3 Tr. por.
vyhotovená zvukovým záznamom. Dovolím si tiež poukázať na skutočnosť, že aj Krajský súd
vo vyššie uvedenom uznesení konštatuje, že prepis nahratého záznamu, ktorý bol vyhotovený
z predmetného hlavného pojednávania, zodpovedá zvukovému záznamu, pričom niektoré
časti ani nemohli byt' prepísané do obyčajného písma keďže sú nezrozumiteľné v dôsledku
(pravdepodobne) rezonujúceho mikrofónu.
Záver o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane základných práv a
ľudských slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1T
78/2010, ponechávam na úvahe Ústavnému súdu Slovenskej republiky.
V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo, žiadam aby
vzhľadom na vyššie uvedené dôvody zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného
zadosťučinenia a nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v plnej uplatnenej výške.
Na účely posudzovania dôvodnosti výšky požadovaného zadosťučinenia prosím
Ústavný súd Slovenskej republiky, aby prihliadol aj na skutočnosť, že po zrušení
napadnutého rozsudku a jeho vrátení súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie
a rozhodnutie. Okresný súd Bratislava I konal s náležitou pozornosťou, pričom v priebehu
necelého 2,5 roka (t.j. od 25.11.2015 doposiaľ) určil v prejednávanej veci 15 termínov
hlavného pojednávania, a teda možno konštatovať, že sa vecou zaoberal priebežne
a v prípade odročenia hlavného pojednávania pre nesplnenie procesných podmienok bol
nový termín určený spravila v intervale 3 mesiacov. Zároveň podľa vyjadrenia zákonného
sudcu, možno meritórne rozhodnutie vo veci očakávať v priebehu najbližšieho obdobia,
eventuálne na nadchádzajúcom hlavnom pojednávaní, ktorého termín je určený
na 13.03.2018.“
4. Sťažovateľ k vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko podaním doručeným
ústavnému súdu 29. marca 2018, pričom v podstate zotrval na svojich tvrdeniach uvedených
v sťažnosti. Ústavnému súdu oznámil, že trvá na všetkých svojich dôvodoch ústavnej
sťažnosti, pretože stav právnej neistoty pre neskončené konanie u neho trvá.
5. Ústavný súd po vyslovení súhlasu účastníkov konania upustil podľa § 30 ods. 2
zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania, pretože od neho nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci.
II.
6. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 1 T 78/2010:
Dňa 14. októbra 2010 bola trestná vec zaevidovaná na okresnom súde ako vecne
a miestne príslušnom po jej postúpení z Okresného súdu Bratislava V z dôvodu zmeny
právnej kvalifikácie na obzvlášť závažný zločin pokusu vraždy podľa § 14 k § 145 ods. 1
Trestného zákona. Okresný súd Bratislava I zaevidoval uvedené konanie pod sp. zn.
Dňa 11. januára 2011 sa na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1 T 78/2010
uskutočnilo pojednávanie. Uznesením bola vec postúpená Okresnému súdu Bratislava V
ako vecne a miestne príslušnému. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. januára 2011.
Dňa 16. marca 2011 bol spis doručený Okresnému súdu Bratislava V.
Dňa 6. apríla 2011 bol spis vrátený Okresnému súdu Bratislava I.
Dňa 18. apríla 2011 bol spis doručený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) na rozhodnutie o príslušnosti.
Dňa 19. apríla 2011 bol spis vrátený Okresnému súdu Bratislava I ako predčasne
predložený.
Dňa 8. augusta 2011 Okresný súd Bratislava I opakovane doručil spis krajskému
súdu (sp. zn. 4 Nto 9/2011).
Dňa 9. septembra 2011 krajský súd znovu vrátil spis Okresnému súdu Bratislava I
ako predčasne predložený.
Dňa 19. januára 2012 bol spis opätovne doručený krajskému súdu (sp. zn.
Dňa 19. apríla 2012 krajský súd uznesením sp. zn. 4 Nto 2/2012 rozhodol, že
príslušným na konanie v trestnej veci , je Okresný súd
Bratislava I.
Dňa 1. júna 2012 bol spis doručený Okresnému súdu Bratislava I. Konanie bolo
ďalej vedené pod sp. zn. 1 T 78/2010.
Dňa 9. júla 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ nebol prítomný (ani jeho
splnomocnený zástupca JUDr. Abelovský). Pojednávanie bolo odročené na 11. september
2012.
Dňa 11. septembra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ nebol prítomný.
Za neho bol prítomný JUDr. Abelovský. Pojednávanie bolo odročené na 30. október 2012.
Dňa 30. októbra 2012 bolo pojednávanie odročené na 7. január 2013 (neuskutočnilo
sa, pretože sa ospravedlnil prokurátor aj právny zástupca obžalovaného).
Dňa 17. apríla 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 17. jún
2013.
Dňa 17. júna 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 14. október
2013 s tým, že budú predvolaní svedkovia a znalci.
Dňa 16. septembra 2013 Okresný súd Bratislava I oznámil nový termín hlavného
pojednávania – 6. november 2013.
Dňa 30. septembra 2013 znalec oznámil, že sa nemôže zúčastniť
pojednávania nariadeného na 6. november 2013.
Dňa 6. novembra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 29. január 2014.
Dňa 29. januára 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ nebol prítomný.
Prítomný nebol ani jeho splnomocnený zástupca JUDr. Abelovský. Pojednávanie bolo
odročené na 16. apríl 2014.
Dňa 15. apríla 2014 splnomocnený zástupca JUDr. Abelovský doručil vypovedanie
plnej moci sťažovateľovi.
Dňa 16. apríla 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Bol vypočutý znalec i svedok. Bolo
odročené na 19. máj 2014.
Dňa 16. apríla 2014 znalec ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom
na 16. apríl 2014.
Dňa 16. apríla 2014 ospravedlnila neúčasť na pojednávaní nariadenom na 16. apríl
2014 spoločnosť ako poškodená.
Dňa 19. mája 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Bol vypočutý znalec a svedkovia.
Bolo odročené na 25. jún 2014.
Dňa 25. júna 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Bol vypočutý svedok i znalec. Bolo
odročené na 30. jún 2014 pre účely vyhlásenia rozsudku.
Dňa 30. júna 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol prítomný. Bol
vyhlásený rozsudok.
Dňa 2. júla 2014 doručil odvolanie proti rozsudku prokurátor.
Dňa 8. júla 2014 doručil odvolanie proti rozsudku jeden z poškodených ( ).
Dňa 8. júla 2014 doručil odvolanie proti rozsudku sťažovateľ.
Dňa 14. júla 2014 doručil odvolanie proti rozsudku obžalovaný.
Dňa 7. augusta 2014 konajúci sudca požiadal predsedníčku okresného súdu
o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozsudku. Predsedníčka okresného súdu lehotu predĺžila
do 16. septembra 2014.
Dňa 12. septembra 2014 konajúci sudca doručil opätovnú žiadosť o predĺženie lehoty
na vyhotovenie rozsudku predsedníčke okresného súdu.
Dňa 25. februára 2015 Krajská prokuratúra v Bratislave doručila odôvodnenie
odvolania.
Dňa 16. marca 2015 disciplinárny senát požiadal predsedníčku okresného súdu
o zaslanie spisu.
Dňa 26. marca 2015 disciplinárny senát určil na 21. apríl 2015 termín ústneho
pojednávania v disciplinárnej veci sudcu JUDr. Rolanda Keményho.
Dňa 28. apríla 2015 okresný súd požiadal obžalovaného o zaslanie odôvodnenia
odvolania.
Dňa 29. apríla 2015 bol spis zaslaný disciplinárnemu senátu.
Dňa 4. mája 2015 obžalovaný doručil odôvodnenie odvolania.
Dňa 22. júna 2015 bol spis doručený krajskému súdu (sp. zn. 3 To 70/2015).
Dňa 16. septembra 2015 sudca krajského súdu vyzval okresný súd o zaslanie CD
z hlavných pojednávaní.
Dňa 10. septembra 2015 predseda krajského súdu požiadal predsedníčku senátu
krajského súdu o zapožičanie spisu sp. zn. 1 T 78/2010 z dôvodu jeho pripojenia
k disciplinárnemu konaniu proti sudcovi okresného súdu JUDr. Keménymu.
Dňa 25. septembra 2015 bol spis zaslaný Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
k disciplinárnemu konaniu.
Dňa 29. septembra 2015 bol spis vrátený krajskému súdu.
Dňa 2. októbra 2015 okresný súd doposlal krajskému súdu nájdené doručenky
z pojednávania 9. júla 2015.
Dňa 13. októbra 2015 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde. Krajský súd
uznesením zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie
a rozhodnutie.
Dňa 25. novembra 2015 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 3. februára 2016 predseda disciplinárneho senátu opätovne požiadal
o zapožičanie spisu.
Dňa 17. februára 2016 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde. Právny
zástupca obžalovaného požiadal o odročenie pre kolíziu termínov. Pojednávanie bolo
odročené na 14. apríl 2016.
Dňa 22. februára 2016 právny zástupca obžalovaného požiadal o odročenie
pojednávania nariadeného na 27. apríl 2016 pre kolíziu termínov.
Dňa 2. mája 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vykonané
dokazovanie a ktoré bolo odročené na 29. jún 2016.
Dňa 29. júna 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vykonané
dokazovanie výsluchom svedkov a znalca. Bolo odročené na 19. október 2016.
Dňa 8. septembra 2016 sťažovateľ požiadal podaním adresovaným krajskému súdu
o výmenu sudcu JUDr. Keményho pre zaujatosť.
Dňa 19. októbra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vykonané
dokazovanie a ktoré bolo odročené na 11. január 2017.
Dňa 12. decembra 2016 právny zástupca obžalovaného požiadal okresný súd
o predvolanie svedka.
Dňa 11. januára 2017 sa uskutočnilo pojednávanie. Nedostavili sa svedkovia
a pojednávanie bolo odročené na 15. marec 2017.
Dňa 7. marca 2017 doručil ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nariadenom
na 15. marec 2017 znalec .
Dňa 15. marca 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vykonané
dokazovanie. Pojednávanie bolo odročené na 17. máj 2017.
Dňa 17. mája 2017 sa uskutočnilo pojednávanie. Znalec nebol prítomný,
doručil doklad o práceneschopnosti. Bolo vykonané dokazovanie. Pojednávanie bolo
odročené na 12. jún 2017.
Dňa 12. júna 2017 sa uskutočnilo pojednávanie. Obžalovaný ani obhajca neboli
prítomní. Pojednávanie bolo odročené na 12. september 2017.
Dňa 12. septembra 2017 sa uskutočnilo pojednávanie. Predseda senátu oznámil, že
došlo k zmene v zložení senátu z dôvodu úmrtia prísediaceho. Obžalovaný súhlasil, aby sa
pokračovalo v zmenenom zložení senátu. Pojednávanie bolo odročené na 13. október 2017.
Dňa 13. októbra 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vykonané
dokazovanie. Pojednávanie bolo odročené na 9. november 2017. Obhajca mal zabezpečiť
účasť svedkyne .
Dňa 9. novembra 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 7. december 2017.
Dňa 7. decembra 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 22. január 2018.
Dňa 22. januára 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 13. marec
2018.
Dňa 13. marca 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 10. máj
2018.
Dňa 10. mája 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.
Obžalovaný , bol uznaný vinným. Bol zaviazaný na náhradu škody
poškodeným (sťažovateľovi vo výške 60 732 €).
III.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 78/2010 dochádzalo k porušovaniu základného
práva sťažovateľa ako poškodeného na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl.
6 ods. 1 dohovoru.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
10. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
11.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
v napadnutom trestnom konaní bolo po skutkovej stránke zložité, pretože zisťovanie
skutkového stavu si vyžadovalo rozsiahle dokazovanie, pričom na zabezpečenie účasti
niektorých svedkov bola potrebná aj asistencia polície. Taktiež vzhľadom na nutnosť
znaleckého dokazovania možno posudzovanú záležitosť považovať po vecnej stránke
za zložitejšiu. Napriek tomu, že zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže
pripísať iba na vrub zložitosti veci, na túto okolnosť nemohol neprihliadať pri určení
primeraného zadosťučinenia.
Po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa
nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
11.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanom konaní, ústavný súd okrem toho, že niektoré pojednávania museli byť
odročené pre neúčasť sťažovateľa, nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť
osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.
11.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,
pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na celkovú dĺžku
konania a všetky okolnosti daného prípadu. Predovšetkým poukazuje na to, že nemohol
prehliadnuť, že napadnuté konanie sa pôvodne začalo 14. októbra 2010 a ku dňu podania
sťažnosti ústavnému súdu trvalo viac ako sedem rokov. V namietanom konaní sa ústavný
súd sústredil najmä na obdobie po rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 463/2015,
pričom v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj
nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť
porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.
IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že priebeh postupu
okresného súdu bol poznačený rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 3 To 70/2015
z 13. októbra 2015, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu z 30. júna 2014 a vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol, pričom
okresnému súdu vytkol jeho nesprávny postup, skutkové i právne závery. V odôvodnení
citovaného uznesenia krajský súd okrem iného uviedol: „Keďže tieto dôkazy neboli
prvostupňovým súdom riadne vykonané v tom význame, že neboli zákonom predpokladaným
príslušným spôsobom zaznamenané, resp. z nabratého záznamu z hlavného pojednávania
ani z jeho prepisu nie je možné zistiť, aký bol v skutočnosti priebeh hlavného pojednávania
(čo vypočuté osoby presne uviedli), pričom uvedené sa týka obžalovaného a dvoch
poškodených ako priamych aktérov žalovaného skutku, odvolací súd nemohol pristúpiť
k svojej prieskumnej zákonnej povinnosti vzťahujúcej sa k napadnutému rozsudku z pohľadu
posúdenia prvostupňovým súdom zisteného a v rozsudku prezentovaného skutkového
stavu.“ Aj keď po rozhodnutí ústavného súdu zo 4. novembra 2015 okresný súd v rýchlom
slede nariaďoval pojednávania a konal pomerne plynulo, v kontexte citovaného uznesenia
krajského súdu a celkovej dĺžky konania nemožno postup okresného súdu hodnotiť ako
efektívny, preto ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa
na prerokovanie namietanej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 1.
12. Pretože vo veci bol 10. mája 2018 vyhlásený rozsudok, ústavný súd nevyhovel
návrhu sťažovateľa podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde a rozhodol v ňom
tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.
13. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ žiadal priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, najmä preto,
že „uplynula doba vyše 11 rokov od toho, ako poškodený sa márnou snahou snaží domôcť
spravodlivosti.“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci (postavenie sťažovateľa v konaní, zložitosť
konania i samotný postup konajúceho súdu) ústavný súd dospel k názoru, že len
konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre neho dostatočným
zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné
zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad
spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa,
ako aj vzhľadom na povahu veci považuje za primerané vo výške 2 000 € (bod 2 výroku
tohto rozhodnutia).
Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu za právne zastúpenie, a to za dva úkony
právnej služby vykonané v roku 2017 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti)
v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to
za každý úkon v sume po 147,33 €, spolu s režijným paušálom v sume dvakrát po 8,84 €
(§ 16 ods. 3 vyhlášky), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove
sumu 312,34 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 62,46 €, t. j. trovy
právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 374,81 €. Odmenu za tretí úkon
ústavný súd sťažovateľovi nepriznal, pretože v replike na vyjadrenie predsedu okresného
súdu, doručené ústavnému súdu 15. marca 2018, jeho právny zástupca neuviedol v podstate
žiadne relevantné skutočnosti.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
14. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. mája 2018