Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 463/2015
PDF · 448.82 KB
No categories available
I. ÚS 463/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátom JUDr. Miloslavom Krausom LL.M., Advokátska kancelária KRAUS
& PARTNERS, s. r. o., Jasovská 23, P.O.BOX 64, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 78/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2015
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia
jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 T 78/2010.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v právnom postavení poškodeného
v trestnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 1 T 78/2010 sa na ústavnom súde
domáha vyslovenia porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy
v dôsledku neefektívnej činnosti okresného súdu v označenom trestnom konaní.
Sťažovateľ v podanej sťažnosti v kontexte podrobne uvedených skutkových okolností
prípadu uvádza, že 5. mája 2009 „... bola podaná obžaloba na Okresný súd Bratislava V...
po troch rokoch od spáchania skutku, ktorým bol sťažovateľ poškodený, a to dňa
20. 10. 2006.
Okresná prokuratúra Bratislava V podala listom č. 1 Pv 807/06 zo dňa 15. 5. 2009
sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1 T 74/2009 zo dňa 6. 5. 2009,
ktorým postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I, ako súdu vecne a miestne príslušnému.
Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 44 To 79/2009 zo dňa 18. 8. 2009 sťažnosť
okresného prokurátora zamietol.
Šetrením v predmetnej právnej veci zistil, že vec napadla na Okresný súd Bratislava V
dňom 5. 5. 2009 a bola jej pridelená sp. zn. 1 T 74/2009. Uznesením zo dňa 6. 5. 2009
č. k. 1 T 74/2009 611 bola z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti vec postúpená Okresnému
súdu Bratislava I. Od 14. 7. 2009 sa spisový materiál nachádzal na Krajskom súde
v Bratislave, z dôvodu rozhodovania o sťažnosti podanej okresným prokurátorom
a dňa 14. 9. 2009 ho Okresný súd Bratislava V v zmysle právoplatného uznesenia zaslal
Okresnému súdu Bratislava I, kde mu bola pridelená sp. zn. 4 T 118/2009. Uznesením zo dňa
12. 11. 2009 č. k. 4 T 118/2009 641 Okresný súd Bratislava I neuznal svoju príslušnosť a vec
bola dňa 9. 12. 2009 doručená na rozhodnutie Krajskému súdu Bratislava, kde jej bola
pridelená sp. zn. 2 Nto 7/2009. Uznesením zo dňa 5. 1. 2010 č. k. 2 Nto 7/2009 648 Krajský
súd v Bratislave rozhodol, že príslušným na konanie vo veci je Okresný súd Bratislava V.
ktorému bola vec opätovne pridelená pod sp. zn. 1 T 13/10. Uznesením Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 13. 9. 2010 č. k. 1 T 13/2010 686 bola vec postúpená Okresnému súdu
Bratislava I, nakoľko skutok bol právne kvalifikovaný ako pokus obzvlášť závažného zločinu
vraždy podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1 Tr. zák. Spisový materiál bol doručený Okresnému
súdu Bratislava I dňom 14. 10. 2010 a veci bola pridelená sp. zn. 1 T 78/2010. Uznesením
zo dňa 11. 1. 2011 č. k. 1 T 78/2010 705 vyslovil Okresný súd Bratislava I svoju
2
nepríslušnosť a vec opätovne postúpil Okresnému súdu Bratislava V, ktorému bola doručená
dňa 16. 3. 2011 s pridelením sp. zn. 4 T 40/2011. Dňa 21. 3. 2011 Okresný súd Bratislava V
vrátil vec Okresnému súdu Bratislava I ako predčasne predloženú. Okresný súd Bratislava I
následne dňa 15. 4. 2011 zaslal spis Krajskému súdu v Bratislave, kde napadla pod sp. zn.
4 Nto 4/2011 dňa 18. 4. 2011. Krajský súd v Bratislave dňa 19. 4. 2011 vrátil spis
Okresnému súdu Bratislava I z dôvodu, že bol predložený v rozpore so spravovacím
poriadkom bez predkladacej správy. Spisový materiál bol opätovne predložený Krajskému
súdu v Bratislave dňa 8. 8. 2011 na rozhodnutie o príslušnosti a vec bola zaevidovaná
pod sp. zn. 4 Nto 9/11. Dňa 8. 9. 2011 Krajský súd Bratislava vrátil spis Okresnému súdu
Bratislava I ako predčasne predložený, nakoľko došlo k nezrovnalosti pri uvádzaní spisových
značiek.“.
3. Ako ďalej sťažovateľ s poukazom na prieťahy v konaní a jeho právnu neistotu
konštatuje, „... dňa 15. 6. 2012 sťažovateľ požiadal o preskúmanie postupov súdov
Ministerstvo spravodlivosti SR, pretože sa vo veci stále nekoná a sťažnosť bola vyhodnotená
Krajským súdom v Bratislave, kam bola MS SR postúpená, ako nedôvodná. Ale vo veci
sa stále nekoná.
Na podanie sťažovateľa zo dňa 21. 2. 2012 Krajskému súdu v Bratislave dostal listom
Spr. 2016/2012 odpoveď, ktorá ale vôbec relevantne nerieši postup súdu, len opisuje stav.
Vo veci sa stále nezačalo súdmi relevantne konať.
Sťažnosť na prieťahy zo dňa 20. 1. 2011 Krajskému súdu v Bratislave bola postúpená
listom Spr. 2016/2012 zo dňa 30. 1. 2012 Okresnému súdu Bratislava V. Ten listom
Spr. 2006/12 zo dňa 9. 2. 2012 konštatuje, že nedošlo k prieťahom v konaní. Ale vo veci
sa nekoná.
Opakovaná sťažnosť na prieťahy zo dňa 21. 2. 2011 adresovaná Krajskému súdu
v Bratislave nebola opätovne vyriešená v prospech sťažovateľa.
Postup Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave, resp. ich
nečinnosť, signalizuje sťažovateľ Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 26. 11. 2011
bez výsledku.
3
List sťažovateľa prezidentovi SR zo dňa 15. 6. 2012 bol z dôvodu nekompetencie
postúpený listom č. s. 2292 2012 BA Kancelárii verejného ochrancu práv dňa 24. 7. 2012,
ktorá následne požiadala o doplnenie, ktoré sťažovateľ odoslal dňa 10. 10. 2012 Kancelárii
verejného ochrancu práv. Relevantný výsledok z uvedeného konania na predmetnú trestnú
vec podľa vyjadrenia sťažovateľa nie je.
Na ďalšie prieťahy v konaní Okresnému súdu Bratislava I po vyhlásení
prvostupňového rozsudku bolo Okresným súdom Bratislava I konštatované, že sú nedôvodné,
pretože súdny spis je zapožičaný na disciplinárne konanie voči zákonnému sudcovi a preto
po odvolaní nemohol byť postúpený odvolaciemu súdu, doba cca jeden rok.“.
4. Sťažovateľ sa na základe ním tvrdených skutočností a namietanej nečinnosti
okresného súdu domnieva, že neukončením trestného konania po dobu deväť rokov,
pri ktorom bol poškodený páchateľom, si vyžaduje vyšší stupeň ochrany ako len
deklarovanie porušenia ústavného práva sťažovateľa, a preto žiada finančné zadosťučinenie
vo výške 10 000 eur.
5. V nadväznosti na uvedené preto sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento
nález:
„1. Základné právo sťažovateľa upravené v čl. 48 ods. 2 a v čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. značkou 1 T 78/2010 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške
10 000 € (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 15 dní
od právoplatnosti rozhodnutia nálezu na účet právneho zástupcu vedený v
.
4
4. JUDr. Miloslavovi Krausovi, advokátovi sa priznávajú trovy konania trovy
právneho zastúpenia vo výške 669,43 €, ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta
vedený v .“
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská
republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane
týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu 5
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej
porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo
vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
10. Ústavný súd v úvode zdôrazňuje, že podstatou sťažnosti a predmetom konania
pred ústavným súdom je nárok sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu
výlučne len v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 1 T 78/2010, ktorým mali byť
porušené základné práva sťažovateľa zaručené čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.A K namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 78/2010
11. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti
sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť,
že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu
možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase
6
podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť
prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 38/04,
III. ÚS 199/02, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05).
12. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu, je potrebné
poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného
práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu
buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. III. ÚS 59/05, IV. ÚS 221/05).
13. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených
v sťažnosti považovať postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy v konaní v zmysle citovaného článku ústavy.
14. Sťažovateľ v súvislosti s v čase podania ústavnej sťažnosti prebiehajúcim súdnym
konaním podal listom z 28. apríla 2015, doručeným okresnému súdu 4. mája 2015,
predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom okresným súdom
pod sp. zn. 1 T 78/2010.
V odpovedi na sťažnosť predseda okresného súdu listom sp. zn. 1 Spr. 2119/2015 z 18.
mája 2015 okrem iného sťažovateľovi oznámil, že „... okresný súd po vyhlásení
a vypracovaní rozsudku v predmetnej veci tento doručoval a vyzval procesné strany
na odôvodnenie podaného odvolania, aby bolo možné predložiť spis odvolaciemu súdu.
Predmetný spis nebol predložený Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu absencie
odôvodnenia odvolania zo strany obvineného.
7
V súčasnej dobe je spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1 T 78/2010 zapožičaný
k disciplinárnemu konaniu proti zákonnému sudcovi .
Disciplinárny senát by mal uvedenú vec prejednať v priebehu mesiaca jún 2015.
Podľa informácie príslušnej spisovej kancelárie bolo odôvodnenie odvolania
obvineného už zabezpečené a spis môže byť predložený Krajskému súdu v Bratislave ihneď
po jeho vrátení.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného pokladám vašu sťažnosť za nedôvodnú.“.
15. S ohľadom na uvedené ústavný súd poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sa sťažnosť podáva orgánu príslušnému na
jeho vybavenie, t. j. v tomto konkrétnom prípade predsedovi okresného súdu.
Sťažnosť sťažovateľa z 28. apríla 2015 na prieťahy v konaní okresného súdu vedeného
pod sp. zn. 1 T 78/2010 (bod 14) bola teda podaná v súlade s toho času platnou a účinnou
právnou úpravou.
Ostatné podania sťažovateľa na prieťahy v súdnych konaniach, na ktoré sťažovateľ
poukazuje v podanej ústavnej sťažnosti (bod 3), ústavný súd v kontexte ústavnou sťažnosťou
napadnutého súdneho konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 1 T 78/2010 nehodnotil
z nasledujúcich dôvodov:
1. Sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.
1 T 78/2010 a Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 1 T 13/2010 z 20. januára 2011
[adresovaná predsedovi Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)] bola listom
sp. zn. Spr. 2016/2012 z 31. januára 2012 predsedom krajského súdu postúpená na vybavenie
Okresnému súdu Bratislava V. Následne bolo listom sp. zn. Spr. 2006/12 z 9. februára 2012
sťažovateľovi zo strany predsedu Okresného súdu Bratislava V oznámené, že „... trestná vec
obvineného PhD. 1 T 13/2010 bola dňa 13. 09. 2010 postúpená
Okresnému súdu Bratislava I, spis sa Okresnému súdu Bratislava V ku dňu 09. 02. 2012
8
nevrátil, takže vo veci okresnému súdu Bratislava V nedošlo k Vami uvádzaným prieťahom
v konaní“.
2. Opakovaná sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní z 21. februára 2012
bola predsedovi krajského súdu opätovne doručená 23. februára 2012. Ten listom
sp. zn. Spr 2016/2012 z 13. marca 2012 sťažovateľovi okrem iného oznámil, že „... vec
sp. zn. 1 T 78/2010 opätovne napadla na tunajší súd dňom 19. 1. 2012 a bola jej pridelená
sp. zn. 4 Nto 2/2012.
Dovoľujem si Vám oznámiť, že som vaše podanie zo dňa 21. 02. 2012 postúpil
so zreteľom na jeho obsah, ako aj doterajší priebeh konania do príslušného súdneho spisu
za účelom predísť prípadným prieťahom v ďalšom konaní.“.
3. Sťažovateľ následne listom z 15. júna 2012 požiadal ministra spravodlivosti
Slovenskej republiky „... o preskúmanie postupov Okresného súdu Bratislava 5 a Krajského
súdu Bratislava 1“. , vedúca oddelenia správy súdov, sekcie právnych
služieb Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, listom č. 21976/2012 151
z 27. júna 2012 sťažovateľovi oznámila, že jeho sťažnosť na porušenie práva na verejné
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní krajského súdu sp. zn. 4 Nto 2/2012
„... bola z dôvodu príslušnosti s poukazom na ustanovenie § 63 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov postúpená predsedovi krajského
súdu, ktorý Vás bude o spôsobe jeho vybavenia informovať“.
Následne predseda krajského súdu listom sp. zn. Spr. 2016/2012 z 25. júla 2012
sťažovateľovi oznámil, že jeho sťažnosť „... prešetril v intenciách citovaných zákonných
ustanovení z hľadísk nevyhnutných pre jej náležité vybavenie a dospel som k záveru, že Vaša
sťažnosť nie je dôvodná...
V spore o príslušnosť bolo tunajším rozhodnuté uznesením sp. zn. 4 Nto 2/2012 zo dňa
19. 04. 2012 a spisový materiál bol vrátený Okresnému súdu Bratislava I dňa 31. 05. 2012.“.
4. Sťažovateľ rovnako listom z 15. júna 2012 požiadal i prezidenta Slovenskej
republiky „... o preskúmanie postupov Okresného súdu Bratislava 5 a Krajského
súdu Bratislava 1“. , vedúci oddelenia styku s verejnosťou,
odboru komunikácie Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, sťažovateľovi listom
9
č. 2292 2012 BA z 24. júla 2012 oznámil, že „... vzhľadom na to, že v oblasti súdnych
procesov (najmä prieťahov v súdnom konaní) má pomerne veľké právomoci Kancelária
verejného ochrancu práv, listom zo dňa 24. 07. 2012 sme Vašu záležitosť postúpili práve
tejto inštitúcii...“.
Listom č. 3083/2012/VOP z 10. septembra 2012 ,
pracovníčka odboru ochrany základných práv a slobôd Kancelárie verejného ochrancu práv,
následne sťažovateľa vyzvala na doplnenie sťažnosti na postup Okresného súdu
Bratislava V a krajského súdu. Po doplnení podania zo strany sťažovateľa
sťažovateľa priebežne informovala o postupe pri vybavovaní jeho podnetu postúpeného
z Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky dňa 3. augusta 2012, ktorý sťažovateľ doplnil
11. októbra 2012 a 28. novembra 2012. Ako v liste adresovanom
sťažovateľovi uviedla, „... podnetom sa domáhate ochrany základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je podľa Vášho názoru porušované
v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1 T 78/2010 (napriek
tomu, že spis sa v minulosti často nachádzal na iných súdoch v dôsledku sporov o miestnu
príslušnosť, sa aktuálne vedie na Okresnom súde Bratislava I a vo veci je vytýčené
pojednávanie na deň 14. októbra 2013.
Preto Vás informujem, že verejná ochrankyňa práv požiadala JUDr. Martu Barkovú,
podpredsedníčku Okresného súdu Bratislava I, o predloženie písomného stanoviska o stave
a priebehu predmetného konania.
Po zistení a preskúmaní potrebných informácií a podkladov budete o výsledkoch
vybavenia Vášho podnetu písomne upovedomený verejnou ochrankyňou práv.“.
5. Ostatnou sťažnosťou na prieťahy v súdnom konaní z 3. júna 2015 adresovanou
predsedovi krajského súdu sťažovateľ opakovane požiadal o odstránenie prieťahov v trestnom
konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 78/2010.
10
16. Podľa názoru ústavného súdu i napriek nie celkom optimálnemu vedeniu konania
v posudzovanej veci treba zároveň uviesť, že zákonný sudca v rámci konania vedeného
okresným súdom pod sp. zn. 1 T 78/2010 rozhodol rozsudkom 30. júna 2014.
Podľa zistení ústavného súdu predmetný súdny spis bol 19. septembra 2015
predložený krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní voči rozsudku okresného
súdu sp. zn. 1 T 78/2010 z 30. júna 2014.
Okresný súd teda v danej etape konania už toho času nemôže ovplyvniť jeho priebeh
a ani porušiť základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Vydaním rozhodnutia a následným predložením súdneho spisu
na účely odvolacieho konania krajskému súdu vykonal okresný súd v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 T 78/2010 všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty
sťažovateľa a svoju úlohu v tomto smere splnil.
17. Na základe uvedeného a vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu
vedeného pod sp. zn. 1 T 78/2010 (t. j. 5 rokov – konanie sp. zn. 1 T 78/2010 bolo
na okresnom súde vedené od 14. októbra 2010), ako i samotnú skutočnosť, že predmetný
súdny spis sp. zn. 1 T 78/2010 sa v posudzovanom období (október 2010 až september 2015)
často nachádzal na iných súdoch v dôsledku sporov o miestnu príslušnosť (bod 2), ústavný
súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Doterajší priebeh konania pred
označeným súdom bol – napriek možnosti efektívnejšieho a koncentrovanejšieho konania zo
strany okresného súdu, najmä však v dôsledku „migrácie súdneho spisu“ z dôvodu
prebiehajúceho sporu o miestnu príslušnosť bez významnejších prieťahov, a preto nezakladá
reálnu možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd sa rovnako nestotožnil s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa nečinnosti
okresného súdu a neukončením trestného konania po dobu deviatich rokov (bod 4), keďže
predmetom prieskumu zo strany ústavného súdu bolo sťažovateľom namietané porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy výlučne len konaním okresného súdu vedeným
pod sp. zn. 1 T 78/2010, ktoré bolo na okresnom súde vedené až od 14. októbra 2010 po tom,
čo Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 1 T 13/2010 686 z 13. septembra 2010 vec 11
postúpil Okresnému súdu Bratislava I z dôvodu, že prerokúvaný skutok bol právne
kvalifikovaný ako pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1
18. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh vyhodnotil, že v konaní
vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 1 T 78/2010 nedošlo k takej intenzite zásahu
do práva sťažovateľa, ktorá by zodpovedala ústavno relevantnému porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol jeho sťažnosť
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
19. S poukazom na svoju rozhodovaciu prax (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05) ústavný súd v kontexte už uvedeného v závere poznamenáva, že účelom práva
účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní
je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený
porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd
preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky,
ktoré má podľa zákon o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil
z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Pozornosti ústavného súdu s ohľadom na uvedené neušlo, že sťažovateľ v súvislosti
s napadnutým súdnym konaním vedeným v čase podania ústavnej sťažnosti na okresnom
pod sp. zn. 1 T 78/2010 podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy, pričom
vzhľadom na to, že od podania sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní sp. zn. 1 T 78/2010
(sťažnosť na prieťahy bola predsedovi okresného súdu doručená 4. mája 2015) do podania
ústavnej sťažnosti (16. júna 2015) uplynulo len niečo vyše mesiaca na zjednanie nápravy
zo strany okresného súdu, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona
o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny a účelový úkon, ktorému nemožno pripísať
12
účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal
primeranú (rozumnú) lehotu na uskutočnenie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci
samej (podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06).
II.B K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 78/2010
20. Sťažovateľ súčasne namietal aj porušenie svojho základného práva zaručeného
čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 78/2010.
Pretože sťažovateľ namietajúci aj porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy toto porušenie oprel o dôvody v podstate identické s tými, ktoré uviedol v súvislosti
s namietaným porušením čl. 48 ods. 2 ústavy (časť II.A odôvodnenia), bolo potrebné
odmietnuť jeho sťažnosť aj v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2
21. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. novembra 2015
13