Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 463/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Miloslavom Krausom LL.M., Advokátska kancelária KRAUS

& PARTNERS, s. r. o., Jasovská 23, P.O.BOX 64, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

jeho základných práv podľa a (ďalej

len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v právnom postavení poškodeného

v trestnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. sa na ústavnom súde

domáha vyslovenia porušenia jeho základných práv podľa a

v dôsledku neefektívnej činnosti okresného súdu v označenom trestnom konaní.

Sťažovateľ v podanej sťažnosti v kontexte podrobne uvedených skutkových okolností

prípadu uvádza, že 5. mája 2009 „... bola podaná obžaloba na Okresný súd Bratislava V...

po troch rokoch od spáchania skutku, ktorým bol sťažovateľ poškodený, a to dňa

20. 10. 2006.

Okresná prokuratúra Bratislava V podala listom č. zo dňa 15. 5. 2009

sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 6. 5. 2009,

ktorým postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I, ako súdu vecne a miestne príslušnému.

Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. zo dňa 18. 8. 2009 sťažnosť

okresného prokurátora zamietol.

Šetrením v predmetnej právnej veci zistil, že vec napadla na Okresný súd Bratislava V

dňom 5. 5. 2009 a bola jej pridelená sp. zn. . Uznesením zo dňa 6. 5. 2009

č. k. 611 bola z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti vec postúpená Okresnému

súdu Bratislava I. Od 14. 7. 2009 sa spisový materiál nachádzal na Krajskom súde

v Bratislave, z dôvodu rozhodovania o sťažnosti podanej okresným prokurátorom

a dňa 14. 9. 2009 ho Okresný súd Bratislava V v zmysle právoplatného uznesenia zaslal

Okresnému súdu Bratislava I, kde mu bola pridelená sp. zn. . Uznesením zo dňa

12. 11. 2009 č. k. 641 Okresný súd Bratislava I neuznal svoju príslušnosť a vec

bola dňa 9. 12. 2009 doručená na rozhodnutie Krajskému súdu Bratislava, kde jej bola

pridelená sp. zn. . Uznesením zo dňa 5. 1. 2010 č. k. 648 Krajský

súd v Bratislave rozhodol, že príslušným na konanie vo veci je Okresný súd Bratislava V.

ktorému bola vec opätovne pridelená pod sp. zn. . Uznesením Okresného súdu

Bratislava V zo dňa 13. 9. 2010 č. k. 686 bola vec postúpená Okresnému súdu

Bratislava I, nakoľko skutok bol právne kvalifikovaný ako pokus obzvlášť závažného zločinu

vraždy podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1 Tr. zák. Spisový materiál bol doručený Okresnému

súdu Bratislava I dňom 14. 10. 2010 a veci bola pridelená sp. zn. . Uznesením

zo dňa 11. 1. 2011 č. k. 705 vyslovil Okresný súd Bratislava I svoju

2

nepríslušnosť a vec opätovne postúpil Okresnému súdu Bratislava V, ktorému bola doručená

dňa 16. 3. 2011 s pridelením sp. zn. . Dňa 21. 3. 2011 Okresný súd Bratislava V

vrátil vec Okresnému súdu Bratislava I ako predčasne predloženú. Okresný súd Bratislava I

následne dňa 15. 4. 2011 zaslal spis Krajskému súdu v Bratislave, kde napadla pod sp. zn.

dňa 18. 4. 2011. Krajský súd v Bratislave dňa 19. 4. 2011 vrátil spis

Okresnému súdu Bratislava I z dôvodu, že bol predložený v rozpore so spravovacím

poriadkom bez predkladacej správy. Spisový materiál bol opätovne predložený Krajskému

súdu v Bratislave dňa 8. 8. 2011 na rozhodnutie o príslušnosti a vec bola zaevidovaná

pod sp. zn. . Dňa 8. 9. 2011 Krajský súd Bratislava vrátil spis Okresnému súdu

Bratislava I ako predčasne predložený, nakoľko došlo k nezrovnalosti pri uvádzaní spisových

značiek.“.

3. Ako ďalej sťažovateľ s poukazom na prieťahy v konaní a jeho právnu neistotu

konštatuje, „... dňa 15. 6. 2012 sťažovateľ požiadal o preskúmanie postupov súdov

Ministerstvo spravodlivosti SR, pretože sa vo veci stále nekoná a sťažnosť bola vyhodnotená

Krajským súdom v Bratislave, kam bola MS SR postúpená, ako nedôvodná. Ale vo veci

sa stále nekoná.

Na podanie sťažovateľa zo dňa 21. 2. 2012 Krajskému súdu v Bratislave dostal listom

Spr. 2016/2012 odpoveď, ktorá ale vôbec relevantne nerieši postup súdu, len opisuje stav.

Vo veci sa stále nezačalo súdmi relevantne konať.

Sťažnosť na prieťahy zo dňa 20. 1. 2011 Krajskému súdu v Bratislave bola postúpená

listom Spr. 2016/2012 zo dňa 30. 1. 2012 Okresnému súdu Bratislava V. Ten listom

Spr. 2006/12 zo dňa 9. 2. 2012 konštatuje, že nedošlo k prieťahom v konaní. Ale vo veci

sa nekoná.

Opakovaná sťažnosť na prieťahy zo dňa 21. 2. 2011 adresovaná Krajskému súdu

v Bratislave nebola opätovne vyriešená v prospech sťažovateľa.

Postup Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave, resp. ich

nečinnosť, signalizuje sťažovateľ Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 26. 11. 2011

bez výsledku.

3

List sťažovateľa prezidentovi SR zo dňa 15. 6. 2012 bol z dôvodu nekompetencie

postúpený listom č. s. 2292 2012 BA Kancelárii verejného ochrancu práv dňa 24. 7. 2012,

ktorá následne požiadala o doplnenie, ktoré sťažovateľ odoslal dňa 10. 10. 2012 Kancelárii

verejného ochrancu práv. Relevantný výsledok z uvedeného konania na predmetnú trestnú

vec podľa vyjadrenia sťažovateľa nie je.

Na ďalšie prieťahy v konaní Okresnému súdu Bratislava I po vyhlásení

prvostupňového rozsudku bolo Okresným súdom Bratislava I konštatované, že sú nedôvodné,

pretože súdny spis je zapožičaný na disciplinárne konanie voči zákonnému sudcovi a preto

po odvolaní nemohol byť postúpený odvolaciemu súdu, doba cca jeden rok.“.

4. Sťažovateľ sa na základe ním tvrdených skutočností a namietanej nečinnosti

okresného súdu domnieva, že neukončením trestného konania po dobu deväť rokov,

pri ktorom bol poškodený páchateľom, si vyžaduje vyšší stupeň ochrany ako len

deklarovanie porušenia ústavného práva sťažovateľa, a preto žiada finančné zadosťučinenie

vo výške 10 000 eur.

5. V nadväznosti na uvedené preto sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento

nález:

„1. Základné právo sťažovateľa upravené v čl. 48 ods. 2 a v čl. 46

ods. 1 postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. značkou porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške

10 000 € (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 15 dní

od právoplatnosti rozhodnutia nálezu na účet právneho zástupcu vedený v

.

4

4. JUDr. Miloslavovi Krausovi, advokátovi sa priznávajú trovy konania trovy

právneho zastúpenia vo výške 669,43 €, ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta

vedený v .“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každý návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu 5

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej

porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10. Ústavný súd v úvode zdôrazňuje, že podstatou sťažnosti a predmetom konania

pred ústavným súdom je nárok sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu

výlučne len v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. , ktorým mali byť

porušené základné práva sťažovateľa zaručené a .

II.A K namietanému porušeniu postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn.

11. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť,

že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu

možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

“ (), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase

6

podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť

prijatá na ďalšie konanie“ (, ).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, , ,

, , ).

12. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu, je potrebné

poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného

práva zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu

buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , ).

13. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených

v sťažnosti považovať postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy v konaní v zmysle citovaného článku .

14. Sťažovateľ v súvislosti s v čase podania ústavnej sťažnosti prebiehajúcim súdnym

konaním podal listom z 28. apríla 2015, doručeným okresnému súdu 4. mája 2015,

predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. .

V odpovedi na sťažnosť predseda okresného súdu listom sp. zn. 1 Spr. 2119/2015 z 18.

mája 2015 okrem iného sťažovateľovi oznámil, že „... okresný súd po vyhlásení

a vypracovaní rozsudku v predmetnej veci tento doručoval a vyzval procesné strany

na odôvodnenie podaného odvolania, aby bolo možné predložiť spis odvolaciemu súdu.

Predmetný spis nebol predložený Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu absencie

odôvodnenia odvolania zo strany obvineného.

7

V súčasnej dobe je spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zapožičaný

k disciplinárnemu konaniu proti zákonnému sudcovi .

Disciplinárny senát by mal uvedenú vec prejednať v priebehu mesiaca jún 2015.

Podľa informácie príslušnej spisovej kancelárie bolo odôvodnenie odvolania

obvineného už zabezpečené a spis môže byť predložený Krajskému súdu v Bratislave ihneď

po jeho vrátení.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného pokladám vašu sťažnosť za nedôvodnú.“.

15. S ohľadom na uvedené ústavný súd poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sa sťažnosť podáva orgánu príslušnému na

jeho vybavenie, t. j. v tomto konkrétnom prípade predsedovi okresného súdu.

Sťažnosť sťažovateľa z 28. apríla 2015 na prieťahy v konaní okresného súdu vedeného

pod sp. zn. (bod 14) bola teda podaná v súlade s toho času platnou a účinnou

právnou úpravou.

Ostatné podania sťažovateľa na prieťahy v súdnych konaniach, na ktoré sťažovateľ

poukazuje v podanej ústavnej sťažnosti (bod 3), ústavný súd v kontexte ústavnou sťažnosťou

napadnutého súdneho konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. nehodnotil

z nasledujúcich dôvodov:

1. Sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.

a Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. z 20. januára 2011

[adresovaná predsedovi Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)] bola listom

sp. zn. Spr. 2016/2012 z 31. januára 2012 predsedom krajského súdu postúpená na vybavenie

Okresnému súdu Bratislava V. Následne bolo listom sp. zn. Spr. 2006/12 z 9. februára 2012

sťažovateľovi zo strany predsedu Okresného súdu Bratislava V oznámené, že „... trestná vec

obvineného PhD. bola dňa 13. 09. 2010 postúpená

Okresnému súdu Bratislava I, spis sa Okresnému súdu Bratislava V ku dňu 09. 02. 2012

8

nevrátil, takže vo veci okresnému súdu Bratislava V nedošlo k Vami uvádzaným prieťahom

v konaní“.

2. Opakovaná sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní z 21. februára 2012

bola predsedovi krajského súdu opätovne doručená 23. februára 2012. Ten listom

sp. zn. Spr 2016/2012 z 13. marca 2012 sťažovateľovi okrem iného oznámil, že „... vec

sp. zn. opätovne napadla na tunajší súd dňom 19. 1. 2012 a bola jej pridelená

sp. zn. .

Dovoľujem si Vám oznámiť, že som vaše podanie zo dňa 21. 02. 2012 postúpil

so zreteľom na jeho obsah, ako aj doterajší priebeh konania do príslušného súdneho spisu

za účelom predísť prípadným prieťahom v ďalšom konaní.“.

3. Sťažovateľ následne listom z 15. júna 2012 požiadal ministra spravodlivosti

Slovenskej republiky „... o preskúmanie postupov Okresného súdu Bratislava 5 a Krajského

súdu Bratislava 1“. , vedúca oddelenia správy súdov, sekcie právnych

služieb Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, listom č.

z 27. júna 2012 sťažovateľovi oznámila, že jeho sťažnosť na porušenie práva na verejné

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní krajského súdu sp. zn.

„... bola z dôvodu príslušnosti s poukazom na ustanovenie

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov postúpená predsedovi krajského

súdu, ktorý Vás bude o spôsobe jeho vybavenia informovať“.

Následne predseda krajského súdu listom sp. zn. Spr. 2016/2012 z 25. júla 2012

sťažovateľovi oznámil, že jeho sťažnosť „... prešetril v intenciách citovaných zákonných

ustanovení z hľadísk nevyhnutných pre jej náležité vybavenie a dospel som k záveru, že Vaša

sťažnosť nie je dôvodná...

V spore o príslušnosť bolo tunajším rozhodnuté uznesením sp. zn. zo dňa

19. 04. 2012 a spisový materiál bol vrátený Okresnému súdu Bratislava I dňa 31. 05. 2012.“.

4. Sťažovateľ rovnako listom z 15. júna 2012 požiadal i prezidenta Slovenskej

republiky „... o preskúmanie postupov Okresného súdu Bratislava 5 a Krajského

súdu Bratislava 1“. , vedúci oddelenia styku s verejnosťou,

odboru komunikácie Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, sťažovateľovi listom

9

č. 2292 2012 BA z 24. júla 2012 oznámil, že „... vzhľadom na to, že v oblasti súdnych

procesov (najmä prieťahov v súdnom konaní) má pomerne veľké právomoci Kancelária

verejného ochrancu práv, listom zo dňa 24. 07. 2012 sme Vašu záležitosť postúpili práve

tejto inštitúcii...“.

Listom č. 3083/2012/VOP z 10. septembra 2012 ,

pracovníčka odboru ochrany základných práv a slobôd Kancelárie verejného ochrancu práv,

následne sťažovateľa vyzvala na doplnenie sťažnosti na postup Okresného súdu

Bratislava V a krajského súdu. Po doplnení podania zo strany sťažovateľa

sťažovateľa priebežne informovala o postupe pri vybavovaní jeho podnetu postúpeného

z Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky dňa 3. augusta 2012, ktorý sťažovateľ doplnil

11. októbra 2012 a 28. novembra 2012. Ako v liste adresovanom

sťažovateľovi uviedla, „... podnetom sa domáhate ochrany základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je podľa Vášho názoru porušované

v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. (napriek

tomu, že spis sa v minulosti často nachádzal na iných súdoch v dôsledku sporov o miestnu

príslušnosť, sa aktuálne vedie na Okresnom súde Bratislava I a vo veci je vytýčené

pojednávanie na deň 14. októbra 2013.

Preto Vás informujem, že verejná ochrankyňa práv požiadala JUDr. Martu Barkovú,

podpredsedníčku Okresného súdu Bratislava I, o predloženie písomného stanoviska o stave

a priebehu predmetného konania.

Po zistení a preskúmaní potrebných informácií a podkladov budete o výsledkoch

vybavenia Vášho podnetu písomne upovedomený verejnou ochrankyňou práv.“.

5. Ostatnou sťažnosťou na prieťahy v súdnom konaní z 3. júna 2015 adresovanou

predsedovi krajského súdu sťažovateľ opakovane požiadal o odstránenie prieťahov v trestnom

konaní vedenom pod sp. zn. .

10

16. Podľa názoru ústavného súdu i napriek nie celkom optimálnemu vedeniu konania

v posudzovanej veci treba zároveň uviesť, že zákonný sudca v rámci konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. rozhodol rozsudkom 30. júna 2014.

Podľa zistení ústavného súdu predmetný súdny spis bol 19. septembra 2015

predložený krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní voči rozsudku okresného

súdu sp. zn. z 30. júna 2014.

Okresný súd teda v danej etape konania už toho času nemôže ovplyvniť jeho priebeh

a ani porušiť základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa . Vydaním rozhodnutia a následným predložením súdneho spisu

na účely odvolacieho konania krajskému súdu vykonal okresný súd v konaní vedenom

pod sp. zn. všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty

sťažovateľa a svoju úlohu v tomto smere splnil.

17. Na základe uvedeného a vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu

vedeného pod sp. zn. (t. j. 5 rokov – konanie sp. zn. bolo

na okresnom súde vedené od 14. októbra 2010), ako i samotnú skutočnosť, že predmetný

súdny spis sp. zn. sa v posudzovanom období (október 2010 až september 2015)

často nachádzal na iných súdoch v dôsledku sporov o miestnu príslušnosť (bod 2), ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Doterajší priebeh konania pred

označeným súdom bol – napriek možnosti efektívnejšieho a koncentrovanejšieho konania zo

strany okresného súdu, najmä však v dôsledku „migrácie súdneho spisu“ z dôvodu

prebiehajúceho sporu o miestnu príslušnosť bez významnejších prieťahov, a preto nezakladá

reálnu možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

Ústavný súd sa rovnako nestotožnil s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa nečinnosti

okresného súdu a neukončením trestného konania po dobu deviatich rokov (bod 4), keďže

predmetom prieskumu zo strany ústavného súdu bolo sťažovateľom namietané porušenie

základného práva podľa výlučne len konaním okresného súdu vedeným

pod sp. zn. , ktoré bolo na okresnom súde vedené až od 14. októbra 2010 po tom,

čo Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 686 z 13. septembra 2010 vec 11

postúpil Okresnému súdu Bratislava I z dôvodu, že prerokúvaný skutok bol právne

kvalifikovaný ako pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1

.

18. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh vyhodnotil, že v konaní

vedenom na okresnom súde pod sp. zn. nedošlo k takej intenzite zásahu

do práva sťažovateľa, ktorá by zodpovedala ústavno relevantnému porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol jeho sťažnosť

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

19. S poukazom na svoju rozhodovaciu prax (m. m. , ,

) ústavný súd v kontexte už uvedeného v závere poznamenáva, že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní

je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd

preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa ,

koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky,

ktoré má podľa zákon o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Pozornosti ústavného súdu s ohľadom na uvedené neušlo, že sťažovateľ v súvislosti

s napadnutým súdnym konaním vedeným v čase podania ústavnej sťažnosti na okresnom

pod sp. zn. podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy, pričom

vzhľadom na to, že od podania sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní sp. zn.

(sťažnosť na prieťahy bola predsedovi okresného súdu doručená 4. mája 2015) do podania

ústavnej sťažnosti (16. júna 2015) uplynulo len niečo vyše mesiaca na zjednanie nápravy

zo strany okresného súdu, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona

o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny a účelový úkon, ktorému nemožno pripísať

12

účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal

primeranú (rozumnú) lehotu na uskutočnenie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci

samej (podobne , , ).

II.B K namietanému porušeniu postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn.

20. Sťažovateľ súčasne namietal aj porušenie svojho základného práva zaručeného

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Pretože sťažovateľ namietajúci aj porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

toto porušenie oprel o dôvody v podstate identické s tými, ktoré uviedol v súvislosti

s namietaným porušením (časť II.A odôvodnenia), bolo potrebné

odmietnuť jeho sťažnosť aj v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2

).

21. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015

13