Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 109/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

vo veci sťažnosti maloletej , zastúpenej matkou

, , právne zastúpených advokátkou

JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, Námestie Svätej Anny 7269/20A, Trenčín, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Trnava v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo maloletej na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Maloletej p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť maloletej trovy

právneho zastúpenia v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov)

na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Ing. Viery Kolačanskej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 12. apríla 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť maloletej (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na okresnom súde sa pod sp. zn.

vedie exekúcia v prospech sťažovateľky proti jej otcovi (ďalej len

„povinný“) z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti vyplývajúcej povinnému

z exekučného titulu (právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k.

-695 z 26. júna 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.

-737 z 23. októbra 2014). Povinný proti tejto exekúcii podal námietky

z 13. mája 2015, o ktorých doteraz okresný súd nerozhodol. Sťažovateľka v namietanom

konaní podaním zo 7. júla 2016 a z 30. januára 2017 okresný súd urgovala, aby rozhodol

o námietkach povinného proti exekúcii. Pretože sa tak nestalo, podala sťažovateľka

sťažnosť z 24. júla 2017 na zbytočné prieťahy a žiadala prijať opatrenia na odstránenie

prieťahov v namietanom konaní. Túto sťažnosť predseda okresného súdu uznal za

opodstatnenú, keďže okresný súd dlhšiu dobu nevykonal úkon. Zároveň predseda okresného

súdu konštatoval, že nezistil subjektívne prieťahy v namietanom konaní spôsobené

zamestnancami okresného súdu, pričom situácia je spôsobená objektívnym stavom, ktorý

vyplýva z nedostatočného personálneho obsadenia okresného súdu.

3. Sťažovateľka je toho názoru, že okresný súd bol nečinný v období od 19. mája

2015 do 5. januára 2016, od 5. januára 2016 do 4. augusta 2017 a od polovice augusta 2017

doteraz. Podľa sťažovateľky „doba, počas ktorej Okresný súd Trnava rozhoduje

o námietkach proti exekúcií (takmer tri roky) je neprimerane dlhá, neospravedlniteľná

a nezdôvodniteľná. Spôsobuje ju predovšetkým a hlavne súd svojim nekonaním, pričom

porušuje medzinárodné zmluvy a ustanovenia právnych predpisov.

... Je evidentné, že Okresný súd Trnava od podania námietok povinným zo dňa

15.05.2015 vo veci nekoná, resp. koná s mimoriadne veľkými časovými odstupmi. Rovnako

je zrejmé, že dlžná suma predstavujúca dlh na výživnom na maloletú sťažovateľku bola

súdnym exekútorom zaistená, avšak ku dnešnému dňu nemôže byť zákonnej zástupkyni

maloletej sťažovateľky poukázaná, z dôvodu nerozhodnutia o námietkach povinného od

mája 2015. Podotýkam, že sa jedná o dlžné výživné, teda o čiastku, ktorá na výživu

maloletej sťažovateľky už mala byť zaplatená, pričom zákonná zástupkyňa maloletej

sťažovateľky pri uspokojovaní potrieb maloletej sťažovateľky už musela túto sumu vydať

a uspokojiť potreby maloletej sťažovateľky tak, ako tieto postupne vznikali.“.

4. Na základe uvedeného sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal

nález, ktorým vysloví porušenie jej v bode 1 označeného základného práva postupom

okresného súdu v namietanom konaní a prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov. Okrem toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 4 000 €

a náhrady trov konania v sume 325,42 €.

5. Na základe výzvy ústavného súdu sa predseda okresného súdu vyjadril k priebehu

konania podaním sp. zn. zo 7. mája 2018. Predseda okresného súdu

vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 14. mája 2018 uviedol:

„Podľa môjho názoru nie je možné konštatovať, že súd vo veci nekoná alebo

nekonal, nakoľko úkony vykonával priebežne, plynulo a efektívne, v primeraných lehotách, s

cieľom vec čo najskôr rozhodnúť - relatívne dlhšia doba medzi vykonaním jednotlivých

úkonov súdu bola spôsobená najmä nečinnosťou predchádzajúceho právneho zástupcu

sťažovateľky, a tiež skutočnosťou, že zmenila právneho zástupcu bez toho, aby túto

skutočnosť oznámila súdu (čím bola vyvolaná potreba vykonať nadbytočné a z pohľadu

súdu zbytočné úkony); tieto skutočnosti nie je možné pripísať na vrub konajúceho súdu;

jednak tiež objektívnou skutočnosťou, keď Okresný súd Trnava bol dlhodobo personálne

poddimenzovaný (na čo jednotliví sudcovia a vyšší súdni úradníci pravidelne upozorňujú),

dĺžka konania je teda spôsobená objektívnym stavom, čo tiež nie je možné pripísať na vrub

konajúceho súdu. Z vyššie uvedených dôvodov považujem predmetnú sťažnosť za

nedôvodnú, nezistil som žiadne (už vôbec nie subjektívne) prieťahy v konaní, ktoré by boli

spôsobené sudcom alebo pracovníkom tunajšieho súdu.“

6. Právna zástupkyňa sťažovateľky v stanovisku zo 17. mája 2018, ktorým reagovala

na vyjadrenie predsedu okresného súdu, uviedla, že «už z prehľadu úkonov okresného súdu

vyplýva, že Okresný súd Trnava rozhodoval v jednoduchej, bežnej veci neprimerane dlho.

Nedá sa stotožniť s názorom OS Trnava, že vo veci koná, resp. konal, a že úkony vykonával

priebežne, plynulo a efektívne, v primeraných lehotách.

Rovnako sa dôrazne ohradzujem proti vyjadreniu Okresného súdu Trnava že

relatívne dlhšia doba medzi vykonaním jednotlivých úkonov súdu bola spôsobená „najmä

nečinnosťou predchádzajúceho PZ oprávnenej/sťažovateľky, a tiež skutočnosťou, že zmenila

PZ bez toho, aby toto oznámila súdu (čím bola vyvolaná potreba vykonať nadbytočné

a z pohľadu súdu zbytočné úkony)“.

... Okresný súd Trnava mal od 15.01.2016 vedomosť, že pôvodný PZ sťažovateľku

nezastupuje. Okresnému súdu Trnava nič nebránilo, aby od tohto dátumu vo veci konal

priamo so sťažovateľkou, ako účastníčkou konania.

Nadbytočné a zbytočné úkony vykonáva súd v súčasnej dobe, kedy podaním

z 30.04.2018 opätovne žiada od sťažovateľky informácie, ktoré mu boli doručené dňa

16.08.2017...

Mám za to, že doba, počas ktorej OS Trnava rozhoduje o námietkach proti exekúcií

takmer tri roky je neprimerane dlhá, neospravedlniteľná a nezdôvodniteľná. Spôsobuje ju

predovšetkým a hlavne súd svojim nekonaním, pričom porušuje medzinárodné zmluvy

a ustanovenia právnych predpisov.».

II.

7. Ústavný súd na základe obsahu sťažnosti, k nej pripojených písomností, vyjadrení

účastníkov konania a súdneho spisu okresného súdu, ktorý bol ústavnému súdu doručený

14. mája 2018, zistil ďalej uvedenú chronológiu úkonov v namietanom konaní:

- 9. marca 2015 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a 12. marca 2015 bolo vydané poverenie č.

5207*171521;

- 29. mája 2015 bol okresnému súdu doručený návrh súdneho exekútora na

rozhodnutie o námietkach povinného proti exekúcii z 15. mája 2015 spolu s vyjadrením

bývalého právneho zástupcu sťažovateľky z 21. mája 2015 k týmto námietkam proti

exekúcii;

- 5. januára 2016 bola zaslaná výzva bývalému právnemu zástupcovi sťažovateľky,

aby preukázal tvrdenia, ktoré uviedol vo vyjadrení k námietkam povinného proti exekúcii;

- 15. januára 2016 bolo doručené okresnému súdu oznámenie bývalého právneho

zástupcu sťažovateľky, že v tomto konaní už nezastupuje sťažovateľku;

- 4. augusta 2017 bola zaslaná výzva súčasnej právnej zástupkyne sťažovateľky, aby

sa vyjadrila k tvrdeniam bývalého právneho zástupcu sťažovateľky;

- 30. apríla 2018 bola zaslaná výzva súdnemu exekútorovi, aby sa vyjadril

k námietkam povinného o tom, že boli vykonané platby, resp. mu boli odpísané z účtu

peňažné prostriedky ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň bola

zaslaná výzva súčasnej právnej zástupkyni sťažovateľky, aby sa vyjadrila o aktuálnej výške

dlhu a aby riadne označila platby povinného.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva uvedeného

v bode 1.

III.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného

práva zaručeného . Podľa každý má právo, aby sa

jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

11. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním

veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu

právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu (, ).

13. Základnou povinnosťou súdu je aj v exekučnom konaní (v rozsahu zákonných

oprávnení a povinností súdu, pozn.) zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní,

ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so

žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu vychádzala z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“), keďže v exekučných konaniach sa primerane používali

ustanovenia ( ). Od 1. júla 2016 nadobudol

účinnosť , ktorý nahradil a ktorý

v čl. 17 upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania, pričom v exekučných konaniach

sa použijú primerane ustanovenia Civilného súdneho poriadku (§ 9a Exekučného poriadku

v znení platnom do 31. marca 2017 a § 200 Exekučného poriadku v platnom v znení).

14. Ústavný súd konštatuje, že predmetom namietaného konania je exekúcia na

vymoženie výživného pre sťažovateľku a s tým súvisiace rozhodovanie okresného súdu

o námietkach povinného proti exekúcii. Je to teda vec, ktorej povaha si vyžaduje zvýšenú

starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného

znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis

, , , , , ).

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so

svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

16. Ústavný súd konštatuje, že dĺžka rozhodovania okresného súdu o námietkach

povinného proti exekúcii nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci, pričom

ide o štandardné konanie tvoriace frekventovanú súčasť agendy okresných súdov. Napokon

ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu

zložitosť tejto veci.

17. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Sťažovateľka je v konaní aktívna, reagovala v stanovených lehotách na výzvy

okresného súdu, dvakrát urgovala okresný súd, aby rozhodol o námietkach povinného proti

exekúcii. Zároveň sťažovateľka podala aj sťažnosť predsedovi okresného súdu na zbytočné

prieťahy.

Ústavný súd sa nestotožňuje s názorom predsedu okresného súdu, že bývalý právny

zástupca sťažovateľky bol v tomto konaní nečinný. Z úkonov vykonaných okresným súdom

v namietanom konaní uvedených vo vyjadrení predsedu okresného súdu má vyplývať, že

bývalý právny zástupca sťažovateľky nereagoval na výzvu z 5. januára 2016. Okresný súd

preto mal opätovne doručovať túto výzvu bývalému právnemu zástupcovi sťažovateľky,

pričom toto opätovne doručovanie zo spisového materiálu okresného súdu nepovažoval

ústavný súd za preukázané. Bývalý právny zástupca sťažovateľky totiž reagoval na výzvu

z 5. januára 2016 (doručená 12. januára 2016, pozn.) bez zbytočného odkladu a jeho

odpoveď z 12. januára 2016 bola okresnému súdu doručená už 15. januára 2016.

Skutočnosť, že zmena právneho zástupcu sťažovateľky nebola oznámená okresnému

súdu, nemala podľa názoru ústavného súdu osobitnú relevanciu vo vzťahu k možnosti

okresného súdu postupovať vo veci plynulo, keďže okresný súd mohol konať priamo so

zákonnou zástupkyňou sťažovateľky. Zároveň ústavný súd poznamenáva, že bývalý právny

zástupca sťažovateľky oznámil súdnemu exekútorovi vypovedanie splnomocnenia zo strany

sťažovateľky, pričom túto skutočnosť mal súdny exekútor oznámiť okresnému súdu

v súvislosti s jeho rozhodovaním o námietkach povinného proti exekúcii.

Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovateľka svojím správaním neprispela

k predĺženiu tohto konania.

18. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného

základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu

nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (, ).

Okolnosťou, ktorá narušuje plynulosť konania, je nečinnosť okresného súdu, a to

v období od 29. mája 2015, keď boli okresnému súdu doručené námietky povinného proti

exekúcii, do 5. januára 2016, keď okresný súd vyzval bývalého právneho zástupcu

sťažovateľky na vyjadrenie, a táto nečinnosť ďalej pokračovala od tohto dňa do 4. augusta

2017, keď okresný súd vyzval súčasnú právnu zástupkyňu sťažovateľky na vyjadrenie.

Okresný súd potom vykonal ďalší úkon až 30. apríla 2018, keď vyzval súčasnú právnu

zástupkyňu sťažovateľky a súdneho exekútora na vyjadrenie.

O námietkach povinného proti exekúcii nie je rozhodnuté ani po troch rokoch od ich

doručenia okresnému súdu, čo z ústavnoprávneho hľadiska nie je akceptovateľné. Počas

tohto obdobia okresný súd vykonal vo veci tri (jednoduché) výzvy, ktoré doteraz

nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas exekučného

konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

(pozri napr. ).

19. Ústavný súd sa priklonil k názoru sťažovateľky, že k zbytočným prieťahom

v konaní došlo, aj keď v predmetnej veci okresný súd vykonával úkony. Negatívny dopad

postupu okresného súdu v takej citlivej veci pre sťažovateľku je podľa názoru ústavného

súdu zvýraznený aj povahou predmetu samotnej exekúcie (vymoženie výživného) a s ňou

súvisiacim významom namietaného konania pre sťažovateľku ako oprávnenú. Je zrejmé, že

len rýchla ochrana subjektívnych práv môže byť dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca

náklady nielen účastníkov konania, ale aj samotného súdu a pôsobí aj preventívno-výchovne

či stabilizujúco a dôveryhodne na ostatných občanov.

20. Vo vzťahu k argumentácii predsedu okresného súdu, ktorý vo svojom vyjadrení

k sťažnosti poukazoval na dlhodobú nedostatočnú personálnu obsadenosť okresného súdu

a neexistenciu „subjektívnych dôvodov prieťahov“ (spôsobených dôvodmi na strane

konkrétneho sudcu, resp. zamestnanca okresného súdu) v posudzovanej veci, ústavný súd

uvádza, že v podobných súvislostiach už viackrát vyslovil (pozri napr. ), že

nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí

zabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len

v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.

I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú

v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky

v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru

ochrany ich základného práva zaručeného v oslabiť poukázaním na

dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. ).

Okrem uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje postup súdu,

a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho

sudcu (resp. zamestnanca súdu) vybavujúceho danú vec. Aj za konanie konkrétneho sudcu,

resp. zamestnanca súdu totiž (v kontexte požiadavky reálneho naplnenia základného práva

podľa ) nesie v konečnom dôsledku zodpovednosť príslušný súd ako

orgán verejnej moci, ktorého povinnosťou bolo poskytnúť účastníkom (stranám) konania

účinnú súdnu ochranu. V tomto zmysle preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti,

ktorou sú namietané zbytočné prieťahy v súdnom konaní, v zásade nemožno robiť rozdiel

medzi tzv. objektívnymi a subjektívnymi dôvodmi prieťahov (m. m. ).

21. Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku rozhodovania o námietkach povinného proti

exekúcii, predmet sporu, jeho význam pre sťažovateľku, ústavný súd dospel k záveru, že

v jeho doterajšom priebehu došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené

nečinnosťou okresného súdu. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom

okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa

(bod 1 výroku tohto nálezu).

22. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

23. Vzhľadom na skutočnosť, že o námietkach povinného proti exekúcii nebolo

v čase rozhodovania ústavného súdu rozhodnuté, ústavný súd podľa

prikázal okresnému súdu, aby konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

24. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

25. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

26. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

27. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 4 000 € z dôvodu, že „súd vo veci koná spôsobom, ktorý spôsobuje nedôvodné

a nevysvetliteľné prieťahy v konaní. Zákonná zástupkyňa, ktorá uspokojuje a uspokojovala

z výlučne vlastných finančných prostriedkov potreby maloletej sťažovateľky sa z dôvodu

liknavého rozhodovania súdu nemôže dostať k finančným prostriedkom, ktoré na

uspokojenie potrieb maloletej sťažovateľky dávno vydala, a tieto boli sťažovateľkou

spotrebované, aj keď sú tieto finančné prostriedky súdnym exekútorom zaistené...“.

28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

29. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku rozhodovania okresného súdu o námietkach

povinného proti exekúcii, povahu zisteného porušenia a berúc do úvahy konkrétne okolnosti

prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € sťažovateľke za primerané finančné

zadosťučinenie (bod 3 výroku nálezu).

30. Ústavný súd preto nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné

zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 1 000 €. Z uvedených dôvodov

ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto nálezu.

31. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

32. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľke ústavný súd vychádzal

z ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) náhradu

trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom v sume 325,42 € (2 úkony právnej pomoci

po 153,50 €, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné

podanie sťažnosti na ústavnom súde, 2x paušálna náhrada hotových výdavkov po 9,21 €).

Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4

výroku tohto nálezu.

33. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( zákona

o ústavnom súde).

34. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 30. mája 2018