Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 394/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júna 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Adrianou Krajníkovou, Kuzmányho 57,

Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra

2017 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátkou JUDr. Adrianou Krajníkovou, Kuzmányho 57, Košice, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania

o nahradenie prejavu vôle (súhlasu s uzavretím kúpnej zmluvy) a v konaní má postavenie

žalobkyne. Konanie je okresným súdom vedené pod sp. zn. , pričom žaloba

bola okresnému súdu doručená 8. apríla 2005. Pôvodne žalovanou v predmetnom konaní

bola , ktorá po začatí konania zomrela. V dôsledku tejto skutočnosti bolo

napadnuté konanie uznesením okresného súdu sp. zn. z 11. decembra 2008

prerušené do právoplatného skončenia dedičského konania po nebohej poručiteľke

vedeného okresným súdom pod sp. zn. .

Vychádzajúc z osvedčenia o dedičstve, okresný súd pokračoval v napadnutom konaní

s dedičmi nebohej poručiteľky , a to so žalovaným 1)

a žalovanou 2) . Následne došlo k úmrtiu žalovaného 1)

. Na základe oznámenia notára o okruhu dedičov po nebohom

poručiteľovi okresný súd pokračoval v konaní s jeho otcom

(zákonným dedičom) , ktorý bol univerzálnym právnym nástupcom

nebohého.

Rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 18. júla 2011 okresný súd

žalobe vyhovel a nahradil prejav vôle. Proti označenému rozsudku okresného súdu podal

odvolanie žalovaný , ako aj žalovaná 2). O odvolaniach rozhodol Krajský súd

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. z 31. októbra 2012

tak, že odvolaniami napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu z dôvodu, že okresný

súd konal ako s účastníkom konania s bez toho, aby bolo právoplatne

rozhodnuté, či na neho prešli záväzky z jeho právneho predchodcu .

Krajský súd poukázal na uznesenie krajského súdu sp. zn. z 22. septembra

2011, ktorým bolo zrušené uznesenie okresného súdu sp. zn. z 2. decembra

2010, ktorým bolo potvrdené dedičstvo po nebohom poručiteľovi , ktoré

nadobudol – otec nebohého. K zrušeniu dedičského rozhodnutia došlo

z dôvodu, že dedič nebol súdnym komisárom upovedomený o možnosti

odmietnuť dedičstvo.

Odvolací súd preto vo svojom zrušujúcom uznesení skonštatoval, že „v súčasnej

dobe nie je zrejmé, či bude dediť po , preto

rozhodnutie, ktoré mu ukladá povinnosť ako predpokladanému spoluvlastníkovi bytu na

nie je vecne správne, pretože vychádza z nesprávne zisteného

skutkového stavu.

... Úlohou súdu prvého stupňa bude vyčkať na konečné rozhodnutie v dedičskom

konaní po poručiteľovi a podľa záverov tohto konania konať ako

s pasívne legitimovaným subjektom s tým, na koho prejdú záväzky po poručiteľovi.“.

V zmysle záverov zrušujúceho uznesenia krajského súdu okresný súd uznesením

sp. zn. z 23. januára 2013 konanie prerušil do právoplatného skončenia

dedičského konania po nebohom poručiteľovi , ktoré je vedené

okresným súdom pod sp. zn. . Proti uzneseniu okresného súdu o prerušení

konania sťažovateľka nepodala odvolanie, keďže potreba prerušenia konania vyplývala

z právneho názoru vysloveného krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Od vydania uznesenia o prerušení konania je okresný súd v zásade nečinný, jediné

jeho úkony spočívajú v opakovaných výzvach notárovi prejednávajúcemu dedičstvo

po nebohom poručiteľovi , čo sa týka stavu konania. Pôvodný

dedičstvo prejednávajúci notár , ako aj súčasná notárka

okresnému súdu opakovane na jeho výzvy oznamujú, že

dedičské konanie nie je skončené, pretože sa zisťuje okruh dedičov.

Sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu,

ktorý jej listom Spr 35/2017 z 24. februára 2017 oznámil, že konanie bolo prerušené

uznesením z 23. januára 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. februára 2013, a to

do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

, pričom sťažovateľka proti uzneseniu o prerušení konania nepodala

odvolanie.

Sťažovateľka zdôrazňuje, že podstata jej sťažnosti pre prieťahy v konaní spočíva

„v nekonaní vo veci samej, titulom nekonania v dedičskom konaní... Keďže však nie som

účastníkom dedičského konania, a som účastníkom predmetného súdneho konania, v ktorom

sú prieťahy, jedinou mojou a relevantnou obranou je poukázať na prieťahy v tomto konaní.

... K dnešnému dňu nie je vo veci rozhodnuté, kde opakovane a dookola dochádza iba

k dotazom súdu voči notárovi o stav dedičskej veci, a predseda súdu, v ktorého kompetencii

sú úkony na zamedzenie prieťahov aj v súvisiacej dedičskej veci, nevykonal príslušné

opatrenia na riadne zistenie stavu a odstránenie prípadného nezákonného stavu.

Ako účastník konania, som už 12 rok v právnej neistote, kde nemám ani peniaze,

ktoré som žalovanej vopred vyplatila ako kúpnu cenu za byt, ktorý je predmetom

konania, a nemám vo vlastníctve ani tento byt. Uvedený stav mi spôsobuje právne

a existenčné problémy a komplikácie.“.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyslovil porušenie jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prerokovanie záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v namietanom

konaní. Zároveň požaduje finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a náhradu trov konania.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Aj keď petit sťažnosti nie je výrazným spôsobom oddelený od odôvodnenia

sťažnosti, možno z jeho textu vyvodiť, že sťažovateľka namieta porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní („navrhujem, aby súd ... rozhodol, že ústavné právo

na prejednanie veci v konaní vedenom na Okresného súdu Košice II, sp. zn.

bez prieťahov podľa ust. SR a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd porušené bolo“).

V odôvodnení sťažnosti sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že jedným

z kľúčových dôvodov, prečo okresný súd v napadnutom konaní dosiaľ právoplatne

nerozhodol, sú prieťahy v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. , ktorého

sťažovateľka nie je účastníčkou a kvôli ktorému bolo napadnuté konanie právoplatne

prerušené. Porušenie svojich práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

však v petite sťažnosti nenamieta a ani sa nepokúša argumentovať

v prospech prípadného prelomenia v zásade ustálenej judikatúry ústavného súdu, v zmysle

ktorej môže zbytočné prieťahy v súdnom konaní v zásade namietať len účastník, resp. strana

napadnutého súdneho konania. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

podľa je ústavný súd viazaný návrhom na začatie

konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu

návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti,

v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým

v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. ,

, ).

Z uvedeného dôvodu mohol ústavný súd sťažnosť predbežne prerokovať len

v rozsahu namietaného porušenia základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Z popisu doterajšieho priebehu napadnutého konania uvedeného v časti I tohto

uznesenia vyplýva, že napadnuté konanie bolo právoplatne prerušené uznesením sp. zn.

z 23. januára 2013 do právoplatného skončenia dedičského konania

po nebohom poručiteľovi , proti ktorému sťažovateľka nepodala

odvolanie, keďže „... korešpondovalo so záverom odvolacieho súdu, o potrebe vyriešenia

dedičskej otázky“.

Bez potreby zaujímať postoj k otázke či napriek citovanému dôvodu sťažovateľka

mohla a mala uplatniť opravný prostriedok proti uzneseniu okresného súdu o prerušení

napadnutého konania, ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, v zmysle

ktorej, ak vo veci konajúci súd v súlade so zákonom právoplatne preruší súdne konanie,

vznikne zákonná prekážka ďalšieho konania, počas ktorej súd nemôže vykonávať žiadne

procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a preto nečinnosť

všeobecného súdu z dôvodu existencie zákonnej prekážky v konaní ústavný súd

neposudzuje (a ani nemôže posudzovať) ako zbytočné prieťahy v konaní (m. m. ,

, , atď.).

V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje aj na ďalší právny

názor tvoriaci súčasť jeho ustálenej judikatúry (napr. , ,

, ), podľa ktorého ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2

(a právu podľa dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len

vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva príslušným

orgánom verejnej moci (v posudzovanom prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak

v čase, keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už nemohlo dochádzať k namietanému

porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť v zásade odmieta ako

zjavne neopodstatnenú podľa . Tento právny názor

ústavného súdu akceptuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva [pozri

napr. rozhodnutie vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, sťažnosť č.

16970/05 (, m. m. , atď.)]. Jednou zo

základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je totiž to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka doručila svoju sťažnosť, ktorou namieta

zbytočné prieťahy v napadnutom konaní v čase, keď bolo právoplatne prerušené

a existovala zákonná prekážka ďalšieho postupu okresného súdu, musel ústavný súd

aplikujúc svoju ustálenú judikatúru sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní

odmietnuť podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2018