Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 82/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júla 2018 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra

Mamojku v konaní o sťažnosti , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Ivanou Slávikovou, Mostová 2, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 25. októbra 2017 takto

rozhodol:

1. Základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 25. októbra 2017 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. októbra

2017 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 390,50 eur (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat

centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Ivany Slávikovej, Mostová 2, Bratislava,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 28. februára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), v rozsahu, v ktorom namietal porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 25. októbra

2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ podal 7. júla 2016

dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-492 z 27. apríla 2016, ktorého prípustnosť vyvodzoval popri sebe z § 420

písm. f) v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „CSP“) a zároveň aj z . Najvyšší súd sa v napadnutom

uznesení s poukazom na názor veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu

sp. zn. z 19. apríla 2017 (ďalej len „rozhodnutie veľkého senátu“) zaoberal

len dôvodom dovolania podľa . Keďže vadu zmätočnosti označeného

rozsudku krajského súdu nezistil a k posúdeniu ostatných dovolacích dôvodov nepristúpil,

rešpektujúc uvedené rozhodnutie veľkého senátu, dovolanie sťažovateľa odmietol

ako procesne neprípustné.

3. Sťažovateľ s napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu nesúhlasí. Je presvedčený

o tom, že najvyšší súd svojvoľne interpretoval novú zákonnú úpravu prípustnosti dovolania

podľa a v rozpore so zákonom zásadne obmedzil rozsah

prípustnosti dovolania. Takéto obmedzenie nie je podľa názoru sťažovateľa podložené

žiadnym legitímnym cieľom a nerešpektuje požiadavku proporcionality. Považuje preto

za protiústavné, aby sa cez neprípustnosť dovolania reguloval nápad vecí na najvyššom

súde, ktorý má meritórne rozhodnúť o každom dovolaní spĺňajúcom náležitosti stanovené

zákonom. Ďalej uvádza, že dovolanie podal 7. júla 2016, t. j. pred prijatím rozhodnutia

veľkého senátu, a preto pri formulovaní dovolania legitímne očakával, že prípustnosť

dovolania bude najvyšším súdom skúmaná z oboch ním uplatnených dovolacích dôvodov.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd podľa čl. 127

nálezom vyslovil, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu boli porušené jeho

v záhlaví označené práva podľa a dohovoru. Zároveň požaduje, aby ústavný súd

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a priznal

sťažovateľovi náhradu trov konania.

5. Ústavný súd 13. marca 2018 vyzval najvyšší súd, aby sa vyjadril k vecnej stránke

sťažnosti, zaslal dotknutý súdny spis a zaujal stanovisko k možnému upusteniu od ústneho

pojednávania vo veci.

6. Najvyšší súd doručil 9. mája 2018 ústavnému súdu stanovisko, v ktorom vyjadril

súhlas s upustením od ústneho pojednávania o sťažnosti. K jej vecnej stránke prijatej

sťažnosti v podstatnom uviedol:

„... Pokiaľ dáva strane k dispozícii dovolanie

ako mimoriadny opravný prostriedok, potom rozhodovanie o ňom ako aj posudzovanie

splnenia predpokladov a podmienok jeho prípustnosti sa nemôže ocitnúť mimo ústavný

rámec ochrany základných práv. To znamená, že dovolací súd je povinný interpretovať

a aplikovať podmienky prípustnosti tohto opravného prostriedku tak. aby boli dodržané

zásady práva na spravodlivý proces, t. j. aby nebolo zhoršované procesné postavenie

strany, resp. jej možnosť domáhať sa využitím dovolania účinne ochrany svojho

subjektívneho práva.

Ak teda kumuláciu dôvodov prípustnosti dovolania

(prípustných dovolacích dôvodov) v dovolaní výslovne nevylučuje (nezakazuje)

a pre vyvodenie takéhoto zákazu neexistujú ani rozumné a presvedčivé argumenty, potom

za ústavne konformný výklad tejto otázky treba považovať taký, ktorý rešpektuje vyššie

uvedené princípy, t. j. výklad, podľa ktorého je táto kumulácia prípustná. Absencia

výslovného zákazu kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania nie je medzerou ,

ale naopak je zámerom zákonodarcu, aby i po zmene právnej úpravy prijatím nového

procesného kódexu bola naďalej akceptovaná všeobecne uznávaná a nespochybňovaná

zásada procesného práva umožňujúca účinnú ochranu subjektívnych práv, t. j. zásada

o možnosti uplatňovania tejto ochrany in eventum.

Najvyšší súd medzičasom zrevidoval stanovisko vyslovené v uznesení veľkého senátu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. apríla 2017 sp. zn.

a to uznesením veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2018

sp. zn. , v ktorom vyslovil, že kumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420

a je prípustná.

Z týchto dôvodov zastáva najvyšší súd názor, že sťažovateľove namietané práva boli

rozhodnutím najvyššieho súdu porušené.“

7. Vyjadrenie najvyššieho súdu ústavný súd zaslal 9. mája 2018 právnej zástupkyni

sťažovateľa s možnosťou zaujať k nemu stanovisko a zároveň požiadal aj o vyjadrenie

k možnému upusteniu od ústneho pojednávania o sťažnosti.

8. Právna zástupkyňa sťažovateľa doručila ústavnému súdu 6. júna 2018 súhlas

s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskom najvyššieho súdu, ako aj s obsahom spisu dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

13. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru

už judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ()

a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.

14. Vychádzajúc z podstaty námietok sťažovateľa, ústavný súd v prvom rade

pripomína, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (mutatis mutandis , , ,

).

15. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,

ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ,

, , ).

16. Všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu

ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených

záujmov účastníkov (obdobne napr. , , ,

).

17. Zákaz kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania bol od prijatia rozhodnutia

veľkého senátu predmetom všeobecnej diskusie a kritiky odbornej verejnosti. Vzhľadom

na nejednotnosť názorov ústavného súdu v otázke posúdenia ústavnej konformnosti

takéhoto názoru vyjadreného v označenom uznesení veľkého senátu aplikovaného

vo viacerých prípadoch bol aj predmetom zjednotenia názorov v pléne ústavného súdu

podľa , pričom v konaní vedenom pod sp. zn. PLz.

bolo 25. apríla 2018 prijaté uznesenie pléna ústavného súdu s ďalej uvedeným stanoviskom,

ktorým sú jednotlivé senáty podľa poslednej vety

pri rozhodovaní v ďalších obdobných veciach viazané.

18. V zmysle stanoviska pléna ústavného súdu „Pokiaľ sú v dovolaní súbežne

uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 Civilného sporového

poriadku, ako aj a Najvyšší súd Slovenskej republiky

sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania

z hľadiska , poruší tým právo na prístup k súdu podľa

.

Rovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420

písm. a) až f) a Najvyšší súd Slovenskej republiky

sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania

z hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená

na prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa

Slovenskej republiky (PLz. ).“.

19. III. senát ústavného súdu sa s prijatým stanoviskom pléna plne stotožňuje

a v podrobnostiach naň odkazuje.

20. Ústavný súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že predmetné stanovisko pléna

ústavného súdu je aplikovateľné aj na vec sťažovateľa, pretože najvyšší súd neposúdil

súbežne uplatnené dôvody prípustnosti jeho dovolania podľa a

ods. 1 písm. b) , ale obmedzil sa len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska

. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vyslovil porušenie označených

práv sťažovateľa napadnutým uznesením najvyššieho súdu (bod 1 výroku nálezu).

21. Podľa v spojení s ustanovením a

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví,

že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo

slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd

môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

22. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu, bolo pre dovŕšenie ochrany

porušených práv potrebné využiť aj právomoc podľa , resp. podľa

ods. 2 a 3 písm. b) , a preto ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie

najvyššieho súdu (bod 2 výroku nálezu).

23. V ďalšom postupe je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu

vysloveným v tomto rozhodnutí ( ). Najvyšší súd je tiež

viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením

( ).

III.

24. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

25. Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli

v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľa si uplatnila trovy konania za tri úkony právnej služby.

26. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá

bola 921 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2018. Náhradu trov konania

priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastupovania

a podanie sťažnosti). Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2018 v zmysle § 11

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 153,50 €. Takto stanovená odmena spolu

s režijným paušálom 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 162,71 € za jeden úkon

uskutočnený v roku 2018. Keďže advokátka je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len

„DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.

Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH tak v konaní pred ústavným súdom

predstavujú celkovú sumu 390,50 € (bod 3 výroku nálezu). Podanie právnej zástupkyne

sťažovateľa doručené ústavnému súdu 6. júna 2018 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom

na jeho obsah ako podanie relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu

zaň nepriznal.

27. Náhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 31a

v spojení s ).

28. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia rozumieť jeho

doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júla 2018