Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 244/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou Štefančíkovou, advokátska

kancelária ADVOCATUS Žilina s. r. o., Kálov 653/23 ‒2, Žilina, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky postupmi Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorých nebolo

vyhovené jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) postupmi Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)

a Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaniach, v ktorých nebolo

vyhovené jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn.

z 13. decembra 2017 zamietol žiadosť sťažovateľa o podmienečné prepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody. Následne krajský súd uznesením sp. zn.

z 13. februára 2018 zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 13. decembra 2017.

3. Sťažovateľ následne konštatuje porušenie ním označeného základného práva

(bod 1) v súvislosti s neodôvodnenosťou rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu

a nesprávnou aplikáciou a interpretáciou právnych predpisov týkajúcich sa podmienečného

prepustenia bez toho, aby sa zaoberal dôkazmi o jeho správaní v Ústave na výkon trestu

odňatia slobody a tiež posudkom riaditeľa ústavu a odvolací súd si „nezabezpečil ani spis

5 , kedy ma okresný súd 9.1.2018 po splnení podmienok na preradenie preradil

do minimálneho stupňa stráženia“. Sťažovateľ tiež uvádza, že „bolo by na mieste, aby súdy

definovali a špecifikovali, či je štandardne správanie sa zlým správaním alebo

nedostačujúcim správaním a aké by malo byť správanie aby bol odsúdený prepustený na

podmienečné prepustenie ak nie je také správanie vyhovujúce“.

4. S ohľadom na uvedené navrhuje, aby ústavný súd po vykonaní dokazovania vydal

tento nález: „Krajský súd Košice pod sp. zn. v spojení s uznesením Okresného

súdu Košice I porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

SR.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Podľa návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažnosť napriek tomu,

že sťažovateľ je zastúpený advokátkou, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu

na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 4 a § 50 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

8. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , , , ).

9. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

10. V zmysle sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie:

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu smeruje.

11. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,

je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom

súde).

12. Ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že v sťažovateľom predloženej

sťažnosti návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľ

od ústavného súdu domáha ( ), nie je vymedzený presne,

určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom na rozhodnutie

ústavného súdu v uvedenej veci. Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je

neúplná a neurčitá, pretože sťažovateľ sa v petite ústavnej sťažnosti (rovnako, ako aj

v sťažnosti samotnej, pozn.) domáha vyslovenia porušenia ním označeného základného

práva zaručeného (bod 1) zo strany okresného súdu a krajského súdu bez toho, aby

výslovne označil na vec sa vzťahujúce súdne rozhodnutia, ktorými malo dôjsť k porušeniu

jeho základného práva. Okrem toho v petite neuvádza a nenavrhuje ďalšie konkrétne

opatrenia na prípadné zrušenie rozhodnutí okresného súdu alebo krajského súdu a ani

požiadavku na vrátenie veci na ďalšie konanie príslušnému súdu.

13. Ústavný súd tiež konštatuje, že sťažovateľom podaná ústavná sťažnosť sa

vyznačuje aj zmätočnosťou svojho obsahu vyúsťujúcou do nedostatku ďalšej zo zákonom

predpísaných náležitostí sťažnosti požadovanej ustanovením § 20 ods. 1 zákona o ústavnom

súde, ktorou je logické, kompaktné a dostatočne určité odôvodnenie návrhu vo vzťahu

k základnému právu podľa . Odôvodneniu sťažnosti takáto

ústavnoprávna kvalita zjavne chýba, pretože vo svojej podstate sú nosné sťažnostné

námietky sťažovateľa len prenosom jeho sťažnostnej argumentácie proti uzneseniu

okresného súdu. Popri uvedení vykonateľného petitu je ďalšou povinnosťou sťažovateľa,

aby svoju sťažnosť náležite odôvodnil a aby odôvodnenie sťažnosti bolo zosúladené s jej

petitom. Nedostatok odôvodnenia sťažnosti vyvoláva významné procesné dôsledky (m. m.

, , , ).

14. V skutočnosti teda v podanej ústavnej sťažnosti absentujú dôvody majúce

ústavný rozmer, ktoré by porušenie sťažovateľom označeného základného práva (bod 1)

osvedčovali. Sťažnosť ako celok pôsobí nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre

dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení námietky o porušení základných práv (pri zastúpení

kvalifikovaným právnym zástupcom, pozn.) v konaní pred ústavným súdom zásadne

neakceptuje (m. m. , , ).

15. Vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie ústavný súd sťažovateľa na

odstránenie nedostatkov sťažnosti nevyzýval, primerane aplikujúc § 160 ods. 3 písm. b)

v znení neskorších predpisov v spojení

s .

16. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

17. Ústavný súd takisto poznamenáva, že splnomocnenie doručené sťažovateľom

spolu s ústavnou sťažnosťou vykazuje tiež vadu určitosti, keďže v ňom nebolo vymedzené,

akej veci sa týka.

18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa podľa odmietol z dôvodu nesplnenia

zákonom predpísaných náležitostí.

19. Obiter dictum ústavný súd uvádza, že aj keby zistené vady odôvodnenia, petitu

a splnomocnenia (ktoré boli dôvodom na odmietnutie sťažnosti, pozn.) neexistovali,

sťažnosti sťažovateľa by aj tak nebolo možné vyhovieť, pretože napadnuté súdne

rozhodnutia nie sú arbitrárne a ani zjavne neodôvodnené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júla 2018