Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 135/2017
PDF · 132.46 KB
No categories available
I. ÚS 135/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , toho času v
, zastúpeného advokátom doc. JUDr. Štefanom
Kočanom, PhD., Nitrianska 1837/5, Piešťany, vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Trnava a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
2. februára 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len
„okresný súd“) v sťažovateľom bližšie neurčenom súdnom konaní.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ „... dňa 11.6.2015... na Okresný súd
Trnava podal žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Dňa 15.6.2015 vyšší súdny úradník žiadal o zaslanie hodnotenia k mojej žiadosti...
Dňa 30.11.2015 súd na verejnom zasadnutí rozhodol o zamietnutí mojej žiadosti
o podmieneční prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Dňa 9.12.2015 mi bolo
doručené uznesenie, proti ktorému som podal sťažnosť a ktorá bola doručená na Okresný
súd v Trnave dňa 15.12.2015.
Ako vyplýva z listu Okresného súdu v Trnave spisová značka Spr 2589/16 moja
sťažnosť, ktorú som adresoval na Okresný súd v Trnave dňa 15.12.2015 bola doručená
na Krajský súd Trnava dňa 11.3.2016. Krajský súd rozhodol dňa 31.3.2016 na neverejnom
zasadnutí, že zamieta moju sťažnosť. Uznesenie z Krajského súdu o zamietnutí sťažnosti mi
bolo doručené dňa 21.11.2016. Listom z Okresného súdu v Trnave mi bolo napísané, že
sťažnosť, ktorú som adresoval na Okresný súd v Trnave je dôvodná a za vzniknuté prieťahy
v mojom konaní sa mi ospravedlňujú, nakoľko chybou trestnej kancelárie mi nebolo
v primeranej lehote doručené uznesenie krajského súdu.“.
3. Sťažovateľ následne konštatuje porušenie ním označených základných práv
(bod 1) v súvislosti s prieťahmi v bližšie nešpecifikovanom konaní na okresnom súde
a s ohľadom na uvedené navrhuje, aby ústavný súd po vykonaní dokazovania vydal tento
nález:
„1. Okresný súd v Trnave porušil základné práva sťažovateľa zaručené článkom 46
ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko vznikli prieťahy v konaní
o rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
2. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000.-
Eur, ktoré je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
3. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume
254,32.- Eur, ktoré je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do 1 mesiaca na účet advokáta
doc. JUDr. Štefan Kočan, PhD. od právoplatnosti tohto nálezu.“.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,
ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý
je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,
uznesenie sa nemusí odôvodniť.
6. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek
tomu, že sťažovateľ je zastúpený advokátom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu
na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 zákona
o ústavnom súde.
7. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť
ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti
petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127
ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha
(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania
pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom
na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite
svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv
(m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy.
9. V zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem
všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie:
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili
základné práva alebo slobody,
c) proti komu smeruje.
10. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,
je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom
súde).
11. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v sťažovateľom predloženej sťažnosti
návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľ od ústavného súdu
domáha (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde), nie je vymedzený presne, určito
a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom na rozhodnutie
ústavného súdu v uvedenej veci. Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je
neúplná, pretože sťažovateľ sa v petite ústavnej sťažnosti (rovnako ako aj v sťažnosti
samotnej; pozn.) domáha vyslovenia porušenia ním označených základných práv
zaručených ústavou (bod 1) zo strany okresného súdu bez toho, aby výslovne označil
konkrétne súdne konanie príslušného okresného súdu, ktorého sa ním podaná ústavná
sťažnosť týka a v rámci ktorého porušenie práv namieta.
12. Ústavnou podmienkou postupu ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
a podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde však je, aby ústavný súd najprv vyhovel
sťažnosti podanej podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a svojím rozhodnutím vyslovil, že
právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva
alebo slobody uvedené v druhej hlave ústavy alebo ľudské práva a základné slobody
vyplývajúce z príslušnej medzinárodnej zmluvy, avšak takáto požiadavka nie je, ako už bolo
uvedené, v petite sťažnosti sťažovateľa obsiahnutá (bod 3 a bod 11).
13. Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že návrh na rozhodnutie vo veci
samej v predloženej sťažnosti nezodpovedá právomociam ústavného súdu vo vzťahu ku
konaniam o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb.
Takýto návrh znemožňuje zároveň ústavnému súdu preskúmať aj predpoklady
prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde a napokon aj otázku jej
prípadnej zjavnej neopodstatnenosti. Súčasne taký návrh neumožňuje ústavnému súdu
vymedziť rozsah, v ktorom by bolo možné sťažnosť prijať na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3
14. Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných
náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
15. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa
konštatuje, že sťažnosť vykazuje také nedostatky náležitostí predpísaných ústavou
a zákonom o ústavnom súde, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných
podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri
jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. marca 2017