Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 755/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-89

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. augusta 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Lajosa Mészárosa

(sudca spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval prijaté sťažnosti Národnej diaľničnej

spoločnosti, a. s., Dúbravská cesta 14, Bratislava, právne zastúpenej advokátskou

kanceláriou AENEA Legal s. r. o., Jozefská 3, Bratislava, v mene ktorej koná advokát

JUDr. Marian Garaj, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s , podľa Listiny

základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -386, ako aj uznesením

Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. z 31. januára 2017 a takto

rozhodol:

1. Základné právo Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., na súdnu ochranu

podľa a Listiny základných práv

a slobôd a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -386

z 25. novembra 2015, ako aj uznesením Okresného súdu Bratislava IV

sp. zn. z 31. januára 2017 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. -386

z 25. novembra 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. z 31. januára

2017 z r u š u j e .

4. Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., p r i z n á v a úhradu trov právneho

zastúpenia v sume 902,43 € (slovom deväťstodva eur a štyridsaťtri centov), ktorú s ú

Okresný súd Bratislava III, Okresný súd Bratislava IV a Krajský súd v Bratislave

p o v i n n é spoločne a nerozdielne uhradiť na účet spoločnosti Hillbridges, s. r. o.,

Sedlárska 1, Bratislava, v sume 707,18 € (slovom sedemstosedem eur a osemnásť centov)

a na účet spoločnosti AENEA Legal s. r. o., Jozefská 3, Bratislava, v sume 195,25 €

(slovom stodeväťdesiatpäť eur a dvadsaťpäť centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnostiam n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli

13. februára 2017 a 10. marca 2017 doručené sťažnosti Národnej diaľničnej spoločnosti,

a. s., Dúbravská cesta 14, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie

svojho základného práva podľa v spojení s Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), a to

(i) postupom (zásahom – listom č. k. -377 z 29. septembra 2016)

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom (zásahom) Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -386, na základe ktorých

bolo podanie sťažovateľky označené ako „Odvolanie“ posúdené ako návrh na opravu,

ktorý bol následne zamietnutý s tým, že jeho doručením sťažovateľka zistila, že rozsudok,

ktorý napadla odvolaním, je už právoplatný,

(ii) a uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. z 31. januára

2017, ktorým sa exekučný súd odmietol zaoberať otázkou, či už uvedený rozsudok

(tvoriaci právny titul na výkon rozhodnutia) riadne nadobudol právoplatnosť,

aj keď neprebehlo odvolacie konanie.

2. Uznesením č. k. -36 z 10. novembra 2017 ústavný súd spojil

na základe o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s

(ďalej aj „“) sťažnosti sťažovateľky doručené ústavnému

súdu 13. februára 2017 (ďalej len „prvá sťažnosť“) a 10. marca 2017 (ďalej len „druhá

sťažnosť“) na spoločné konanie a následne ich uznesením č. k. -33

z 20. decembra 2017 prijal na ďalšie konanie, pričom návrhu na dočasné opatrenie

nevyhovel.

3. V sťažnosti proti krajskému súdu a Okresnému súdu Bratislava III sťažovateľka

namieta, (i) že jej odvolanie proti rozsudku na plnenie bolo „prekvalifikované“ na návrh

na opravu rozsudku v rozpore s právom na prístup k (odvolaciemu) súdu, a (ii) pretože

z uvedeného vyplýva, že rozsudok nebol vykonateľný, sťažovateľka taktiež namieta

porušenie práva na súdnu ochranu v časti sťažnosti proti Okresnému súdu Bratislava IV

ako exekučnému súdu, pretože tento zamietol exekučné námietky spočívajúce v argumente,

že rozsudok Okresného súdu Bratislava III nie je vykonateľný, pretože proti nemu nebolo

riadne prerokované odvolanie.

4. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka bola ako dlžníčka

v napadnutom konaní sp. zn. na Okresnom súde Bratislava III žalovanou

jednak Výskumným riadenia hodnoty podniku a inžinierstva, a. s., a taktiež

spoločnosťou AuTOY, spol. s r. o., o zaplatenie istiny vo výške 643 048,39 €

s príslušenstvom ako súčtu za viacero pohľadávok za zmluvne dohodnuté služby.

V súbežnom konaní sp. zn. na rovnakom súde, naopak,

sťažovateľka ako veriteľka žalovala spoločnosť AuTOY, spol. s r. o., o zaplatenie sumy

767 420,83 € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia a sumy 118 852,11 €

z titulu zmluvnej pokuty. V konaní sp. zn. krajský súd uznesením

sp. zn. zo 14. júla 2015 potvrdil pre sťažovateľku vyhovujúci rozsudok

Okresného súdu Bratislava III.

5. Sťažovateľka v posudzovanom konaní sp. zn. uznala dve

pohľadávky v hodnote 643 048,39 € a zároveň žiadala vzájomným návrhom o započítanie

pohľadávky z druhého konania sp. zn. . Okresný súd Bratislava III

čiastočným (jedna pohľadávka bude rozhodnutá osobitne) rozsudkom z 23. februára 2015

zaviazal sťažovateľku na zaplatenie uznaných pohľadávok, pričom v odôvodnení uviedol,

že započítanie považuje za neplatné, pretože nebolo bez zbytočného dokladu oznámené

postupníkovi tak, ako to vyžaduje .

6. Sťažovateľka sa domáhala v podaní z 31. marca 2015 označenom

ako „Odvolanie“, aby odvolací súd zmenil odôvodnenie prvostupňového rozsudku v konaní

sp. zn. , v ktorom prvostupňový súd rozhodol výrokom tak, že sťažovateľka

je povinná zaplatiť spoločnosti AuTOY, spol. s r. o., istinu vo výške 643 048,39 € spolu

s úrokom z omeškania, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku

súd žalobu zamietol.

7. V odôvodnení prvostupňového rozsudku Okresného súdu Bratislava III, ktoré

sťažovateľka žiadala zmeniť, je tiež uvedené: „Žalovanému bol už na pojednávaní konanom

dňa 30. 6. 2014 doručený prostredníctvom súdu návrh na vstup ďalšieho účastníka

do konania spolu s prílohou - Dodatkom č. 2 k Zmluve o postúpení pohľadávok

zo dňa 23. 1. 2013, čo podľa obsahu možno považovať za oznámenie o spätnom postúpení

pohľadávky na spoločnosť AuTOY spol. s r. o. v dôsledku splnenia rozväzovacej podmienky

obsiahnutej v Dodatku č. 2. Dňa 4. 9. 2014 bolo žalovanému doručené uznesenie,

ktorým tunajší súd povolil vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalobcu a zároveň

rozhodol o zmene žaloby a to práve na základe skutočností vyplývajúcich z Dodatku č. 2

a spätného postúpenia pohľadávky na spoločnosť AuTOY spol. s r. o., zo spoločnosti

VÚRPH. Žalovaný však až na pojednávaní konanom dňa 11. 12. 2014, t. j. cca

po 5 mesiacoch po oznámení o postúpení pohľadávky vykonal jednostranný zápočet. Súd

vzhľadom na uvedenú časovú postupnosť vyhodnotil vykonaný zápočet ako zápočet urobený

v rozpore s ustanovením a teda takýto zápočet

vyhodnotil ako neplatný právny úkon, ktorý nemá žiadne právne účinky, keďže k

započítaniu pohľadávky žalovaným nedošlo bez zbytočného odkladu.“

8. Sťažovateľka vo svojom podaní z 31. marca 2015 označenom ako „Odvolanie“

žiadala zmeniť odôvodnenie prvostupňového rozsudku týmto spôsobom: «Žalovaný týmto

podáva proti rozsudku, ktorý mu bol doručený dňa 23. 3. 2015 v zákonnej lehote odvolanie,

pretože rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( ). Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného

súdu Bratislava II sp. zn. -266, zo dňa 23. 2. 2015 (ďalej len „rozsudok“)

zmenil v časti odôvodnenia rozsudku na strane 13, tretí a štvrtý odsek v tom zmysle,

že námietka započítania vykonaná žalovaným v rámci procesnej obrany proti žalobe

na pojednávaní dňa 11. 12. 2014 je účinná a nárok žalobcu v II. rade priznaný

v prvostupňovom súdnom konaní vo výške 643.049,34 eur sa započítava voči pohľadávke

žalovaného z rozsudku sp. zn. -607... z 18. 11. 2013 o vydanie bezdôvodného

obohatenia vo výške 767.420,83 Eur s prísl. v sume, v ktorej sa pohľadávky navzájom

kryjú.»

9. Okresný súd Bratislava III realizoval úkony súvisiace s podaním odvolania

sťažovateľky a aj krajský súd pridelil veci spisovú značku odvolania – sp. zn.

. Sťažovateľke, ktorá očakávala odvolacie konanie a rozhodnutie,

bolo po roku a pol doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava III, ktorým zamietol

návrh na opravu odôvodnenia rozsudku. Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Rozsudok Okresného súdu Bratislava III sa tak stal právoplatným a vykonateľným.

Z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III o zamietnutí návrhu na opravu vyplynulo,

že krajský súd listom z 29. septembra 2016 vrátil Okresnému súdu Bratislava III spis

bez rozhodnutia, pretože z podania sťažovateľky vyplýva, že žiada rozsudok zmeniť v časti

odôvodnenia tak, že námietka započítania je účinná. Odvolací súd posúdil podanie

sťažovateľky podľa jeho obsahu v zmysle ako návrh na opravu rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa súd kedykoľvek aj bez návrhu

opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd

vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. V zmysle dôvodovej správy

k sa nesprávnosť odôvodnenia rozsudku má opravovať

prostredníctvom inštitútu „iných zrejmých nesprávností“ vo forme vydania opravného

uznesenia. Vzhľadom na uvedené je potrebné rozhodnúť o návrhu na opravu rozsudku,

pričom na rozhodnutie je príslušný súd prvej inštancie, ktorý vydal rozhodnutie, o ktorého

opravu ide. Vzápätí bolo proti sťažovateľke začaté exekučné konanie.

10. Sťažovateľka namieta, že krajský súd tým, že neprerokoval jej odvolanie, porušil

jej právo na prístup k súdu. Sťažovateľka argumentuje tým, že podľa Civilného sporového

poriadku sa procesné úkony posudzujú podľa ich obsahu a obsahom jej úkonu bolo podanie

odvolania.

11. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka v prvej sťažnosti navrhla,

aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 1 ods. 1

a Listiny základných práv a slobôd a právo

na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd nezákonným zásahom Krajského súdu v Bratislave, ktorým

(i) odvolanie sťažovateľa voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23. 2. 2015,

sp. zn. -266, podané v zákonnej lehote posúdil v zmysle

ako návrh na opravu rozsudku a (ii) bez rozhodnutia o odvolaní vrátil spis vo veci

Okresnému súdu Bratislava III porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 1 ods. 1

a Listiny základných práv a slobôd a právo

na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd nezákonným zásahom Okresného súdu Bratislava III, ktorým

(i) odvolanie sťažovateľa vo veci posúdil ako návrh na opravu odôvodnenia

rozsudku -266 a o tomto odvolaní rozhodol tak, že toto podanie sťažovateľa

uznesením zamietol, a (ii) nezákonne vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku

-266 napriek tomu, že o podanom odvolaní proti tomuto rozsudku riadne

nerozhodol odvolací súd porušené bolo.

3. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 25. 11. 2016, sp. zn.

-386, ktorým Okresný súd Bratislava III zamietol návrh sťažovateľa

na opravu odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. -266

zo dňa 23. 2. 2015 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie

konanie.

4. Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu v Bratislave rozhodnúť o odvolaní

sťažovateľa voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23. 2. 2015,

sp. zn. -266.

5. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní

od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

12. Na prvú sťažnosť nadväzuje druhá sťažnosť, teda sťažnosť proti exekučnému

súdu – Okresnému súdu Bratislava IV, ktorý zamietol exekučné námietky sťažovateľky

spočívajúce v argumente, že rozsudok kvôli neprerokovanému odvolaniu nenadobudol

právoplatnosť, a preto nie je vykonateľný. Sťažovateľka je už v procesnom postavení

povinnej v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn.

o vymoženie pohľadávky vo výške 643 048,39 € s príslušenstvom

na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný rozsudok Okresného súdu

Bratislava III č. k. -266 z 23.februára 2015. Napadnutým uznesením

Okresného súdu Bratislava IV boli zamietnuté námietky povinného (sťažovateľky)

zo 4. januára 2017 proti uvedenej exekúcii. Okresný súd Bratislava IV v napadnutom

uznesení o zamietnutí námietok viackrát konštatuje, že mu neprináleží posudzovať postup

súdov v základnom konaní. Sťažovateľka sa stotožňuje s tým, že exekučný súd nie je

oprávnený hĺbkovo skúmať právne a skutkové závery, resp. procesný postup súdov

v základnom konaní, a teda pôsobiť ako „kvázi“ odvolací súd. Exekučný súd však

podľa sťažovateľky musí v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku prihliadať

na zákonnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, čo mu do určitej miery prikazuje zaoberať

sa aj procesným postupom súdov v základnom konaní.

13. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka v druhej sťažnosti navrhla,

aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 1 ods. 1

a Listiny základných práv a slobôd a právo

na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 30. 1. 2017,

sp. zn. -87, porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 30. 1. 2017, sp. zn.

-87, ktorým Okresný súd Bratislava IV zamietol námietky sťažovateľa proti

exekúcii č. 111358/2016 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie

konanie.

3. Okresný súd Bratislava IV je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania

do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

Vyjadrenia odporcov, replika sťažovateľky a dotknutej osoby

14. Vo svojich vyjadreniach sa všeobecné súdy pridržiavajú napadnutých rozhodnutí.

Sťažovateľka vo vzťahu ku krajskému súdu akcentuje, že z argumentácie v podaní jasne

vyplýva, že ide o odvolanie. Na svoju podporu cituje z judikátu R 34/2011, podľa ktorého

„pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd

určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej

skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom

a celkovému zmyslu úkonu účastníka. Ak nastane situácia, pri ktorej je potrebné skúmať

otázku, či existuje rozpor medzi prejavom účastníka urobeným v úkone a jeho vôľou,

je potrebné akcentovať objektívne hľadisko“. Súd mal podľa sťažovateľky postupovať

podľa (Ak nejde o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia a z podania nie je zrejmé,

čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve súd na doplnenie alebo opravu tohto podania.).

15. Vo vzťahu k exekučnému súdu sťažovateľka uvádza, že zodpovednosti za

plnenie uvedenej povinnosti sa exekučný súd nemôže v podmienkach právneho štátu zbaviť

s jednoduchým odkazom na nemožnosť posudzovania (preskúmavania) postupu súdov

v základnom súdnom konaní. K tomu cituje nález sp. zn. , podľa ktorého

„exekútor ani exekučný súd nie sú bezvýhradne viazaní doložkou vykonateľnosti, ktorou sú

opatrené rozhodnutia iných orgánov a posudzujú otázku vykonateľnosti takýchto rozhodnutí

samostatne, čo v neposlednom rade vyplýva tiež z už citovaného ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku. Pri rozhodovaní o ďalšom osude exekúcie, ktorá sa koná na základe

rozhodnutia uvedeného v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, má exekučný súd zákonom

ustanovenú možnosť (§ 51 a § 59 Exekučného poriadku) požiadať orgán, ktorý takéto

rozhodnutie vydal, o vyjadrenie, ktorého obsah bude môcť byť právne relevantný na ďalší

postup exekučného súdu. Takéto vyjadrenie môže objasniť porušenie procesných noriem

(napr. o doručovaní do vlastných rúk, o lehotách na vymáhanie vyrubeného poplatku alebo

inej platobnej povinnosti a k ním prislúchajúcim sankciám a pod.), ktoré sa použili

pri vydaní a správoplatňovaní rozhodnutia a mali vplyv na jeho vykonateľnosť.“.

16. Žalobca (dotknutá osoba) vo svojom vyjadrení tvrdí, že pri skúmaní podania

je potrebné akcentovať objektívne hľadisko (R 34/2011), pričom sťažovateľka explicitne

žiadala zmenu odôvodnenia. Keďže podanie bolo podľa dotknutej osoby zjavne návrhom

na opravu, mohol Okresný súd Bratislava III vyznačiť právoplatnosť tak, ako to je dovolené

v vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný

trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, ktorý počíta so vzťahom návrhu

na opravu a žiadosťou o vyznačenie právoplatnosti (Vyznačeniu právoplatnosti

ani vykonateľnosti nebráni, ak bol podaný návrh na opravu rozhodnutia alebo zmieru.).

V ďalšej časti vyjadrenia dotknutá osoba dáva do kontrastu na jednej strane snahu

sťažovateľky započítať (neplatnú) pohľadávku s tým, že na druhej strane túto pohľadávku

zároveň exekvuje. To má znamenať neserióznosť sťažovateľky, a tak zneužitie práva

na ústavnú sťažnosť.

III.

Závery ústavného súdu

17. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

18. Podľa a listiny každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

19. Podľa ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej

inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch

neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

20. Ústavný súd predovšetkým akcentuje, že svojím textom

(Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde.) v prvom rade chráni právo na prístup k súdu, ktoré je v danej

veci v stávke (porov. tiež bod 7.1 nálezu sp. zn. , bod 11 uznesenia

sp. zn. ). Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu

základného práva na súdnu ochranu podľa patrí aj ochrana, ktorá

sa účastníkovi poskytuje v konaní o opravných prostriedkoch. Ak účastník konania splní

predpoklady vyžadované zákonom pre poskytnutie ochrany v opravnom konaní, všeobecný

súd mu túto ochranu musí poskytnúť (napr. , ). Uvedená

judikatúra ústavného súdu vychádza z konceptu zákonnej konkretizácie práva na súdnu

ochranu a z požiadavky zabezpečiť reálnosť prístupu (, ,

) k jednotlivým zákonom upraveným štádiám a inštanciám konania

[porov. FEŤKOVÁ, G., KLUČKA, J., eds. Právne vety z rozhodovacej činnosti Ústavného

súdu SR 1993 – 2000. s. 71 a nasl.]. Z toho vyplýva, že ak už zákon pozná určitý inštitút,

opravný prostriedok, tak sa na jeho uplatňovanie vzťahujú záruky vyplývajúce z čl. 46

ods. 1 , aj keď, prirodzene, nie každé porušenie zákona je porušením

.

21. Podstatou veci je ústavnoprávna otázka, či (i) krajský súd mohol bez ďalšieho

(bez predošlej výzvy) sťažovateľkino podanie označené ako „Odvolanie“ prekvalifikovať

na žiadosť o opravu odôvodnenia a takto vec listom vrátiť prvostupňovému súdu,

a tak zasiahnuť do sťažovateľkinho práva na prístup k súdu. (ii) Ak by sa preukázalo,

že krajský súd porušil právo na prístup k súdu, tak by prvostupňový rozsudok nenadobudol

právoplatnosť a na základe toho musí ústavný súd rozhodnúť, či exekučný súd mohol

ústavnoprávne akceptovať takýto exekučný titul.

22. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a podľa listiny a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -386

23. V tejto časti sťažnosti možno podstatu veci, zjednodušene, avšak výstižnejšie,

vyjadriť aj tak, že sťažovateľka podala odvolanie a prekvapivo jej došlo rozhodnutie

prvostupňového súdu, z ktorého vyplynulo, že napadnutý rozsudok je právoplatný a vzápätí

dochádza na základe tohto rozsudku k exekúcii.

24. V predmetnej veci sa tesne prelína hmotnoprávny inštitút započítania a jeho

procesná realizácia. Je jednoznačné, že podľa procesného práva je záväzný len výrok, a nie

odôvodnenie rozhodnutia, avšak často možno porozumieť zamietaciemu výroku len

cez odôvodnenie rozsudku. Špeciálnym prípadom tejto situácie je započítanie navrhnuté

počas konania o pohľadávke spôsobom procesnej obrany. Ak je žalovaná suma a suma

procesnej obrany zhodná, tak sa žaloba zamieta. Z odôvodnenia sa možno dozvedieť, v akej

výške súd započítaniu vyhovel. V predmetnej veci možno konkrétne, ale aj k celému

„procesnému započítaniu“ odkázať na stále ilustratívny text: „Jestliže však byla namítnuta

formou procesní obrany k započtení protipohledávka, která není kompenzabilní, t. j. jiného

druhu, nedospělá a j., anebo taková, kterou nelze kompenzovat podle zvláštních předpisů,

nerozhoduje se o ní ve výroku rozsudku, pouze v důvodech rozsudku se vysloví, že jde

o pohledávku nezapočitatelnou. To nebrání ovšem tomu, aby mohla být uplatněna zvláštním

návrhem.“ (HANDL, V. a kol. Občanský soudní řád, komentář, I. díl. Praha : Panorama,

1985, s. 447 a nasl.).

25. Sťažovateľku (vtedy zastúpenú zamestnankyňou) v danej veci zrejme pomýlilo,

že o procesnej obrane započítaním sa podľa komentárovej literatúry súd zmieňuje

v odôvodnení, a teda žiadala, aby súd v texte odôvodnenia započítal sumu rovnajúcu sa

žalovanej sume. Keďže však výrok znel na plnenie a sťažovateľka vlastne žiadala

zamietnutie, tak bolo vhodné explicitne napadnúť aj výrok.

26. Pri horizontálnych veciach, pri vzájomných sporoch dvoch súkromných

subjektov musí ústavný súd dbať aj na postavenie druhej strany, na ochranu jej pozície

získanej právoplatným rozhodnutím. Napriek zvýšenej procesnej zodpovednosti ukotvenej

v novom tento predpis vyvážil otázku nedostatkov podaného

odvolania rovnako ako predtým aj (ďalej aj „OSP“).

Zákonodarca akcentuje možnosť prístupu k odvolaciemu súdu tým, že prikazuje

prvostupňovému súdu vyzvať odvolateľa na objasnenie podania (porov. bod 14).

Právna úprava odvolacieho konania nie je natoľko prísna, že ak je podanie nejasné, tak si ho

súd môže (re)interpretovať úplne podľa svojho uváženia. Ustanovenie

a , podľa ktorého súd každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu,

nemôže viesť k tomu, aby súd svojvoľne reinterpretoval nejasné podanie bez toho,

aby sa zákonným spôsobom pokúsil o objasnenie prejavu vôle procesnej strany

(porov. už citovaný judikát R 34/2011). Tento postup predpokladá ,

ako aj špecificky pre odvolacie konanie (resp. v prerokúvanej veci

a účinné do 30. júna 2016). Z tohto vyplýva preferencia prístupu k odvolaciemu

súdu.

27. Z obsahu podania sťažovateľky je celkom zrejmé, že ho sťažovateľka označila

ako odvolanie, označila v ňom konkrétny rozsudok súdu prvého stupňa, proti ktorému

smerovalo, ako aj konkrétne odvolacie dôvody ( účinného v danom čase).

Odvolaniu chýbal konkrétny odvolací návrh (petit), resp. tento bol formulovaný ako návrh

na zmenu odôvodnenia prvostupňového rozsudku tak, že námietka započítania je účinná.

Takéto podanie je podľa ústavného súdu celkom zjavne odvolaním, ktoré môže prípadne

trpieť určitými vadami. Úlohou Okresného súdu Bratislava III potom bolo podľa

objasniť, či toto odvolanie sleduje zmenu alebo zrušenie výroku prvostupňového rozsudku

(o to viac, že účinnosť námietky započítania by mala za následok úspech obrany

sťažovateľky proti žalovanej pohľadávke) alebo či smeruje len proti dôvodom

prvostupňového rozsudku, alebo či sťažovateľka žiada len opraviť chyby v písaní. Dotknutá

osoba (bod 16) izolovane zdôrazňuje časť podania, ktoré žiada zmenu odôvodnenia,

nedbajúc na obsah celého podania. Možno tu doplniť, že návrh na opravu tu nedáva

zmysel z hľadiska obvyklých motívov na jeho podanie (porov. bod 7.3 nálezu

sp. zn. týkajúceho sa opravy chýb vzniknutých okamžitým zlyhaním

mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila vyhlásení alebo vyhotovení

rozhodnutia). K argumentu dotknutej osoby, že exekúcia jednej pohľadávky bráni

započítaniu voči nej, možno konštatovať, že táto otázka nemá priamy vplyv na otázky práva

na prístup k súdu a legálnosti exekučného titulu, ktoré sú podstatou prerokúvanej veci.

Zo spisov všeobecného súdu navyše vyplýva, že exekúcia voči sťažovateľke sa skončila

vymožením pohľadávky, zatiaľ čo pohľadávka z exekučného konania sp. zn. Ex 1/16

v prospech sťažovateľky voči povinnému Výskumnému ústavu riadenia hodnoty podniku

a súdneho inžinierstva, a. s., nebola uhradená v plnej výške, ale vo výške 8 410,71 €.

28. Ústavný súd je v okolnostiach danej veci ďalej nútený konštatovať, že aj keby

výzva súdov zostala bez odpovede, prípadne by sťažovateľka zotrvala na tom, že odvolanie

smeruje len proti dôvodom, nemohol byť namieste ten postup krajského súdu, ktorý zvolil,

teda vrátenie veci súdu prvej inštancie bez rozhodnutia. Ustanovenie § 218 ods. 1 písm. d)

totiž predpokladalo, že odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré napriek pokusu

o nápravu nemá ustanovené náležitosti. Proti takémuto uzneseniu by potom sťažovateľka

mala dostupný prostriedok nápravy v podobe dovolania podľa ,

resp. , ak by odvolanie bolo odmietnuté neprávom. Krajský súd však

v žiadnom prípade nemohol Okresnému súdu Bratislava III svojvoľne prikázať posúdiť

toto podanie ako návrh na opravu odôvodnenia prvostupňového rozsudku.

29. Vzhľadom na to, že v danej veci krajský súd ani Okresný súd Bratislava III

nevyzvali sťažovateľku na objasnenie jej podania podľa , resp. ,

ale bez ďalšieho svojím neformalizovaným postupom prekvalifikovali jej podanie

a následne o ňom rozhodol nepríslušný súd (súd prvej inštancie namiesto odvolacieho

súdu), označené súdy porušili sťažovateľkino právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1

a listiny, ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

30. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a podľa listiny a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením Okresného súdu Bratislava IV

sp. zn. z 31. januára 2017

31. V čase doručenia uznesenia Okresného súdu Bratislava IV o zamietnutí návrhu

na opravu rozsudku už sťažovateľka stratila lehotu na odvolanie, súdna správa rozhodnutie

správoplatnila a protistrana podala návrh na vykonanie exekúcie. Sťažovateľka namietala,

že vzhľadom na priebeh meritórneho konania rozsudok nenadobudol právoplatnosť.

32. Ústavný súd k tomu konštatuje, že potvrdenie (doložka) o vykonateľnosti

podľa § 39 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 je osvedčenie vydané

súdom (presnejšie súdnym úradníkom) o tom, že sú splnené podmienky ustanovené

zákonom na to, aby sa určité rozhodnutie stalo vykonateľným. Ak ide o rozhodnutie

vykonateľné po právoplatnosti, súd tým osvedčuje, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

v zmysle , resp. , teda že bolo doručené a že proti nemu nie je

prípustné odvolanie alebo že odvolanie prípustné bolo, ale odvolací súd ho zákonným

spôsobom vybavil a uplynula lehota na plnenie počítaná od právoplatnosti.

Pri rozhodnutiach predbežne vykonateľných doložka vykonateľnosti osvedčuje,

že rozhodnutie bolo zákonným spôsobom doručené a že uplynula lehota na plnenie počítaná

od tohto doručenia. Doložka vykonateľnosti nie je súdnym rozhodnutím, nemá vlastnosť

právoplatnosti, a teda ani právoplatnosti podľa , resp. . Z právneho

hľadiska ide v prípade tejto doložky o verejnú listinu podľa , resp. ,

proti ktorej zákon pripúšťa dôkaz opaku. Zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku

potom nevyplýva, že by bol exekučný súd doložkou vykonateľnosti bezvýhradne viazaný.

Naopak, v námietkach proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku) bolo možné okrem iného

namietať, že sú tu iné okolnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To, že exekučný titul sa

dosiaľ nestal vykonateľným, bolo okrem toho aj dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 57

ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Keďže zastaviť možno len exekúciu, na ktorej

vykonanie bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie, ktoré predpokladalo potvrdenie

o vykonateľnosti exekučného titulu (§ 39 ods. 2 Exekučného poriadku), je z toho zrejmé,

že v konaní o námietkach, ale aj o zastavení exekúcie môže a musí exekučný súd skúmať

správnosť potvrdenia o vykonateľnosti v rozsahu vyplývajúcom z , resp.

. Povinný teda môže proti potvrdeniu vykonateľnosti dokazovať opak a exekučný súd

je povinný vykonať dokazovanie o tejto otázke (porov. aj § 9b ods. 4 Exekučného

poriadku). Rozsah jeho prieskumnej právomoci je tu potom obmedzený vyslovenými

ustanoveniami zákona, napr. o viazanosti súdov právoplatnými rozhodnutiami ( ,

). Zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku však nevyplýva, že by

právomoc exekučného súdu bola akoby imanentne obmedzená akýmisi neviditeľnými alebo

nepísanými princípmi. Taký výklad by neprípustne zužoval právomoc exekučného súdu

a obmedzoval prístup povinného k súdnej ochrane podľa bez riadnej

opory v zákone.

32.1 Prakticky to možno ilustrovať na dvoch príkladoch. Prvým príkladom

je situácia, v ktorej proti exekučnému titulu v základnom konaní je podané odvolanie

a odvolací súd ho ako neprípustné odmietol uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť.

Toto uznesenie je podľa v spojení s , resp. v spojení s

záväzné medzi stranami konania, čiže je ním pre dané konanie právoplatne vyriešená

otázka, či odvolanie bolo alebo nebolo prípustné. Takýmto posúdením je viazaný

aj exekučný súd a nie je oprávnený si urobiť vlastný záver o tom, či proti exekučnému titulu

bolo alebo nebolo prípustné odvolanie ako predpoklad právoplatnosti ( ,

). Exekučný súd teda nemôže dospieť k záveru o nesprávnosti potvrdenia

o vykonateľnosti tým, že skonštatuje, že proti exekučnému titulu bolo prípustné odvolanie,

a tak tento doteraz nie je právoplatný, lebo sa o odvolaní nerozhodlo vecne.

32.2 Druhým príkladom je situácia, v ktorej proti exekučnému titulu, ktorý bol

doručený fikciou, bolo podané odvolanie po uplynutí zákonnej lehoty, ktoré súd prvého

stupňa (v rozpore s , resp. ) nepredložil odvolaciemu súdu,

ale vybavil ho ako oneskorené neformálnym prípisom odvolateľovi. Tento úkon nie je

uznesením, nemá vlastnosť právoplatnosti a nie je ním teda medzi stranami právoplatne

vyriešená otázka jeho včasnosti a prípustnosti. V takomto prípade tu teda chýba

rozhodnutie, ktoré by exekučný súd v tejto otázke viazalo. Exekučný súd si teda môže

samostatne posúdiť otázku, či exekučný titul bol skutočne riadne doručený, kedy skutočne

začala plynúť odvolacia lehota a či teda odvolanie skutočne bolo podané oneskorene.

Môže pritom (na rozdiel od súdu prvej inštancie v základnom konaní) dospieť k záveru,

že tu neboli podmienky nastúpenia fikcie doručenia, odvolacia lehota nezačala plynúť

a odvolanie bolo podané včas, čo malo za následok jeho suspenzívny účinok v zmysle § 206

ods. 1 , resp. . Na základe toho exekučný súd môže dospieť k záveru,

že exekučný titul podľa citovaných ustanovení nenadobudol právoplatnosť a nezačala

ani plynúť paričná lehota, takže nie je ani vykonateľný. Tým, samozrejme, nie je vylúčené,

že exekučný súd sa stotožní s názorom súdu prvej inštancie v základnom konaní a odvolanie

bude považovať za oneskorené. Podstatné však je, že sa nemôže odoprieť zaoberať

sa argumentmi a dôkazmi povinného v tomto smere s odôvodnením, že potvrdenie

o vykonateľnosti je pre exekučný súd bezvýhradne záväzné. Z a totiž

vyplýva, že nie je.

33. Závery z príkladu 2 platia rovnako aj vtedy, ak bolo odvolanie

(ako v prerokúvanej veci) vybavené neformálnym prípisom odvolacieho súdu

(tzv. „inakom“). Tento prípis nie je rozhodnutím, preto nemá vlastnosť právoplatnosti

a nemôže byť záväzný medzi stranami konania ani pre súdy v inom konaní [§ 159 ods. 2

a ; v náleze sp. zn. (Zbierka nálezov a uznesení

v tlači) ústavný súd uviedol, že všeobecné súdy majú preferenčne rozhodovať v procesných

formách rozsudku či uznesenia; porov. tiež nález sp. zn. , bod 11.1].

Exekučný súd teda má oprávnenie skúmať správnosť tohto prípisu, a to aj v prípade, že ho

vydal odvolací súd, ktorý je zároveň nadriadeným súdom exekučného súdu. Zo žiadneho

ustanovenia , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, ani Civilného

sporového poriadku nevyplýva žiaden všeobecný princíp subordinácie súdov,

teda nadriadenosti odvolacích súdov voči súdom prvej inštancie, s výnimkou kasačnej

záväznosti v konkrétnej veci ( , ). Pokiaľ tomu nebráni

táto kasačná záväznosť alebo výslovné ustanovenia zákona, ktoré by bránili spochybňovať

správnosť určitých rozhodnutí alebo opatrení súdov (napr. už viackrát citovaný § 159 ods. 1

a ), je každý súd oprávnený preskúmať správnosť postupu každého

iného súdu. V prerokúvanej veci tak exekučný súd bol oprávnený aj povinný zaoberať sa

vecne námietkami sťažovateľky, ktorá konkrétnym spôsobom namietala, že exekučný titul

doteraz nenadobudol právoplatnosť, teda nemôže byť ani vykonateľný (porov. tiež

ČENTÍK, T. Konanie o zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti [online].

Dostupné na internete: http://www.ulpianus.sk/blog/konanie-o-zrusenie-dolozky-

pravoplatnosti-a-vykonatelnosti/; možno dodať, že rakúsky oeZPO pozná špeciálne konanie

o určenie právoplatnosti rozhodnutí).

34. Vzhľadom na to, že v danej veci Okresný súd Bratislava IV ako exekučný súd

odmietol uvedené sťažovateľkine námietky bez vecného prejednania, spolupodieľal sa

na zamedzení práva na prístup sťažovateľky k súdu a porušil tak jej základné právo

na súdnu ochranu podľa a listiny, ako aj jej právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 1

výroku tohto nálezu.

35. Podľa prvej vety ak sa základné právo alebo

sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vec vrátiť na ďalšie konanie.

Na základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie Okresného súdu

Bratislava III č. k. -386 z 25. novembra 2015 a uznesenie Okresného súdu

Bratislava IV sp. zn. z 31. januára 2017 a veci vrátil týmto súdom

na ďalšie konanie (bod 2 a 3 výroku nálezu). V ďalšom konaní budú uvedené okresné súdy

viazané právnym názorom ústavného súdu.

36. V nadväznosti na bod 1 a 2 výroku tohto nálezu a v záujme efektívnosti

poskytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3

prikázal Okresnému súdu Bratislava III podľa a

, aby v prípade podania sťažovateľky z 31. marca 2015 označeného

ako „Odvolanie“ postupoval podľa prvej vety .

37. Pokiaľ ide v okolnostiach danej veci aj o tvrdené porušenie ,

ústavný súd poukazuje na to, že princíp právneho štátu je komponentom práva na súdnu

ochranu, takže nie je nutné vyslovovať porušenie (bod 5 výroku tohto

nálezu).

38. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia vo veci pôvodne

vedenej pod sp. zn. za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava

zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti z 8. februára 2017) a vo veci pôvodne vedenej

pod sp. zn. taktiež za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava

zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti zo 7. marca 2017), v ktorých bola sťažovateľka

právne zastúpená spoločnosťou Hillbridges, s. r. o., Sedlárska 1, Bratislava. Za štyri úkony

vykonané v roku 2017 patrí odmena v sume štyrikrát po 147,33 € a režijný paušál

v sume štyrikrát po 8,84 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky za uvedené úkony predstavujú sumu 589,32 €, ku ktorej bolo treba

pripočítať 20 % DPH, teda sumu 117,86 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky

za uvedené úkony predstavujú celkove sumu 707,18 €. Sťažovateľke vznikli trovy konania

z dôvodu právneho zastúpenia aj za spracovanie písomného stanoviska k vyjadreniam súdov

z 8. marca 2018, keď bola už právne zastúpená spoločnosťou AENEA Legal s. r. o.,

Jozefská 3, Bratislava. Za jeden úkon vykonaný v roku 2018 patrí odmena v sume 153,50 €

a režijný paušál v sume 9,21 €, preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky za uvedený

úkon predstavujú sumu 162,71 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda

sumu 32,54 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky za uvedený úkon predstavujú

celkove sumu 195,25 €. Celkové trovy právneho zastúpenia sťažovateľky tak predstavujú

sumu 902,43 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

39. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2018