Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 755/2017
PDF · 194.18 KB
No categories available
II. ÚS 755/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 755/2017-126
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. marca 2019
v konaní o sťažnostiach Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., Dúbravská cesta 14,
Bratislava, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou AENEA Legal s. r. o., Jozefská 3,
Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Marian Garaj, vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave
v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cob 137/2015 a postupom Okresného súdu Bratislava III
v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 136/2013 a jeho uznesením č. k. 25 Cb 136/2013-386,
ako aj uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15 Er 3178/2016 z 31. januára 2017
takto
rozhodol:
1. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 755/2017-89 zo 7. augusta
2018 sa o p r a v u j e tak, že výrok nálezu v bode 1 má správne znieť
takto:
„1. Základné právo Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 Cob 137/2015 a postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom pod sp. zn. 25 Cb 136/2013 a jeho uznesením č. k. 25 Cb 136/2013-386
z 25. novembra 2016, ako aj uznesením Okresného súdu Bratislava IV
sp. zn. 15 Er 3178/2016 z 31. januára 2017 p o r u š e n é b o l i . “
2. Výrok nálezu v bode 2 má správne znieť
takto:
„2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 25 Cb 136/2013-386
z 25. novembra 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.“
3. Bod 35 odôvodnenia nálezu má správne znieť
takto:
„35. Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo
alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo
opatrenie zruší.
Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti
vyhovie, môže vec vrátiť na ďalšie konanie.
Na základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie Okresného súdu
Bratislava III č. k. 25 Cb 136/2013-386 z 25. novembra 2016 a uznesenie Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 15 Er 3178/2016 z 31. januára 2017 a vec vrátil Okresnému súdu
Bratislava III na ďalšie konanie (bod 2 a 3 výroku nálezu). V ďalšom konaní bude Okresný
súd Bratislava III viazaný právnym názorom ústavného súdu.“
4. O p r a v u j e sa bod 36 odôvodnenia nálezu č. k. II. ÚS 755/2017-89 tak, že sa
vypúšťa.
5. Vo zvyšnej časti s a návrhu n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli
13. februára 2017 a 10. marca 2017 doručené sťažnosti Národnej diaľničnej spoločnosti,
a. s., Dúbravská cesta 14, Bratislava (ďalej aj „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
(ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), a to
(i) postupom (zásahom – listom č. k. 4 Cob 137/2015-377 z 29. septembra 2016)
Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
4 Cob 137/2015 a postupom (zásahom) Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom
pod sp. zn. 25 Cb 136/2013 a jeho uznesením č. k. 25 Cb 136/2013-386, na základe ktorých
bolo podanie sťažovateľky označené ako „Odvolanie“ posúdené ako návrh na opravu,
ktorý bol následne zamietnutý s tým, že jeho doručením sťažovateľka zistila, že rozsudok,
ktorý napadla odvolaním, je už právoplatný,
(ii) a uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15 Er 3178/2016 z 31. januára
2017, ktorým sa exekučný súd odmietol zaoberať otázkou, či už uvedený rozsudok
(tvoriaci právny titul na výkon rozhodnutia) riadne nadobudol právoplatnosť,
aj keď neprebehlo odvolacie konanie.
2. Po spojení oboch sťažností na spoločné konanie uznesením č. k. II. ÚS 674/2017-
36 z 10. novembra 2017, ich prijatí na ďalšie konanie a nevyhovení návrhu na dočasné
opatrenie uznesením č. k. II. ÚS 755/2017-33 z 20. decembra 2017 ústavný súd nálezom
č. k. II. ÚS 755/2017-89 zo 7. augusta 2018 rozhodol, že „základné právo Národnej
diaľničnej spoločnosti, a. s., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a jej právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cob 137/2015
a postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 136/2013
a jeho uznesením č. k. 25 Cb 136/2013-386 z 25. novembra 2015, ako aj uznesením
Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15 Er 3178/2016 z 31. januára 2017 porušené boli“,
„uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 25 Cb 136/2013-386 z 25. novembra 2015“
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, „uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.
15 Er 3178/2016 z 31. januára 2017“ zrušil; Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., priznáva
úhradu trov právneho zastúpenia v sume 902,43 € (slovom deväťstodva eur a štyridsaťtri
centov), ktorú sú Okresný súd Bratislava III, Okresný súd Bratislava IV a Krajský súd
v Bratislave povinné spoločne a nerozdielne uhradiť na účet spoločnosti ,
Sedlárska 1, Bratislava, v sume 707,18 € (slovom sedemstosedem eur a osemnásť centov)
a na účet spoločnosti AENEA Legal s. r. o., Jozefská 3, Bratislava, v sume 195,25 €
(slovom stodeväťdesiatpäť eur a dvadsaťpäť centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu, a vo zvyšnej časti sťažnostiam nevyhovel.
2.1 V dôvodoch nálezu ústavný súd okrem iného uviedol, že (i) Krajský súd
v Bratislave a Okresný súd Bratislava III porušili základné právo Národnej diaľničnej
spoločnosti, a. s., na prístup k súdu tým, že bez výzvy prekvalifikovali podanie označené
ako odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu na návrh na opravu rozhodnutia
okresného súdu. Návrh na opravu následne Okresný súd Bratislava III zamietol a rozsudok
v neprospech sťažovateľky sa stal „právoplatným“. (ii) Ústavný súd zároveň rozhodol, že
Okresný súd Bratislava IV ako exekučný súd nemal bez ďalšieho akceptovať doložku
právoplatnosti na rozsudku Okresného súdu Bratislava III, ale mal preveriť, či rozsudok je
objektívne právoplatný.
3. Podaním doručeným ústavnému súdu 5. novembra 2018 a doplneným
22. novembra 2018 Národná diaľničná spoločnosť, a. s., navrhla opravu a doplnenie nálezu
č. k. II. ÚS 755/2017-89 zo 7. augusta 2018, žiadajúc, aby ústavný súd vo svojom náleze
sp. zn. II. ÚS 755/2017 doplnil výrok a opravil iné zrejmé nesprávnosti:
(i)V bode 35 odôvodnenia nálezu je uvedené, že uznesenie Okresného súd Bratislava
IV sa vracia na ďalšie konanie, ale výroková časť (bod 3 výroku) nálezu obsahuje len
kasáciu, ale nie vrátenie veci na ďalšie konanie. Preto je potrebné opraviť [§ 224 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)] alebo doplniť (§ 225 CSP) výrok nálezu.
(ii)V bode 36 odôvodnenia nálezu je uvedené, že výrok obsahuje pokyn Okresnému
súdu Bratislava III, že v prípade podania sťažovateľky z 31. marca 2015 označeného ako
„Odvolanie“ má postupovať podľa § 373 ods. 1 prvej vety CSP, pričom výroková časť
nálezu takýto pokyn neobsahuje. Preto je potrebné opraviť (§ 224 CSP) alebo doplniť
4. Na základe toho sťažovateľka navrhla, aby bol výrok nálezu opravený takto:
«2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 25 Cb 136/2013-386
z 25. novembra 2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Okresnému súdu
Bratislava III prikazuje, aby v prípade podania sťažovateľky z 31. marca 2015 označeného
ako „Odvolanie“ postupoval podľa § 373 ods. 1 prvej vety CSP.
3. Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15 Er 3178/2016 z 31. januára
2017 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.»
5. Napokon sťažovateľka upozorňuje na chybu v písaní dátumu, konkrétne v bode 2
výroku a v bode 35 odôvodnenia nálezu sp. zn. II. ÚS 755/2017 má byť uvedené, že ide
o uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 25 Cb 136/2013-386 z 25. novembra roku
2016, a nie roku 2015.
6. Ústavný súd sa prirodzene usiluje o bezchybné a dokonalé rozhodnutia.
Rozhodovacia činnosť je ale činnosťou ľudskou, s ktorou sú spojené chyby. Právna úprava
preto pozná mechanizmus opráv chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností.
7. V náleze sp. zn. II. ÚS 576/2013 ústavný súd uviedol, že z článku 46 ods. 1 ústavy
vyplýva, že ak účastník konania splní všetky pozitívne i negatívne podmienky opravy
rozhodnutia ustanovené v § 164 Občianskeho súdneho poriadku (teraz v § 224 CSP), vzniká
mu zákonné subjektívne právo na to, aby súd rozhodnutie opravil. Súdu v takomto prípade
nepatrí akákoľvek voľná úvaha o tom, či napriek splneniu zákonných podmienok návrhu
na opravu rozhodnutia vyhovie alebo nie (porov. obligatórnu formuláciu „súd... opraví“).
8. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) v čl. I. § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.
V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania
začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
9. Podľa § 62 zákona o ústavnom súde, ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej
časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným
súdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok. Podľa § 224 CSP „súd
kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé
nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania“.
10. Rozhodovaciu činnosť ako autoritatívny prejav (verejnomocenskej) vôle
vykonávajú vždy príslušní nositelia verejnomocenských funkcií, ktorými sú vždy a bez
výnimky ľudia. V prípade rozhodovacej činnosti súdov sú týmito nositeľmi sudcovia
a v rozsahu ustanovenom zákonmi aj iní zamestnanci súdov (čl. 142 ods. 2 ústavy). Proces
„vydávania rozhodnutia“ súdu ako verejnomocenského aktu tak – v súlade s podstatou
každého ľudského rozhodovania – pozostáva z dvoch fáz: vytvorenia určitej vôle
vo vnútornom fóre sudcu, resp. iného zamestnanca súdu, a jej následného prejavenia
(komunikovania) navonok adresátom príslušného verejnomocenského aktu. Len navonok
prejavená verejnomocenská vôľa je totiž poznateľná jej adresátom. Právo zaručené v čl. 46
ods. 1 ústavy sa totiž nenapĺňa už vtedy, keď je s ním v súlade vytvorená vôľa v internom
fóre sudcu, resp. iného rozhodujúceho zamestnanca, ale až vtedy, ak je táto vôľa verne
a riadne manifestovaná (prejavená) navonok.
10.1 Prirodzene, vôľa („rozhodnutie“) skutočne vytvorená v internom fóre sa môže
z najrôznejších dôvodov odlišovať od toho, čo bolo navonok manifestované (prejavené).
Tieto dôvody môžu spočívať v subjektívnych vlastnostiach prejavujúcej osoby (nesprávne
vyjadrovanie, nedostatočná schopnosť správne štylizovať alebo momentálne zlyhania
v podobe omylu, prerieknutia, preklepu) alebo objektívnych okolnostiach (nejednoznačnosť
jazyka, zlyhanie komunikačného média a pod.). Keďže len navonok prejavená vôľa je
spoznateľná účastníkom konania, je pochopiteľné, že títo sa oboznamujú a vychádzajú
predovšetkým z prejavenej verejnomocenskej vôle, pričom zároveň môžu predpokladať, že
tento prejav vyjadruje skutočnú vôľu orgánu, ktorý ho vydal. Pretože skutočná vôľa
vytvorená v internom fóre sudcu alebo zamestnanca súdu zostáva účastníkom nepoznateľná,
zodpovedá aj požiadavke právnej istoty a z nej vyplývajúcej požiadavke zásadnej
nezmeniteľnosti (právoplatných) súdnych rozhodnutí, aby nebolo možné raz prejavenú vôľu
kedykoľvek dodatočne meniť s odôvodnením, že nezodpovedá tej skutočnej, interne
vytvorenej vôli. Princíp právnej istoty založenej právoplatnými súdnymi rozhodnutiami
vyplýva podľa judikatúry ústavného súdu tiež z čl. 46 ods. 1 ústavy (porov. napr.
10.2 Ide tu teda o jeden z ďalších prejavov konfliktu medzi viacerými ústavnými
právami, ktoré možno vyvodiť z ustanovenia čl. 46 ods. 1 ústavy. Ako ústavný súd uviedol
už v citovanom náleze sp. zn. II. ÚS 591/2012, je úlohou zákonodarcu (porov. čl. 46 ods. 4
a čl. 51 ústavy) vyvážiť a zabezpečiť praktický súlad týchto práv. Výrazom snahy
o vyváženie práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy na jednej strane
a práva na právnu istotu založenú síce (objektívne) nesprávne prejaveným, ale predsa
právoplatným súdnym rozhodnutím, je okrem iného aj ustanovenie § 224 CSP. Toto
ustanovenie umožňuje súdu, ktorý rozhodnutie vydal, opraviť v ňom aj bez návrhu „chyby
v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti“. Kým pojmy „chyby v písaní“, resp. „chyby
v počítaní“ sú pomerne jednoznačné, je pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ relatívne
neurčitým pojmom. Už vzhľadom na systematickú úpravu nápravy inej zrejmej
nesprávnosti spolu s chybami v písaní a počítaní je zrejmé, že na jednej strane môže ísť len
o také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej strane
musí ísť svojím obsahom o iné než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo
okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila
vyhlásení alebo vyhotovení rozhodnutia (porov. Rc 37/1969 – „Opraviť rozsudok podľa
§ 164 o. s. p. je možné len v prípadoch, že ide o chyby v písaní a počítaní a ďalej o také
chyby, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti podobného pôvodu ako chyby v písaní a počítaní,
tj. ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či mechanickej činnosti
osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu alebo vyhotoveniu rozsudku, a ktoré sú každému
zrejmé; zrejmosť takej nesprávnosti vysvitá najmä z porovnania výroku rozsudku s jeho
odôvodnením, pripadne aj z iných súvislostí.“). Za zrejmú nesprávnosť v zmysle § 224 CSP
tak treba považovať rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd
svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je
z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného rozhodnutia ako
prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle (porov. II. ÚS 576/2013; Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 823 a nasl.)
11. Dôležité je uviesť, že právom opravy nemožno naprávať vecné nedostatky
rozhodnutia. Na to slúžia opravné prostriedky.
K návrhu na opravu a „doplnenie“ bodu 3. výroku nálezu
12. Ústavný súd konštatuje, že v prerokúvanej veci nejde o otázku vecnej správnosti,
a stav pred opravou a ani po nej nemá vplyv na právnu pozíciu sťažovateľky či dotknutých
osôb.
13. Ústavný súd uznáva, že na prvý pohľad sa môže javiť, že v bode 3 výroku nálezu
chýbajú tie slová, ktoré sú zmienené v bode 35 nálezu. Situácia je však odlišná. Prvotný
návrh rozhodnutia (koncept) obsahoval širšie výroky korešpondujúce s odôvodnením nálezu
v bode 35. Ústavný súd sa však rozhodol výrok modifikovať. Vo vzťahu k uzneseniu
exekučného súdu prijal záver, že ak musí okresný súd v „nachádzacom“ konaní prerokovať
odvolanie, a tak sa opätovne zaoberať meritom veci, potom je predmet dotknutého
exekučného konania „vyprázdnený“, a preto nie je exekučnému súd nutné vracať vec
na ďalšie konanie (ústavný súd niekedy po zrušení nevracal späť vec v konaniach o väzbe,
resp. o osobnej slobode, ak bol sťažovateľ medzičasom prepustený na slobodu –
III. ÚS 84/06, II. ÚS 108/08). Ústavný súd prijal v predmetnej veci právoplatnú podobu
výroku vedome, takto bol výrok odhlasovaný, a je vecne správny. Po tejto úprave výroku
však ústavný súd opomenul upraviť aj (pôvodné) odôvodnenie. Z tohto dôvodu ústavný súd
návrhu vo vzťahu k doplneniu, resp. rozšíreniu výroku nevyhovuje (bod 5 výroku
uznesenia), ale z úradnej moci mení odôvodnenie tak, aby korešpondovalo s výrokom (bod
3 výroku uznesenia).
14. Nie nepodobne, v koncepte nálezu sp. zn. II. ÚS 755/2017 bolo pôvodne
navrhované určiť priamo v osobitnom bode 3 výroku, že krajský súd má podanie považovať
za riadne odvolanie. Ústavný súd však napokon z hľadiska výrokovej kultúry
konzervatívnejšie rozhodol, že vec vráti na ďalšie konanie, a ponechá na súdoch, či bez
ďalšieho posúdia podanie ako odvolanie, alebo vyzvú sťažovateľku na objasnenie veci.
Z tohto dôvodu ústavný súd návrhu vo vzťahu k doplneniu výroku nevyhovel (bod 5 výroku
uznesenia), ale z úradnej moci mení odôvodnenie tak, aby korešpondovalo s výrokom (bod
4 výroku uznesenia).
15. Ústavný súd upozorňuje, že rozhodnutie po oprave, ale aj v pôvodnej podobe
bolo riadne, bez pochybností vykonateľné. Jeho vecné riešenie bolo už medzičasom
reflektované aj právnickou komunitou (https://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-
procesne-pravo/podania-navrhy-zaloby/csp-preferencia-pristupu-k-odvolaciemu-sudu-
objasnenie-prejavu-vole-procesnej-strany.html;).
K návrhu na opravu chýb v písaní v bode 1 a 2 výroku a v bode 36 odôvodnenia
nálezu
16. Sťažovateľka napokon navrhuje opravu chyby v písaní dátumu vydania
zrušovaného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III. O tomto preklepe nie je
pochybnosť, a preto ústavný súd tejto oprave s poukazom na § 62 zákona o ústavnom súde
a § 224 CSP vyhovel vo vzťahu k výroku (bod 1 a 2 výroku uznesenia), ako aj vo vzťahu
k odôvodneniu (bod 3 výroku uznesenia).
17. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti
tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. marca 2019