Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 755/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-126

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. marca 2019

v konaní o sťažnostiach Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., Dúbravská cesta 14,

Bratislava, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou AENEA Legal s. r. o., Jozefská 3,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Marian Garaj, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa v spojení s ,

podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Bratislava III

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -386,

ako aj uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. z 31. januára 2017

takto

rozhodol:

1. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -89 zo 7. augusta

2018 sa o p r a v u j e tak, že výrok nálezu v bode 1 má správne znieť

takto:

„1. Základné právo Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., na súdnu ochranu

podľa a Listiny základných práv

a slobôd a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -386

z 25. novembra 2016, ako aj uznesením Okresného súdu Bratislava IV

sp. zn. z 31. januára 2017 p o r u š e n é b o l i . “

2. Výrok nálezu v bode 2 má správne znieť

takto:

„2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. -386

z 25. novembra 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.“

3. Bod 35 odôvodnenia nálezu má správne znieť

takto:

„35. Podľa prvej vety ak sa základné právo

alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vec vrátiť na ďalšie konanie.

Na základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie Okresného súdu

Bratislava III č. k. -386 z 25. novembra 2016 a uznesenie Okresného súdu

Bratislava IV sp. zn. z 31. januára 2017 a vec vrátil Okresnému súdu

Bratislava III na ďalšie konanie (bod 2 a 3 výroku nálezu). V ďalšom konaní bude Okresný

súd Bratislava III viazaný právnym názorom ústavného súdu.“

4. O p r a v u j e sa bod 36 odôvodnenia nálezu č. k. -89 tak, že sa

vypúšťa.

5. Vo zvyšnej časti s a návrhu n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli

13. februára 2017 a 10. marca 2017 doručené sťažnosti Národnej diaľničnej spoločnosti,

a. s., Dúbravská cesta 14, Bratislava (ďalej aj „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie

svojho základného práva podľa v spojení s Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), a to

(i) postupom (zásahom – listom č. k. -377 z 29. septembra 2016)

Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom (zásahom) Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -386, na základe ktorých

bolo podanie sťažovateľky označené ako „Odvolanie“ posúdené ako návrh na opravu,

ktorý bol následne zamietnutý s tým, že jeho doručením sťažovateľka zistila, že rozsudok,

ktorý napadla odvolaním, je už právoplatný,

(ii) a uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. z 31. januára

2017, ktorým sa exekučný súd odmietol zaoberať otázkou, či už uvedený rozsudok

(tvoriaci právny titul na výkon rozhodnutia) riadne nadobudol právoplatnosť,

aj keď neprebehlo odvolacie konanie.

2. Po spojení oboch sťažností na spoločné konanie uznesením č. k.

36 z 10. novembra 2017, ich prijatí na ďalšie konanie a nevyhovení návrhu na dočasné

opatrenie uznesením č. k. -33 z 20. decembra 2017 ústavný súd nálezom

č. k. -89 zo 7. augusta 2018 rozhodol, že „základné právo Národnej

diaľničnej spoločnosti, a. s., na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a jej právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením č. k. -386 z 25. novembra 2015, ako aj uznesením

Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. z 31. januára 2017 porušené boli“,

„uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. -386 z 25. novembra 2015“

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, „uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.

z 31. januára 2017“ zrušil; Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., priznáva

úhradu trov právneho zastúpenia v sume 902,43 € (slovom deväťstodva eur a štyridsaťtri

centov), ktorú sú Okresný súd Bratislava III, Okresný súd Bratislava IV a Krajský súd

v Bratislave povinné spoločne a nerozdielne uhradiť na účet spoločnosti ,

Sedlárska 1, Bratislava, v sume 707,18 € (slovom sedemstosedem eur a osemnásť centov)

a na účet spoločnosti AENEA Legal s. r. o., Jozefská 3, Bratislava, v sume 195,25 €

(slovom stodeväťdesiatpäť eur a dvadsaťpäť centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu, a vo zvyšnej časti sťažnostiam nevyhovel.

2.1 V dôvodoch nálezu ústavný súd okrem iného uviedol, že (i) Krajský súd

v Bratislave a Okresný súd Bratislava III porušili základné právo Národnej diaľničnej

spoločnosti, a. s., na prístup k súdu tým, že bez výzvy prekvalifikovali podanie označené

ako odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu na návrh na opravu rozhodnutia

okresného súdu. Návrh na opravu následne Okresný súd Bratislava III zamietol a rozsudok

v neprospech sťažovateľky sa stal „právoplatným“. (ii) Ústavný súd zároveň rozhodol, že

Okresný súd Bratislava IV ako exekučný súd nemal bez ďalšieho akceptovať doložku

právoplatnosti na rozsudku Okresného súdu Bratislava III, ale mal preveriť, či rozsudok je

objektívne právoplatný.

3. Podaním doručeným ústavnému súdu 5. novembra 2018 a doplneným

22. novembra 2018 Národná diaľničná spoločnosť, a. s., navrhla opravu a doplnenie nálezu

č. k. -89 zo 7. augusta 2018, žiadajúc, aby ústavný súd vo svojom náleze

sp. zn. doplnil výrok a opravil iné zrejmé nesprávnosti:

(i)V bode 35 odôvodnenia nálezu je uvedené, že uznesenie Okresného súd Bratislava

IV sa vracia na ďalšie konanie, ale výroková časť (bod 3 výroku) nálezu obsahuje len

kasáciu, ale nie vrátenie veci na ďalšie konanie. Preto je potrebné opraviť [§ 224 Civilného

sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)] alebo doplniť ( ) výrok nálezu.

(ii)V bode 36 odôvodnenia nálezu je uvedené, že výrok obsahuje pokyn Okresnému

súdu Bratislava III, že v prípade podania sťažovateľky z 31. marca 2015 označeného ako

„Odvolanie“ má postupovať podľa prvej vety , pričom výroková časť

nálezu takýto pokyn neobsahuje. Preto je potrebné opraviť ( ) alebo doplniť

( ) výrok nálezu.

4. Na základe toho sťažovateľka navrhla, aby bol výrok nálezu opravený takto:

«2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. -386

z 25. novembra 2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Okresnému súdu

Bratislava III prikazuje, aby v prípade podania sťažovateľky z 31. marca 2015 označeného

ako „Odvolanie“ postupoval podľa prvej vety .

3. Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. z 31. januára

2017 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.»

5. Napokon sťažovateľka upozorňuje na chybu v písaní dátumu, konkrétne v bode 2

výroku a v bode 35 odôvodnenia nálezu sp. zn. má byť uvedené, že ide

o uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. -386 z 25. novembra roku

2016, a nie roku 2015.

6. Ústavný súd sa prirodzene usiluje o bezchybné a dokonalé rozhodnutia.

Rozhodovacia činnosť je ale činnosťou ľudskou, s ktorou sú spojené chyby. Právna úprava

preto pozná mechanizmus opráv chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností.

7. V náleze sp. zn. ústavný súd uviedol, že z článku 46 ods. 1

vyplýva, že ak účastník konania splní všetky pozitívne i negatívne podmienky opravy

rozhodnutia ustanovené v (teraz v ), vzniká

mu zákonné subjektívne právo na to, aby súd rozhodnutie opravil. Súdu v takomto prípade

nepatrí akákoľvek voľná úvaha o tom, či napriek splneniu zákonných podmienok návrhu

na opravu rozhodnutia vyhovie alebo nie (porov. obligatórnu formuláciu „súd... opraví“).

8. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I. § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

9. Podľa , ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej

časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným

súdom podľa povahy veci primerane . Podľa „súd

kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé

nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania“.

10. Rozhodovaciu činnosť ako autoritatívny prejav (verejnomocenskej) vôle

vykonávajú vždy príslušní nositelia verejnomocenských funkcií, ktorými sú vždy a bez

výnimky ľudia. V prípade rozhodovacej činnosti súdov sú týmito nositeľmi sudcovia

a v rozsahu ustanovenom zákonmi aj iní zamestnanci súdov ( ). Proces

„vydávania rozhodnutia“ súdu ako verejnomocenského aktu tak – v súlade s podstatou

každého ľudského rozhodovania – pozostáva z dvoch fáz: vytvorenia určitej vôle

vo vnútornom fóre sudcu, resp. iného zamestnanca súdu, a jej následného prejavenia

(komunikovania) navonok adresátom príslušného verejnomocenského aktu. Len navonok

prejavená verejnomocenská vôľa je totiž poznateľná jej adresátom. Právo zaručené v čl. 46

ods. 1 sa totiž nenapĺňa už vtedy, keď je s ním v súlade vytvorená vôľa v internom

fóre sudcu, resp. iného rozhodujúceho zamestnanca, ale až vtedy, ak je táto vôľa verne

a riadne manifestovaná (prejavená) navonok.

10.1 Prirodzene, vôľa („rozhodnutie“) skutočne vytvorená v internom fóre sa môže

z najrôznejších dôvodov odlišovať od toho, čo bolo navonok manifestované (prejavené).

Tieto dôvody môžu spočívať v subjektívnych vlastnostiach prejavujúcej osoby (nesprávne

vyjadrovanie, nedostatočná schopnosť správne štylizovať alebo momentálne zlyhania

v podobe omylu, prerieknutia, preklepu) alebo objektívnych okolnostiach (nejednoznačnosť

jazyka, zlyhanie komunikačného média a pod.). Keďže len navonok prejavená vôľa je

spoznateľná účastníkom konania, je pochopiteľné, že títo sa oboznamujú a vychádzajú

predovšetkým z prejavenej verejnomocenskej vôle, pričom zároveň môžu predpokladať, že

tento prejav vyjadruje skutočnú vôľu orgánu, ktorý ho vydal. Pretože skutočná vôľa

vytvorená v internom fóre sudcu alebo zamestnanca súdu zostáva účastníkom nepoznateľná,

zodpovedá aj požiadavke právnej istoty a z nej vyplývajúcej požiadavke zásadnej

nezmeniteľnosti (právoplatných) súdnych rozhodnutí, aby nebolo možné raz prejavenú vôľu

kedykoľvek dodatočne meniť s odôvodnením, že nezodpovedá tej skutočnej, interne

vytvorenej vôli. Princíp právnej istoty založenej právoplatnými súdnymi rozhodnutiami

vyplýva podľa judikatúry ústavného súdu tiež z (porov. napr.

).

10.2 Ide tu teda o jeden z ďalších prejavov konfliktu medzi viacerými ústavnými

právami, ktoré možno vyvodiť z ustanovenia . Ako ústavný súd uviedol

už v citovanom náleze sp. zn. , je úlohou zákonodarcu (porov. čl. 46 ods. 4

a ) vyvážiť a zabezpečiť praktický súlad týchto práv. Výrazom snahy

o vyváženie práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy na jednej strane

a práva na právnu istotu založenú síce (objektívne) nesprávne prejaveným, ale predsa

právoplatným súdnym rozhodnutím, je okrem iného aj ustanovenie . Toto

ustanovenie umožňuje súdu, ktorý rozhodnutie vydal, opraviť v ňom aj bez návrhu „chyby

v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti“. Kým pojmy „chyby v písaní“, resp. „chyby

v počítaní“ sú pomerne jednoznačné, je pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ relatívne

neurčitým pojmom. Už vzhľadom na systematickú úpravu nápravy inej zrejmej

nesprávnosti spolu s chybami v písaní a počítaní je zrejmé, že na jednej strane môže ísť len

o také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej strane

musí ísť svojím obsahom o iné než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo

okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila

vyhlásení alebo vyhotovení rozhodnutia (porov. Rc 37/1969 – „Opraviť rozsudok podľa

je možné len v prípadoch, že ide o chyby v písaní a počítaní a ďalej o také

chyby, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti podobného pôvodu ako chyby v písaní a počítaní,

tj. ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či mechanickej činnosti

osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu alebo vyhotoveniu rozsudku, a ktoré sú každému

zrejmé; zrejmosť takej nesprávnosti vysvitá najmä z porovnania výroku rozsudku s jeho

odôvodnením, pripadne aj z iných súvislostí.“). Za zrejmú nesprávnosť v zmysle

tak treba považovať rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd

svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je

z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného rozhodnutia ako

prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle (porov. ; Števček, M.,

Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 823 a nasl.)

11. Dôležité je uviesť, že právom opravy nemožno naprávať vecné nedostatky

rozhodnutia. Na to slúžia opravné prostriedky.

K návrhu na opravu a „doplnenie“ bodu 3. výroku nálezu

12. Ústavný súd konštatuje, že v prerokúvanej veci nejde o otázku vecnej správnosti,

a stav pred opravou a ani po nej nemá vplyv na právnu pozíciu sťažovateľky či dotknutých

osôb.

13. Ústavný súd uznáva, že na prvý pohľad sa môže javiť, že v bode 3 výroku nálezu

chýbajú tie slová, ktoré sú zmienené v bode 35 nálezu. Situácia je však odlišná. Prvotný

návrh rozhodnutia (koncept) obsahoval širšie výroky korešpondujúce s odôvodnením nálezu

v bode 35. Ústavný súd sa však rozhodol výrok modifikovať. Vo vzťahu k uzneseniu

exekučného súdu prijal záver, že ak musí okresný súd v „nachádzacom“ konaní prerokovať

odvolanie, a tak sa opätovne zaoberať meritom veci, potom je predmet dotknutého

exekučného konania „vyprázdnený“, a preto nie je exekučnému súd nutné vracať vec

na ďalšie konanie (ústavný súd niekedy po zrušení nevracal späť vec v konaniach o väzbe,

resp. o osobnej slobode, ak bol sťažovateľ medzičasom prepustený na slobodu –

, ). Ústavný súd prijal v predmetnej veci právoplatnú podobu

výroku vedome, takto bol výrok odhlasovaný, a je vecne správny. Po tejto úprave výroku

však ústavný súd opomenul upraviť aj (pôvodné) odôvodnenie. Z tohto dôvodu ústavný súd

návrhu vo vzťahu k doplneniu, resp. rozšíreniu výroku nevyhovuje (bod 5 výroku

uznesenia), ale z úradnej moci mení odôvodnenie tak, aby korešpondovalo s výrokom (bod

3 výroku uznesenia).

14. Nie nepodobne, v koncepte nálezu sp. zn. bolo pôvodne

navrhované určiť priamo v osobitnom bode 3 výroku, že krajský súd má podanie považovať

za riadne odvolanie. Ústavný súd však napokon z hľadiska výrokovej kultúry

konzervatívnejšie rozhodol, že vec vráti na ďalšie konanie, a ponechá na súdoch, či bez

ďalšieho posúdia podanie ako odvolanie, alebo vyzvú sťažovateľku na objasnenie veci.

Z tohto dôvodu ústavný súd návrhu vo vzťahu k doplneniu výroku nevyhovel (bod 5 výroku

uznesenia), ale z úradnej moci mení odôvodnenie tak, aby korešpondovalo s výrokom (bod

4 výroku uznesenia).

15. Ústavný súd upozorňuje, že rozhodnutie po oprave, ale aj v pôvodnej podobe

bolo riadne, bez pochybností vykonateľné. Jeho vecné riešenie bolo už medzičasom

reflektované aj právnickou komunitou (https://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-

procesne-pravo/podania-navrhy-zaloby/csp-preferencia-pristupu-k-odvolaciemu-sudu-

objasnenie-prejavu-vole-procesnej-strany.html;).

K návrhu na opravu chýb v písaní v bode 1 a 2 výroku a v bode 36 odôvodnenia

nálezu

16. Sťažovateľka napokon navrhuje opravu chyby v písaní dátumu vydania

zrušovaného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III. O tomto preklepe nie je

pochybnosť, a preto ústavný súd tejto oprave s poukazom na

a vyhovel vo vzťahu k výroku (bod 1 a 2 výroku uznesenia), ako aj vo vzťahu

k odôvodneniu (bod 3 výroku uznesenia).

17. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti

tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. marca 2019