Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 268/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2018

predbežne prerokoval sťažnosť a , obaja

, zastúpených advokátom JUDr. Romanom Frnčom, Uralská 11,

Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2018

elektronickou formou doručená sťažnosť a (ďalej

len „sťažovatelia“) pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že 2. júla 2014 sťažovatelia podali na okresnom súde žalobu

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci (rodinný

dom a k nemu priliehajúci pozemok, pozn.).

Sťažovatelia okrem jednotlivých úkonov v napadnutom konaní a poukázaním

na nečinnosť/neefektívnu činnosť okresného súdu v napadnutom konaní uviedli, že

„... v tejto veci ide o konanie, ktoré sa týka bydliska sťažovateľov, ktoré je veľmi

problematické z dôvodu prehnane emotívneho správania žalovanej, s ktorou sú sťažovatelia

v súčasnosti podieloví spoluvlastníci. Preto by súd mal dbať na to, aby bola, aby bola

ochrana práv sťažovateľov rýchla a účinná. To sa nedá povedať o konaní, v ktorom bol

návrh podaný už v lete 2014, pričom do dnešného dňa sa vo veci konalo len jediné

pojednávanie, nie sú vypracované všetky znalecké posudky a teda je len veľmi malý

predpoklad, že konanie bude v skorej dobre skončené. Od začiatku konania ubehla doba

štyroch rokov a spor nebude ani v najbližšej dobe právoplatne skončený.“.

Ďalej sťažovatelia poukázali aj na skutočnosť, že «... podali sťažnosť predsedníčke

súdu, ktorá na sťažnosť odpovedala dňa 18. 4. 2017 tak, že „s poľutovaním musím

konštatovať, že súd pri vykonávaní znaleckého dokazovania doposiaľ efektívne nevyužíval

prostriedky, ktoré má podľa právneho poriadku k dispozícii na zabezpečenie plynulého

postupu súdneho znalca pri vykonávaní znaleckého dokazovania, a že celkovú dobu

vykonávania znaleckého dokazovania nepovažujem za primeranú. Dovoľte mi, aby som sa

Vám za túto nečinnosť súdu touto cestou ospravedlnila.“ Opatrením predsedníčky súdu bol

tiež dňa 18. 4. 2017 nariadený dohľad nad plynulosťou súdneho konania.».

3. Sťažovatelia v petite navrhujú, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví

porušenie ich v bode 1 označených základných práv postupom okresného súdu

v napadnutom konaní a prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia zároveň žiadajú o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 6 000 €

a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 325,42 €.

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovení , a vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

7. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

8. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca

9. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

10. Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

11. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia (ďalej len „“).

Podľa podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí

súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania

nevyzýva.

12. Ústavný súd je štátny orgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti)

a v súlade s môže konať iba na základe , v jej medziach

a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí dôsledne riadiť

vymedzením svojich právomocí vyplývajúcich z a nasledujúcich a ďalej

konkretizovaných v a pri predbežnom prerokovaní podľa

ods. 1 môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa

všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom. Poskytnutie ochrany

ústavnosti ústavným súdom však predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných

predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom

predpísaných náležitostí sťažnosti (m. m. ).

13. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek

tomu, že sťažovatelia sú zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom ‒advokátom,

nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom

ustanovené v a v .

14. Sťažnosť môže mať z hľadiska formy listinnú alebo elektronickú podobu (§ 125

ods. 1 ). Ústavnému súdu bola sťažnosť doručená v elektronickej forme, pričom

z oznámenia o výsledku overenia elektronických podpisov podania ePodateľňou ústavného

súdu (ďalej len „oznámenie“) vyplýva, že sťažnosť neobsahuje elektronický podpis. O tejto

skutočnosti bol právny zástupca informovaný v oznámení, ktoré mu bolo odoslané 12. júla

2018. V lehote desiatich dní však právny zástupca sťažovateľov ústavnému súdu nedoručil

sťažnosť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanú podľa osobitného

predpisu v zmysle v spojení s .

15. K sťažnosti tiež nebola priložená sťažnosť predsedníčke okresného súdu

na prieťahy v napadnutom konaní a odpoveď predsedníčky okresného súdu na túto

sťažnosť, pričom sťažovatelia tieto písomnosti zmieňujú v sťažnosti (analogicky § 50 ods. 2

).

16. Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné

zdôrazniť, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu

vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím

osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje (m. m. ,

, ).

17. Ústavný súd vzhľadom na dikciu ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom

súde konštatuje, že hoci sťažovatelia spolu so sťažnosťou dodatočne doručili aj

splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom z 10. júla

2018, predmetné splnomocnenie bolo udelené „vo veci podania sťažnosti na Ústavný súd

Slovenskej republiky podľa SR, zastupovania pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky a vo veci prijatia prípadných priznaných nárokov...“.

V prípade, že sťažovatelia udelili splnomocnenie advokátovi na zastupovanie pred

ústavným súdom v konaní o tejto sťažnosti smerujúcej proti prieťahom v súdnom konaní,

bolo potrebné, aby splnomocnenie obsahovalo nezameniteľné a dostatočne určité označenie

predmetu konania o sťažnosti, ktorým je presné označenie všeobecného súdu, a konania,

v ktorom má podľa sťažovateľov dochádzať k prieťahom.

18. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nedostatok v zákonom predpísaných

náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom. Z publikovanej judikatúry jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.

, , , , ,

, , , , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája

2005 uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“

19. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta

sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokát).

20. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje také

nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

21. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

22. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej (res iudicata) v zmysle , a preto nebráni

tomu, aby sťažovatelia v tejto veci predložili ústavnému súdu novú sťažnosť, ktorá bude

spĺňať všetky zákonom predpísané náležitosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. augusta 2018