Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 305/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ‒, ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Bejdovou, Skuteckého 30, Banská Bystrica,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť ‒ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 1. júna 2018

doručená sťažnosť ‒, (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ sa podaním návrhu

na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy

361 979 Sk s príslušenstvom z dôvodu nesprávneho plnenia z poistnej udalosti. Ústavný súd

v náleze sp. zn. zo 17. februára 2015 konštatoval porušenie základného

práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v označenom konaní.

3. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti najmä uviedol:

„Súd prvej inštancie... rozsudkom zo dňa 14.09.2016 vyhovel žalobe a zaviazal

žalovanú k náhrade trov konania v plnej výške. Protistrana podala voči rozsudku v

zákonnej lehote odvolanie. Sťažovateľ dňa 21.11.2016 prevzal výzvu súdu prvej inštancie,

aby sa vyjadril k odvolaniu protistrany. Sťažovateľ obratom, dňa 23.11.2016, písomným

podaním zaujal stanovisko k podanému odvolaniu.

... zisťovaním stavu veci na odvolacom súde sťažovateľ zistil, že konanie je vedené

Krajským súdom v Bratislave pod sp. .

Ku dňu podania sťažnosti odvolací súd nerozhodol o podanom odvolaní protistrany

a ani nevytýčil termín pojednávania.

... Dňa 30.04.2018 sťažovateľ doručil predsedovi Krajského súdu v Bratislave

sťažnosť na postup súdu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie bez zbytočných

prieťahov v konaní vedenom tamojším súdom pod sp. zn. .

Odpoveďou podpredsedu krajského súdu, datovanou dňom 23.05.2018, doručenou

dňa 25.05.2018, podpredseda krajského súdu sťažnosť uznal za dôvodnú a ospravedlnil sa.

... Vychádzajúc z doterajšej judikatúry ústavného súdu, ako aj samotného nálezu

sp. zn. -30, zo dňa 17.02.2015, bolo konštatované, že predmetom sporu nie

je vec právne a ani fakticky zložitá. Uplatnený nárok o zaplatenie čiastky 12.015,50 €

s príslušenstvom má značný význam pre sťažovateľa a jeho samotné pokračovanie

v podnikateľskej činnosti, keďže sa jedná o pomerne vysokú finančnú čiastku, ktorá pre jeho

ďalšie smerovanie nie je zanedbateľná.

Sťažovateľ poukazuje predovšetkým na to, že celkové trvanie predmetného konania

presahuje 10 rokov a 9 mesiacov. Čo už samé o sebe je neprimerané aj napriek tomu, že

ústavný súd svojím nálezom sp. zn. -30, zo dňa 17.02.2015, už vyslovil

porušenie a dohovoru a prikázal okresnému súdu konať

v danej veci bez prieťahov.

... Nálezom ústavného súdu... bolo iba konštatovanie porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bez priznania finančného zadosťučinenie.

Pre porušovateľa tohto práva toto rozhodnutie nebolo dostačujúcim autoritatívnym

rozhodnutím, pretože aj po vydaní tohto rozhodnutia najvyššou súdnou autoritou, je právo

sťažovateľa naďalej porušované.

S prihliadnutím na okolnosti prípadu, dĺžku trvania sporu, jednoduchosť povahy

veci, aktívne správanie sťažovateľa, ale predovšetkým na vydaný nález ústavného súdu

sp. zn. -30, zo dňa 17.02.2015, na ktorý sťažovateľ poukazuje, žiada, aby

mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,00 €.

Táto suma odzrkadľuje jeho sklamanie z činnosti/nečinnosti a rozhodovania o jeho

veci na okresnom, a v súčasnosti na krajskom súde, z neefektívnosti súdnej ochrany ktorou

sa od augusta 2007 domáha ochrany svojich práv, titulom finančnej straty, ktorú utrpel

nesprávnou likvidáciou poistnej udalosti.“

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol

týmto nálezom:

„1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. , v období

po právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.

30 zo dňa 17.02.2015, porušil základné právo - , aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v

a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. - priznáva finančné zadosťučinenie v sume

10.000 € (slovom desať tisíc Eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť k jeho

rukám v lehote do dvoch mesiacoch odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť - trovy

konania vo 390,50 € ( slovom tristodeväťdesiat Euro, 50 Eurocentov) na účet jeho právnej

zástupkyne...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv

( ). Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený

zvoleným advokátom (m. m. , ).

8. Ústavný súd sa preto zaoberal namietaným porušením označených práv v rozsahu,

v akom ich sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom v sťažnosti

pred ústavným súdom vymedzil v petite návrhu, t. j. skúmal, či postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

10. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

11. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať tú sťažnosť, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, ). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej

porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

12. Ústavný súd taktiež už viackrát rozhodol (m. m. , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

13. Z príloh sťažnosti vyplýva, že napadnuté odvolacie konanie začalo

2. augusta 2017 predložením veci krajskému súdu. Sťažovateľ sa 30. apríla 2018 obrátil

na predsedu krajského súdu so sťažnosťou na prieťahy v napadnutom konaní. Podpredseda

krajského súdu v odpovedi z 23. mája 2018 uznal sťažnosť za dôvodnú a v mene správy

a riadenia krajského súdu sa ospravedlnil za vzniknutú nečinnosť zapríčinenú okolnosťami

objektívnej povahy. Ústavný súd v súčinnosti s krajským súdom zistil, že 19. júna 2018 sa

na krajskom súde uskutočnilo verejné zasadnutie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok,

ktorým krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Spis okresného súdu spolu

s rozhodnutím o odvolaní bol 12. júla 2018 vrátený okresnému súdu.

14. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté odvolacie konanie trvalo ku dňu podania

ústavnej sťažnosti 10 mesiacov. Aj keď postup krajského súdu v napadnutom konaní nebol

celkom bez prieťahov, po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní podpredseda krajského

súdu prijal adekvátne opatrenia na ich odstránenie. Stav napadnutého konania, ktoré je

v čase predbežného prerokovania sťažnosti meritórne skončené, umožňuje vysloviť názor,

že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní sa prejavilo ako také, ktoré prispelo k odstráneniu

nežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajším postupom krajského súdu. Využitie právneho

prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 62 ods. 1 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, sa v posudzovanej veci z jeho pohľadu javí ako účinný prostriedok nápravy,

ktorý mal sťažovateľ k dispozícii a úspešne ho aj využil ešte pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu.

15. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že konanie bez zbytočných

prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť () a že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (, ). Na kratšie obdobia nečinnosti

všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane

a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr.

, , ).

16. V prípade sťažnosti podanej sťažovateľom ústavný súd zistil, že postup krajského

súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle . Postup konajúceho krajského súdu

podľa názoru ústavného súdu nenapĺňa ústavnoprávnu intenzitu ,,zbytočných prieťahov“.

V kontexte celkovej dĺžky konania pred krajským súdom (necelý rok) teda neboli v prípade

sťažovateľa naplnené ústavné predpoklady na vyslovenie porušenia jeho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru. V nadväznosti na to ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa podľa odmietol pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o týchto návrhoch

sťažovateľa už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. septembra 2018