Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cob-144-2017.pdf
PDF · 104.66 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/144/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: Marek Čupka - TRANSTAV, Reussova 1151/20, 050 01 Revúca, IČO: 37 542 532, pr. zast.: JUDr. Zuzana Bejdová, LL.M., advokátka, Skuteckého 30, 941 01 Banská Bystrica proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00585441, o zaplatenie 11.508,48 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/85/2008-219 zo dňa 14.09.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/85/2008-219 zo dňa 14.09.2016 p o t v r d z u j e.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 11.508,48 EUR istiny s úrokom z omeškania vo výške 7,00 % ročne z dlžnej sumy, počínajúc dňom 16.11.2005 do zaplatenia istiny, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoj nárok uplatnený žalobou odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej poistnej zmluvy č. 650 207 5173 si voči žalovanej uplatnil nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 9507571209 zo dňa 15.10.2005. Žalovaná žalobcovi poskytla poistné plnenie vo výške 21.539,47 EUR, ktoré vychádzalo zo všeobecnej hodnoty vozidla vypočítanej žalovanou na sumu 36.050,95 EUR. Žalovaný sa s výpočtom žalovanej nestotožnil a na preukázanie svojho nároku na doplatenie poistného plnenia vo výške 12.015,50 EUR si nechal vypracovať znalecký posudok súdnym znalcom J.. Š. Y..
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu na zaplatenie sumy 11.508,48 EUR s príslušenstvom je dôvodný. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa ustanovení § 788 ods. 1, 3, § 790 písm. a). § 795 ods. 1, § 797 a § 806 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (Občianskeho zákonníka).
4. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že dňa 15.10.2005 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. SCANIA R 124 420, ktorého držiteľom bol v uvedenom čase žalobca. Leasingovým prenajímateľom vozidla bola spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, s.r.o.. V konaní ďalej nebolo sporné, že medzi žalovanou a spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a.s. bola uzatvorená poistná zmluva č. 53-1245121-0, ktorou bolo poistené aj predmetné motorové vozidlo. Súd mal rovnako za preukázané, že žalovaná dňa 18.01.2006 poskytla spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, s.r.o. poistné plnenie vo výške 21.539,47 EUR, pričom vychádzala zo všeobecnej hodnoty vozidla stanovenej likvidátorom žalovanej na sumu 36.050,95 EUR po odpočítaní hodnoty zvyškov, hodnoty nepoisteného tovaru, 50% zrážky z ceny odťahu vozidla a po odpočítaní 10% spoluúčasti.
5. Žalobca sa s vyplatenou výškou poistného plnenia neuspokojil a žalobou sa po čiastočnom späťvzatí doručenom súdu dňa 17.06.2015 domáhal zaplatenia sumy 11.508,48 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 7,00% ročne zo žalovanej sumy od 16.11.2005 do zaplatenia istiny. Žalobca sa nestotožnil so znížením poistného plnenia v časti 50%-ného krátenia nákladov na odťah poškodeného vozidla a rovnako nesúhlasil s výškou všeobecnej hodnoty vozidla stanovenou žalovanou.
6. Žalovaná v konaní v rámci svojej procesnej obrany
- namietala nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu,
- nestotožnila sa so závermi znaleckého posudku predloženého žalobcom a so znalcom vypočítanou všeobecnou hodnotou vozidla a znalecký posudok J.. Š. Y. považovala za vypracovaný v rozpore so zákonom č. 382/2004 Z.z., vyhláškou č. 492/2004 Z.z. a znaleckým štandardom vypracovaným Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline. V nadväznosti na uvedené sa žalovaná nestotožnila ani so znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca Ing. Ľubomíra Antonína a žiadala, aby súdom ustanovený znalec zaujal písomné formálne stanovisko k jej vzneseným námietkam,
- namietla absenciu rozhodnutia o zmene žaloby v zmysle podania žalobcu doručeného súdu na pojednávaní dňa 17.06.2015. Uvedené podanie považovala žalovaná za zmenu podstatných skutkových okolností konania, o ktorých je potrebné rozhodnúť a v nadväznosti na zmenu skutkového stavu, čo do základu odôvodňujúceho nárok žalobcu, vzniesla žalovaná námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku.
7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní posúdil prvú námietku žalovanej vznesenú v rámci jej procesnej obrany v tomto konaní ako nedôvodnú. Zo žalobcom predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 02.07.2007 uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a.s. ako postupcom mal súd bez pochybností preukázané, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu prešla zo spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na žalobcu dňom podpisu uvedenej zmluvy, to je dňa 02.07.2007. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca mal v čase začatie tohto konania (13.08.2007) aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby a uplatnenie žalovaného nároku.
8. Vo vzťahu k druhej námietke žalovanej súd prvej inštancie rovnako dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. Nakoľko žalovaná namietala výsledky a postup znalca J.. Y. v znaleckom posudku č. 10/2005, súd za účelom posúdenia uvedených námietok vykonal výsluch J.. Y. ako svedka prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Zvolen a nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Ľubomírom Antonínom. Z výsluchu J.. Y. vyplynul jeho postoj, že znalecký posudok vypracoval v súlade s zákonom č. 382/2004 Z.z., vyhláškou č. 492/2004 Z.z. a znaleckým štandardom. Výsluchu na dožiadanom súde sa zúčastnil žalobca, žalovaná sa však výsluchu nezúčastnila. Súd poukazuje na to, že žalovaná v tomto prípade nevyužila svoje právo zúčastniť sa výsluchu a konfrontovať tak svedka so svojimi konkrétnymi námietkami voči znaleckému posudku. V znaleckom posudku č. 10/2016 súdom ustanovený znalec rovnako konštatuje, že znalec J.. Y. formálne postupoval v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Žalovaná v konaní spochybnila znalcom J.. Y.P. stanovenú všeobecnú hodnotu vozidla a vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku doručenom súdu dňa 14.06.2016 namietala že J.. Y. určil koeficient predajnosti a koeficient dopytu trhu v rozpore s vyhláškou č. 492/2004 Z.z.. V odpovedi na otázku č. 6 znaleckého posudku, súdom ustanovený znalec jednoznačne uviedol, že J.. Y. pri stanovovaní koeficientu predajnosti postupoval v zmysle vtedy platnej vyhlášky č. 492/2004 Z.z.. Úlohou súdom ustanoveného znalca bolo tiež v zmysle úlohy č. 12 znaleckého posudku vypočítať všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu nehody. Súdom ustanovený znalec však v znaleckom posudku uviedol, že uvedené nie je možné, a to vzhľadom na absenciu dokladov ako aj na časový odstup viac ako 10 rokov odo dňa nehody, čo by mohlo viesť k mylným záverom. Žalovaná v úlohe č. 13 znaleckého posudku žiadala, aby sa súdom ustanovený znalec vyjadril ku vzorkám vozidiel, ktoré žalovaná zabezpečila pre výpočet trhovej hodnoty vozidla, avšak k uvedenému sa znalec vyjadriť nevedel, nakoľko žalovaná aj napriek výzve nepredložila znalcovi podklady podstatné pre posúdenie tejto otázky. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že znalecký posudok J.. Y., ktorý bol v konaní predložený žalobcom ako listinný dôkaz bol vyhotovený v rozpore so zákonom č. 382/2004 Z.z., vyhláškou č. 492/2004 Z.z. a znaleckým štandardom a preto súd považoval výpočet všeobecnej hodnoty vozidla znalcom J.. Y. vo výške 48.066,42 EUR za správny. Hoci súdom ustanovený znalec vzhľadom na absenciu príloh k znaleckému posudku č. 10/2005 nevedel konkrétne posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť stanovenej výšky škody, jednoznačne uviedol, že pri výpočte koeficientu predajnosti znalec J.. Y. postupoval v zmysle vtedy platnej vyhlášky č. 492/2004. Naopak postup žalovanej pri výpočte všeobecnej hodnoty vozidla nie je možné posúdiť, nakoľko neposkytla súdom ustanovenému znalcovi potrebnú súčinnosť a nepredložila mu požadované podklady. Vo vzťahu k požiadavke žalovanej, aby súdom ustanovený znalec predložil formálne písomné stanovisko k vyjadreniu žalovanej doručenej súdu dňa 14.06.2016, mal súd za to, že uvedené nie je v danom štádiu konania účelné ani hospodárne. Súdom ustanovený znalec sa k otázkam stanoveným v znaleckom posudku vyjadril, tak ako mu umožňoval časový odstup, ktorý uplynul odo dňa škodovej udalosti a podklady, ktoré mal pri vypracovaní znaleckého posudku k dispozícii. Súd mal za to, že ďalšie vyjadrenie znalca k námietkam žalovanej ohľadom výpočtu výšky koeficientu predajnosti a koeficientu dopytu trhu by do konania neprinieslo žiadne nové zistenia a bolo by nadbytočné.
9. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s treťou námietkou žalovanej ohľadom zmeny skutkových okolností a z toho vyplývajúcej námietky premlčania žalobcovho nároku. Súd mal za to, že už zo žaloby podanej na súd dňa 13.08.2007 bez pochybností vyplýva, že žalobca sa nestotožnil s výškou vyplateného poistného plnenia žalovanou a od žalovanej žiadal doplatenie poistného plnenia. V podaní doručenom súdu na pojednávaní dňa 17.06.2015 žalobca len doplnil a konkrétnejšie špecifikoval z čoho pozostáva nárok žalobcu, resp. s krátením ktorých položiek uvedených v likvidačnej správe žalobkyne súhlasí a krátenie ktorých položiek považuje za nedôvodné. Rovnako už zo samotnej žaloby ako aj z vyjadrenia žalobcu doručeného dňa 17.06.2015 vyplýva, že sa žalobca rovnako nestotožnil s výškou všeobecnej hodnoty vozidla stanovenou žalovanou na sumu 36.050,95 EUR a za tým účelom predložil znalecký posudok J.. Y., ktorý stanovil výšku všeobecnej hodnoty vozidla na sumu 48.066,42 EUR. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že zo strany žalobcu v priebehu konania nedošlo k zmene skutkového stavu čo do základu odôvodňujúceho nárok žalobcu, a teda nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu uplatneného žalobou doručenou súdu dňa 13.08.2007.
10. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie dospel súd prvej inštancie k záveru, že všeobecnú hodnotu vozidla stanovenú znalcom J.. Y.Ť. možno považovať za správnu, pričom žalovaná v konaní nepreukázala oprávnenosť krátenia poistného plnenia o 50% z hodnoty ceny za odťah vozidla, a preto súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy 11.508,48 EUR v plnom rozsahu za dôvodný.
11. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 7,00% ročne zo sumy 11.508,48 EUR od 16.11.2005 do zaplatenia. Súd poukázal na to, že žalovaná v konaní nerozporovala výšku žalobcom uplatneného úroku z omeškania ani deň ktorý žalobca určil ako deň skončenia poistného šetrenia, rozhodný pre určenie vzniku omeškania, preto súd o uplatnenom príslušenstve rozhodol v zmysle žalobného návrhu žalobcu.
12. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v predmetnom konaní úspešný v časti istiny vo výške 11.508,48 EUR s príslušenstvom, v časti o zaplatenie 507,02 EUR vzal žalobca žalobu späť. Dôvodom späťvzatia žaloby bolo, že žalobca pri podaní žaloby neodpočítal 10% spoluúčasť žalobcu vyplývajúcu z poistnej zmluvy a zo Všeobecných poistných podmienok. S poukazom na uvedený dôvod čiastočného späťvzatia žaloby mal súd za to, že zavinenie na zastavení konania nie je možné pripísať žiadnej zo strán a vo zvyšnej časti bol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu úspešný žalovaný. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
13. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že porovnajúc znenie skutkového základu uvedeného v žalobe doručenej súdu prvej inštancie dňa 13. augusta 2007, resp. podania žalobcu doručeného súdu prvej prvej inštancie 14. októbra 2011, a skutkového základu uvedeného v podaní žalobcu k pojednávaniu vytýčenému na 17. júna 2015, možno konštatovať, že ide o úplne rozdielny skutkový základ, z ktorého žalobca výšku uplatňovaného nároku odvodzuje, teda podstatnú zmenu. Podľa žalovaného bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa s touto zmenou žaloby vysporiadať v zmysle ustanovení § 95 OSP, resp. §139 CSP. Nakoľko súd prvej inštancie nerozhodol o zmene žaloby, zaťažil tým konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak by súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby, následne by musel zaujať aj názor vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania uplatňovaného nároku. Žalovaná vyjadruje názor, že žalobcom uplatňovaný nárok je premlčaný, nakoľko k zmene žaloby, čo do základu skutkových okolností, než tých, ktoré uviedol žalobca v žalobe a v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 14. októbra 2011, došlo až podaním k pojednávaniu vytýčenému na 17. júna 2015, a súd vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania nesprávne vec právne posúdil.
14. Ďalej namietla, že pokiaľ celková skladba znaleckého posudku, ktorý vypracoval J.. Š. Y.P., neumožňuje preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov, znalecký posudok je v rozpore s ustanovením § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. a žalovaná sa preto nestotožnila s odpoveďami súdom ustanoveného znalca. Má za to, že závery znaleckého posudku nemožno bez ďalšieho preberať, ale je treba Ich v prípade potreby overovať aj inými dôkazmi a to najmä vtedy, ak môžu byť dôvodné pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku. Žalovaná tiež namietal, že žalobca v konaní nepreukázal oprávnenosť nároku na poistné plnenie v časti prekládka tovaru, vyprostenie, odtiahnutie návesu.
15. Žalovaná napadla aj výrok o náhrade trov konania z dôvodu, že čiastočne zastavenie konania zavinil žalobca. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.
16. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.11.2016. Poukázal na právnu argumentáciu protistrany uvedenú v odpore k platobnému rozkazu zo dňa 06.12.2007 a listinný dôkaz Vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie, Likvidačná správa a uviedol, že žalovaná výpočet výšky poistného plnenia odvíja výlučne od kategórie Všeobecná hodnota vozidla. Vychádzajúc z obsahu likvidačnej správy žalovanej, žalobca (na pokyn predchádzajúceho právneho predchodcu) dal vyhotoviť znalecký posudok J.. Š. Y., na ustálenie výšky všeobecnej hodnoty predmetu poistenia. Záver znaleckého posudku bol rozhodujúci pre podanie žaloby na zaplatenie. Argumentácia žalovanej vyjadrená v odvolaní predstavuje absolútnu protichodnosť jej doterajšej procesnej obrany.
17. Žalobca poukázal na to, že Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 17.06.2015 súd konanie v časti o zaplatenie istiny 507,02 € istiny zastavil z dôvodu dispozičného úkonu žalobcu, Ž Po takomto dispozičnom úkone, nedošlo k zmene právneho základu sporu, ktorým naďalej bolo plnenie z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu titulom poistnej udalosti zo dňa 15.10.2005. Po vydarú predmetného rozhodnutia nedošlo ani k zmene skutkového stavu. Žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadnu konkrétnu skutočnosť (okolnosť) od ktorej odvíja svoj právny názor. K námietke premlčania uviedol, že žalobu o zaplatenie doručil súdu prvej inštancie dňa 13.08.2007. Týmto dňom prestala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie práva na poistné plnenie, nakoľko veriteľ v konaní riadne pokračoval. K námietke, že nebolo vykonané dostatočné dokazovanie uviedol, že právny zástupca žalovanej na otázku súdu nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
18. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej iba CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 13.06.2018. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
20. Podľa § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
21. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
22. Odvolací súd konštatuje správnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam dopĺňa nasledovné dôvody.
23. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 12 015,50 EUR (361 979 Sk) s príslušenstvom titulom poistného plnenia. Podľa žalobcu výpočet, ktorý bol podkladom pre poistné plnenie vychádzal z nesprávnych údajov, čím došlo k jeho ukráteniu o žalovanú sumu. Uznesením zo dňa 17.06.2015 súd prvej inštancie na základe čiastočného späťvzatia konanie v časti o zaplatenie 507,02 EUR zastavil. Podkladom pre uplatnenie nároku bol znalecký posudok vypracovaný J.. Š. Y.V., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu vozidla SCANIA ťahač návesov, R 124 LA x 2NA 420, EČ: RA-920 AG, ku dňu 10.10.2005 na sumu 1 448 050 Sk (48 066,42 EUR). Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie predmetným znaleckým posudkom, výsluchom Ing. Štefana Oťahela, nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom Ing. Ľubomírom Antonínom, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi špecifikovanými v ods. 18 napadnutého rozsudku a dospel k správnemu záveru, že nárok žalobcu bol uplatnený včas a je dôvodný.
24. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovanej, podľa ktorej porovnajúc pôvodné znenie skutkového základu žaloby a znenie skutkového základu uvedeného v podaní zo 16.06.2015 ide o zmenu žaloby. Z ustanovenia § 140 CSP vyplýva, že zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena), návrh, ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena), ako aj podstatná zmena rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Zmenou žaloby nie je úkon žalobcu, ktorým uplatní okrem už uplatneného nároku nový nárok. Zmenou žaloby nie je zmena právneho dôvodu bez zmeny skutkových tvrdení, právne posúdenie je vecou súdu. Zmenou žaloby taktiež nie je, ak žalobca obmedzí svoj žalobný návrh a bude požadovať menej. Takéto podanie je potrebné posudzovať ako čiastočné späťvzatie žaloby (§ 144 a nasl.). Za zmenu nemožno považovať ani doplnenie alebo spresnenie skutkového stavu, ani návrh na vykonanie dôkazov, tie možno považovať za prostriedky procesného útoku a obrany ( § 149). Podľa odvolacieho súdu nedošlo v prejednávanej veci k zmene žaloby, keďže podaním zo dňa 16.06.2015 žalobca špecifikoval výpočet poistného plnenia, ktoré žiada doplatiť, dôsledkom čoho bolo čiastočné späťvzatie žaloby. Žalobca predmetným podaním nezmenil rozhodujúce skutkové okolnosti, pretože už v podanej žalobe uplatnil svoj nárok na základe poistnej udalosti titulom poistného plnenia z poistnej zmluvy. Za rozhodujúcu skutkovú okolnosť je potrebné teda považovať poistnú udalosť a následne poistné plnenie, s ktorým sa žalobca neuspokojil. Ak v priebehu konania upresnil výpočet, nejde o zmenu žaloby, naviac, keď považoval menej.
25. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že citovaný úkon žalobcu nie je možné považovať za zmenu žaloby, nestotožnil sa ani s názorom, že nárok žalobcu je premlčaný. Podanou žalobou zo dňa 13.08.2007 si žaloba včas pred uplynutím premlčacej lehoty uplatnil nárok na zaplatenie peňažnej sumy 361 979 Sk s príslušenstvom, ktorá mala predstavovať doplatenie poistného plnenia. Ako už bolo uvedené, tento skutkový základ nebol zmenený, žalobca len v konaní špecifikoval výpočet.
26. K výhrade žalovaného, že závery znaleckého posudku Ing. Štefana Oťahela nemožno prebrať bez overovania inými dôkazmi, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie takto postupoval. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal výsluch znalca prostredníctvom dožiadaného súdu a na odstránenie pochybností o správnosti záverov znaleckého posudku nariadil znalecké dokazovanie Ing. Antonínom. Tieto dôkazy potom súd prvej inštancie vyhodnotil a dospel k záveru, že znalecký posudok vypracovaný Ing. Oťahelom môže byť podkladom pre priznanie nároku žalobcu.
27. Podľa odvolacieho súdu je vecne správny aj výrok o náhrade trov konania i keď z iných dôvodov. Je nesporné, že žalobca mal úspech čo do zaplatenia istiny 11.508,48 EUR a v časti o zaplatenie sumy 507,02 EUR zobral žalobcu späť, čo možno považovať vzhľadom na rozhodnutie rozsudkom vo veci samej za neúspech. Nesporne však ide o neúspech v nepatrnej časti, preto je na mieste, aby bola žalobcovi priznaná plná náhrada trov konania. Odvolací súd dopĺňa, že Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie o priznaní plnej náhrady trov konania strane sporu v prípade nepatrného neúspechu, zodpovedá však rozumnému usporiadaniu vzťahov a ustálenej rozhodovacej praxi (čl. 4 CSP), aby bola v tomto prípade priznaná žalobcovi plná náhrada trov konania.
28. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
30. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).